Čo hovoria Písma o „božskosti Krista“?

JEŽIŠ KRISTUS má na ľudstvo neobyčajne veľký náboženský vplyv. Je to tak, pretože milióny ľudí tvrdia, že sú jeho nasledovníkmi. Avšak nie všetci sa zhodujú v otázke jeho totožnosti.

Niektorí z tých, čo tvrdia, že prijímajú Ježišovo učenie, považujú Ježiša za Božieho Syna, a nie za samotného Stvoriteľa. Ďalší zas veria v „božskosť Krista“ a myslia si, že je skutočne Boh. Veria, že Ježiš existoval vždy a že bol viac ako človek, keď bol tu na zemi. Majú v tom pravdu? Čo hovoria Písma?

Ježišova predľudská existencia

Ježiš potvrdil, že mal predľudskú existenciu. Povedal: „Nikto nevystúpil do neba, iba ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka.“ (Ján 3:13) Ježiš tiež povedal: „Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky; lebo chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ — Ján 6:51.

To, že Ježiš existoval už predtým, ako prišiel na zem, je zrejmé z jeho slov: „Skôr ako bol Abrahám, bol som ja.“ (Ján 8:58) Abrahám žil od roku 2018 do roku 1843 pred n. l., kým Ježišov ľudský život trval od roku 2 pred n. l. do roku 33 n. l. Krátko pred svojou smrťou sa Ježiš modlil: „Otče, a teraz ma osláv vedľa seba slávou, ktorú som mal vedľa teba, skôr ako bol svet.“ — Ján 17:5.

Ježišovi nasledovníci vydali podobné svedectvo. Apoštol Ján napísal: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo bohom. Všetko začalo jestvovať prostredníctvom neho a bez neho nezačalo jestvovať nič... Tak sa stalo Slovo telom a bývalo medzi nami a videli sme jeho slávu, slávu, aká patrí jednosplodenému synovi od otca; a bol plný nezaslúženej láskavosti a pravdy.“ (Ján 1:1, 3, 14) Áno, ‚Slovo sa stalo telom‘ — človekom Ježišom Kristom.

Poukazujúc na Ježišovu predľudskú existenciu apoštol Pavol napísal: „Zachovajte si také zmýšľanie, aké mal aj Kristus Ježiš, ktorý, hoci bol v Božej podobe, neuvažoval o tom, aby niečo uchvátil, totiž aby bol rovný Bohu. Nie, ale vzdal sa sám seba, prijal podobu otroka a stal sa rovný ľuďom.“ (Filipanom 2:5–7) Pavol nazval Ježiša „prvorodeným celého stvorenia; pretože jeho prostredníctvom boli stvorené všetky iné veci“. — Kolosanom 1:13–16.

Na zemi nebol božský

Písma jasne vyjadrujú, že od narodenia až po smrť bol Ježiš výlučne človekom. Ján nepovedal, že Slovo bolo telom iba odeté. ‚Stalo sa telom‘; nebolo sčasti telom a sčasti Bohom. Keby Ježiš bol býval súčasne človekom i Bohom, nebolo by možné povedať, že bol ‚urobený máličko nižším, než sú anjeli‘. — Hebrejom 2:9; Žalm 8:4, 5.

Keby bol Ježiš Bohom i človekom, keď bol na zemi, prečo by sa tak často modlil k Jehovovi? Pavol napísal: „Kristus obetoval v dňoch svojho tela pokorné prosby a tiež prosebné žiadosti so silnými výkrikmi a slzami Tomu, ktorý bol schopný zachrániť ho zo smrti, a pre svoju zbožnú bázeň bol priaznivo vypočutý.“ — Hebrejom 5:7.

Skutočnosť, že Ježiš nebol čiastočne duchom, keď bol na zemi, dokazuje Petrov výrok, že Kristus „bol usmrtený v tele, ale oživený v duchu“. (1. Petra 3:18) Len preto, že Ježiš bol plne človekom, mohol prežívať to, čo prežívajú nedokonalí ľudia, a tak sa stať súcitným veľkňazom. Pavol napísal: „Ako veľkňaza nemáme niekoho, kto nemôže mať pochopenie pre naše slabosti, ale máme toho, ktorý bol skúšaný vo všetkom ako my sami, ale bez hriechu.“ — Hebrejom 4:15.

Ako „Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“, Ježiš „dal sám seba ako zodpovedajúce výkupné za všetkých“. (Ján 1:29; 1. Timotejovi 2:6) Tak Ježiš vykúpil presne to, čo Adam predtým stratil — dokonalý, večný ľudský život. Keďže Božie právo vyžadovalo ‚dušu za dušu‘, Ježiš musel byť tým, čím bol pôvodne Adam — dokonalým človekom, nie bohočlovekom. — 5. Mojžišova 19:21; 1. Korinťanom 15:22.

Nevkladajme do biblických textov iný zmysel

Tí, ktorí hovoria, že Ježiš bol bohočlovek, používajú rôzne biblické texty v snahe dokázať, že Ježiš je časťou trojice kresťanstva, že je rovný Bohu v podstate, moci, sláve a dĺžke existencie. Ale keď skúmame tieto texty pozorne, zisťujeme, že tí, ktorí sa zastávajú „božskosti Krista“, vidia v týchto textoch viac, ako sa v nich v skutočnosti hovorí.

Niektorí tvrdia, že biblické texty, v ktorých Boh používa zámeno „my“, robia Ježiša (Slovo) v jeho predľudskej existencii rovným Jehovovi. Ale použitie tohto zámena neznamená, že Boh hovoril s niekým, kto mu bol rovný. Nanajvýš to znamená, že jeden z nebeských tvorov má vo vzťahu k Bohu prednostné postavenie. Ježiš bol vo svojej predľudskej existencii skutočne blízkym spoločníkom Boha, bol majstrom v diele a hovorcom. — 1. Mojžišova 1:26; 11:7; Príslovia 8:30, 31; Ján 1:3.

Okolnosti spojené s Ježišovým krstom nenaznačujú, že Boh, Kristus a svätý duch sú si rovní. Ako človek podstúpil Ježiš krst na znak toho, že sa dáva k dispozícii svojmu nebeskému Otcovi. Pri tej príležitosti „otvorili sa nebesia“ a zostúpil Boží duch, ktorý prišiel na Ježiša ako holubica. „Z nebies“ bolo tiež počuť Jehovov hlas, ako hovorí: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ — Matúš 3:13–17.

Čo tým teda Ježiš myslel, keď povedal svojim nasledovníkom, aby krstili učeníkov „v mene Otca a Syna a svätého ducha“? (Matúš 28:19, 20) Ježiš nemal na mysli ani nepovedal, že on, jeho Otec a svätý duch sú si rovní. Tí, ktorí sú krstení, skôr uznávajú Jehovu ako Darcu života a všemohúceho Boha, ktorému oddávajú svoj život. Ježiša prijímajú ako Mesiáša a ako toho, prostredníctvom ktorého Boh zaobstaral výkupné za veriace ľudstvo. A uvedomujú si, že svätý duch je Božia činná sila, ktorej sa musia podriaďovať. Uchádzači o krst sa však nemajú pozerať na Jehovu, Ježiša a svätého ducha ako na jedno božstvo, za aké ho považujú zástancovia trojice.

Ale či nedokazujú Ježišove zázraky, že bol bohočlovek? Nie, pretože zázraky robili aj Mojžiš, Eliáš, Elizeus, apoštoli Peter a Pavol a ďalší, a pritom žiaden z nich nebol bohočlovekom. (2. Mojžišova 14:15–31; 1. Kráľov 18:18–40; 2. Kráľov 4:17–37; Skutky 9:36–42; 19:11, 12) Ježiš, podobne ako oni, bol človekom, ktorý robil zázraky mocou od Boha. — Lukáš 11:14–19.

Izaiáš sa prorocky zmienil o Ježišovi, Mesiášovi, ako o „Mocnom bohu“. (Izaiáš 9:6) V Izaiášovi 10:21 hovoril ten istý prorok o Jehovovi ako o „Mocnom Bohu“. Túto zhodu vyjadrenia sa niektorí snažia využiť na to, aby dokázali, že Ježiš je Boh. Musíme však dávať pozor, aby sme do týchto veršov nevkladali to, čo tam nie je. Hebrejský výraz prekladaný ako „Mocný boh“ sa neobmedzuje na Jehovu, ako je to v prípade výrazu „Všemohúci Boh“. (1. Mojžišova 17:1) Je nepochybne rozdiel medzi tým, či je niekto mocný, alebo či je všemohúci, pričom mu nikto nie je nadradený.

Podľa Izaiáša 43:10 Jehova povedal: „Predo mnou nebol vytvorený nijaký Boh a ani po mne nebol žiadny.“ Ale tieto slová nedokazujú, že Ježiš je Boh. Ich zmysel je, že Jehova nemal žiadneho predchodcu, že pred ním neexistoval žiaden boh, pretože on je večný. Po Jehovovi nebude žiaden boh, pretože on bude existovať stále, a ako Zvrchovaný Panovník nebude mať žiadnych nástupcov. Jehova však vytvoril ďalších, ktorých on sám nazval bohmi, ako to uvádzajú Písma, keď o niektorých ľuďoch hovoria: „Sám som povedal: ‚Ste bohovia a všetci ste synovia Najvyššieho. Istotne zomriete ako ľudia; a ako ktorékoľvek z kniežat padnete!‘“ (Žalm 82:6, 7) Podobne i Slovo bolo bohom, ktorého vytvoril Jehova, ale Ježiš sa tým nikdy nestal rovným Všemohúcemu Bohu.

Ježišovo skutočné postavenie

Tí, ktorí tvrdia, že Boh vzal na seba ľudskú existenciu ako bohočlovek, by si mali všimnúť, že v Biblii nie je ani len náznak, že by Ježiš mal o sebe takýto názor. Biblia skôr sústavne ukazuje, že Ježiš sa vždy svojmu Otcovi podriaďoval. Keď bol Ježiš na zemi, nikdy netvrdil, že je viac než Boží Syn. Navyše, Kristus povedal: „Otec je väčší ako ja.“ — Ján 14:28.

Pavol rozlišoval medzi Jehovom a Ježišom, keď povedal: „Pre nás je skutočne jeden Boh, Otec, z ktorého je všetko, a my pre neho; a je jeden Pán, Ježiš Kristus, prostredníctvom ktorého je všetko, a my prostredníctvom neho.“ (1. Korinťanom 8:6) Pavol tiež povedal: „Vy zase patríte Kristovi; a Kristus patrí Bohu.“ (1. Korinťanom 3:23) Áno, tak ako kresťania patria svojmu Pánovi, Ježišovi Kristovi, tak on patrí svojej Hlave, Bohu Jehovovi.

Vyjadrujúc podobnú myšlienku, Pavol napísal: „Hlavou každého muža je Kristus; hlavou ženy je zase muž; hlavou Krista je zase Boh.“ (1. Korinťanom 11:3) Tento vzťah medzi Bohom a Kristom bude trvať naďalej, lebo po svojej tisícročnej vláde Ježiš „odovzdá kráľovstvo svojmu Bohu a Otcovi“ a „sám Syn [sa] podrobí Tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh každému všetkým“. — 1. Korinťanom 15:24, 28; Zjavenie 20:6.

Pohľad na ďalšie texty

O Ježišovom narodení Matúš napísal: „Toto všetko sa skutočne stalo, aby sa naplnilo to, čo povedal Jehova prostredníctvom svojho proroka [v Izaiášovi 7:14] hovoriac: ‚Hľa, panna oťarchavie a porodí syna, ktorého nazvú Immanuel,‘ čo v preklade znamená ‚S nami je Boh‘.“ (Matúš 1:22, 23) Ježiš nedostal osobné meno Immanuel, ale jeho úloha ako človeka naplnila význam tohto mena. To, že Ježiš bol prítomný na zemi ako mesiášske Semeno a dedič Dávidovho trónu, bolo pre Jehovových ctiteľov dôkazom, že Boh je s nimi, po ich boku, a podporuje ich v tom, čo robia. — 1. Mojžišova 28:15; 2. Mojžišova 3:11, 12; Jozua 1:5, 9; Žalm 46:5–7; Jeremiáš 1:19.

Apoštol Tomáš oslovujúc vzkrieseného Ježiša zvolal: „Môj Pane a môj Bože!“ (Ján 20:28) Tieto slová i ďalšie správy „boli napísané preto, aby [sme] verili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn“. Tomáš neprotirečil tomu, čo Ježiš predtým odkázal svojim učeníkom: „Vystupujem... k svojmu Bohu a vášmu Bohu.“ (Ján 20:17, 30, 31) Tomáš si teda nemyslel, že Ježiš je Všemohúci Boh. Možno oslovil Ježiša slovami „môj Bože“ v tom zmysle, že Kristus je „boh“, ale nie „jediný pravý Boh“. (Ján 1:1; 17:1–3) Alebo možno slovami „môj Bože“ uznal Ježiša ako Božieho hovorcu a zástupcu, tak ako iní oslovovali anjelských poslov, akoby predstavovali samotného Jehovu. — Porovnaj 1. Mojžišova 18:1–5, 22–33; 31:11–13; 32:24–30; Sudcovia 2:1–5; 6:11–15; 13:20–22.

Podľa Biblie mal teda Ježiš predľudskú existenciu ako Slovo. Keď bol na zemi, nebol božským bohočlovekom. Bol výlučne človekom, i keď dokonalým, tak ako bol dokonalý pôvodne Adam. Od vzkriesenia je Ježiš vysoko postaveným nesmrteľným duchom vždy podriadeným Bohu. Je teda jasné, že Písma nepodporujú myšlienku „božskosti Krista“.

[Rámček na strane 23]

Uctievajú Ježiša anjeli?

NIEKTORÉ preklady verša Hebrejom 1:6 hovoria: „Nech ho [Ježiša] uctievajú všetci Boží anjeli.“ (King James Version; The Jerusalem Bible) Apoštol Pavol zrejme citoval Septuagintu, ktorá v Žalme 97:7 hovorí: „Uctievajte Ho [Boha], vy všetci jeho anjeli.“ — C. Thomson.

Grécke slovo proskyneo prekladané v Hebrejom 1:6 slovom „uctievať“ je v Žalme 97:7 v Septuaginte použité pre hebrejský výraz šacha, ktorý znamená „klaňať sa“. To môže byť prijateľný prejav úcty voči ľuďom. (1. Mojžišova 23:7; 1. Samuelova 24:8; 2. Kráľov 2:15) Alebo môže súvisieť s uctievaním pravého Boha alebo s uctievaním nesprávne zameraným na falošných bohov. — 2. Mojžišova 23:24; 24:1; 34:14; 5. Mojžišova 8:19.

Proskyneo preukazované Ježišovi obvykle zodpovedá pocte vzdávanej kráľom a iným osobám. (Porovnaj Matúša 2:2, 8; 8:2; 9:18; 15:25; 20:20 s 1. Samuelovou 25:23, 24; 2. Samuelovou 14:4–7; 1. Kráľov 1:16; 2. Kráľov 4:36, 37.) Často je jasné, že pocta je Ježišovi preukazovaná nie ako Bohu, ale ako „Božiemu Synovi“ či ako mesiášskemu „Synovi človeka“. — Matúš 14:32, 33; Lukáš 24:50–52; Ján 9:35, 38.

Hebrejom 1:6 sa vzťahuje na Ježišovo postavenie, ktoré je nižšie ako postavenie Boha. (Filipanom 2:9–11) Niektoré preklady tu prekladajú proskyneo ako „vzdať česť“ (The New English Bible), „vzdať poctu“ (Preklad nového sveta) alebo „klaňať sa“ (katolícky preklad podľa Novej Vulgáty). Ak niektorý preklad uprednostňuje slovo „uctievať“, takéto uctievanie je relatívne, pretože Ježiš povedal Satanovi: „Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať [tvar slova proskyneo] a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.“ — Matúš 4:8–10.

Hoci Žalm 97:7, ktorý hovorí o uctievaní Boha, bol v Hebrejom 1:6 uplatnený na Krista, Pavol predtým ukázal, že vzkriesený Ježiš „je odleskom [Božej] slávy a presným znázornením jeho bytosti“. (Hebrejom 1:1–3) A tak akékoľvek „uctievanie“, ktoré anjeli prejavujú Božiemu Synovi, je relatívne a prostredníctvom neho je určené Jehovovi.