Jehova

Definícia: Osobné meno jediného pravého Boha. Označil sa tak on sám. Jehova je Stvoriteľom a oprávnene Zvrchovaným Panovníkom vesmíru. „Jehova“ je preložené z hebrejského tetragramatonu, יהוה, ktorý znamená „Pôsobí, že sa stane“. Tieto štyri hebrejské písmená v mnohých jazykoch predstavujú písmená JHVH alebo YHWH.

Kde sa v biblických prekladoch, ktoré sa dnes bežne používajú, nachádza Božie meno?

Preklad J. Roháčka, revidované vydanie z r. 1993: Vyskytuje sa iba raz, v 1. Mojžišovej 22:14, ako súčasť výrazu Jehova-jireh. V „Starom zákone“ nahrádza toto meno staroslovanským slovom „Hospodin“.

Písmo Sväté, vydanie z r. 1913–1926, redigoval A. Hlinka: Na viacerých miestach používa „Jahve“ v poznámkach pod čiarou, napríklad v 2. Mojžišovej 3:15; 6:3; v 5. Mojžišovej 6:4. V texte nahrádza Božie meno slovom „Pán“.

Preklad Svätého písma podľa Novej Vulgáty: V niektorých knihách, najmä v Žalmoch a v Prorokoch, používa dosť často „Jahve“. Napríklad v 25. kapitole Ezechiela používa „Jahve“ 9 ráz. Na ostatných miestach ho nahrádza slovom „Pán“. (Je zaujímavé, že The Catholic Encyclopedia [1913, zv. VIII, s. 329] hovorí: „Jehova, správne meno Boha v Starom Zákone; preto o ňom Židia hovorili ako o tom mene, znamenitom, veľkom mene, jedinom mene.“)

Písmo svaté Starého zákona od Mons. Dr. Josefa Hegera (Česká katolícka Charita, 1958): Všade používa meno „Jahve“.

Die Heilige Schrift (N. Brockhaus, Wuppertal-Elberfeld, 1959): Všade používa meno „Jehova“.

American Standard Version: V tomto preklade sa meno Jehova dôsledne používa v Hebrejských Písmach počínajúc 1. Mojžišovou 2:4.

Preklad nového sveta: Meno Jehova sa v tomto preklade používa v Hebrejských i v Kresťanských gréckych Písmach. Vyskytuje sa tu 7210 ráz.

The Bible in Living English od S. T. Byingtona: Meno Jehova sa používa v celých Hebrejských Písmach.

The Emphatic Diaglott od Benjamina Wilsona: Meno Jehova sa nachádza v Matúšovi 21:9 a na 17 ďalších miestach v tomto preklade Kresťanských gréckych Písiem.

The Holy Scriptures According to the Masoretic Text—A New Translation, Židovská vydavateľská spoločnosť v Amerike, šéfredaktor Max Margolis: V anglickom texte sa v 2. Mojžišovej 6:3 nachádza hebrejský tetragramaton.

The Holy Bible, preložil Robert Young: V tomto doslovnom preklade sa meno Jehova nachádza v celých Hebrejských Písmach.

Prečo mnoho biblických prekladov nepoužíva osobné meno Boha alebo ho používa len niekoľkokrát?

V predhovore k anglickému prekladu Revised Standard Version je vysvetlené: „Výbor sa vrátil k bežnejšiemu spôsobu, ktorý používa aj King James Version, z týchto dvoch dôvodov: 1. slovo ,Jehova‘ nepredstavuje presne nijakú formu Mena, ktoré sa kedy používalo v hebrejčine, a 2. používanie nejakého vlastného mena pre jediného Boha, akoby boli aj iní bohovia, od ktorých ho treba odlíšiť, bolo zrušené v judaizme ešte pred kresťanskou érou a je celkom nevhodné pre univerzálnu vieru kresťanskej cirkvi.“ ​(Takže ich vlastný názor na to, čo je vhodné, bol základom toho, že odstránili zo Svätej Biblie meno jej božského Autora, meno, ktoré sa vyskytuje v pôvodnej hebrejčine častejšie než ktorékoľvek iné meno alebo titul. Sami pripúšťajú, že nasledujú príklad prívržencov judaizmu, o ktorých Ježiš povedal: „Spravili [ste] Božie slovo neplatné pre svoju tradíciu.“ — Mat. 15:6.)

Prekladatelia, ktorí cítili povinnosť uviesť osobné meno Boha v hlavnom texte aspoň raz alebo možno aj niekoľkokrát, hoci ho neuviedli všade, kde sa vyskytuje v hebrejčine, zjavne nasledovali príklad Williama Tyndala, ktorý použil Božie meno vo svojom preklade Pentateuchu vydanom v roku 1530, a tak prelomil zvyk celkom vynechávať toto meno.

Používali meno Jehova inšpirovaní pisatelia Kresťanských gréckych Písiem?

V štvrtom storočí Hieronym napísal: „Matúš, ktorý je aj Lévi a ktorý sa z publikána stal apoštolom, najprv spísal Kristovo evanjelium v Judei v hebrejskom jazyku a písmenách na úžitok tých obrezaných, ktorí uverili.“ ​(De viris inlustribus, kap. III) Toto evanjelium obsahuje 11 priamych citátov častí Hebrejských Písiem, kde sa nachádza tetragramaton. Nie je dôvod veriť, že by Matúš necitoval tieto pasáže tak, ako boli napísané v hebrejskom texte, z ktorého citoval.

Ďalší inšpirovaní pisatelia, ktorí prispeli k obsahu Kresťanských gréckych Písiem, citovali stovky pasáží zo Septuaginty, prekladu Hebrejských Písiem do gréčtiny. Mnoho týchto pasáží obsahovalo hebrejský tetragramaton priamo v gréckom texte prvých odpisov Septuaginty. V súlade s Ježišovým vlastným postojom k Otcovmu menu Ježišovi učeníci určite ponechali toto meno v týchto citátoch. — Porovnaj Jána 17:6, 26.

V časopise Journal of Biblical Literature napísal George Howard z Georgijskej univerzity toto: „S istotou vieme, že Židia hovoriaci po grécky ďalej vpisovali יהוה do svojich Gréckych Písiem. A je nanajvýš nepravdepodobné, že by sa raní konzervatívni židovskí kresťania hovoriaci po grécky od tohto zvyku odchýlili. Hoci v druhotných zmienkach o Bohu pravdepodobne používali slová [Boh] a [Pán], bolo by pre nich krajne nezvyčajné, aby vypustili tetragram zo samotného biblického textu... Keďže v odpisoch gréckej Biblie, ktorá tvorila Písma ranej cirkvi, sa tetragram ešte stále písal, je rozumné veriť, že keď pisatelia N[ového] Z[ákona] citovali z Písma, zachovávali v biblickom texte tetragram... Ale keď bol z gréckeho S[tarého] Z[ákona] odstránený, bol odstránený aj z citácií zo S[tarého] Z[ákona] v N[ovom] Z[ákone]. Takže niekedy začiatkom druhého storočia muselo používanie surogátov [náhradných výrazov] vytlačiť tetragram z obidvoch Zákonov.“ — Zv. 96, č. 1, marec 1977, s. 76, 77.

Ktorá forma Božieho mena je správna — Jehova, alebo Jahve?

Žiaden človek dnes nemôže s istotou povedať, ako sa toto meno pôvodne vyslovovalo v hebrejčine. Prečo? Biblická hebrejčina bola pôvodne písaná len so spoluhláskami, bez samohlások. Keď sa jazyk denne používal, čitatelia si samohlásky ľahko doplňovali. Časom však Židia nadobudli poverčivú predstavu, že je nesprávne vyslovovať Božie osobné meno nahlas, a preto používali náhradné výrazy. Stáročia neskôr židovskí učenci vytvorili systém bodiek, ktorý mal naznačovať, ktoré samohlásky sa majú použiť pri čítaní starovekej hebrejčiny. Ale okolo štyroch spoluhlások predstavujúcich Božie meno umiestňovali samohlásky pre náhradné výrazy. Tak sa pôvodná výslovnosť Božieho mena stratila.

Mnoho učencov obhajuje výslovnosť „Jahve“, ale nemajú istotu a nie je medzi nimi zhoda. Na druhej strane, „Jehova“ je forma mena, ktorá je najznámejšia, lebo v mnohých jazykoch sa používa už stáročia a rovnako ako iné formy zachováva spoluhlásky hebrejského tetragramatonu.

J. B. Rotherham používal v preklade The Emphasised Bible v celých Hebrejských Písmach formu „Yahweh“. No neskôr vo svojich Studies in the Psalms (Štúdie Žalmov) používal formu „Jehovah“. Vysvetlil to takto: „JEHOVAH — používanie tejto anglickej podoby Pamätného mena... v súčasnej verzii žaltára nevychádza z nejakých pochybností, pokiaľ ide o presnejšiu výslovnosť, akou je Yahwéh, ale výlučne z osobne vybraných praktických dokladov o tom, že je žiaduce mať stále kontakt so sluchom a zrakom verejnosti v tejto veci, pričom ide hlavne o to, aby sa dané Božie meno dalo ľahko rozoznať.“ — Londýn 1911, s. 29.

Nemecký profesor Gustav Friedrich Oehler po štúdiu rôznych spôsobov výslovnosti dospel k tomuto záveru: „Odteraz používam slovo Jehova, lebo toto meno sa v našom slovníku naozaj viac udomácnilo a nemožno ho nahradiť.“ — Theologie des Alten Testaments, druhé vydanie, Stuttgart 1882, s. 143.

Jezuitský učenec Paul Joüon hovorí: „V našich prekladoch namiesto (hypotetickej) podoby Yahweh používame formu Jéhovah... čo je bežná literárna podoba používaná vo francúzštine.“ — Grammaire de l’hébreu biblique, Rím 1923, poznámka pod čiarou na s. 49.

Väčšina mien sa do určitej miery mení, keď sú prenášané z jedného jazyka do druhého. Ježiš sa narodil ako Žid a jeho meno bolo v hebrejčine zrejme vyslovované ako Ješua‛, ale inšpirovaní pisatelia Kresťanských Písiem neváhali použiť grécku formu tohto mena, Iésous. Vo väčšine ďalších jazykov sa výslovnosť trochu odlišuje, ale my voľne používame podobu, ktorá je bežná v našom jazyku. To isté platí aj o iných biblických menách. Teda ako môžeme prejavovať patričnú úctu Tomu, ktorému patrí to najdôležitejšie meno zo všetkých? Vari tak, že nikdy nebudeme vyslovovať ani písať jeho meno, lebo nevieme presne, ako sa pôvodne vyslovovalo? Alebo skôr tak, že budeme používať výslovnosť a pravopis, ktorý je bežný v našom jazyku, a pritom budeme o Majiteľovi tohto mena hovoriť dobre a budeme sa ako jeho ctitelia správať spôsobom, ktorý mu prináša česť?

Prečo je dôležité poznať a používať Božie osobné meno?

Máš blízky vzťah k niekomu, koho osobné meno ani nepoznáš? Pre ľudí, pre ktorých je Boh bezmenný, je Boh často iba neosobnou silou, nie skutočnou osobou, nie niekým, koho poznajú a milujú a ku komu môžu zo srdca hovoriť v modlitbe. A ak sa modlia, ich modlitby sú iba rituálom, formálnym opakovaním naučených slov.

Praví kresťania sú poverení Ježišom Kristom, aby robili učeníkov z ľudí všetkých národov. Ako by mohli pri vyučovaní týchto ľudí odlíšiť pravého Boha od falošných bohov národov? Iba používaním Jeho osobného mena, tak ako to robí aj sama Biblia. — Mat. 28:19, 20; 1. Kor. 8:5, 6.

2. Mojž. 3:15: „Boh... povedal Mojžišovi: ,Toto máš povedať synom Izraela: „Jehova, Boh vašich predkov... ma poslal k vám.“ To je moje meno na neurčitý čas a to je moje pamätné meno pre pokolenie za pokolením.‘“

Iz. 12:4: „Vzdávajte vďaky Jehovovi! Vzývajte jeho meno. Oznamujte jeho počínanie medzi národmi. Zmieňujte sa o tom, že jeho meno je vyvýšené.“

Ezech. 38:17, 23: „Toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova: ‚... A istotne sa zvelebím a posvätím sa a urobím sa známym pred očami mnohých národov; a budú musieť poznať, že som Jehova.‘“

Mal. 3:16: „Tí, ktorí majú bázeň pred Jehovom, spolu hovorili, každý so svojím druhom, a Jehova stále pozoroval a počúval. A písala sa pred ním pamätná kniha pre tých, ktorí majú bázeň pred Jehovom, a pre tých, ktorí myslia na jeho meno.“

Ján 17:26: „[Ježiš sa modlil k svojmu Otcovi:] Oznámil som im [svojim nasledovníkom] tvoje meno a oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v spojení s nimi.“

Sk. 15:14: „Simeon obšírne rozprával, ako Boh po prvý raz obrátil svoju pozornosť na národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno.“

Je Jehova v „Starom zákone“ totožný s Ježišom Kristom v „Novom zákone“?

Mat. 4:10: „Vtedy mu povedal Ježiš: ,Odíď, Satan! Lebo je napísané: „Jehovu [,Pána‘, NV i ďalšie], svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.“‘“ ​(Ježiš zjavne nehovoril, že on sám má byť uctievaný.)

Ján 8:54: „Ježiš odpovedal [Židom]: ,Ak oslavujem sám seba, moja sláva nie je ničím. Je to môj Otec, ktorý ma oslavuje, ten, o ktorom hovoríte, že je vaším Bohom.‘“ ​(Hebrejské Písma jasne označujú Jehovu ako Boha, ktorého Židia, ako vyhlasovali, uctievali. Ježiš nepovedal, že on sám je Jehova, ale že Jehova je jeho Otcom. Ježiš tu veľmi jasne ukázal, že on a jeho Otec sú odlišní jedinci.)

Žalm 110:1: „Jehovov výrok môjmu [Dávidovmu] Pánovi: ,Seď po mojej pravici, dokiaľ ti nedám tvojich nepriateľov ako podnož pod nohy.‘“ ​(V Matúšovi 22:41–45 Ježiš vysvetlil, že on sám je Dávidovým „Pánom“, o ktorom sa zmieňuje tento žalm. Takže Ježiš nie je Jehova, ale je tým, komu boli určené tieto Jehovove slová.)

Fil. 2:9–11: „Preto ho [Ježiša Krista] aj povýšil Boh do nadradeného postavenia a láskavo mu dal meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno tých v nebi a tých na zemi a tých pod zemou a aby každý jazyk otvorene uznával, že Ježiš Kristus je Pánom na slávu Boha, Otca. [AH hovorí: „... aby každý jazyk vyznával, že Pán Ježiš Kristus je v sláve Boha Otca.“ Podobne to prekladajú aj anglické verzie Kx a CC, ale poznámka pod čiarou v Kx priznáva: „... tento grécky text je asi prirodzenejšie preložiť ako ,na slávu‘“, a slovenské preklady NV, RP i EP to takto aj prekladajú.]“ ​(Všimni si, že Ježiš Kristus je tu ukázaný ako odlišný od Boha, Otca, a ako podriadený Bohu.)

Ako môže človek milovať Jehovu, ak sa ho má aj báť?

Biblia nám hovorí, že by sme mali milovať Jehovu (Luk. 10:27) a báť sa ho. (1. Petra 2:17; Prísl. 1:7; 2:1–5; 16:6) Zdravý strach pred Bohom nám pomôže, aby sme sa veľmi pozorne vyhýbali tomu, že by sme vyvolali jeho neľúbosť. Láska k Jehovovi nás bude podnecovať, aby sme chceli robiť to, čo sa mu páči, aby sme vyjadrovali svoje ocenenie za nespočetné prejavy jeho lásky a nezaslúženej láskavosti.

Znázornenia: Je správne, že syn sa bojí znepáčiť sa svojmu otcovi, ale ocenenie pre všetko, čo preňho otec robí, by malo syna podnecovať aj k tomu, aby svojmu otcovi vyjadroval úprimnú lásku. Potápač možno hovorí, že má rád more, ale zdravý strach z mora mu pomáha uvedomovať si, že určité veci by nemal robiť. Podobne aj naša láska k Bohu by mala byť spojená so zdravým strachom, aby sme neurobili niečo, čo by vyvolalo Božiu neľúbosť.