Útočištné mestá — Božie milosrdné opatrenie
„Tých šesť miest bude slúžiť ako útočište... aby tam utiekol ktokoľvek, kto neúmyselne smrteľne udrie dušu.“ — 4. MOJŽIŠOVA 35:15.
1. Aký je Boží názor na život a na vinu za krv?
JEHOVA BOH považuje ľudský život za svätý. A život je v krvi. (3. Mojžišova 17:11, 14) Kain, prvý človek, ktorý sa na zemi narodil, preto uviedol na seba vinu za krv, keď zavraždil svojho brata Ábela. Boh preto Kainovi povedal: „Krv tvojho brata kričí ku mne zo zeme.“ Krv, ktorá sfarbila zem pri tom vražednom výjave, bola tichým, a predsa výrečným svedectvom o živote, ktorý bol brutálne ukončený. Ábelova krv kričala k Bohu o pomstu. — 1. Mojžišova 4:4–11.
2. Ako bola Jehovova úcta ku krvi zdôraznená po potope?
2 Božia úcta k ľudskému životu bola zdôraznená po tom, čo spravodlivý Noach a jeho rodina vyšli z korábu ako prežijúci celosvetovej potopy. V tom čase Jehova pridal ľuďom ako ďalšiu potravu zvieracie mäso, nie však krv. Okrem toho vyhlásil: „Vyžiadam si späť aj krv vašich duší. Z ruky každého živého tvora si ju vyžiadam späť; i z ruky človeka, z ruky každého, kto je jeho brat, si vyžiadam späť dušu človeka. Kto prelieva ľudskú krv, človekom bude preliata jeho vlastná krv, lebo urobil človeka na Boží obraz.“ (1. Mojžišova 9:5, 6) Jehova uznal, že najbližší príbuzný obete má právo na to, aby usmrtil vraha, keď naňho natrafí. — 4. Mojžišova 35:19.
3. Aký dôraz kládol mojžišovský Zákon na svätosť krvi?
3 V Zákone, ktorý bol daný Izraelu cez proroka Mojžiša, bola svätosť krvi opakovane zdôraznená. Boh napríklad prikázal: „Nezavraždíš.“ (2. Mojžišova 20:13) Úcta k životu bola zjavná aj z toho, čo mojžišovský Zákon hovoril o smrteľnej nehode v prípade tehotnej ženy. Zákon uvádzal, že ak tehotná žena alebo jej nenarodené dieťa utrpeli smrteľný úraz v dôsledku zápasu dvoch mužov, sudcovia mali zvážiť okolnosti a mieru úmyselnosti, ale trest mohol byť „duša za dušu“ čiže život za život. (2. Mojžišova 21:22–25) Mohol však izraelský vrah nejako uniknúť dôsledkom svojho násilníckeho činu?
Útulok pre vrahov?
4. Aké miesta azylu existovali v minulosti mimo Izraela?
4 V iných národoch než v Izraeli poskytovali vrahom a ďalším zločincom azyl čiže útulok. Tak to robili na takých miestach, ako bol chrám bohyne Artemis v starovekom Efeze. O podobných miestach sa uvádza: „Niektoré svätyne boli semeniskom zločincov a často sa stávalo, že bolo nutné obmedziť počet azylov. V Aténach boli iba niektoré azyly zákonne uznané za útočištia (napríklad Théseov chrám pre otrokov); v čase Tibéria sa zbory zločincov vo svätyniach stali takými nebezpečnými, že právo na azyl bolo (v roku 22) obmedzené len na niekoľko miest.“ (The Jewish Encyclopedia, 1909, II. zväzok, strana 256) Neskôr sa miestami azylu stali kostoly kresťanstva, ale to viedlo k presúvaniu moci z civilných vrchností na kňazstvo a pôsobilo to proti náležitému vykonávaniu práva. Zneužívanie tohto opatrenia nakoniec viedlo k jeho zrušeniu.
5. Čo svedčí o tom, že Zákon neuznával nedbalosť ako dôvod na milosrdenstvo, keď bol niekto zabitý?
5 U Izraelitov sa vrahom, ktorí úmyselne niekoho zabili, neposkytoval azyl čiže útulok. Dokonca i lévitský kňaz, ktorý slúžil pri Božom oltári, mal byť za úkladnú vraždu odvedený na popravu. (2. Mojžišova 21:12–14) Okrem toho, Zákon neuznával nedbalosť ako dôvod na milosrdenstvo, keď bol niekto zabitý. Muž mal napríklad urobiť zábradlie na plochej streche svojho nového domu. V opačnom prípade by prišla na ten dom vina za krv, keby niekto spadol zo strechy a zabil sa. (5. Mojžišova 22:8) A v prípade, že majiteľ býka, ktorý mal vo zvyku klať, dostal výstrahu, a napriek tomu zviera nebolo pod dohľadom a niekoho zabilo, majiteľ býka mal vinu za krv a mohol byť usmrtený. (2. Mojžišova 21:28–32) Ďalší dôkaz, ako veľmi si Jehova váži život, je zjavný z toho, že každý, kto smrteľne udrel zlodeja, mal vinu za krv, ak sa to stalo cez deň, keď bolo možné votrelca vidieť a identifikovať. (2. Mojžišova 22:2, 3) Je teda jasné, že Božie dokonale vyvážené predpisy nedovoľovali, aby vrahovia, ktorí niekoho úmyselne zabili, unikli trestu smrti.
6. Ako bol v starovekom Izraeli uplatňovaný zákon ‚život za život‘?
6 Ak bola v starovekom Izraeli spáchaná vražda, krv obete mala byť pomstená. Zákonu ‚život za život‘ sa vyhovelo, keď bol vrah usmrtený „pomstiteľom za krv“. (4. Mojžišova 35:19) Pomstiteľom bol ten, kto bol zavraždenému najbližší príbuzný mužského rodu. Ako to však bolo s tými, ktorí zabili neúmyselne?
Jehovovo milosrdné opatrenie
7. Aké opatrenie urobil Boh pre tých, ktorí niekoho neúmyselne zabili?
7 Pre tých, ktorí náhodne alebo neúmyselne niekoho zabili, Boh láskyplne poskytol útočištné mestá. Mojžišovi bolo o nich povedané: „Hovor synom Izraela a povieš im: ‚Prechádzate Jordán do kanaanskej krajiny. A vyberiete si vhodné mestá. Budú vám slúžiť ako útočištné mestá a utečie tam ten, kto zabil, kto neúmyselne smrteľne udrie dušu. A mestá vám budú slúžiť ako útočište pred pomstiteľom za krv, aby ten, kto zabil, nezomrel, kým sa nepostaví pred zhromaždenie na súd. A mestá, ktoré dáte, šesť útočištných miest, vám budú slúžiť. Tri mestá dáte na tejto strane Jordána a tri mestá dáte v kanaanskej krajine. Budú slúžiť ako útočištné mestá... aby tam utiekol ktokoľvek, kto neúmyselne smrteľne udrie dušu.‘“ — 4. Mojžišova 35:9–15.
8. Kde boli útočištné mestá a čo pomáhalo tým, ktorí neúmyselne zabili, aby sa do nich dostali?
8 Keď Izraeliti vošli do Zasľúbenej krajiny, poslušne zriadili šesť útočištných miest. Tri z týchto miest — Kedeš, Sichem a Hebron — sa nachádzali západne od rieky Jordán. Na východ od Jordánu boli útočištné mestá Golan, Rámot a Becer. Týchto šesť útočištných miest bolo vhodne rozmiestnených na cestách, ktoré boli udržiavané v dobrom stave. Na vhodných miestach pozdĺž týchto ciest boli značky, na ktorých bolo slovo „útočište“. Značky ukazovali smer do útočištného mesta a ten, kto niekoho neúmyselne zabil, utekal do najbližšieho útočištného mesta, aby si zachránil život. Tam mohol nájsť ochranu pred pomstiteľom za krv. — Jozua 20:2–9.
9. Prečo Jehova poskytol útočištné mestá a na čí úžitok boli poskytnuté?
9 Prečo Boh poskytol útočištné mestá? Boli poskytnuté preto, aby krajina nebola znečisťovaná nevinnou krvou a aby na ľud neprišla vina za krv. (5. Mojžišova 19:10) Na čí úžitok boli poskytnuté útočištné mestá? Zákon hovoril: „Tých šesť miest bude slúžiť ako útočište pre synov Izraela a pre cudzieho usadlíka a pre osadníka v ich strede, aby tam utiekol ktokoľvek, kto neúmyselne smrteľne udrie dušu.“ (4. Mojžišova 35:15) Takže Jehova, aby bol spravodlivý a aby vyhovel právu a zároveň pamätal na milosrdenstvo, povedal Izraelitom, aby vyhradili útočištné mestá pre tých, ktorí neúmyselne niekoho zabili a boli: 1. rodenými Izraelitmi, 2. cudzími usadlíkmi v Izraeli alebo 3. osadníkmi z iných krajín, ktorí v tejto krajine bývali.
10. Prečo možno povedať, že útočištné mestá boli Božím milosrdným opatrením?
10 Je pozoruhodné, že i ten, kto niekoho zabil neúmyselne, mal byť usmrtený podľa Božieho nariadenia: „Kto prelieva ľudskú krv, človekom bude preliata jeho vlastná krv.“ Bolo to teda iba vďaka milosrdnému opatreniu Jehovu Boha, že ten, kto neúmyselne zabil, mohol utiecť do niektorého z útočištných miest. Ľudia vo všeobecnosti zjavne mali súcit s tým, kto utekal pred pomstiteľom za krv, pretože všetci si uvedomovali, že by sa mohli neúmyselne dopustiť podobného priestupku, a tak by potrebovali útočište a milosrdenstvo.
Útek do útočišťa
11. Čo mohol v starovekom Izraeli urobiť človek, ktorý náhodne usmrtil spolupracovníka?
11 K prehĺbeniu tvojho ocenenia Božieho milosrdného opatrenia útočišťa môže prispieť toto znázornenie. Predstav si, že by si v starovekom Izraeli rúbal drevo a že by ti zrazu z poriska odletela hlava sekery a smrteľne zasiahla spolupracovníka. Čo by si urobil? Nuž, Zákon presne na túto situáciu pamätal. Nepochybne by si využil toto Božie opatrenie: „Toto je prípad toho, kto zabil, a smie tam utiecť a bude žiť: Keď nevedomky udrie svojho blížneho a predtým ho nemal v nenávisti, alebo keď ide so svojím blížnym do lesa zbierať drevo a zodvihol ruku, aby udrel sekerou a zoťal strom, a železo skĺzlo z dreveného topora, zasiahlo jeho blížneho a ten zomrel, má utiecť do jedného z týchto miest a bude žiť.“ (5. Mojžišova 19:4, 5) No aj keby si sa dostal do útočištného mesta, nebol by si oslobodený od zodpovednosti za to, čo sa stalo.
12. Aký bol ďalší postup, keď sa človek, ktorý niekoho neúmyselne zabil, dostal do útočištného mesta?
12 Hoci by ťa prijali pohostinne, musel by si predložiť svoj prípad starším pri bráne útočištného mesta. Po vstupe do mesta by ťa poslali späť, aby si bol súdený pred staršími zastupujúcimi izraelský zbor, pri bránach mesta, ktoré malo súdnu právomoc nad oblasťou, kde došlo k usmrteniu. Tam by si mal príležitosť dokázať svoju nevinu.
Keď boli tí, čo zabili, pred súdom
13, 14. Čo patrilo k veciam, o ktorých sa starší chceli uistiť počas súdneho konania s tým, kto zabil človeka?
13 Počas súdneho konania pred staršími pri bráne mesta so súdnou právomocou by si si nepochybne s vďačnosťou uvedomil, že veľký dôraz sa kladie na tvoje predošlé správanie. Starší by starostlivo zvažovali, aký si mal vzťah k obeti. Nenávidel si toho človeka, striehol si naňho a úmyselne si ho smrteľne udrel? Ak by to bolo tak, starší by ťa museli vydať pomstiteľovi za krv a zomrel by si. Títo zodpovední muži by si boli vedomí, že Zákon požaduje, aby ‚vina za nevinnú krv bola odprataná z Izraela‘. (5. Mojžišova 19:11–13) Podobne pri právnom konaní v súčasnosti musia kresťanskí starší dobre poznať Písma, konať v súlade s nimi a zároveň brať do úvahy predošlý postoj a správanie previnilca.
14 Mestskí starší by vyšetrovanie robili láskavo a chceli by vedieť, či si sa k obeti nezakrádal. (2. Mojžišova 21:12, 13) Nenapadol si ju z úkrytu? (5. Mojžišova 27:24) Nerozpálil si sa hnevom voči tomu človeku tak, že si sa uchýlil k nejakému ľstivému plánu, ako ho zabiť? Ak by to bolo tak, zaslúžil by si si smrť. (2. Mojžišova 21:14) Starší by obzvlášť potrebovali vedieť, či medzi tebou a obeťou nebolo nepriateľstvo alebo nenávisť. (5. Mojžišova 19:4, 6, 7; Jozua 20:5) Povedzme, že starší zistili tvoju nevinu a vrátili ťa do útočištného mesta. Aký by si bol vďačný za prejavené milosrdenstvo!
Život v útočištnom meste
15. Čo bolo požadované od toho, kto neúmyselne zabil človeka?
15 Ten, kto neúmyselne zabil, musel zotrvávať v útočištnom meste alebo vo vzdialenosti najviac 1000 lakťov (asi 440 metrov) od jeho múrov. (4. Mojžišova 35:2–4) Ak by sa zatúlal ďalej, mohol naraziť na pomstiteľa za krv. Za takých okolností ho mohol pomstiteľ beztrestne usmrtiť. Avšak ten, kto zabil, nebol ani spútaný, ani uväznený. Ako obyvateľ útočištného mesta sa musel učiť remeslu a musel pracovať a slúžiť ako užitočný člen spoločnosti.
16. a) Ako dlho musel ten, kto neúmyselne zabil človeka, zotrvať v útočištnom meste? b) Prečo smrť veľkňaza umožňovala, aby ten, kto neúmyselne zabil, mohol opustiť útočištné mesto?
16 Ako dlho musel ten, kto niekoho neúmyselne zabil, zotrvať v útočištnom meste? Možno po celý zvyšok svojho života. V každom prípade Zákon uvádzal: „Mal [by] bývať v svojom útočištnom meste až do smrti veľkňaza, a po smrti veľkňaza sa ten, kto zabil, smie vrátiť do krajiny svojho vlastníctva.“ (4. Mojžišova 35:26–28) Prečo smrť veľkňaza umožňovala, aby ten, kto neúmyselne zabil, mohol opustiť útočištné mesto? Nuž, veľkňaz bol jednou z najpoprednejších osôb v národe. Jeho smrť by preto bola takou pozoruhodnou udalosťou, že by sa stala známou vo všetkých izraelských kmeňoch. Všetci utečenci v útočištných mestách sa vtedy mohli vrátiť do svojich domovov bez toho, že by boli ohrozovaní rukami pomstiteľov za krv. Prečo? Pretože Boží Zákon stanovoval, že pomstiteľova príležitosť usmrtiť toho, kto zabil, sa končí smrťou veľkňaza, a to každý vedel. Keby najbližší príbuzný pomstil smrť potom, bol by vrahom a napokon by bol potrestaný za vraždu.
Trvalé účinky
17. Aké boli pravdepodobné účinky obmedzení, ktoré boli uložené tomu, kto neúmyselne niekoho zabil?
17 Aké boli pravdepodobné účinky obmedzení, ktoré boli uložené tomu, kto niekoho neúmyselne zabil? Pripomínali mu, že niekomu spôsobil smrť. Pravdepodobne potom vždy považoval ľudský život za svätý. Okrem toho, sotva mohol zabudnúť, že s ním zaobchádzali milosrdne. Keďže mu bolo prejavené milosrdenstvo, určite chcel byť aj on milosrdný k druhým. Z opatrenia útočištných miest s ich obmedzeniami mali úžitok aj ostatní ľudia. Prečo? Určite im vštepovalo do mysle, že nesmú byť nedbalí alebo ľahostajní, pokiaľ ide o ľudský život. Kresťanom by to malo pripomínať, že sa musia vyhýbať nedbalosti, ktorá by mohla mať za následok smrteľnú nehodu. Božie milosrdné opatrenie útočištných miest by nás tiež malo podnecovať, aby sme prejavovali milosrdenstvo, keď je to vhodné. — Jakub 2:13.
18. V akých ohľadoch bolo Božie opatrenie útočištných miest výhodné?
18 To, že Jehova Boh poskytol útočištné mestá, bolo výhodné aj v ďalších ohľadoch. Ľudia nevytvárali skupiny stíhajúce toho, kto zabil, predtým než bol súdený, v domnení, že je vinný. Skôr o tom človeku predpokladali, že nie je vinný z úmyselnej vraždy, a dokonca mu pomáhali dostať sa do bezpečia. Okrem toho opatrenie útočištných miest bolo pravým opakom súčasných opatrení, pri ktorých sa vrahovia umiestňujú do väzníc, kde sú finančne podporovaní z verejných prostriedkov a pre blízke spoločenstvo s ďalšími previnilcami sa často stávajú ešte horšími zločincami. Pri opatrení útočištných miest nebolo treba stavať, udržiavať a strážiť drahé väznice obklopené múrmi a železnými bránami, z ktorých sa väzni tak často snažia ujsť. Ten, kto zabil, sa v skutočnosti sám snažil dostať sa do „väzenia“ a zotrvať tam určený čas. A navyše musel pracovať, a tak robiť niečo na úžitok svojich blížnych.
19. Aké otázky vznikajú v súvislosti s útočištnými mestami?
19 Jehovovo opatrenie izraelských útočištných miest na ochranu tých, čo neúmyselne zabili človeka, bolo skutočne milosrdné. Toto opatrenie rozhodne podporovalo úctu k životu. Majú však staroveké útočištné mestá nejaký význam pre ľudí žijúcich v 20. storočí? Mohli by sme mať pred Jehovom Bohom vinu za krv, neuvedomujúc si, že potrebujeme jeho milosrdenstvo? Majú izraelské útočištné mestá nejaký novodobý význam pre nás?
Ako by si odpovedal?
◻ Ako sa Jehova pozerá na ľudský život?
◻ Aké milosrdné opatrenie urobil Boh pre tých, ktorí neúmyselne niekoho zabili?
◻ Ako mohol človek, ktorý niekoho zabil, získať vstup do útočištného mesta a ako dlho tam mal zotrvať?
◻ Aké boli pravdepodobné účinky obmedzení, ktoré boli uložené tomu, kto neúmyselne niekoho zabil?
[Mapa na strane 12]
Izraelské útočištné mestá boli vhodne rozmiestnené
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
KEDEŠ rieka Jordán GOLAN
SICHEM RÁMOT
HEBRON BECER