Dovoľuješ Jehovovi, aby sa ťa pýtal?

BIBLIA obsahuje stovky otázok, ktoré prenikajú hlboko do srdca. Aj sám Jehova Boh kladie otázky, aby druhých naučil dôležité pravdy. Napríklad niekoľkými otázkami sa pokúšal odvrátiť Kaina od zhubného konania. (1. Mojž. 4:6, 7) Inokedy jedinou otázkou podnietil niekoho konať. Keď sa opýtal: „Koho pošlem a kto nám pôjde?“, prorok Izaiáš, ktorý túto otázku počul, odpovedal: „Tu som! Pošli ma.“ ​(Iz. 6:8)

Aj Ježiš, Veľký Učiteľ, vedel dobre klásť otázky. V evanjeliách je zaznamenaných vyše 280 jeho otázok. Aj keď občas položil otázky, aby umlčal kritikov, najčastejšie ich kládol s cieľom zapôsobiť na srdce poslucháčov a podnietiť ich zamyslieť sa nad vlastným duchovným stavom. (Mat. 22:41–46; Ján 14:9, 10) Podobne aj apoštol Pavol, ktorý napísal 14 listov Kresťanských gréckych Písiem, kládol presvedčivé otázky. (Rim. 10:13–15) Veľa ich obsahuje napríklad jeho list Rimanom. Pavlove otázky pomáhajú čitateľom chápať a ceniť si ‚hĺbku Božieho bohatstva a múdrosti a poznania‘. (Rim. 11:33)

Hoci niektoré otázky si žiadajú slovnú odpoveď, iné majú podnietiť poslucháča, aby sa hlboko zamyslel. V evanjeliách je zaznamenaných veľa takých Ježišových otázok, ktoré vedú k zamysleniu. Pri jednej príležitosti Ježiš svojich učeníkov varoval: „Majte otvorené oči, dávajte pozor na kvas farizejov a kvas Herodesa“, čím myslel ich pokrytectvo a falošné učenie. (Mar. 8:15; Mat. 16:12) Jeho učeníci ho nepochopili a začali sa hádať, pretože zabudli vziať chlieb. Všimnime si, aké otázky položil Ježiš v krátkom rozhovore, ktorý nasledoval. „Povedal im: ‚Prečo sa dohadujete o tom, že nemáte chleby? Ešte nevnímate a nechápete zmysel? Máte otupené porozumenie srdca? „Hoci máte oči, nevidíte, a hoci máte uši, nepočujete?“... Ešte nechápete zmysel?‘“ Ježišove otázky si vyžadovali odpoveď v duchu a podnecovali učeníkov, aby premýšľali o skutočnom význame jeho slov. (Mar. 8:16–21)

„Dovoľ, aby som sa ťa pýtal“

Jehova Boh otázkami napravil uvažovanie svojho služobníka Jóba. Pomocou viacerých otázok ho poučil o tom, aký je v porovnaní so svojím Tvorcom bezvýznamný. (Jób, kap. 38 – 41) Chcel Jehova počuť na všetky svoje otázky odpoveď? Je to dosť nepravdepodobné. Také otázky ako „kde si sa nachádzal, keď som ja zakladal zem?“ mali zjavne podnietiť Jóba uvažovať a mali zapôsobiť na jeho city. Stačilo niekoľko takýchto otázok a Jób sa ledva zmohol na slovo. Povedal iba: „Čo ti odpoviem? Položil som si ruku na ústa.“ ​(Jób 38:4; 40:4) Jób pochopil a pokoril sa. Nielenže ho tým Jehova učil pokore, ale aj naprával jeho uvažovanie. Ako?

I keď bol Jób „bezúhonný a priamy muž“, jeho slová prezrádzali, že na niektoré veci nemá správny názor, o čom sa zmienil Elíhu, keď ho karhal za to, že „viac ako Boha vyhlasoval za spravodlivú vlastnú dušu“. (Jób 1:8; 32:2; 33:8–12) Teda Jehova mu otázkami tiež pomáhal lepšie rozumieť veciam. Z víchrice mu povedal: „Ktože to zatemňuje radu slovami bez poznania? Prepáš si, prosím, bedrá ako telesne schopný muž, a dovoľ, aby som sa ťa pýtal, a ty ma oboznám.“ ​(Jób 38:1–3) Pomocou otázok potom Jehova obrátil pozornosť na svoju neohraničenú múdrosť a moc prejavenú v jeho obdivuhodných dielach. Toto poučenie pomohlo Jóbovi dôverovať Jehovovmu úsudku a spôsobu konania ako nikdy predtým. Dostávať otázky od samého Všemohúceho Boha bola pre Jóba istotne nezabudnuteľná skúsenosť!

Ako môžeme dovoliť Jehovovi, aby sa nás pýtal

A čo my? Môžeme mať aj my úžitok z otázok zaznamenaných v Biblii? Áno, môžeme! Keď týmto otázkam dovolíme, aby nás podnietili zastaviť sa a zamyslieť, duchovne nás to obohatí. Prenikavé otázky pridávajú Božiemu Slovu na účinnosti. „Božie slovo... vykonáva moc... a je schopné rozoznávať myšlienky a úmysly srdca.“ ​(Hebr. 4:12) Najväčší úžitok však z týchto otázok budeme mať vtedy, keď ich budeme brať osobne, akoby ich Jehova kládol priamo nám. (Rim. 15:4) Pouvažujme nad niekoľkými príkladmi.

„Či neurobí Sudca celej zeme to, čo je správne?“ ​(1. Mojž. 18:25) Túto rečnícku otázku položil Abrahám Jehovovi v čase, keď Jehova súdil Sodomu a Gomoru. Abrahám považoval za nemysliteľné, aby Jehova niekedy konal nespravodlivo — aby usmrtil spravodlivého spolu so zlým. Táto otázka vyjadruje jeho hlbokú vieru v Jehovovu spravodlivosť.

Dnes majú azda niektorí sklon špekulovať o tom, ako Jehova v budúcnosti posúdi niektoré veci, napríklad, kto konkrétne prežije Armagedon alebo kto bude vzkriesený. Nedajme sa znepokojiť takými myšlienkami, ale radšej si pripomeňme Abrahámovu otázku. To, že rovnako ako Abrahám poznáme Jehovu ako dobrého nebeského Otca a že bezvýhradne dôverujeme v jeho spravodlivosť a milosrdenstvo, nám pomáha nemrhať časom a energiou tým, že by sme sa zaťažovali zbytočnými starosťami, vysiľujúcimi pochybnosťami a prázdnymi debatami.

„Kto z vás môže svojou úzkostlivosťou pridať jeden lakeť k dĺžke svojho života?“ ​(Mat. 6:27) Túto otázku položil Ježiš veľkému zástupu, v ktorom boli aj jeho učeníci, aby zdôraznil, že sa musia zveriť do Jehovových láskyplných rúk. Posledné dni tohto zlého systému vecí prinášajú mnoho úzkostlivých starostí, ale to, že sa na ne sústredíme, nám život ani nepredĺži, ani nezlepší.

Keby sme si niekedy začali o seba alebo o našich milovaných robiť úzkostlivé starosti, pripomeňme si túto Ježišovu otázku. To nám pomôže pozerať sa na vec reálne, prestať sa trápiť a odstrániť negatívne myšlienky, ktoré nám odčerpávajú duševnú, citovú i telesnú energiu. Ako nás uistil Ježiš, náš nebeský Otec, ktorý kŕmi nebeské vtáky a oblieka poľné rastlinstvo, veľmi dobre vie, čo potrebujeme. (Mat. 6:26–34)

„Či si môže muž zhrnúť do náručia oheň, a neprepáliť si pritom svoj odev?“ ​(Prísl. 6:27) Prvých deväť kapitol Prísloví obsahuje krátke príhovory, v ktorých otec odovzdáva synovi praktickú múdrosť. Citovaná otázka poukazuje na trpké následky cudzoložstva. (Prísl. 6:29) Keď sa prichytíme pri tom, že flirtujeme alebo že sa zaoberáme nejakou nesprávnou sexuálnou myšlienkou, táto otázka by nám mala v mysli zaznieť ako výstražné znamenie. V zásade je možné položiť si ju vždy, keď sme v pokušení urobiť niečo nemúdre. Ako to jasne podčiarkuje praktickú biblickú zásadu: ‚Zožneš, čo rozsievaš‘! (Gal. 6:7)

„Ktože si ty, že súdiš domáceho sluhu iného?“ ​(Rim. 14:4) V liste Rimanom sa Pavol venuje problémom, ktoré vznikli v ich zbore v prvom storočí. Niektorí kresťania, keďže pochádzali z rôzneho kultúrneho prostredia, mali sklon posudzovať rozhodnutia a konanie spoluveriacich. Pavol im svojou otázkou pripomenul, že sa majú navzájom vítať a súdenie nechať v Jehovových rukách.

Podobne aj dnes pochádzajú členovia Jehovovho ľudu z rôzneho prostredia. A predsa Jehova vytvoril medzi nami vzácnu jednotu. Prispievame k nej? Ak máme sklon rýchlo a nahlas odsudzovať to, čo urobil niektorý brat na základe svojho svedomia, iste bude múdre položiť si uvedenú Pavlovu otázku!

Otázky nás približujú k Jehovovi

Týchto niekoľko príkladov ukazuje, akú silu majú otázky z Božieho Slova. Keď sa zamyslíme nad kontextom každej z nich, môžeme pochopiť, ako nám prakticky pomôžu v našich osobných okolnostiach. A pri čítaní Biblie si všimneme aj ďalšie užitočné otázky. (Pozri rámček na 14. strane.)

Keď dovolíme, aby prenikavé otázky z Božieho Slova hlboko pôsobili na naše vnútro, pomôže nám to zladiť našu myseľ i srdce s Jehovovým spravodlivým spôsobom konania. Po Jehovových otázkach Jób vyhlásil: „Z počutia som o tebe slýchal, ale teraz ťa uzrelo moje oko.“ ​(Jób 42:5) Áno, Jehova sa stal pre Jóba reálnejším, akoby ho Jób mal priamo pred očami. Učeník Jakub to neskôr vyjadril takto: „Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.“ ​(Jak. 4:8) Dovoľme aj my každej časti Božieho Slova vrátane otázok, aby nám pomáhala duchovne rásť a „vidieť“ Jehovu stále jasnejšie a jasnejšie!

[Rámček na strane 14]

Ako ti osobná úvaha nad týmito otázkami pomôže osvojiť si Jehovov pohľad na veci?

▪ „Má Jehova také potešenie v zápalných obetných daroch a obetiach ako v poslušnosti Jehovovmu hlasu?“ ​(1. Sam. 15:22)

▪ „Ten, ktorý sformoval oko, nemôže vidieť?“ ​(Žalm 94:9)

▪ „Je to sláva, keď ľudia vyhľadávajú svoju vlastnú slávu?“ ​(Prísl. 25:27)

▪ „Rozpálil si sa hnevom oprávnene?“ ​(Jon. 4:4)

▪ „Čo však prospeje človeku, ak získa celý svet, ale stratí svoju dušu?“ ​(Mat. 16:26)

▪ „Kto nás oddelí od Kristovej lásky?“ ​(Rim. 8:35)

▪ „Máš niečo, čo si nedostal?“ ​(1. Kor. 4:7)

▪ „Aký má podiel svetlo s tmou?“ ​(2. Kor. 6:14)

[Obrázok na strane 15]

Čo sa Jób naučil z Jehovových otázok?