3. kapitola
O čom hovorí správa z Genezis?
1. a) Aký cieľ bude mať naša rozprava o 1. kapitole Genezis a na čo by sme mali pamätať? b) Ako podáva udalosti 1. kapitola Genezis?
PRVÁ kapitola Biblie si zasluhuje, aby sme ju aspoň čestne preskúmali, ako je zvykom aj v iných prípadoch, keď došlo ku skresleniu alebo nepochopeniu niektorých skutočností. Nejde o to, aby sme prispôsobili jej obsah nejakému teoretickému systému, ale o to, aby sme ju preskúmali a zistili, či súhlasí so známymi skutočnosťami. Ďalej si musíme uvedomiť, že správa Genezis o stvorení nebola zaznamenaná preto, aby vysvetlila, „ako“ to prebiehalo. Namiesto toho v nej nájdeme postupne zaznamenané hlavné udalosti stvorenia, lebo opisuje, čo bolo vytvorené, v akom poradí to bolo vytvorené a v ktorom časovom úseku čiže „dni“ sa to prvý raz objavilo.
2. a) Z akého hľadiska opisuje Genezis udalosti, o ktorých rozpráva? b) Ako to vidno z opisu svietiacich telies?
2 Keď skúmame správu Genezis, je potrebné mať na pamäti, že podáva udalosti z pohľadu ľudí na zemi. Preto sú opísané tak, ako by ich videli ľudskí pozorovatelia, keby boli pri tom. Vidno to z opisu udalostí štvrtého „dňa“ stvorenia. Slnko a Mesiac sú v porovnaní s hviezdami opísané ako veľké svetelné telesá, i keď mnohé hviezdy sú oveľa väčšie než naše Slnko, a Mesiac je v porovnaní s nimi celkom nepatrný. Ale pozemskému pozorovateľovi sa to tak nejaví. Keď sa pozeráme zo Zeme, Slnko sa nám vidí ako ‚väčšie svietiace teleso, ktoré panuje nad dňom‘, a Mesiac ako ‚menšie svietiace teleso, ktoré panuje nad nocou‘. — 1. Mojžišova 1:14–18.
3. Ako je opísaný stav, v ktorom sa nachádzala Zem pred prvým „dňom“?
3 Prvá časť správy Genezis napovedá, že pred prvým stvoriteľským „dňom“ mohla Zem trvať už miliardy rokov, i keď sa nehovorí ako dlho. Je tu však opísaný stav, v akom bola Zem bezprostredne pred začiatkom prvého „dňa“: „Zem bola beztvárna a pustá a na povrchu vodnej hlbiny bola tma; a Božia činná sila sa pohybovala sem a tam nad povrchom vôd.“ — 1. Mojžišova 1:2.
Aký dlhý je „deň“ z Genezis?
4. Ako vyplýva zo samotnej správy o stvorení, že výraz „deň“ neznamená len 24 hodín?
4 Mnohí sa domnievajú, že slovo „deň“ použité v prvej kapitole Genezis znamená 24 hodín. Ale v Genezis 1:5 Boh sám hovorí o tom, že delí deň na menšie časové úseky, nazývajúc „dňom“ len čas denného svetla. V Genezis 2:4 sú ako jeden „deň“ označené všetky stvoriteľské obdobia: „To sú dejiny nebies a zeme v dobe, keď boli tvorené, v deň [vo všetky stvoriteľské obdobia], keď Boh Jehova urobil zem a nebo.“
5. Aký je jeden z významov hebrejského slova, ktoré sa prekladá ako „deň“, a ako napovedá, že „deň“ môže znamenať dlhšie časové úseky?
5 Hebrejské slovo jom, ktoré sa prekladá ako „deň“, môže znamenať rôzne dlhý časový úsek. V diele Štúdie starozákonných výrazov (angl.) autor William Wilson medzi možnými významami uvádza i tento: „Deň; toto slovo často znamená čas všeobecne, alebo dlhý čas; celé časové obdobie, o ktorom sa uvažuje,... [výraz] deň sa používa aj na osobitné časové obdobia alebo na čas, v ktorom sa dejú mimoriadne udalosti.“1 Zdá sa, že posledná veta dobre vystihuje stvoriteľské „dni“, lebo tie určite boli obdobiami, v ktorých sa podľa toho, ako sú opísané, diali mimoriadne udalosti. Definícia dovoľuje uvažovať aj o obdobiach dlhších ako 24 hodín.
6. Prečo sa výrazy „večer“ a „ráno“ neviažu len na 24–hodinový „deň“?
6 Prvá kapitola Genezis používa v súvislosti so stvoriteľskými obdobiami výrazy „večer“ a „ráno“. Neznamená to, že išlo o obdobia, z ktorých každé trvalo 24 hodín? Nemusí to tak byť. V niektorých jazykoch sa často používajú výrazy zodpovedajúce slovu „deň“, keď sa hovorí o čase trvania ľudského života; napríklad „deň môjho otca“ alebo „v deň Shakespeara“. Takto chápaný „deň“ môžu ľudia rozdeliť na „ráno [alebo úsvit] jeho života“ a na „večer [alebo súmrak] jeho života“. A tak isto aj ‚večer a ráno‘ v 1. Mojžišovej nemusí mať len význam doslovných 24 hodín.
7. Aké ďalšie použitie slova „deň“ ukazuje, že „deň“ môže trvať dlhšie ako 24 hodín?
7 Slovo „deň“, ako sa používa v Biblii, môže obsiahnuť leto i zimu, sled ročných období. (Zachariáš 14:8) „Deň žatvy“ zahrňuje mnoho dní. (Porovnaj s Prísloviami 25:13 a s 1. Mojžišovou 30:14.) Tisíc rokov je prirovnaných k jednému dňu. (Žalm 90:4; 2. Petra 3:8, 10) „Súdny deň“ sa vzťahuje na mnoho rokov. (Matúš 10:15; 11:22–24) Z toho logicky vyplýva, že aj stvoriteľské „dni“ mohli zahrnovať dlhé časové úseky — celé tisícročia. Čo sa udialo počas týchto stvoriteľských epoch? Zodpovedá biblická správa vedeckým poznatkom? Nasleduje prehľad „dní“, o ktorých sa hovorí v Genezis.
Prvý „deň“
8, 9. Čo sa stalo v prvom „dni“? Hovorí sa v biblickej správe, že vtedy bolo stvorené Slnko a Mesiac?
8 „‚Nech nastane svetlo.‘ Potom nastalo svetlo. A Boh začal nazývať svetlo Dňom, ale tmu nazval Nocou. A nastal večer a nastalo ráno, prvý deň.“ — 1. Mojžišova 1:3, 5.
9 Prirodzene, že už dávno pred týmto prvým „dňom“ existovalo v kozmickom priestore Slnko a Mesiac, ale svetlo týchto telies neprenikalo až na zemský povrch, a tak by pre pozemských pozorovateľov nemohlo byť viditeľné. Teraz, v tomto prvom „dni“, začalo byť svetlo na Zemi jasne viditeľné; a na otáčajúcej sa zemeguli sa začalo striedanie dňa a noci.
10. Akým spôsobom mohlo začať existovať toto svetlo a o aký druh svetla ide?
10 Zdá sa, že nastanie svetla bolo postupným procesom, že svetlo narastalo počas dlhého časového obdobia, nie okamžite, ako keď rozsvietime elektrickú žiarovku. To zachytáva preklad Prvej Mojžišovej od J. W. Wattsa, ktorý tento text podáva takto: „A postupne začínalo existovať svetlo.“ (A Distinctive Translation of Genesis) Svetlo pochádzalo zo Slnka, ale Slnko samotné nebolo vidieť, lebo bolo zakryté. A tak svetlo, ktoré dosiahlo Zem, bolo „difúzne svetlo“, ako napovedá komentár k tretiemu veršu v Rotherhamovej Zdôraznenej Biblii (angl.). — Pozri Emphasised Bible, poznámku pod čiarou b k veršu 14.
Druhý „deň“
11, 12. a) Ako je opísaný druhý „deň“? b) Ako sa niekedy nesprávne prekladá hebrejské slovo označujúce priestor a čo znamená v skutočnosti?
11 „‚Nech nastane priestor medzi vodami a nech sa oddelia vody od vôd.‘ A potom Boh urobil priestor a oddelil vody, ktoré mali byť pod priestorom, od vôd, ktoré mali byť nad priestorom. A stalo sa tak. A Boh začal nazývať priestor Nebom.“ — 1. Mojžišova 1:6–8.
12 Slovenské preklady namiesto výrazu „priestor“ používajú slovo „obloha“. Český Ekumenický preklad používa slovo „klenba“. Z podobných prekladov vznikol názor, že biblická správa bola prevzatá z bájí o stvorení, v ktorých je „nebeská klenba“ znázorňovaná ako kovová kopula. (Pozri komentár k 1. Mojžišovej 1:6–8 v Starom zákone, zväzku 1, Kalich, Praha 1968.) Ale známy anglický preklad Biblie King James Version, ktorý tiež používa slovo s významom „obloha“ („firmament“), v okrajovej poznámke uvádza výraz, ktorý má význam „priestor“, lebo hebrejské slovo raqia, ktoré sa prekladá ako „priestor“, znamená rozťahovať, rozprestierať alebo rozpínať.
13. Čo sa pravdepodobne stalo s vodami, aby mohol vzniknúť priestor?
13 Správa o stvorení hovorí o tom, že Boh vytvoril priestor, nehovorí však ako. Nech by k opísanému rozdeleniu vôd došlo akokoľvek, zdá sa, že ‚vody nad priestorom‘ boli tam nahor vytlačené zo Zeme. A tak mohlo neskôr byť povedané o vtákoch, že majú lietať v ‚nebeskom priestore‘, ako sa píše v 1. Mojžišovej 1:20.
Tretí „deň“
14. Ako je opísaný tretí „deň“?
14 „‚Nech sa zhromaždia vody pod nebesami na jedno miesto a nech sa objaví suchá pôda.‘ A stalo sa tak. A Boh začal nazývať suchú pôdu Zemou, ale zhromaždené vody nazval Morom.“ (1. Mojžišova 1:9, 10) Ani v tejto správe sa neopisuje, ako sa to stalo. Pri formovaní zemského povrchu nepochybne dochádzalo aj k ohromným pohybom zemských vrstiev. Geológovia by takéto veľké presuny vysvetlili teóriou katastrof. Ale biblická správa upozorňuje, že toto dianie riadil a ovládal stvoriteľ.
15, 16. a) Aké otázky o Zemi dostal Jób? b) Ako hlboko siahajú korene kontinentov a horstiev a čo možno prirovnať k ‚rohovému kameňu‘ Zeme?
15 V biblickej správe, ktorá zachytáva otázky, ktoré kládol Boh Jóbovi, keď sa ho pýtal na jeho vedomosti o Zemi, sú zapísané rôzne údaje týkajúce sa dejín Zeme: o jej meraní, oblačných masách, o moriach a o tom, ako ich vlny boli ohraničené súšou — a vôbec množstvo údajov o stvorení, ktoré sa klenú cez dlhé časové obdobia. Zem je tu prirovnaná k stavbe, a tak Biblia medziiným hovorí o tom, že sa Boh Jóba spýtal: „Do čoho boli zapustené jej podstavce, alebo jej rohový kameň – kto položil?“ — Jób 38:6.
16 Je zaujímavé, že zemská kôra je ako ‚zapustené podstavce‘ oveľa hrubšia pod kontinentami, a najviac pod horskými hrebeňmi, ktoré sú vtlačené hlboko do plášťa pod nimi, ako korene stromov do pôdy. V knihe Putnam’s Geology (angl.)2 sa hovorí: „Myšlienka, že horstvá a kontinenty mali korene, bola mnoho a mnoho ráz znovu skúmaná a preukazuje sa ako opodstatnená.“ Zemská kôra je pod oceánmi hrubá len asi 8 kilometrov, ale korene kontinentov siahajú do hĺbky 30 kilometrov a korene horstiev vnikajú približne dvakrát tak hlboko. A všetky zemské vrstvy tlačia zo všetkých strán na jadro Zeme, ktoré sa tak stáva podobným veľkému nosnému „rohovému kameňu“.
17. Čo je dôležité v súvislosti so vznikom súše?
17 Bez ohľadu na to, aké prostriedky boli použité, aby vystúpila súš, je dôležité jedno: že túto skutočnosť uznáva i Biblia, i veda ako jeden zo stupňov utvárania Zeme.
V treťom „dni“ sa objavujú suchozemské rastliny
18, 19. a) Čo okrem súše sa ešte objavilo v treťom „dni“? b) O čom sa správa Genezis nezmieňuje?
18 Biblická správa dodáva: „‚Nech zo zeme vypučí tráva, rastlinstvo nesúce semeno, ovocné stromy prinášajúce na zemi ovocie podľa svojich druhov, v ktorom je ich semeno.‘ A stalo sa tak.“ — 1. Mojžišova 1:11.
19 Tak boli ku koncu tretieho stvoriteľského obdobia stvorené tri veľké skupiny zemských rastlín. Medzitým difúzne svetlo zosilnelo natoľko, že umožňovalo fotosyntézu, ktorá je taká životne dôležitá pre zelené rastliny. Pravda, správa sa tu nezmieňuje osobitne o každom novovznikajúcom „druhu“ rastliny. Nie sú tu menovite uvedené mikroorganizmy, vodné a iné rastliny, ale pravdepodobne boli stvorené v tomto „dni“.
Štvrtý „deň“
20. Aké delenie času bolo umožnené tým, že sa v priestore objavili svietiace telesá?
20 „‚Nech nastanú v nebeskom priestore svetelné telesá, aby oddeľovali deň od noci; a poslúžia ako znamenia a na určovanie období a dní a rokov. A poslúžia v nebeskom priestore ako svetelné telesá, aby svietili na zem.‘ A stalo sa tak. A Boh potom urobil dve veľké svetelné telesá, väčšie svetelné teleso, aby vládlo nad dňom, a menšie svetelné teleso, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy.“ — 1. Mojžišova 1:14–16; Žalm 136:7–9.
21. Ako sa líšilo svetlo štvrtého „dňa“ od svetla prvého „dňa“?
21 Predtým, v správe o prvom „dni“, bol použitý výraz „nech nastane svetlo“. Tam bolo ako „svetlo“ použité hebrejské slovo or, ktoré znamená svetlo v najvšeobecnejšom význame. V správe o štvrtom „dni“ je však namiesto neho hebrejské slovo maor, ktoré označuje zdroj svetla. Komentár v Starom zákone, zväzku 1, (Kalich, Praha 1968) hovorí: „Na nebeskej klenbe dáva Boh zažiariť svetlám, dosl. lampám.“ Rotherham vo svojej Emphasised Bible (angl.) v poznámke pod čiarou hovorí o „svetlách“: „Vo verši 3, or, difúzne svetlo.“ Ďalej vysvetľuje, že hebrejské slovo maor vo verši 14 znamená čosi, čo „vydáva svetlo“. V prvom „dni“ difúzne svetlo zrejme preniklo cez vzdušný obal, ale pozorovateľ na Zemi by ešte nebol mohol vidieť zdroje tohto svetla, lebo Zem bola stále zahalená vrstvami oblakov. Teraz, v štvrtom „dni“, akiste došlo k zmene.
22. Akým vývojom počas štvrtého „dňa“ vznikol predpoklad na vytvorenie živočíšneho života?
22 Atmosféra spočiatku bohatá na oxid uhličitý mohla spôsobiť, že na celej Zemi bolo horúce podnebie. Ale pri bujnom rozrastaní sa vegetácie počas tretieho a štvrtého stvoriteľského obdobia bola pohltená istá časť tejto prikrývky z oxidu uhličitého, ktorá zadržiavala horúčavu. Rastlinstvo naopak uvoľňovalo kyslík — predpoklad pre život živočíchov.
23. Aké zmeny, ktoré vystúpili v tom čase, sú tu opísané?
23 Keby vtedy bol na Zemi nejaký pozorovateľ, bol by schopný rozoznať Slnko, Mesiac a hviezdy, ktoré mali „slúžiť ako znamenia a na určovanie období a dní a rokov“. (1. Mojžišova 1:14) Mesiac ukazoval plynutie lunárnych mesiacov a Slnko plynutie slnečných rokov. Ročné obdobia, ktoré sa začali v štvrtom „dni“, boli nepochybne oveľa miernejšie ako dnes. — 1. Mojžišova 1:15; 8:20–22.
Piaty „deň“
24. Ktoré druhy tvorov sa mali objaviť v piatom „dni“ a v akých hraniciach sa mali rozmnožovať?
24 „‚Nech sa vody zahemžia množstvom živých duší a nech lietajúce tvory lietajú nad zemou, na tvári nebeského priestoru.‘ A potom Boh tvoril morské ozruty a každú pohybujúcu sa živú dušu, ktorou sa zahemžili vody, podľa ich druhov a každého okrídleného lietajúceho tvora podľa svojho druhu.“ — 1. Mojžišova 1:20, 21.
25. Ako boli nazvané tvory, ktoré sa objavili v piatom „dni“?
25 Tu bude zaujímavé všimnúť si, že tvory, ktoré neboli ľuďmi — tvory, ktorými sa zahemžili vody — boli označené ako „živé duše“. Tento výraz možno použiť aj na „lietajúce tvory [ktoré] lietajú nad zemou, na tvári nebeského priestoru“. Patria sem aj rôzne formy života vo vode a vo vzduchu — ako napríklad morské ozruty, ktorých fosílne pozostatky boli nájdené v posledných rokoch.
Šiesty „deň“
26–28. Čo sa udialo v šiestom „dni“ a čím sa vyznačuje posledný stvoriteľský čin?
26 „‚Nech zem vydá živé duše podľa ich druhov, domáce zviera a pohybujúceho sa živočícha a divé zemské zviera podľa svojho druhu.‘ A stalo sa tak.“ — 1. Mojžišova 1:24.
27 Teda na šiesty „deň“ sa objavili suchozemské zvieratá označené ako domáce zvieratá a divé zemské zvieratá. Ale tento posledný „deň“ ešte nebol zavŕšený. Mal sa počas neho objaviť ešte posledný pozoruhodný „druh“.
28 „A Boh ďalej povedal: ‚Urobme človeka na svoj obraz, podľa svojej podoby, a nech majú v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a domáce zvieratá a celú zem a každého pohybujúceho sa živočícha, ktorý sa pohybuje na zemi.‘ A potom Boh tvoril človeka na svoj obraz, stvoril ho na Boží obraz; stvoril ich mužského a ženského rodu.“ — 1. Mojžišova 1:26, 27.
29, 30. Ako máme chápať rozdiel medzi 1. a 2. kapitolou Genezis?
29 Druhá kapitola Genezis očividne pripája k tejto správe ešte niektoré podrobnosti. No nie je to, ako sa niektorým zdá, ďalšia správa o stvorení, odporujúca správe z prvej kapitoly. Iba sa znovu vracia k tretiemu „dňu“, do bodu, ktorý nastal potom, ako sa objavila suchá zem, ale pred tým, ako bolo stvorené zemské rastlinstvo; a potom pripája ďalšie podrobnosti súvisiace s objavením sa ľudí — s Adamom ako živou dušou, s jeho záhradným domovom Edenom a so ženou Evou, jeho manželkou. — 1. Mojžišova 2:5–9, 15–18, 21, 22.
30 Tieto vysvetlenia tu boli uvedené preto, aby pomohli porozumieť tomu, o čom rozpráva kniha Genezis. Z jej naozaj realistickej správy vyplýva, že proces stvorenia trval nie iba 144 hodín (6x24), ale že pokryl obdobie mnohých tisícročí.
Odkiaľ čerpá Genezis?
31. a) Čo niektorí mylne vyhlasujú o správe z Genezis? b) Ako sa ich vyhlásenia ukázali byť nepresné?
31 Mnohým sa zdá ťažké prijať túto správu o stvorení. Tvrdia, že čerpá z mýtov o stvorení, ktoré poznali staroveké národy, najmä z mýtov starého Babylonu. Ale v jednom z novších biblických slovníkov možno nájsť poznámku: „Nebol zatiaľ nájdený nijaký mýtus, ktorý by sa výslovne vzťahoval na stvorenie vesmíru.“ Všetky „sa vyznačujú polyteizmom a [opisujú] zápasy božstiev o nadvládu [čo je] v nápadnom protiklade k hebrejskému monoteizmu [Genezis] 1–2.“3 Kurátori Britského múzea povedali o babylonských legendách o stvorení: „Základná koncepcia babylonských a hebrejských správ je podstatne odlišná.“4
32. Nakoľko sa správa o stvorení z knihy Genezis preukázala ako vedecky podložená?
32 Z našej úvahy vyplýva, že správa o stvorení v biblickej knihe Genezis je vedecky dobre podložený doklad. Uvádza väčšie triedy rastlín a zvierat, ktoré sa vo svojej veľkej rozmanitosti rozmnožujú len ‚podľa svojho druhu‘. Potvrdzujú to skameneliny. Ukazujú, že každý „druh“ sa objavil náhle, bez ozajstnej prechodnej formy, ktorá by ho spájala s niektorým predošlým druhom, ako by to malo byť podľa evolučnej teórie.
33. Jedine odkiaľ môžu pochádzať informácie biblickej správy o stvorení?
33 Egyptskí mudrci by pri všetkej svojej múdrosti nemohli dať Mojžišovi, pisateľovi Genezis, ani len jediný oporný bod pre opis procesu stvorenia. Stvoriteľské mýty starovekých národov sa ničím nepodobajú tomu, čo Mojžiš napísal vo svojej Prvej knihe, v Genezis. Teda odkiaľ čerpal Mojžiš svoje poznatky? Iste od niekoho, kto bol pri tom.
34. Čo ešte dokazuje, že správa Genezis musí pochádzať z kompetentného prameňa?
34 Skúmanie matematickej pravdepodobnosti podáva presvedčivý dôkaz, že správa Genezis musí pochádzať zo zdroja, ktorý udalosti dobre pozná. V správe sa vymenúva desať hlavných stupňov v nasledujúcom poradí: 1. počiatok; 2. prvotná Zem ležiaca v tme a zahalená ťažkými plynmi a vodou; 3. svetlo; 4. priestor čiže atmosféra; 5. veľké plochy pevninskej súše; 6. suchozemské rastliny; 7. Slnko, Mesiac a hviezdy rozoznateľné v priestore a začiatok ročných období; 8. morské obludy a lietajúce tvory; 9. divé a krotké zvieratá, cicavce; 10. človek. Veda súhlasí s touto postupnosťou. Aká veľká je asi pravdepodobnosť, že pisateľ Genezis jednoducho uhádol toto poradie? Asi taká ako pravdepodobnosť, že náhodne vytiahneme zo škatule čísla 1 až 10 tak, ako idú za sebou. Pravdepodobnosť, že sa to podarí pri prvom pokuse, je 1 ku 3 628 800! Hovoriť, že sa pisateľovi náhodou podarilo zapísať v správnom poradí hore uvedené udalosti bez toho, že by odniekiaľ dostal informácie o nich, by bolo nerealistické.
35. Aké otázky sú ďalej nastolené a kde sa bude o nich uvažovať?
35 No evolučná teória nepripúšťa existenciu stvoriteľa, ktorý pozná skutočnosti a môže ich oznámiť ľuďom. Podľa nej život na Zemi vznikol samosplodením živých organizmov z neživých chemických látok. Ale mohol sa život vytvoriť neusmernenými chemickými reakciami spočívajúcimi len na náhode? Sú samotní vedci presvedčení o tom, že sa to mohlo stať? O tom bude hovoriť ďalšia kapitola.
[Zvýraznený text na strane 25]
Správa z Genezis je podaná z pohľadu pozemského pozorovateľa
[Zvýraznený text na strane 36]
Záznamy v skamenelinách potvrdzujú rozmnožovanie len ‚podľa svojho druhu‘
[Rámček na strane 35]
Babylonský mýtus o stvorení, o ktorom sa tvrdí, že bol podkladom biblickej správy o stvorení z Prvej knihy Mojžišovej:
Boh Apsu a bohyňa Tiamat urobili ďalších bohov.
Neskôr však mal Apsu s týmito bohmi ťažkosti a pokúsil sa ich zabiť, ale namiesto toho bol sám zabitý bohom Eom.
Tiamat bažila po pomste a pokúsila sa zabiť Ea, ale namiesto toho bola sama zabitá Eovým synom Mardukom.
Marduk rozdelil jej telo na dvoje, a z jednej polovice urobil nebo a z druhej zem.
Potom Marduk s Eovou pomocou stvoril ľudstvo z krvi iného boha, Kingu.a
Zdá sa vám, že takéto rozprávkové líčenie má dajaké spoločné znaky s rozprávaním knihy Genezis?
[Rámček na strane 36]
Ako sa k biblickej správe o stvorení vyjadril známy geológ:
„Keby som bol ako geológ vyzvaný, aby som v krátkosti vysvetlil naše novodobé predstavy o vzniku Zeme a vývoji života na nej jednoduchému pastierskemu národu, ako boli kmene, ku ktorým sa obracia Prvá kniha Mojžišova, sotva by som to dokázal lepšie, keby som sa čo najpresnejšie nedržal doslovného znenia prvej kapitoly Genezis.“b Tento geológ, Wallace Pratt, sa zmienil aj o tom, že poradie udalostí — od vzniku oceánov cez vynorenie sa súše až po objavenie sa morských živočíchov, vtákov a cicavcov — v podstate zodpovedá poradiu základného delenia geologických období.
[Obrázok na strane 27]
1. deň: „Nech nastane svetlo“
[Obrázok na strane 28]
2. deň: „Nech nastane priestor“
[Obrázok na strane 29]
3. deň: „Nech sa objaví suchá pôda“
[Obrázok na strane 30]
3. deň: „Nech zo zeme vypučí tráva“
[Obrázky na strane 31]
4. deň: ‚Nech nastanú v nebeskom priestore svetelné telesá, väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou‘
[Obrázok na strane 32]
5. deň: „Nech sa vody zahemžia množstvom živých duší a nech lietajúce tvory lietajú nad zemou“
[Obrázok na strane 33]
6. deň: ‚Domáce zviera a divé zemské zviera podľa svojho druhu‘
[Obrázok na strane 34]
6. deň: „Stvoril ich mužského a ženského rodu“
[Obrázok na strane 37]
Pravdepodobnosť, že sa to podarí pri prvom pokuse, je 1 ku 3 628 800