Záchrana života krvou — ako?
„Vyvolíš si život... tým, že budeš počúvať [Boží] hlas... lebo je tvojím životom a dĺžkou tvojich dní.“ — 5. MOJŽIŠOVA 30:19, 20.
1. Ako sú praví kresťania jedineční pri prejavovaní úcty k životu?
MNOHÍ ľudia hovoria, že majú v úcte život, a ako dôkaz uvádzajú svoj názor na trest smrti, potrat alebo poľovanie. Existuje však jeden zvláštny spôsob, ktorým praví kresťania prejavujú úctu k životu. Žalm 36:9 (36:10, RP) hovorí: „U teba [Boha] je zdroj života.“ Pretože život je dar od Boha, kresťania prijímajú jeho názor na krv života.
2, 3. Prečo by sme mali brať do úvahy Boha, pokiaľ ide o krv? (Skutky 17:25, 28)
2 Náš život závisí od krvi, ktorá roznáša po celom našom tele kyslík, odstraňuje oxid uhličitý, umožňuje prispôsobiť sa zmenám teploty a pomáha nám zdolávať choroby. Ten, kto nám dal život, navrhol a zaobstaral tiež podivuhodnú tekutú substanciu nazývanú krvou, ktorá udržuje život. To odzrkadľuje jeho trvalý záujem o zachovanie ľudského života. — 1. Mojžišova 45:5; 5. Mojžišova 28:66; 30:15, 16.
3 Ako kresťania, tak aj ľudia vo všeobecnosti by sa mali pýtať sami seba: ‚Môže krv zachrániť môj život iba svojimi prirodzenými funkciami, alebo by mohla zachrániť život ďalekosiahlejším spôsobom?‘ I keď väčšina ľudí uznáva súvislosť medzi životom a normálnymi funkciami krvi, v skutočnosti ide o omnoho viac. Etika kresťanov, moslimov a židov sa celá sústreďuje na Životodarcu, ktorý sa sám vyjadril o živote a o krvi. Áno, náš Stvoriteľ má veľa čo povedať o krvi.
Boží pevný postoj ku krvi
4. Čo povedal Boh o krvi začiatkom ľudských dejín?
4 Božie slovo, Biblia, sa zmieňuje o krvi viac ako 400-krát. Medzi prvými zmienkami je Jehovov výnos: „Všetko, čo sa hýbe a je živé, bude vám na pokrm... Avšak mäsa s jeho dušou, to jest s jeho krvou, nebudete jesť.“ Dodal: „No, vašu krv po vašich dušiach budem vyhľadávať.“ (1. Mojžišova 9:3–5, RP) Jehova to povedal Noachovi, praotcovi ľudského rodu. Preto bolo celé ľudstvo upozornené, že Stvoriteľ sa pozerá na krv ako na niečo, čo predstavuje život. Každý, kto tvrdí, že uznáva Boha ako Životodarcu, by mal teda uznať, že On zaujíma pevný postoj k používaniu krvi života.
5. Čo bolo hlavným dôvodom toho, že Izraelčania neprijímali krv?
5 Boh sa znovu zmienil o krvi, keď dával Izraelu svoj Zákon. Tretia Mojžišova 17:10, 11 podľa Roháčkovho prekladu znie: „A ktokoľvek z domu Izraelovho alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by jedol nejakú krv, proti takej duši, ktorá by jedla krv, obrátim svoju tvár a vytnem ju sprostred jej ľudu, lebo duša tela je v krvi.“ Tento zákon mohol byť prospešný zdraviu, ale zahŕňal oveľa viac. Zaobchádzaním s krvou ako s niečím zvláštnym mali Izraelčania prejavovať, že ich život je závislý od Boha. (5. Mojžišova 30:19, 20) Áno, ústredný dôvod, prečo sa mali vyhýbať prijímaniu krvi, nebol ten, že by to mohlo byť nezdravé, ale že krv má pre Boha zvláštny význam.
6. Prečo si môžeme byť istí, že Ježiš podporoval Božie stanovisko ku krvi?
6 Aký je postoj kresťanov k záchrane ľudského života pomocou krvi? Ježiš vedel, čo povedal jeho Otec o používaní krvi. Ježiš „neučinil hriechu, ani sa nenašla v jeho ústach lesť“. To znamená, že dokonale dodržiaval Zákon, vrátane zákona o krvi. (1. Petra 2:22, RP) Tak dal vzor svojim nasledovníkom, vrátane vzoru o úcte k životu a krvi.
7, 8. Ako sa stalo zjavným, že sa Boží zákon o krvi vzťahuje na kresťanov?
7 Dejiny ukazujú, čo sa stalo neskôr, keď snem kresťanského vedúceho zboru rozhodol, či kresťania musia dodržiavať všetky izraelské zákony. Pod Božím vedením povedali, že kresťania nie sú povinní dodržiavať mojžišovský zákon, ale že je ‚nevyhnutné zdržiavať sa obetovaného modlám, krvi, zaduseného [nevykrvácaného mäsa] a smilstva‘. (Skutky 15:22–29) Objasnili tak, že vyhýbanie sa krvi je rovnako morálne dôležité ako vyhýbanie sa modlárstvu a hrubej nemravnosti.a
8 Kresťania v ranej dobe tento božský zákaz dodržiavali. Britský učenec Joseph Benson poznamenal: „Tento zákaz jedenia krvi, daný Noachovi a celému jeho potomstvu a opakovaný Izraelčanom... nebol nikdy odvolaný, ale naopak, bol potvrdený pod Novým zákonom, Skutky xv.; a tým sa stal trvalým záväzkom.“ Avšak vylúčilo by to, čo hovorí Biblia o krvi, moderné lekárske spôsoby použitia, ako sú transfúzie, ktoré sa zjavne nepoužívali v Noachových dňoch ani v dobe apoštolov?
Krv v lekárstve alebo ako liek
9. Ako sa krv používala v lekárstve v starovekej dobe a v protiklade s akým kresťanským postojom?
9 Používanie krvi v medicíne nie je v žiadnom prípade modernou záležitosťou. Kniha Flesh and Blood (Telo a krv) od Reay Tannahillovej poukazuje na to, že takmer 2 000 rokov sa v Egypte a inde „krv považovala za najlepší liek proti malomocenstvu“. Rimania verili, že epilepsiu možno vyliečiť prijímaním ľudskej krvi. Tertulián napísal o tomto „lekárskom“ používaní krvi: „Povážte tých, ktorí na predstaveniach v aréne hltavo pijú čerstvú krv zločincov... a odnášajú si ju na vyliečenie epilepsie.“ To bolo v ostrom protiklade s tým, čo robili kresťania: „Nemáme ani len krv zvierat vo svojich jedlách... Na súdnych pojednávaniach s kresťanmi im ponúkate klobásy plnené krvou. A pritom viete, že práve [to] je pre nich nezákonné.“ Uvažujme o dôsledkoch. Prví kresťania boli radšej ochotní riskovať život, ako by prijali krv, ktorá predstavuje život. — Porovnaj 2. Samuelovu 23:15–17.
10, 11. Prečo možno tvrdiť, že Božie meradlo vzhľadom na krv vylučuje prijímanie krvi transfúziou?
10 Prirodzene, vtedy sa nedávala transfúzia krvi, pretože pokusy s transfúziou sa začali iba asi v 16. storočí. Avšak v 17. storočí jeden profesor anatómie na univerzite v Kodani namietal: ‚Tí, ktorí zavádzajú používanie ľudskej krvi na vnútornú liečbu chorôb, ju zrejme zneužívajú a ťažko hrešia. Kanibali bývajú zatratení. Prečo si teda neošklivíme tých, ktorí poškvrňujú svoje hrdlo ľudskou krvou? Také isté je prijímanie cudzej krvi z prerezanej žily, či ústami alebo nástrojmi na transfúziu. Tí, ktorí robia takéto operácie, sú podrobení hrôze z božského zákona.‘
11 Áno, aj v minulých storočiach ľudia chápali, že Boží zákon vylučuje prijímanie krvi do žíl i jej prijímanie ústami. Ak si to dnes ľudia uvedomia, môže im to pomôcť porozumieť postoju, ktorý zastávajú Jehovovi svedkovia a ktorý je v súlade s Božím stanoviskom. Zatiaľ čo si praví kresťania vysoko cenia život a oceňujú lekársku starostlivosť, majú v úcte život ako dar od Stvoriteľa. Preto sa nepokúšajú zachovať si život prijímaním krvi. — 1. Samuelova 25:29.
Zachraňuje život z lekárskeho hľadiska?
12. Čo môžu uvažujúci ľudia brať oprávnene do úvahy, pokiaľ ide o transfúzie krvi?
12 Už celé roky odborníci tvrdia, že krv zachraňuje život. Lekári možno rozprávajú o prípadoch, keď niekto s kritickou stratou krvi dostal transfúziu a stav sa mu zlepšil. Preto sa možno ľudia pýtajú: ‚Je kresťanský postoj z lekárskeho hľadiska múdry, alebo nemúdry?‘ Skôr ako sa uvažujúci človek podrobí dajakému vážnemu lekárskemu zákroku, bude skúmať možné prínosy a riziko. Čo sa dá povedať o transfúziách krvi? Skutočnosťou je, že transfúzie krvi sú spojené s mnohými rizikami. Môžu byť dokonca smrteľné.
13, 14. a) Napríklad v akých smeroch sa transfúzie krvi prejavili ako rizikové? b) Ako znázorňuje zdravotné riziká krvi pápežova skúsenosť?
13 Nedávno dr. L. T. Goodnough a dr. J. M. Shuck poznamenali: „Lekárske spoločenstvo si už dlho uvedomuje, že kým krvné zásoby sú natoľko bezpečné, nakoľko to vieme zabezpečiť, transfúzia krvi vždy prinášala so sebou riziko. Najčastejšou komplikáciou pri transfúzii krvi zostáva naďalej non-A, non-B hepatitída (NANBH); ďalšie možné komplikácie zahŕňajú hepatitídu B, aloimunizáciu, transfúznu reakciu, potlačenie imunity a preťaženie železom.“ Odhadujúc ‚umiernene‘ iba jedno z týchto vážnych nebezpečenstiev, správa dodáva: „Očakáva sa, že približne 40 000 ľudí [v samotných Spojených štátoch] ročne ochorie na NANBH, a z nich až u 10 percent dôjde k cirhóze alebo k rakovine pečene.“ — The American Journal of Surgery, jún 1990.
14 Ako sa riziko nákazy chorobou z krvi pri transfúzii stalo širšie známym, ľudia prehodnocujú svoj názor na transfúzie. Napríklad keď bol pápež v roku 1981 postrelený, bol ošetrovaný v nemocnici a potom prepustený. Neskôr sa tam musel na dva mesiace vrátiť a jeho stav bol taký vážny, až sa zdalo, že bude musieť odísť ako invalid. Prečo? Dostal infekciu vírusom cytomegálie z krvi, ktorá mu bola daná. Niektorí ľudia sa možno pýtajú: ‚Ak krv daná dokonca pápežovi nie je bezpečná, čo potom transfúzie pre nás, obyčajných ľudí‘?
15, 16. Prečo nie sú transfúzie krvi bezpečné, i keď bola krv vyšetrená na choroby?
15 ‚Ale nie je možné vyšetriť krv na zistenie chorôb?‘ môže sa niekto pýtať. Uvažujme napríklad o vyšetrovaní na hepatitídu B. Časopis Patient Care (28. februára 1990) uviedol: „Výskyt hepatitídy po transfúzii poklesol, keď bolo všeobecne zavedené vyšetrovanie krvi na [ňu], ale 5–10 percent prípadov hepatitídy po transfúzii stále predstavuje hepatitída B.“
16 Omylnosť takéhoto testovania vidieť tiež pri inom nebezpečí prenášanom krvou — AIDS. Pandémia AIDS spôsobila náhle precitnutie ľudstva voči nebezpečenstvu infikovanej krvi. Pripúšťame, že teraz existujú testy na vyšetrenie krvi na prítomnosť vírusu. Avšak krv sa nevyšetruje na všetkých miestach a zdá sa, že ľudia môžu byť nositeľmi vírusu AIDS celé roky bez toho, aby sa to dalo zistiť bežnými testami. Tak pacienti môžu dostať AIDS — a dostali AIDS — z krvi, ktorá bola vyšetrená a prešla!
17. Ako môžu transfúzie krvi spôsobiť škody, ktoré možno nie sú hneď zjavné?
17 Dr. Goodnough a dr. Shuck sa tiež zmienili o „potlačení imunity“. Áno, hromadia sa dôkazy, že i krv, ktorá úspešne prešla krížovou skúškou, môže poškodiť imunitný systém pacienta a otvoriť dvere rakovine a smrti. Preto kanadská štúdia „pacientov s rakovinou v oblasti hlavy a krku ukázala, že u tých, ktorí dostali transfúziu krvi počas odstraňovania nádoru, nastal potom značný pokles imunity“. (The Medical Post, 10. júla 1990) Lekári na univerzite v južnej Kalifornii oznámili toto: „Podiel opakovaných ochorení všetkých rakovín hrtana je 14% tých, ktorí nedostali krv, a 65% tých, ktorí ju dostali. Pri rakovine ústnej dutiny, hltana a nosa alebo prínosovej dutiny bol podiel opakovaných ochorení 31% bez transfúzie a 71% s transfúziami.“ (Annals of Otology, Rhinology & Laryngology, marec 1989) Potlačená imunita, zdá sa, tiež tvorí základ skutočnosti, že tí, ktorým sa počas operácie podáva krv, skôr získajú infekcie. — Pozri rámik na strane 10.
Sú nejaké alternatívy?
18. a) K čomu privádzajú lekárov riziká spojené s transfúziou krvi? b) S akými informáciami o alternatívnych spôsoboch liečby by si sa mohol podeliť so svojím lekárom?
18 Niektorí možno zastávajú názor: ‚Transfúzie sú riskantné, ale existujú nejaké alternatívy?‘ Určite chceme účinnú lekársku starostlivosť vysokej kvality; existujú teda uznávané a účinné spôsoby, ako zvládnuť vážne lekárske problémy bez použitia krvi? Našťastie áno. Časopis The New England Journal of Medicine (7. júna 1990) oznámil: „Lekári, ktorí si stále vo väčšej miere uvedomujú riziká [AIDS] a iných infekcií prenášaných krvou, prehodnocujú riziká a prínosy transfúzií a obracajú sa k alternatívam, vrátane úplného vyhnutia sa transfúziám.“b
19. Prečo môžeš mať dôveru, že môžeš odmietnuť krv a byť pritom úspešne liečený?
19 Jehovovi svedkovia už dlho odmietajú transfúzie krvi, nie hlavne pre zdravotné nebezpečenstvá, ale kvôli poslušnosti Božiemu zákonu o krvi. (Skutky 15:28, 29) Áno, zruční lekári sa úspešne postarali o pacientov, svedkov, bez použitia krvi s jej sprievodnými rizikami. Ako jeden z mnohých prípadov, o ktorých sa hovorilo v lekárskej literatúre, časopis Archives of Surgery (november 1990) rozoberá transplantáciu srdca u pacientov, svedkov, ktorým svedomie dovolilo takýto postup bez podania krvi. Správa hovorila: „Viac ako 25 rokov skúseností so srdcovou chirurgiou na Jehovových svedkoch vyvrcholilo úspešnou transplantáciou srdca bez podania krvných produktov... Nevyskytla sa žiadna pred alebo pooperačná úmrtnosť a následné štúdie ukázali, že títo pacienti neboli náchylnejší k odmietavej reakcii na transplantovaný orgán.“
Najcennejšia krv
20, 21. Prečo by mali byť kresťania opatrní, aby si nevytvorili názor, že „krv je zlý liek“?
20 Je tu však sebaskúmajúca otázka, ktorú si musíme položiť všetci. ‚Ak som sa rozhodol neprijať transfúziu krvi, prečo? Ruku na srdce, aký je môj hlavný, základný dôvod?‘
21 Zmienili sme sa o tom, že existujú účinné alternatívy, ktoré nevystavujú človeka mnohým nebezpečenstvám spojeným s transfúziami. Nebezpečenstvá ako sú hepatitída alebo AIDS dokonca podnietili mnohých k odmietnutiu krvi z nenáboženských dôvodov. Niektorí sa vyjadrujú o tom celkom otvorene, takmer akoby kráčali pod transparentom: „Krv je zlý liek“. Je možné, že aj kresťan by mohol byť vtiahnutý do tohto pochodu. Ale je to pochod slepou ulicou. Prečo?
22. Aký realistický názor na život a smrť musíme prijať? (Kazateľ 7:2)
22 Praví kresťania si uvedomujú, že i pri najlepšej lekárskej starostlivosti v najlepších nemocniciach ľudia v určitom čase zomierajú. Či s transfúziami krvi alebo bez nich, ľudia zomierajú. Povedať to nie je fatalistické. Je to realistické. Smrť je skutočnosťou dnešného života. Ľudia, ktorí nedbajú na Boží zákon o krvi, často zakúsia buď hneď alebo neskôr škody spôsobené krvou. Niektorí dokonca zomierajú následkom krvi podanej transfúziou. Napriek tomu si všetci musíme uvedomiť, že tí, ktorí transfúzie prežijú, ešte nezískali večný život, takže krv nezachránila ich život natrvalo. Na druhej strane väčšine tých, ktorí odmietajú krv z náboženských alebo lekárskych dôvodov, avšak príjmu alternatívnu liečbu, sa darí z lekárskeho hľadiska dobre. Môžu si tak predĺžiť život na mnoho rokov — ale nie navždy.
23. Akú súvislosť majú Božie zákony o krvi s tým, že sme hriešni a potrebujeme výkupné?
23 To, že všetci dnes žijúci ľudia sú nedokonalí a postupne zomierajú, nás privádza k ústrednému bodu toho, čo hovorí Biblia o krvi. Boh povedal celému ľudstvu, aby nejedlo krv. Prečo? Pretože predstavuje život. (1. Mojžišova 9:3–6) Do Zákonníka zostavil zákony upriamujúce pozornosť na skutočnosť, že všetci ľudia sú hriešni. Boh povedal Izraelčanom, že obetovaním zvieracích obetí môžu ukázať potrebu prikrytia svojich hriechov. (3. Mojžišova 4:4–7, 13–18, 22–30) Hoci to dnes od nás Boh nežiada, je to teraz dôležité. Boh zamýšľal zaobstarať obeť, ktorá môže spôsobiť úplné zmierenie za hriechy všetkých veriacich: výkupné. (Matúš 20:28) Preto si musíme osvojiť Boží názor na krv.
24. a) Prečo by bolo mylné považovať zdravotné riziká za hlavný dôvod nariadenia o krvi? b) Čo by malo byť v skutočnosti základom nášho názoru na používanie krvi?
24 Bolo by omylom sústrediť sa v prvom rade na zdravotné riziká krvi, pretože to nebolo hlavným Božím zámerom. Izraelčania možno mali určitý zdravotný prospech z toho, keď neprijímali krv, podobne ako mohli mať úžitok z toho, keď nejedli mäso ošípaných alebo zvierat živiacich sa zdochlinami. (5. Mojžišova 12:15, 16; 14:7, 8, 11, 12) Pamätaj však na to, že keď Boh dal Noachovi právo jesť mäso, nezakázal jedenie mäsa týchto zvierat. Ale rozhodol, že ľudia nesmú jesť krv. Boh sa nesústreďoval v prvom rade na možné zdravotné riziká. To nebol rozhodujúci dôvod pre jeho nariadenie o krvi. Jeho ctitelia mali odmietať zachovávať si život pomocou krvi nie hlavne preto, že to bolo nezdravé, ale preto, že to bolo nesväté. Odmietali krv nie preto, že bola znečistená, ale preto, že bola drahocenná. Iba obetnou krvou mohli získať odpustenie.
25. Ako môže krv natrvalo zachrániť život?
25 To isté platí pre nás. V liste Efezanom 1:7 apoštol Pavol vysvetlil: „Prostredníctvom neho [Krista] máme vyslobodenie výkupným jeho krvou, áno, odpustenie svojich priestupkov, podľa bohatstva jeho nezaslúženej láskavosti.“ Ak Boh odpúšťa niekomu hriechy a pozerá sa na neho ako na spravodlivého, taký človek má vyhliadku na nekonečný život. Tak Ježišova výkupná krv môže zachrániť život — natrvalo, skutočne naveky.
[Poznámka pod čiarou]
a Výnos sa končil slovami: „Ak sa budete tohto pozorne vystríhať, bude sa vám dobre dariť. Buďte zdraví!“ (Skutky 15:29) Výraz „Buďte zdraví“ nebol sľubom v tom zmysle, ‚ak sa budete zdržiavať krvi alebo smilstva, budete mať lepšie zdravie‘. Bol to jednoducho záver listu, niečo ako ‚S pozdravom‘.
b Mnohé účinné alternatívy transfúzie krvi sú uvedené v brožúre Ako môže krv zachrániť náš život?, ktorú v roku 1990 vydala Newyorská biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža.
Vieš vysvetliť?
◻ Čo je hlavným dôvodom, že Jehovovi svedkovia odmietajú transfúzie krvi?
◻ Aké dôkazy potvrdzujú, že biblický postoj ku krvi nie je z lekárskeho hľadiska nerozumný?
◻ Ako je výkupné spojené s biblickým zákonom o krvi?
◻ Aký je jediný spôsob, ktorým môže krv zachrániť život natrvalo?
[Rámček na strane 10]
TRANSFÚZIA A INFEKCIA
Po obsiahlom prehľade o tom, či transfúzie krvi môžu urobiť pacienta náchylnejším na infekciu, dr. Neil Blumberg prišiel k záveru: „Z 12 klinických štúdií [tejto záležitosti] sa pri 10 zistilo, že transfúzia význačne a priamo súvisela so zvýšeným rizikom bakteriologickej infekcie... Okrem toho i transfúzia podaná dlhšiu dobu pred operáciou môže ovplyvniť pacientovu odolnosť voči infekcii, pokiaľ imunologické dôsledky transfúzie sú také dlhotrvajúce, ako naznačujú niektoré štúdie... Ak by bolo možné tieto údaje rozšíriť a potvrdiť, zdá sa, že akútne pooperačné infekcie by mohli byť samostatnou, najrozšírenejšou závažnou komplikáciou súvisiacou s homologickou transfúziou.“ — Transfusion Medicine Reviews, Október 1990.
[Obrázok na strane 8]
Zväčšené červené krvinky. „Každý mikroliter krvi obsahuje 4 až 6 miliónov červených krviniek.” — The World Book Encyclopedia
[Prameň ilustrácie]
Kunkel–CNRI/PHOTOTAKE NYC