Učíš sa od nášho Vznešeného Učiteľa?
PÄŤ rokov som študoval právo na jednej z najlepších univerzít v Španielsku,“ hovorí Julio. „Ale to, čo som sa naučil, keď som začal študovať Bibliu, malo omnoho vyššiu hodnotu. Univerzita ma naučila, ako študovať; Biblia ma naučila, ako žiť.“
Prostredníctvom Biblie máme prístup k Božím myšlienkam, k jeho zásadám a jeho poučeniam. Písma opisujú Jehovu ako „Vznešeného Učiteľa“, pretože je najlepším učiteľom v celom vesmíre. (Izaiáš 30:20) Hebrejský text ho nazýva doslovne „učitelia“ — čo je množné číslo označujúce znamenitosť. To by nám malo pripomínať, že byť vyučovaný Jehovom je vysoko nadradené štúdiu pod vedením kohokoľvek iného.
Praktická múdrosť od Jehovu
Prečo je božské vyučovanie také užitočné? V prvom rade pre svoj neoceniteľný obsah. Jehovovo vyučovanie nám dáva „praktickú múdrosť“. Navyše, múdrosť od Boha „zachová nažive“ tých, ktorí ju uplatňujú. — Príslovia 3:21, 22; Kazateľ 7:12.
Autor 119. žalmu si uvedomil, že Jehovova múdrosť ho chránila po celý život. Spieval napríklad: „Zákon tvojich úst je pre mňa dobrý, a to viac ako tisíce kúskov zlata a striebra. Keby tvoj zákon nebol to, čo mám rád, bol by som zahynul vo svojom trápení. Tvoje prikázanie ma robí múdrejším, ako sú moji nepriatelia, lebo je moje na neurčitý čas. Nadobudol som väčšie pochopenie ako všetci moji učitelia, lebo sa zaoberám tvojimi pripomienkami.“ — Žalm 119:72, 92, 98, 99.
Žalmista nie je jediný, kto by ‚zahynul vo svojom trápení‘, keby nebolo Jehovovho zákona. Rosa, jedna mladá žena zo Španielska, je presvedčená, že si uplatnením božských zásad zachránila život. „Do svojich 26 rokov som sa dvakrát pokúsila o samovraždu,“ hovorí.
Rosa sa zaplietla do prostitúcie, ako aj do zneužívania alkoholu a drog. „Jedného dňa, keď moje pocity zúfalstva boli najsilnejšie,“ hovorí, „začal mi jeden manželský pár Jehovových svedkov hovoriť o tom, ako nám môže Biblia pomôcť riešiť problémy. Začala som študovať Božie Slovo a bola som ním nadšená. Za mesiac som mala silu začať žiť úplne novým životom. Teraz, keď som mala zmysel života, už som nepotrebovala hľadať oporu v alkohole a v drogách. A keďže som tak veľmi chcela byť Jehovovým priateľom, bola som rozhodnutá žiť podľa jeho meradiel. Som si istá, že keby nebolo praktickej múdrosti Božieho Slova, už by som bola skoncovala so svojím životom.“
Naozaj, múdrosť od Jehovu zachraňuje život. Preto môžeme mať úžitok nielen z nesmierne cenného obsahu božského vyučovania, ale aj zo spôsobov, aké Jehova používa na poučovanie svojich služobníkov. Keďže Boží Syn, Ježiš Kristus, nám prikázal, aby sme boli učiteľmi a robili učeníkov, chceme sa naučiť tie najúčinnejšie metódy odovzdávania poučenia. — Matúš 28:19, 20.
Jehovovo použitie znázornení
Markovo evanjelium hovorí, že „bez podobenstva im [Ježiš] nehovoril“. (Marek 4:34) Tento charakteristický rys Ježišovho vyučovania nás neprekvapuje. Napodobňoval jednoducho jeden zo spôsobov, akými boli odovzdávané Jehovove prorocké posolstvá izraelskému národu. Tie obsahujú viacero živých znázornení. — Izaiáš 5:1–7; Jeremiáš 18:1–11; Ezechiel 15:2–7; Hozeáš 11:1 až 4.
Všimni si napríklad, ako Jehova používa mocné znázornenie, aby nás naučil, že modly sú neužitočné. Izaiáš 44:14–17 uvádza: „Je ten, ktorého zamestnaním je stínať cédre; a vezme iný druh stromu, dokonca mohutný strom... Zasadil vavrín a... stal sa pre človeka niečím na udržiavanie ohňa. Preto vezme časť z neho, aby sa zohrial. V skutočnosti založí oheň a upečie chlieb. Pracuje tiež na bohu, pred ktorým by sa klaňal. Urobil z neho vyrezávaný obraz a vrhá sa pred ním na zem. Polovicu z neho skutočne spáli v ohni. Na polovici z neho dobre opečie mäso, ktoré zje a nasýti sa... Ale zo zvyšku urobí boha, jeho vyrezávaný obraz. Vrhne sa pred ním na zem a klania sa a modlí sa k nemu a hovorí: ‚Osloboď ma, veď si môj boh.‘“ Podobné znázornenia sú mocným nástrojom, keď chceme úprimným ľuďom pomôcť, aby odmietli modlárstvo a falošné náuky.
Hlboké, skúmavé otázky
Biblia obsahuje aj príklady toho, ako Jehova napravil spôsob uvažovania niektorých svojich služobníkov prostredníctvom otázok podnecujúcich k premýšľaniu. Patriarcha Jób bol jedným z takýchto ľudí. Jehova mu s trpezlivosťou pomohol, aby si uvedomil svoju vlastnú nepatrnosť v porovnaní s Bohom. Urobil to pomocou radu otázok, na ktoré Jób vôbec nebol schopný odpovedať.
„Kde si sa nachádzal, keď som ja zakladal zem?“ opýtal sa Jehova Jóba. „Kto zahatal dverami more?... Či môžeš pevne zopnúť putá súhvezdia Kim, alebo môžeš povoliť šnúry súhvezdia Kesil?... Máš rameno ako pravý Boh?“ Tieto zahanbujúce otázky zahŕňali jednu veľmi dôležitú myšlienku: „Vyhlásiš ma [Jehovu] za zlého, aby si ty bol v práve?“ — Jób 38:4, 8, 31; 40:8, 9.
Tieto skúmavé otázky pomohli Jóbovi uvedomiť si, že hovoril bez porozumenia. Odvolal preto svoje výroky a kajal sa. (Jób 42:6) Podobne ako v tomto prípade, dobre zvolené otázky môžu pomôcť napraviť nesprávne zmýšľanie našich detí alebo tých, s ktorými študujeme Bibliu.
Budovať si dôveru
Čo ak potrebujeme pomôcť niekomu, kto sa cíti bezcenný alebo neschopný? V takom prípade môže poslúžiť ako pomoc užitočný rozhovor medzi Jehovom a jeho prorokom Mojžišom. Keď Boh poveril Mojžiša, aby bol jeho hovorcom pred faraónom a Izraelitmi, prorok sa cítil neschopný zvládnuť túto úlohu. „Mám ťažkopádne ústa a ťažkopádny jazyk,“ povedal. Ale Boh mu odpovedal: „Kto dáva človeku ústa?... Či nie som to ja, Jehova? Preto teraz choď a ja sám dokážem, že som s tvojimi ústami a ja ťa budem vyučovať, čo máš povedať.“ — 2. Mojžišova 4:10–12.
Jehova poveril Mojžišovho brata Árona ako jeho hovorcu a spolu začali vykonávať svoju úlohu v Egypte. (2. Mojžišova 4:14–16) Nemálo Jehovových svedkov malo podobné pocity nedostatočnosti ako Mojžiš, keď sa prvýkrát zapojili do služby z domu do domu alebo na ulici. Tak ako v Mojžišovom prípade nám vedomie toho, že máme Jehovovu podporu a že nás bude sprevádzať nejaký skúsený služobník, môže pomôcť prekonať našu váhavosť. Tak ako si Mojžiš dokázal rozvinúť sebadôveru natoľko, že mal mocné prejavy, ktoré možno nájsť v celej biblickej 5. knihe Mojžišovej, s Jehovovou pomocou môžeme aj my zlepšiť svoje rečnícke schopnosti.
Názorný príklad
Nevyhnutná je aj úprimná túžba pomôcť iným. To bola vlastnosť, ktorá chýbala prorokovi Jonášovi. Jehova poveril Jonáša, aby varoval ľudí v Ninive pred hroziacim zničením mesta. Je prekvapujúce, že Ninivčania robili pokánie. (Jonáš 3:5) Preto Jehova odložil pohromu. Ale namiesto toho, aby mal Jonáš veľkú radosť z úspechu svojej kazateľskej kampane, bol nahnevaný, že sa jeho predpoveď nesplní. Ako mu Jehova pomohol získať správny náhľad na vec?
Jehova použil rastlinu — fľaškovitú tekvicu, aby naučil Jonáša, aké je dôležité mať záujem o druhých. Rastlina za jednu noc zázračne narástla a poskytla vítaný tieň Jonášovi, ktorý si urobil prístrešok na predmestí Ninive. Jonáš sa začal ‚veľmi radovať‘ z tejto obyčajnej rastliny. Ale potom Jehova spôsobil, že rastlinu napadol červ, takže uschla. Jonáš, vystavený slnku a vysušujúcemu vetru, sa rozhneval a povedal: „Zomrieť je pre mňa lepšie ako zostať nažive.“ (Jonáš 4:5–8) Aké poučenie z toho vyplývalo?
Jehova prehovoril k Jonášovi a povedal: „Tebe bolo ľúto fľaškovitej tekvice, pre ktorú si sa nelopotil, ani si nespôsobil, že bola veľká. Bola iba niečím, čo vyrástlo za noc, a zahynula ako niečo, čo vyrástlo za noc. A nemal by som sa ja zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je okrem mnohých domácich zvierat viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí vôbec nepoznajú rozdiel medzi svojou pravicou a ľavicou?“ — Jonáš 4:9–11.
Aký mocný názorný príklad! Jonáš sa viac zaujímal o fľaškovitú tekvicu než o tisícky ľudí. Hoci záujem o akúkoľvek časť Božieho stvorenia je chvályhodný, pomoc ľuďom na záchranu ich života je našou najdôležitejšou úlohou.
Trpezlivé poučovanie
Tak ako to zistil Jonáš, nie je vždy ľahké dovŕšiť našu službu. (2. Timotejovi 4:5) Ale trpezlivý postoj k druhým nám v tom pomôže.
Ako reaguješ, keď niekto z tých, s ktorými študuješ Bibliu, je pomalý alebo v niečom nerozumný? Náš Vznešený Učiteľ náš učí, ako riešiť takéto problémy. Prejavil mimoriadnu trpezlivosť, keď ho Abrahám zasypal otázkami v súvislosti s hroziacim súdom nad Sodomou a Gomorou. „Či zmetieš spravodlivých so zlými?“ opýtal sa Abrahám. „Predpokladajme, že je päťdesiat spravodlivých uprostred mesta,“ naliehal Abrahám. „Zmetieš ich preto a neodpustíš tomu miestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, ktorí sú v ňom?“ Jehovova odpoveď podnietila Abraháma naliehať ďalej, až kým nebol počet znížený na desať. Jehova vedel, že len Lótova rodina si zaslúži, aby nebola zničená, a v súvislosti s tým urobil potrebné opatrenia. Ale Boh trpezlivo dovolil Abrahámovi, aby mu ďalej kládol otázky, až kým neporozumel veľkosti Jehovovho milosrdenstva. — 1. Mojžišova 18:20–32.
Jehova bral ohľad na Abrahámovo obmedzené porozumenie a na jeho pocity znepokojenia. Ak aj my budeme chápať hranice nášho záujemcu, pomôže nám to prejaviť trpezlivosť, keď sa snaží porozumieť určitej náuke alebo prekonať nejaký hlboko zakorenený zvyk.
Stále sa učme od Jehovu
Jehova Boh je nepochybne Vznešený Učiteľ. Trpezlivo vštepuje porozumenie pomocou takých prostriedkov, ako sú znázornenia, otázky a názorné príklady. Do akej miery budeme napodobňovať jeho vyučovacie metódy, do takej miery sa my sami staneme lepšími učiteľmi.
Keďže tí, ktorí vyučujú iných, by nemali zanedbávať vyučovanie samých seba, musíme naďalej ‚byť vyučovaní Jehovom‘. (Izaiáš 54:13) Izaiáš napísal: „Tvoje oči sa stanú očami, ktoré uvidia tvojho Vznešeného učiteľa. A tvoje uši počujú za tebou slovo, ktoré hovorí: ‚Toto je tá cesta. Choďte po nej,‘ keby ste šli doprava alebo keby ste šli doľava.“ (Izaiáš 30:20, 21) Keď budeme naďalej chodiť po Jehovovej ceste a pomáhať iným, aby to robili tiež, môžeme mať jedinečnú výsadu učiť sa od nášho Vznešeného Učiteľa navždy.
[Obrázok na strane 28]
Jehova sa opýtal Jóba: ‚Je to na tvoj povel, že vzlieta nahor orol a stavia si hniezdo tam vysoko hore?‘
[Obrázok na strane 28]
Prostredníctvom fľaškovitej tekvice Jehova učil Jonáša, aby mal väčší záujem o ľudí