‚Urobili to práve tak‘
„V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania.“ — 1. JÁNA 5:3.
1. Čo sa dá povedať o rozsahu Božej lásky?
„BOH JE LÁSKA.“ Všetci, ktorí poznávajú Boha a poslúchajú jeho prikázania, získavajú hlboké pochopenie rozsahu tejto lásky. „Láska sa neprejavila tak, že sme my milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy.“ Keď prejavujeme vieru v Ježišovu drahocennú výkupnú obeť, ‚zostávame v Božej láske‘. (1. Jána 4:8–10, 16) Tak sa môžeme tešiť z bohatých duchovných požehnaní už teraz, a v prichádzajúcom systéme vecí z večného života. — Ján 17:3; 1. Jána 2:15, 17.
2. Aký úžitok mali Boží služobníci zo zachovávania jeho prikázaní?
2 Biblický záznam oplýva príkladmi tých, ktorí zachovávali Božie prikázania, a preto boli bohato požehnaní. Patrili k nim predkresťanskí svedkovia a o niektorých z nich apoštol Pavol napísal: „Tí všetci zomreli vo viere, hoci nedostali splnenie tých sľubov, ale videli ich zďaleka a uvítali ich a verejne oznamovali, že sú cudzincami a dočasnými usadlíkmi v krajine.“ (Hebrejom 11:13) Neskôr mali oddaní kresťanskí Boží služobníci úžitok z ‚nezaslúženej láskavosti a pravdy, ktoré prišli prostredníctvom Ježiša Krista‘. (Ján 1:17) V priebehu asi 6000 rokov ľudských dejín Jehova odmeňoval verných svedkov, ktorí poslúchali jeho prikázania, ktoré naozaj „nie sú bremenom“. — 1. Jána 5:2, 3.
V Noachových dňoch
3. V ktorých smeroch Noach urobil „práve tak“?
3 Biblický záznam hovorí: „Vierou Noach, keď dostal božskú výstrahu pred tým, čo ešte nebolo možné vidieť, prejavil zbožnú bázeň a postavil koráb na záchranu svojej domácnosti; a touto vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je podľa viery.“ Noach ako „zvestovateľ spravodlivosti“ bezvýhradne poslúchal Boha a varoval násilnícky predpotopný svet pred blížiacim sa božským rozsudkom. (Hebrejom 11:7; 2. Petra 2:5) Pri stavbe korábu sa dôsledne riadil projektom od Boha. Potom priviedol dnu určené zvieratá a vniesol zásoby potravín. „Noach tak urobil všetko podľa toho, čo mu prikázal Boh. Urobil to práve tak.“ — 1. Mojžišova 6:22.
4, 5. a) Ako až dodnes pôsobí na ľudstvo zhubný vplyv? b) Prečo by sme mali konať „práve tak“, pokiaľ ide o poslúchanie božských pokynov?
4 Noach a jeho rodina museli zápasiť so zhubným vplyvom neposlušných anjelov. Títo Boží synovia sa zhmotnili a žili so ženami, a tak splodili nadľudských hybridných potomkov, ktorí tyranizovali ľudstvo. „Zem sa stala skazenou v očiach pravého Boha a zem bola naplnená násilím.“ Jehova zoslal potopu, aby vyhladil to skazené pokolenie. (1. Mojžišova 6:4, 11–17; 7:1) Od Noachových dní nebolo démonským anjelom dovolené zhmotňovať sa do ľudskej podoby. No ‚celý svet naďalej leží v moci toho zlého‘, Satana Diabla. (1. Jána 5:19; Zjavenie 12:9) Ježiš prorocky prirovnal spurné pokolenie Noachových dní k ľudskému pokoleniu, ktoré ho odmieta, odkedy začalo byť zrejmé znamenie jeho „prítomnosti“ v roku 1914. — Matúš 24:3, 34, 37–39; Lukáš 17:26, 27.
5 Satan sa dnes rovnako ako v Noachových dňoch snaží skaziť ľudstvo i našu planétu. (Zjavenie 11:15–18) Preto je naliehavé, aby sme dbali na inšpirovaný príkaz: „Oblečte si úplnú výzbroj od Boha, aby ste boli schopní pevne stáť proti Diablovým ľstivým metódam.“ (Efezanom 6:11, poznámka pod čiarou v Reference Bible) V tom sme posilňovaní štúdiom Božieho Slova a jeho uplatňovaním v našom živote. Okrem toho máme Jehovovu starostlivú organizáciu s pomazaným „verným a rozvážnym otrokom“ a s láskyplnými staršími, aby nás trpezlivo viedla cestou, po ktorej by sme mali ísť. Máme dovŕšiť celosvetové kazateľské dielo. (Matúš 24:14, 45–47) Kiež podobne ako Noach, ktorý tak dôsledne poslúchal božské pokyny, vždy konáme „práve tak“.
Mojžiš — najmiernejší z ľudí
6, 7. a) Akú odmeňujúcu voľbu urobil Mojžiš? b) Aký vzor odvahy nám zanechal Mojžiš?
6 Uvažujme o ďalšom mužovi viery — o Mojžišovi. Mohol si užívať pohodlný život uprostred prepychu Egypta. Ale on si zvolil „zlé zaobchádzanie spolu s Božím ľudom, namiesto toho, aby mal dočasný pôžitok z hriechu“. Ako Jehovov splnomocnený služobník „uprene hľadel v ústrety vyplateniu odmeny a zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný“. — Hebrejom 11:23–28.
7 V 4. Mojžišovej 12:3 čítame: „Muž Mojžiš bol ďaleko najmiernejší zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu.“ Egyptský faraón si naproti tomu počínal ako najpyšnejší zo všetkých ľudí. Ako reagovali Mojžiš a Áron, keď im Jehova prikázal, aby oznámili jeho rozsudok nad faraónom? Správa hovorí: „Mojžiš a Áron urobili, čo im prikázal Jehova. Urobili to práve tak.“ (2. Mojžišova 7:4–7) Aký vzor odvahy pre nás, ktorí oznamujeme Božie súdy dnes!
8. V čom sa od Izraelitov vyžadovalo urobiť „práve tak“, a akú obdobu bude mať radosť, ku ktorej viedlo ich počínanie, v blízkej budúcnosti?
8 Poskytli Izraeliti Mojžišovi lojálnu podporu? Keď Jehova postihol Egypt už deviatimi z desiatich rán, dal Izraelu podrobné pokyny na slávenie Pesachu. „Vtedy sa ľud hlboko poklonil a vrhol sa na zem. Potom šli synovia Izraela a urobili tak, ako prikázal Jehova Mojžišovi a Áronovi. Urobili to práve tak.“ (2. Mojžišova 12:27, 28) O polnoci toho pamätného dňa, 14. nisana 1513 pred n. l., Boží anjel pobil všetkých egyptských prvorodených, ale obišiel domy Izraelitov. Prečo boli prvorodení Izraela ušetrení? Pretože našli ochranu pod krvou baránka Pesach, ktorou boli pokropené veraje ich dverí. Urobili práve tak, ako Jehova prikázal Mojžišovi a Áronovi. Áno, „urobili to práve tak“. (2. Mojžišova 12:50, 51) Pri Červenom mori Jehova vykonal ďalší zázrak, keď zachránil svoj poslušný ľud, zatiaľ čo faraóna a jeho mocnú vojenskú mašinériu zničil. Ako len Izraeliti jasali! A v dnešnej dobe sa budú podobne radovať mnohí, ktorí poslúchali Jehovove prikázania, keď sa stanú očitými svedkami jeho ospravedlnenia v Armagedone. — 2. Mojžišova 15:1, 2; Zjavenie 15:3, 4.
9. Aké novodobé výsady sú predtienené tým, ako Izraeliti konali „práve tak“ v súvislosti so svätostánkom?
9 Keď Jehova nariadil Izraelu vybrať príspevky a vystavať svätostánok na pustatine, ľud štedro poskytol plnú podporu. Potom sa Mojžiš a jeho ochotní spolupracovníci riadili aj v tých najmenších detailoch stavebnými plánmi od Jehovu. „Tak bola dokončená všetka práca pre svätostánok stanu zhromaždenia tým, že synovia Izraela urobili všetko podľa toho, čo prikázal Jehova Mojžišovi. Urobili to práve tak.“ Podobne pri slávnostnom uvádzaní kňazstva do úradu „Mojžiš urobil všetko podľa toho, čo mu prikázal Jehova. Urobil to práve tak.“ (2. Mojžišova 39:32; 40:16) V dnešnej dobe máme príležitosť celým srdcom podporovať kazateľské dielo a programy rozmachu Kráľovstva. Je našou výsadou takto sa zjednocovať, keď konáme „práve tak“.
Jozua — odvážny a veľmi silný
10, 11. a) Čo vyzbrojilo Jozuu na úspech? b) Ako môžeme byť posilnení, aby sme sa vyrovnali s novodobými skúškami?
10 Keď Mojžiš poveril Jozuu, aby voviedol Izrael do krajiny sľubu, Jehovovo inšpirované písané Slovo bolo pravdepodobne dostupné iba v piatich knihách Mojžišových, v jednom alebo dvoch žalmoch a v Jóbovej knihe. Mojžiš dal Jozuovi pokyny, aby po vstupe do Zasľúbenej krajiny zhromaždil ľud a ‚čítal tento zákon pred celým Izraelom, aby počuli‘. (5. Mojžišova 31:10–12) Okrem toho sám Jehova prikázal Jozuovi: „Táto kniha zákona sa nemá vzdialiť od tvojich úst, a budeš si ju čítať tlmeným hlasom dňom a nocou, aby si dbal na konanie podľa všetkého, čo je v nej napísané, lebo potom bude tvoja cesta úspešná a potom budeš konať múdro.“ — Jozua 1:8.
11 Každodenné čítanie Jehovovej ‚knihy‘ vyzbrojilo Jozuu na riešenie problémov, ktoré ho čakali, práve tak ako každodenné čítanie Jehovovho Slova, Biblie, posilňuje jeho novodobých svedkov, aby sa vyrovnali so skúškami v týchto kritických „posledných dňoch“. (2. Timotejovi 3:1) Keďže sme obklopení násilníckym svetom, aj my si zoberme k srdcu slová, ktorými Boh nabádal Jozuu: „Buď odvážny a silný. Nebuď otrasený ani sa nedes, lebo Jehova, tvoj Boh, je s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“ (Jozua 1:9) Po dobytí Kanaanu boli izraelské kmene bohato odmenené, keď sa usídľovali na svojom dedičstve. „Synovia Izraela urobili tak, ako Jehova prikázal Mojžišovi.“ (Jozua 14:5) Podobná odmena dnes čaká nás všetkých, ktorí čítame Božie Slovo a uplatňujeme ho vo svojom živote a poslušne konáme „práve tak“.
Králi verní a králi neposlušní
12. a) Aký príkaz dostali králi v Izraeli? b) K čomu viedla neposlušnosť kráľov?
12 A ako to bolo s kráľmi v Izraeli? Jehova uložil kráľovi túto povinnosť: „A keď dosadne na trón svojho kráľovstva... napíše si do knihy odpis tohto zákona z toho, ktorý je zverený kňazom, Lévitom. A bude ho mať stále pri sebe a bude si z neho čítať po všetky dni svojho života, aby sa naučil báť Jehovu, svojho Boha, aby dodržiaval všetky slová tohto zákona a tieto predpisy tým, že ich bude uplatňovať.“ (5. Mojžišova 17:18, 19) Poslúchali izraelskí králi tento príkaz? Vo väčšine prípadov biedne zlyhali, a preto ich postihli zlorečenia predpovedané v 5. Mojžišovej 28:15–68. Nakoniec bol Izrael rozptýlený „od jedného konca zeme po druhý koniec zeme“.
13. Aký úžitok môžeme mať, podobne ako Dávid, z prejavovania lásky k Jehovovmu Slovu?
13 Dávid — prvý verný ľudský kráľ v Izraeli — však prejavoval výnimočnú oddanosť Jehovovi. Dokázal sa ako ‚levíča v Júdovi‘ a predtienil Krista Ježiša, víťazného „leva z kmeňa Júdu, Dávidov koreň“. (1. Mojžišova 49:8, 9; Zjavenie 5:5) V čom spočívala Dávidova sila? Mal hlboké ocenenie pre Jehovovo písané Slovo a žil podľa neho. V 19. žalme, ‚Dávidovom nápeve‘, čítame: „Jehovov zákon je dokonalý.“ Po zmienke o Jehovovej pripomienke, o jeho nariadeniach, prikázaní a sudcovských rozhodnutiach Dávid ďalej vyhlasuje: „Sú žiadúcejšie ako zlato, áno, ako mnoho prečisteného zlata, a sladšie ako med tečúci z plástov. Aj tvoj sluha je nimi varovaný; v ich dodržiavaní je veľká odmena.“ (Žalm 19:7–11) Ak bolo každodenné čítanie Jehovovho Slova a rozjímanie o ňom odmeňujúce pred 3000 rokmi, o čo viac je to tak dnes! — Žalm 1:1–3; 13:6; 119:72, 97, 111.
14. Ako Šalamúnovo počínanie ukazuje, že je potrebné viac ako iba poznanie?
14 Nestačí však iba získavať poznanie. Je tiež nutné, aby Boží služobníci aj konali podľa tohto poznania, uplatňovali ho podľa božskej vôle — áno, aby robili „práve tak“. To sa dá znázorniť na prípade Dávidovho syna Šalamúna, ktorého Jehova vybral, „aby sedel na tróne Jehovovho kraľovania nad Izraelom“. Šalamún dostal poverenie vybudovať chrám podľa stavebných plánov, ktoré Dávid dostal „inšpiráciou“. (1. Paralipomenon 28:5, 11–13) Ako mohol Šalamún uskutočniť túto obrovskú úlohu? Jehova odpovedal na jeho modlitbu tak, že mu dal múdrosť a poznanie. S týmito vlastnosťami a tým, že sa pridŕžal plánov, ktoré poskytol Boh, Šalamún dokázal vybudovať veľkolepý dom, ktorý naplnila Jehovova sláva. (2. Paralipomenon 7:2, 3) Neskôr však Šalamún zlyhal. V akom ohľade? O kráľovi v Izraeli Jehovov zákon hovoril: „Ani si nemá zväčšovať počet manželiek, aby jeho srdce neodbočilo.“ (5. Mojžišova 17:17) Šalamún však „získal sedemsto manželiek, kňažien, a tristo konkubín; a jeho manželky postupne... naklonili jeho srdce, aby nasledovalo iných bohov“. Keď Šalamún zostarol, prestal konať „práve tak“. — 1. Kráľov 11:3, 4; Nehemiáš 13:26.
15. Ako Joziáš urobil „práve tak“?
15 V Judsku bolo aj niekoľko poslušných kráľov, z ktorých posledným bol Joziáš. V roku 648 pred n. l. začal očisťovať krajinu od modlárstva a obnovovať Jehovov chrám. V tom čase veľkňaz našiel „knihu Jehovovho zákona odovzdanú Mojžišovou rukou“. Čo urobil Joziáš v tej veci? „Kráľ teraz vyšiel k Jehovovmu domu so všetkými judskými mužmi a obyvateľmi Jeruzalema a kňazmi a Lévitmi a všetkým ľudom, veľkými rovnako ako malými; a začal im do uší čítať všetky slová knihy zmluvy, ktorá sa našla v Jehovovom dome. A kráľ stál na svojom mieste a uzavrel zmluvu pred Jehovom, že bude nasledovať Jehovu a dodržiavať jeho prikázania a jeho svedectvá a jeho predpisy celým svojím srdcom a celou svojou dušou, aby plnil slová zmluvy, ktoré boli napísané v tej knihe.“ (2. Paralipomenon 34:14, 30, 31) Áno, Joziáš „urobil práve tak“. Pre jeho verné počínanie bolo odložené vykonanie Jehovovho rozsudku na nevernom Júdovi až do dní jeho neposlušných synov.
Žiť podľa Božieho Slova
16, 17. a) V akom ohľade musíme ísť v Ježišových šľapajach? b) Ktorí ďalší verní Boží služobníci sú pre nás príkladom?
16 Zo všetkých ľudí, ktorí kedy žili, je Pán Ježiš Kristus najlepším príkladom v rozjímaní o Božom Slove a v žití podľa neho. Božie Slovo bolo preňho pokrmom. (Ján 4:34) Svojim poslucháčom povedal: „Syn nemôže nič robiť sám od seba, ale iba to, čo vidí robiť Otca. Veď čokoľvek On robí, to isté robí aj Syn.“ (Ján 5:19, 30; 7:28; 8:28, 42) Ježiš „robil práve tak“, vyhlasujúc: „Nezostúpil som z neba konať svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ (Ján 6:38) Od nás, ktorí sme oddanými Jehovovými svedkami, sa vyžaduje, aby sme konali „práve tak“ tým, že pôjdeme v Ježišových šľapajach. — Lukáš 9:23; 14:27; 1. Petra 2:21.
17 Ježiš kládol konanie Božej vôle vždy na prvé miesto. Bol dôkladne oboznámený s Božím Slovom, a tak bol vyzbrojený, aby dával biblické odpovede. (Matúš 4:1–11; 12:24–31) Keď budeme venovať stálu pozornosť Božiemu Slovu, aj my môžeme byť ‚celkom spôsobilí, úplne vyzbrojení pre každé dobré dielo‘. (2. Timotejovi 3:16, 17) Riaďme sa príkladom verných Jehovových služobníkov zo staroveku i z neskoršej doby, a predovšetkým príkladom nášho Majstra, Ježiša Krista, ktorý povedal: „Aby poznal svet, že milujem Otca, robím práve tak, ako mi prikázal Otec.“ (Ján 14:31) Kiež aj my prejavujeme lásku k Bohu tak, že naďalej budeme robiť „práve tak“. — Marek 12:29–31.
18. Čo by nás malo podnecovať, aby sme sa ‚stali tými, ktorí uplatňujú slovo‘, a o čom sa bude hovoriť ďalej?
18 Keď rozjímame nad poslušným počínaním Božích služobníkov v biblických časoch, či nás to nepovzbudzuje konať vernú službu v záverečných dňoch Satanovho skazeného systému? (Rimanom 15:4–6) Rozhodne by sme mali byť podnecovaní ‚stať sa tými, ktorí uplatňujú slovo‘ v tom najplnšom zmysle, ako o tom bude hovoriť nasledujúci článok. — Jakub 1:22.
Spomínaš si?
◻ Čo by pre nás mala znamenať „Božia láska“?
◻ Čo sa učíme z príkladov Noacha, Mojžiša a Jozuu?
◻ Do akej miery králi v Izraeli poslúchali Božie „slovo“?
◻ Ako je Ježiš naším Vzorom v tom, že konal „práve tak“?
[Obrázky na strane 15]
Noach, Mojžiš a Jozua „urobili práve tak“