Biblická kniha číslo 4 — Numeri

Pisateľ: Mojžiš

Miesto písania: pustatina a moábske roviny

Písanie dokončené: 1473 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: 1512–1473 pred n. l.

 1. Prečo boli zaznamenané udalosti Numeri a aké myšlienky nám vštepujú?

UDALOSTI z putovania Izraelitov pustatinou zaznamenáva Biblia na náš úžitok.a Ako povedal apoštol Pavol: „Toto sa nám stalo ako príklad, aby sme neboli ľuďmi túžiacimi po škodlivých veciach.“ ​(1. Kor. 10:6) Živá správa v Numeri — 4. Mojžišova — nám vštepuje myšlienku, že prežitie závisí od toho, či budeme posväcovať Jehovovo meno, poslúchať Boha za každých okolností a preukazovať úctu jeho predstaviteľom. Božia priazeň neprichádza preto, že by jeho ľud bol taký dobrý alebo mal také zásluhy, ale z veľkého milosrdenstva a nezaslúženej láskavosti Boha Jehovu.

 2. Na čo sa vzťahuje názov Numeri, ale aký vhodnejší titul dali knihe Židia?

² Názov Numeri sa vzťahuje na počítanie ľudu, ku ktorému došlo najprv pri vrchu Sinaj a neskôr na moábskych rovinách, ako to zaznamenávajú kapitoly 1–4 a 26. Tento názov bol prevzatý z titulu Numeri v latinskej Vulgáte a pochádza zo slova Arithmoi v gréckej Septuaginte. Židia však nazývali knihu priliehavejšie Bemidbar, čo znamená „v pustatine“. Hebrejské slovo midbar označuje otvorené miesto bez miest a mestečiek. Udalosti Numeri sa stali v pustatine južne a východne od Kanaanu.

 3. Čo dokazuje, že Numeri napísal Mojžiš?

³ Kniha Numeri bola zjavne časťou pôvodného päťdielneho zväzku, ktorý obsahoval knihy od Genezis po Deuteronomium. Jej prvý verš sa začína spojkou „a“, a tak ju viaže k tomu, čo predchádzalo. Musel ju teda napísať Mojžiš, pisateľ predchádzajúcich záznamov. Je to tiež jasné z vyhlásenia knihy, že ‚Mojžiš stále zaznamenával‘, a z kolofónu: „To sú prikázania a sudcovské rozhodnutia, ktoré prikázal Jehova prostredníctvom Mojžiša.“ — 4. Mojž. 33:2; 36:13.

 4. Aké časové obdobie zahrnuje Numeri a kedy bola dokončená?

⁴ Izraeliti odišli z Egypta viac ako pred rokom. Numeri začína svoju správu v druhom mesiaci druhého roku po exode a zahŕňa ďalších 38 rokov a 9 mesiacov, od roku 1512 do roku 1473 pred n. l. (4. Mojž. 1:1; 5. Mojž. 1:3) Udalosti opísané v kapitolách 7:1–88 a 9:1–15 nespadajú síce do tohto časového obdobia, ale sú zahrnuté ako doplnkové správy. Staršie časti knihy písal Mojžiš nepochybne tak, ako udalosti nasledovali za sebou, ale je zrejmé, že nemohol dokončiť Numeri skôr než koncom štyridsiateho roku v pustatine, začiatkom kalendárneho roku 1473 pred n. l.

 5. Aké základné rysy svedčia o vierohodnosti Numeri?

⁵ O vierohodnosti správy niet pochýb. Mojžiš povedal o krajine, v ktorej putovali a ktorá bola vyprahnutá, že je to „veľká a bázeň vzbudzujúca pustatina“. Ešte dnes sa riedko usídlení obyvatelia stále sťahujú a hľadajú pastviny a vodu. (5. Mojž. 1:19) Podrobné pokyny o táborení národa, o pochodovom poriadku a o signáloch trúbkou pre riadenie táborových záležitostí navyše svedčia o tom, že správa bola naozaj napísaná „v pustatine“. — 4. Mojž. 1:1.

 6. Ako podporujú Numeri archeologické nálezy?

⁶ Aj ustrašenú správu vyzvedačov po ich návrate z výpravy do Kanaanu o tom, že „opevnené mestá sú veľké“, potvrdzuje archeológia. (13:28) Moderné objavy ukázali, že obyvatelia Kanaanu vtedy upevnili svoje postavenie tým, že vybudovali rad pevností na mnohých miestach v celej krajine, od nížiny Jezreel na severe až po Gerár na juhu. Mestá nielen opevnili, ale obvykle ich stavali na vrcholoch pahorkov, s vežami čnejúcimi nad hradbami. To muselo pôsobiť mocným dojmom na ľudí ako boli Izraeliti, ktorí žili celé generácie na rovinách Egypta.

 7. Akú pečať poctivosti nesie Numeri?

⁷ Svetské národy sa snažia zakrývať svoje nezdary a zveličovať svoje víťazstvá, ale správa Numeri rozpráva s poctivosťou, ktorá potvrdzuje historickú pravdu, že Amalekiti a Kanaančania porazili Izrael zdrvujúcou porážkou. (14:45) Úprimne priznáva, že sa ľud prejavil ako neverný a že sa správal voči Bohu bez úcty. (14:11) Boží prorok Mojžiš odhaľuje s pozoruhodnou otvorenosťou hriechy národa, hriechy svojich synovcov a vlastného brata a sestry. Nešetrí ani sám seba, lebo rozpráva o čase, keď zabudol posvätiť Jehovu, keď ľuďom zaobstaral vodu pri Meribe, a tak stratil prednosť vstúpiť do Zasľúbenej krajiny. — 3:4; 12:1–15; 20:7–13.

 8. Ako potvrdzujú iní pisatelia Biblie inšpiráciu Numeri?

⁸ Táto správa je rýdzou časťou Písiem, ktoré sú inšpirované Bohom a sú užitočné, čo potvrdzuje skutočnosť, že takmer o všetkých jej významnejších udalostiach i o mnohých iných podrobnostiach sa priamo zmieňujú iní pisatelia Biblie, z ktorých mnohí osvetľujú ich význam. Napríklad Jozua (Joz. 4:12; 14:2), Jeremiáš (2. Kráľ. 18:4), Nehemiáš (Neh. 9:19–22), Azaf (Žalm 78:14–41), Dávid (Žalm 95:7–11), Izaiáš (Iz. 48:21), Ezechiel (Ezech. 20:13–24), Hozeáš (Hoz. 9:10), Ámos (Ámos 5:25), Micheáš (Mich. 6:5), Lukáš vo svojej správe o Štefanovej reči (Sk. 7:36), Pavol (1. Kor. 10:1–11), Peter (2. Petra 2:15, 16), Júda (Júda 11) a Ján v zázname Ježišových slov pergamskému zboru (Zjav. 2:14), tí všetci čerpajú zo správy v Numeri, ako to urobil i sám Ježiš Kristus. — Ján 3:14.

 9. Čo kniha zdôrazňuje o Jehovovi?

⁹ Aký je teda účel knihy Numeri? Jej správa má väčšiu hodnotu než len historickú. Numeri zdôrazňuje, že Jehova je Boh poriadku a že vyžaduje výlučnú oddanosť svojich tvorov. Čitateľ si to živo vštepuje do mysle, keď pozoruje sčítanie, skúšanie a preosievanie Izraela a vidí, ako neposlušnosť a spurnosť národa len zdôrazňuje životne dôležitú potrebu poslušnosti Jehovu.

10. Na čí úžitok bola správa zachovaná a prečo?

¹⁰ Správa bola zachovaná na úžitok budúcich generácií, ako vysvetlil Azaf, „aby vkladali svoju dôveru v samého Boha a nezabúdali na Božie konanie, ale zachovávali jeho prikázania“. Nemali sa „stať podobní svojim predkom, zatvrdilému a spurnému pokoleniu, pokoleniu, ktoré nepripravilo svoje srdcia a ktorých duch nebol voči Bohu dôveryhodný“. (Žalm 78:7, 8) Stále znovu sa o udalostiach Numeri rozprávalo v žalmoch, ktoré boli pre Židov posvätnými piesňami, a pretože boli národu užitočné, často boli opakované. — Žalm 78, 95, 105, 106, 135, 136.

OBSAH NUMERI

11. Do akých troch častí je možné rozdeliť obsah Numeri?

¹¹ Numeri pozostáva logicky z troch častí. Prvá, ktorá sa končí v 10. kapitole, verši 10, zahrnuje udalosti, ktoré sa stali ešte pri táborení Izraelitov pri vrchu Sinaj. Ďalšia časť, končiaca kapitolou 21, rozpráva o tom, čo sa stalo počas ďalších 38 rokov a jedného alebo dvoch mesiacov, keď boli v pustatine, predtým než prišli na moábske roviny. Posledná časť, až do 36. kapitoly, hovorí o udalostiach na moábskych rovinách, keď sa Izraeliti pripravovali na vstup do Zasľúbenej krajiny.

12. Aké veľké je izraelské táborisko pri Sinaji a ako je tábor organizovaný?

¹² Udalosti pri vrchu Sinaj (1:1–10:10). Izraeliti sú už asi rok v hornatom kraji Sinaja. Tu sa stmelili v tesne spojenú organizáciu. Na Jehovov príkaz sú teraz spočítaní všetci muži od veku 20 rokov vyššie. Počet zdatných mužov v jednotlivých kmeňoch sa pohybuje od 32 000 v kmeni Manaše do 74 600 v kmeni Júda, spolu 603 550 mužov spôsobilých pre službu v izraelskom vojsku, okrem Lévitov a žien a detí. V celom tábore sú pravdepodobne tri milióny alebo viac ľudí. Stan stretnutia je umiestnený, spolu s Lévitmi, uprostred tábora. Na určených miestach po každej strane táboria ostatní Izraeliti v oddieloch po troch kmeňoch. Každý kmeň má pokyny týkajúce sa pochodového poriadku, keď sa má tábor dať do pohybu. Jehova vydáva pokyny a správa hovorí: „Synovia Izraela potom urobili podľa všetkého, čo prikázal Jehova Mojžišovi.“ ​(2:34) Poslúchajú Jehovu a preukazujú úctu Mojžišovi, Božiemu viditeľnému predstaviteľovi.

13. Podľa akého usporiadania sú Léviti určení na službu?

¹³ Léviti sú potom oddelení pre Jehovovu službu ako výkupné za prvorodené Izraela. Sú rozdelení do troch skupín podľa svojho pôvodu z troch synov Léviho: Geršona, Koháta a Meráriho. Umiestnenie v tábore a služobné zodpovednosti sú stanovené na základe tohto rozdelenia. Vo veku od 30 rokov majú konať ťažkú prácu spojenú s prenášaním svätostánku. Ľahšiu prácu potom konajú iní, ktorí slúžia od svojho dvadsiateho piateho roku. (V Dávidovej dobe bol vek znížený na 20 rokov.) — 1. Par. 23:24–32; Ezd. 3:8.

14. Aké pokyny zaisťujú čistotu tábora?

¹⁴ Tábor má zostať čistý. Sú preto vydané pokyny o karanténe chorých, o tom, ako vykonať zmierenie za skutky nevery, ako rozhodnúť prípady, keď má muž podozrenie vzhľadom na správanie svojej manželky, a ako zaistiť správne konanie tých, ktorí sa oddelili slávnostným sľubom, že budú žiť Jehovovi ako Nazareji. Ľud má niesť meno svojho Boha, a preto sa musí správať v súlade s jeho prikázaniami.

15. a) Aké príspevky boli dané v spojení so zasvätením oltára? b) Na aký vzťah musí Izrael pamätať a čo im má pripomínať pesach?

¹⁵ Mojžiš dopĺňa niekoľko podrobností z predchádzajúceho mesiaca (4. Mojž. 7:1, 10; 2. Mojž. 40:17) a potom rozpráva o hmotných príspevkoch, ktoré prinášalo dvanásť náčelníkov ľudu počas dvanástich dní od zasvätenia oltára. Nebolo v tom žiadne súťaženie alebo snaha osláviť sám seba, pretože každý prispel presne rovnakým podielom. Všetci musia mať teraz na mysli, že nad týmito náčelníkmi, i nad samotným Mojžišom, je Boh Jehova, ktorý dáva Mojžišovi pokyny. Nesmú nikdy zabúdať na svoj vzťah k Jehovovi. Pesach im má pripomínať Jehovovo úžasné oslobodenie z Egypta. Preto ho tu v pustatine slávia v ustanovený čas, rok po opustení Egypta.

16. Ako vedie Jehova národ a aké signály trúbkou sú dohodnuté?

¹⁶ Rovnako ako Jehova riadil odchod Izraela z Egypta, tak ďalej vedie národ pri jeho putovaní pomocou oblaku, ktorý prikrýva svätostánok stanu Svedectva vo dne a ktorý sa javí ako oheň v noci. Keď sa oblak pohne, národ sa dá na pochod. Keď oblak zostáva nad svätostánkom, národ zostáva utáborený, či už niekoľko dní alebo mesiac či dlhšie, lebo správa nám hovorí: „Na Jehovovo nariadenie sa vždy utáborili a na Jehovovo nariadenie vždy odtiahli. Na Jehovovo nariadenie prostredníctvom Mojžiša dodržiavali svoj úväzok voči Jehovovi.“ ​(4. Mojž. 9:23) Blíži sa čas odchodu zo Sinaja, a preto sú dohodnuté signály trúbkou na zhromaždenie ľudu i na vedenie rôznych oddielov tábora na ich namáhavej ceste pustatinou.

17. Opíš postup pochodu.

¹⁷ Udalosti v pustatine (10:11–21:35). Konečne dvadsiateho dňa druhého mesiaca dvíha Jehova oblak od svätostánku a dáva tak Izraelu znamenie na odchod z oblasti Sinaja. S truhlou Jehovovej zmluvy vo svojom strede sa dávajú na cestu do Kádeš–barney, asi 240 kilometrov na sever. Za denného pochodu je nad nimi Jehovov oblak. Vždy, keď sa pohne Truhla, Mojžiš sa modlí k Jehovovi, aby povstal a rozptýlil svojich nepriateľov, a zakaždým, keď je položená, prosí Jehovu, aby sa vrátil „k myriadam izraelských tisícov“. — 10:36.

18. Aké ťažkosti vznikajú na ceste do Kádeš–barney a ako Jehova upravuje teokratický postup v tábore?

¹⁸ V tábore však vznikajú ťažkosti. Pri ceste na sever do Kádeš–barney dochádza najmenej pri troch príležitostiach ku sťažnostiam. Na potlačenie prvej vzbury posiela Jehova oheň, aby niektorých z nich strávil. Potom „zmiešaný zástup“ vyprovokuje Izraelitov, aby nariekali nad tým, že už nemajú na jedenie ryby, uhorky, vodové melóny, pór, cibuľu a cesnak ako v Egypte, ale iba mannu. (11:4) Mojžiša to skľúči natoľko, že žiada Jehovu, aby ho radšej zabil, než aby ho ponechal naďalej ako pestúna celého tohto ľudu. Jehova ohľaduplne odníma Mojžišovi niečo z ducha a vkladá ho na 70 starších mužov, ktorí potom pomáhajú Mojžišovi ako proroci v tábore. Potom prichádza hojnosť mäsa. Ako sa už stalo raz predtým, vietor od Jehovu priženie prepelice od mora, a ľud si chamtivo nazbiera veľké zásoby a sebecky si ich nahromadí. Vzplanie proti nim Jehovov hnev, a mnohí sú pobití pre svoju sebeckú žiadostivosť. — 2. Mojž. 16:2, 3, 13.

19. Ako sa Jehova zachová k výčitkám Mirjam a Árona?

¹⁹ Ťažkosti pokračujú. Mirjam a Áron zabudnú správne sa pozerať na svojho mladšieho brata Mojžiša ako na Jehovovho predstaviteľa a vyčítajú mu jeho manželku, ktorá nedávno prišla do tábora. Požadujú väčšiu autoritu, porovnateľnú s tou, ktorú má Mojžiš, hoci „Mojžiš bol ďaleko najmiernejší zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu“. (4. Mojž. 12:3) Jehova sám urovnáva túto záležitosť, lebo oznamuje, že Mojžiš má zvláštne postavenie, a raní malomocenstvom Mirjam, ktorá pravdepodobne sťažnosti podnecovala. Len na Mojžišov príhovor je neskoršie uzdravená.

20, 21. Aké udalosti vedú k Jehovovmu výnosu, že Izrael bude putovať 40 rokov po pustatine?

²⁰ Po príchode do Kádeša sa Izrael utáborí na prahu Zasľúbenej krajiny. Jehova teraz poučuje Mojžiša, aby vyslal vyzvedačov na preskúmanie tejto krajiny. Vstúpia do nej z juhu a putujú na sever až k „vstupu do Chamatu“, a za 40 dní prejdú stovky kilometrov. (13:21) Keď sa vyzvedači vrátia s niekoľkými bohatými plodmi Kanaanu, desať z nich tvrdí bez akejkoľvek viery, že by bolo nerozumné ísť proti takému silnému ľudu a takým veľkým opevneným mestám. Káleb sa snaží upokojiť zhromaždenie priaznivou správou, ale neúspešne. Spurní vyzvedači vzbudia strach v srdci Izraelitov, lebo tvrdia, že tá krajina „požiera svojich obyvateľov“, a hovoria: „Všetok ľud, ktorý sme videli uprostred nej, sú muži mimoriadnej veľkosti.“ Šum vzbury sa ženie táborom, a preto Jozua a Káleb naliehavo prosia: „Jehova je s nami. Nebojte sa ich.“ ​(13:32; 14:9) Ale zhromaždenie začína hovoriť o tom, že ich ukameňuje.

²¹ Jehova potom priamo zasahuje a hovorí Mojžišovi: „Ako dlho bude tento ľud zaobchádzať so mnou bez úcty a ako dlho neuverí vo mňa napriek všetkým znameniam, ktoré som medzi nimi vykonal?“ ​(14:11) Mojžiš ho úpenlivo prosí, aby neničil národ, veď ide o Jehovovo meno a o jeho povesť. Jehova preto nariaďuje, aby Izrael naďalej putoval pustatinou, kým nevymrú všetci, ktorí boli spísaní z ľudu, vo veku od 20 rokov a vyššie. Z mužov, ktorí sú spísaní, iba Káleb a Jozua dostávajú povolenie vstúpiť do Zasľúbenej krajiny. Ľud sa márne snaží ísť ďalej z vlastnej iniciatívy. Utrpí hroznú porážku od Amalekitov a Kanaančanov. Akú vysokú cenu platí ľud za svoju neúctu k Jehovovi a jeho verným predstaviteľom!

22. Ako je zdôraznená dôležitosť poslušnosti?

²² Musia sa naozaj veľa učiť o poslušnosti. Jehova im vhodne dáva ďalšie zákony zdôrazňujúce túto potrebu. Dáva im vedieť, že keď prídu do Zasľúbenej krajiny, musia vykonať zmierenie za chyby, ale úmyselne neposlušný bude určite odrezaný. Ak bude človek pristihnutý pri zbieraní dreva porušujúc zákon o sabate, Jehova prikazuje: „Ten muž má byť celkom istotne usmrtený.“ ​(15:35) Jehova nariaďuje, aby nosili strapcové okraje na sukniciach svojich odevov a pripomínali si tak Jehovove prikázania a dôležitosť poslušnosti.

23. Aký je výsledok vzbury Kóracha, Dátana a Abiráma?

²³ Avšak opäť prepukne vzbura. Kórach, Dátan a Abirám a 250 významných mužov zhromaždenia sa spojí v odpore proti Mojžišovej a Áronovej autorite. Mojžiš predkladá spor Jehovovi a hovorí buričom: ‚Vezmite si nádoby na oheň a kadidlo a položte ho pred Jehovom, nech si vyvolí.‘ (16:6, 7) Jehovova sláva sa teraz zjavuje celému zhromaždeniu. Boh rýchlo vykonáva rozsudok tak, že spôsobí, aby sa zem rozostúpila a pohltila domácnosť Kóracha, Dátana a Abiráma, a zosiela oheň, aby strávil 250 mužov vrátane Kóracha, ktorý obetoval kadidlo. Už nasledujúci deň začne ľud odsudzovať Mojžiša a Árona za to, čo urobil Jehova, a ten ich opäť potrestá a vyhladí 14 700 tých, čo reptali.

24. Aké znamenie robí Jehova, aby ukončil vzburu?

²⁴ Vzhľadom na tieto udalosti Jehova prikazuje, aby pred neho každý kmeň predložil prút, vrátane prútu s Áronovým menom za kmeň Lévi. Nasledujúci deň Jehova ukáže, že Áron je jeho vyvoleným pre kňazstvo, pretože len jeho prút je v plnom kvete a nesie zrelé mandle. Má byť uchovaný v truhle zmluvy „ako znamenie synom spurnosti“. (4. Mojž. 17:10; Hebr. 9:4) Po ďalších pokynoch o podpore kňazstva desiatkami a o používaní vody na očisťovanie s popolom z červenej kravy nás správa vracia do Kádeša. Tu umiera Mirjam a je pochovaná.

25. Ako Mojžiš a Áron zabudnú posvätiť Jehovu a k čomu to vedie?

²⁵ Na prahu Zasľúbenej krajiny sa zhromaždenie znovu dostáva do sporu s Mojžišom pre nedostatok vody. Jehova to považuje za spor so svojou vlastnou osobou a zjavuje sa vo svojej sláve. Prikazuje Mojžišovi, aby vzal prút a vyviedol vodu zo skalného útesu. Posvätia teraz Mojžiš a Áron Jehovu? Namiesto toho Mojžiš udrie v hneve dvakrát do skalného útesu. Ľud a ich hospodárske zvieratá dostanú vodu na pitie, ale Mojžiš a Áron zabudnú pripísať zásluhu Jehovovi. Hoci je strastiplné putovanie pustatinou takmer pri konci, obaja si privodia Jehovovu neľúbosť a Jehova im hovorí, že nevojdú do Zasľúbenej krajiny. Áron neskôr zomiera na vrchu Hor a jeho syn Eleazár preberá povinnosti veľkňaza.

26. Aké udalosti sprevádzajú okľuku okolo Edomu?

²⁶ Izrael sa obracia na východ a snaží sa prejsť edomskou krajinou, ale je odrazený. Na dlhej okľuke okolo Edomu sa ľud opäť dostane do ťažkostí, lebo sa sťažuje na Boha i na Mojžiša. Sú už presýtení mannou a majú smäd. Za ich spurnosť Jehova medzi nich posiela jedovaté hady, takže mnohí zomrú. Nakoniec, keď sa Mojžiš za nich prihovára, Jehova mu dáva pokyn, aby urobil ohnivého medeného hada a umiestnil ho na signálnu tyč. Kto bol uštipnutý, ale uprene sa zahľadí na medeného hada, je zachovaný nažive. Izraeliti sa obracajú na sever, ale najprv ich ohrozuje amorejský kráľ Sichon a potom bázanský kráľ Óg. Izrael nad oboma v bitke víťazí a obsadí ich územie na východ od údolnej rokliny.

27. Ako Jehova prekazí Balakove plány s Balaamom?

²⁷ Udalosti na moábskych rovinách (22:1–36:13). Izraeliti dychtivo čakajú, že vstúpia do Kanaanu. Zhromaždia sa teraz na moábskych púštnych rovinách, severne od Mŕtveho mora a na východ od Jordánu, naproti Jerichu. Moábčania pociťujú chorobný des pri pohľade na toto ohromné táborisko, ktoré sa pred nimi rozkladá. Ich kráľ Balak posiela po porade s Madiančanmi po Balaama, aby použil veštenie a preklial Izrael. Hoci Boh priamo hovorí Balaamovi: „Nepôjdeš s nimi,“ Balaam chce ísť. (22:12) Chce odmenu. Nakoniec predsa ide, ale je zastavený anjelom a jeho vlastná oslica zázračne prehovorí a prísne ho napomenie. Keď má Balaam nakoniec urobiť vyhlásenie o Izraeli, podnecuje ho Boží duch, takže jeho štyri príslovečné výroky prorokujú pre Boží národ len požehnanie, a dokonca predpovedajú, že z Jakoba vykročí hviezda a z Izraela povstane žezlo, aby podmaňovalo a ničilo.

28. Do akej rafinovanej pasce je vtiahnutý Izrael na Balaamov návrh, ale ako sa pohroma zastaví?

²⁸ Balaam rozzúril Balaka, lebo sa mu nepodarilo prekliať Izrael, a preto sa teraz usiluje o kráľovu priazeň a navrhuje, aby Moábčania pomocou svojich žien zlákali izraelských mužov k účasti na nemravných obradoch pri uctievaní Baala. (31:15, 16) Tu, priamo na hranici Zasľúbenej krajiny, začínajú Izraeliti prepadať hrubej nemravnosti a uctievaniu falošných bohov. Zatiaľ čo Jehova vzplanie hnevom a zošle na ľud pohromu, žiada Mojžiš drastické potrestanie priestupníkov. Keď Pinchas, veľkňazov syn, vidí jedného z náčelníkov, ako privádza madiánsku ženu do svojho stanu priamo v tábore, ide za nimi a zabije ich. Prebodne ženu cez jej rodidlá. Tak sa pohroma zastaví, ale do tejto chvíle má za následok smrť 24 000 osôb.

29. a) Čo je zjavné zo sčítania na konci 40. roku? b) Aké prípravy sa teraz robia na vstup do Zasľúbenej krajiny?

²⁹ Jehova teraz prikazuje Mojžišovi a Eleazárovi, aby opäť spočítali ľud ako takmer pred 39 rokmi pri vrchu Sinaj. Konečný súčet ukazuje, že ich rady nevzrástli. Naopak, je spísaných o 1 820 mužov menej. Nezostal žiaden z tých, ktorí boli spísaní pri Sinaji pre vojenskú službu, okrem Jozuu a Káleba. Ako Jehova naznačil, všetci zomreli v pustatine. Jehova potom dáva pokyny o rozdelení krajiny ako dedičstva. Opakuje, že Mojžiš nevstúpi do Zasľúbenej krajiny, pretože zabudol posvätiť Jehovu pri meribských vodách. (20:13; 27:14, poznámky pod čiarou v Rbi8). Jozua je poverený ako Mojžišov nástupca.

30. Ako je zúčtované s Madiančanmi a ako sa prideľuje územie východne od Jordánu?

³⁰ Jehova potom pripomína Izraelu prostredníctvom Mojžiša dôležitosť svojich zákonov o obetiach a sviatkoch, a závažnosť slávnostných sľubov. Nariadi Mojžišovi, aby zúčtoval s Madiančanmi, pretože sa zúčastnili na zvádzaní Izraela k Baalovi z Peoru. Všetci madianski muži sú zabití v boji, i s Balaamom, a sú ušetrené len panenské dievčatá. Tých je zajatých 32 000 a korisť zahrnuje 808 000 zvierat. Podľa hlásenia ani jeden Izraelita v boji nepadol. Synovia Rúbena a Gáda, ktorí sú chovateľmi hospodárskych zvierat, žiadajú, aby sa mohli usadiť na území východne od Jordána. Sľubujú pomoc pri dobývaní Zasľúbenej krajiny a ich žiadosti sa vyhovie, takže tieto dva kmene a polovica kmeňa Manašeho dostanú bohatú náhornú plošinu do vlastníctva.

31. a) Ako musí Izrael ďalej prejavovať poslušnosť, keď vstúpi do krajiny? b) Aké pokyny sú dané o kmeňovom dedičstve?

³¹ Po prehľade zastávok na štyridsaťročnej ceste sústreďuje správa opäť pozornosť na to, aká potrebná je poslušnosť voči Jehovovi. Boh im dáva krajinu, ale musia sa stať vykonávateľmi jeho rozsudku, vyhnať zvrátených obyvateľov uctievajúcich démonov a zničiť všetky stopy ich modlárskeho náboženstva. Sú podrobne určené hranice krajiny, ktorú im Boh dáva. Má sa medzi nich rozdeliť lósom. Léviti, ktorí nemajú žiadne kmeňové dedičstvo, majú dostať 48 miest aj s pastvinami. Šesť z nich má byť útočištnými mestami pre toho, kto neúmyselne zabije človeka. Územie musí zostať v rámci kmeňa, nikdy sa nesmie previesť manželstvom inému kmeňu. Ak nie je mužský dedič, musia sa dcéry, ktoré dostanú dedičstvo, ako napríklad dcéry Celofchadove, vydať za muža zo svojho vlastného kmeňa. (27:1–11; 36:1–11) Numeri končí týmito Jehovovými prikázaniami, odovzdanými Mojžišom, a uistením, že izraelskí synovia vstúpia nakoniec do Zasľúbenej krajiny.

PREČO JE UŽITOČNÁ

32. Čo v Numeri predobrazuje Ježiša a jeho obeť?

³² Ježiš sa pri niekoľkých príležitostiach odvolával na Numeri a jeho apoštoli a iní pisatelia Biblie jasne ukazujú, aká významná a užitočná je táto správa. Apoštol Pavol presne prirovnal Ježišovu vernú službu k službe Mojžiša, ktorú zoširoka zaznamenáva Numeri. (Hebr. 3:1–6) Vidíme tiež, ako zvieracie obete a sypanie popola z červenej jalovice v 4. Mojžišovej 19:2–9 zobrazuje omnoho väčšie opatrenie na očistenie, ktoré prichádza prostredníctvom Kristovej obete. — Hebr. 9:13, 14.

33. Prečo nás dnes zaujíma vyvedenie vody v pustatine?

³³ Podobne Pavol ukázal, že i vyvedenie vody zo skaly v pustatine má pre nás hlboký význam, keď povedal: „A všetci pili ten istý duchovný nápoj. Lebo pili z duchovného skalného masívu, ktorý ich nasledoval, a ten skalný masív, to bol Kristus.“ ​(1. Kor. 10:4; 4. Mojž. 20:7–11) Preto sám Ježiš priliehavo povedal: „Kto však pije z tej vody, ktorú mu ja dám, nebude už nikdy smädný, ale voda, ktorú mu dám, sa stane v ňom prameňom vyvierajúcej vody, ktorá sprostredkuje večný život.“ — Ján 4:14.

34. Ako ukázal Ježiš, že medený had mal prorocký význam?

³⁴ Ježiš sa tiež priamo zmienil o udalosti zaznamenanej v Numeri, ktorá predtienila obdivuhodné opatrenie, ktoré Boh prostredníctvom neho urobil. „Ako Mojžiš vyvýšil hada na pustatine, tak musí byť vyvýšený Syn človeka, aby každý, kto verí v neho, mal večný život.“ — Ján 3:14, 15; 4. Mojž. 21:8, 9.

35. a) Čoho sa majú kresťania vyvarovať, ako to bolo znázornené Izraelitmi v pustatine a prečo? b) O akých príkladoch chamtivosti a vzbury hovorili Júda a Peter vo svojich listoch?

³⁵ Prečo boli Izraeliti odsúdení na štyridsaťročné putovanie pustatinou? Pre nedostatok viery. Apoštol Pavol dal v tejto súvislosti pôsobivé napomenutie: „Dajte si pozor, bratia, aby sa v niekom z vás niekedy nevyvinulo zlé srdce bez viery tým, že by sa odvrátil od živého Boha; ďalej sa však každý deň navzájom nabádajte.“ Pre svoju neposlušnosť, pre svoju nevernosť zomreli títo Izraeliti v pustatine. „Vynasnažme sa preto zo všetkých síl, aby sme vošli do toho odpočinku tak, aby niekto neklesol podľa toho istého vzoru neposlušnosti.“ ​(Hebr. 3:7–4:11; 4. Mojž. 13:25–14:38) Júda varoval pred bezbožnými ľuďmi, ktorí hovoria utŕhačne o svätých veciach, a zmienil sa o Balaamovej chamtivosti po odmene a o Kórachovej spurnej reči proti Jehovovmu služobníkovi Mojžišovi. (Júda 11; 4. Mojž. 22:7, 8, 22; 26:9, 10) Aj Peter sa zmienil o Balaamovi ako o človeku, „ktorý miloval odmenu za krivdu“. O ňom hovoril aj oslávený Ježiš vo svojom zjavení prostredníctvom Jána, že ‚kládol pred synov Izraela dôvod na potkýnanie modlárstvom a smilstvom‘. Varovanie pred takými nesvätými ľuďmi je pre dnešný kresťanský zbor iste nutné. — 2. Petra 2:12–16; Zjav. 2:14.

36. Pred akými škodlivými spôsobmi varoval Pavol a ako môžeme mať dnes úžitok z jeho rady?

³⁶ Keď vznikla nemravnosť v korintskom zbore, Pavol im napísal, že ‚túžia po škodlivých veciach‘ a odvolával sa práve na Numeri. Napomínal: „Ani nesmilnime, ako smilnili niektorí z nich, takže ich padlo v jeden deň dvadsaťtritisíc.“ ​(1. Kor. 10:6, 8; 4. Mojž. 25:1–9; 31:16)b A čo keď sa ľud sťažoval, že poslúchať Božie príkazy prináša so sebou ťažkosti, a keď nebol spokojný s mannou ako s Jehovovým opatrením? Pavol o tom hovorí: „Ani neskúšajme Jehovu, ako ho skúšali niektorí z nich, takže zahynuli od hadov.“ ​(1. Kor. 10:9; 4. Mojž. 21:5, 6) Potom Pavol pokračuje: „Ani nereptajte, tak ako reptali niektorí z nich, takže zahynuli od ničiteľa.“ Aké trpké boli skúsenosti Izraela, keď reptal proti Jehovovi, jeho predstaviteľom a jeho opatreniam! Všetko, čo „sa im stávalo ako príklady“ by nás malo dnes varovať, aby sme naďalej slúžili Jehovovi v plnosti viery. — 1. Kor. 10:10, 11; 4. Mojž. 14:2, 36, 37; 16:1–3, 41; 17:5, 10.

37. Znázorni, ako nám Numeri pomáha porozumieť iným biblickým úsekom.

³⁷ Na pozadí udalostí opísaných v Numeri môžeme lepšie porozumieť mnohým ďalším biblickým úsekom. — 4. Mojž. 28:9, 10 — Mat. 12:5; 4. Mojž. 15:38 — Mat. 23:5; 4. Mojž. 6:2–4 — Luk. 1:15; 4. Mojž. 4:3 — Luk. 3:23; 4. Mojž. 18:31 — 1. Kor. 9:13, 14; 4. Mojž. 18:26 — Hebr. 7:5–9; 4. Mojž. 17:8–10 — Hebr. 9:4.

38. V čom je kniha Numeri obzvlášť užitočná a na čo upriamuje našu pozornosť?

³⁸ Správa v Numeri je skutočne inšpirovaná Bohom a je užitočná, pretože nás učí, aké je dôležité poslúchať Jehovu a mať úctu k tým, ktorých ustanovil za dozorcov pre svoj ľud. Na príkladoch karhá zlé správanie a udalosťami prorockej dôležitosti vedie našu pozornosť k tomu, koho Jehova zaobstaral ako Záchrancu a Vodcu svojho ľudu v dnešnej dobe. Tvorí dôležitý a poučný článok v zázname, ktorý vedie k zriadeniu Jehovovho spravodlivého Kráľovstva v rukách Ježiša Krista, ktorého ustanovil ako Prostredníka a Veľkňaza.

[Poznámky pod čiarou]