Jeruzalem verný svojmu menu
„Navždy sa tešte z toho, čo tvorím. Veď hľa, tvorím Jeruzalem ako dôvod radosti.“ — IZAIÁŠ 65:18.
1. Ako Ezdráš zmýšľal o Božom vyvolenom meste?
AKO horlivý študent Božieho Slova si židovský kňaz Ezdráš cenil spojitosť, ktorú mal kedysi Jeruzalem s Jehovovým čistým uctievaním. (5. Mojžišova 12:5; Ezdráš 7:27) Jeho lásku k Božiemu mestu možno vidieť v celej časti Biblie, ktorú pod inšpiráciou napísal — v 1. a 2. Paralipomenon a v knihe Ezdráš. V týchto historických záznamoch je takmer štvrtina z vyše 800 výskytov mena Jeruzalem v celej Biblii.
2. Aký prorocký náznak môžeme vidieť vo význame mena Jeruzalem?
2 V biblickej hebrejčine môže byť slovo „Jeruzalem“ chápané ako slovo vo forme hebrejského jazyka, ktorá sa nazýva duálová. Duál sa väčšinou používa na objekty, ktoré sú dvojité, napríklad oči, uši, ruky a nohy. V tejto duálovej forme možno meno Jeruzalem považovať za prorocké vyjadrenie pokoja, ktorý mal Boží ľud zažívať v dvojakom zmysle — v duchovnom i fyzickom. Písma neukazujú, či Ezdráš tomu úplne rozumel. Ako kňaz však urobil, čo mohol, aby pomohol Židom tešiť sa z pokoja s Bohom. A určite usilovne pracoval na tom, aby bol Jeruzalem verný významu svojho mena — „Vlastníctvo [alebo Základ] dvojnásobného pokoja“. — Ezdráš 7:6.
3. Koľko rokov uplynulo, kým sa opäť stretávame s činnosťou Ezdráša, a v akej je situácii?
3 Biblia neuvádza, kde bol Ezdráš počas 12 rokov, ktoré uplynuli medzi jeho návštevou Jeruzalema a Nehemiášovým príchodom do mesta. Zlý duchovný stav národa v tom čase naznačuje, že Ezdráš tam nebol. No tesne po tom, čo bol znovupostavený mestský múr, už Ezdráš opäť slúži ako verný kňaz v Jeruzaleme.
Nádherný deň zhromaždenia
4. Čo bolo významné na prvom dni siedmeho izraelského mesiaca?
4 Jeruzalemský múr bol dokončený práve včas na dôležitý sviatočný mesiac tišri, siedmy mesiac izraelského náboženského kalendára. V prvý deň tišri, v čase novu mesiaca, bol mimoriadny sviatok nazývaný Sviatok trúbenia na trúbke. V ten deň kňazi počas predkladania obetí Jehovovi trúbili na trúbkach. (4. Mojžišova 10:10; 29:1) Tento deň pripravil Izraelitov na výročný Deň zmierenia, ktorý bol 10. tišri, a na radostný Sviatok zberu úrody od 15. do 21. dňa toho mesiaca.
5. a) Ako Ezdráš a Nehemiáš využili „prvý deň siedmeho mesiaca“? b) Prečo Izraeliti plakali?
5 V „prvý deň siedmeho mesiaca“ sa zhromaždil „všetok ľud“, pravdepodobne na podnet Nehemiáša a Ezdráša. Boli tam muži, ženy a ,všetci dostatočne rozumní na to, aby počúvali‘. Boli tam teda aj malé deti, ktoré pozorne počúvali, keď Ezdráš stál na pódiu a „od svitania do poludnia“ čítal Zákon. (Nehemiáš 8:1–4) Léviti v pravidelných intervaloch pomáhali ľudu, aby porozumel tomu, čo sa číta. Izraeliti boli pohnutí k slzám, keď si uvedomili, ako sa oni a ich predkovia odklonili od poslušnosti Božiemu Zákonu. — Nehemiáš 8:5–9.
6, 7. Čo sa môžu kresťania naučiť z toho, čo urobil Nehemiáš, aby zastavil plač Židov?
6 Ale teraz nebol čas na žalostný plač. Bol sviatok a ľud práve dokončil dielo znovuvýstavby jeruzalemského múru. Nehemiáš im preto pomohol získať správny myšlienkový postoj, keď povedal: „Choďte, jedzte tučné veci a pite sladké a posielajte podiely tomu, pre koho nebolo nič pripravené; veď tento deň je svätý nášmu Pánovi, a nebuďte zronení, lebo Jehovova radosť je vašou pevnosťou.“ Všetok ľud teda poslušne „odišiel jesť a piť a posielať podiely a oddávať sa veľkému plesaniu, lebo porozumeli slová, ktoré im boli dané na vedomie“. — Nehemiáš 8:10–12.
7 Z tejto správy sa dnes Boží ľud môže veľa naučiť. Tí, ktorí dostávajú výsadu mať úlohy na zhromaždeniach a na zjazdoch, by mali pamätať na to, čo z tejto správy vyplýva. Okrem usmernenia a rád, ktoré sú niekedy potrebné, pri takýchto príležitostiach je vyzdvihovaný najmä úžitok a požehnania, ktoré plynú zo spĺňania Božích požiadaviek. Členovia Božieho ľudu tam dostávajú pochvalu za konanie znamenitých skutkov a povzbudenie, aby vytrvali. Z takýchto zhromaždení by mali odchádzať s radosťou v srdci, pretože dostali budujúce poučenie z Božieho Slova. — Hebrejom 10:24, 25.
Ďalšie radostné zhromaždenie
8, 9. Aké zvláštne zhromaždenie sa konalo na druhý deň siedmeho mesiaca a čo to prinieslo Božiemu ľudu?
8 Na druhý deň tohto zvláštneho mesiaca „sa hlavy otcov všetkého ľudu, kňazi a Léviti zhromažďovali k odpisovačovi Ezdrášovi, aby získali pochopenie slov zákona“. (Nehemiáš 8:13) Ezdráš bol spôsobilý viesť toto zhromaždenie, lebo „pripravil svoje srdce, aby hľadal rady v Jehovovom zákone a konal tak a aby vyučoval v Izraeli predpis a právo“. (Ezdráš 7:10) Na tomto zhromaždení boli nepochybne vyzdvihnuté oblasti, v ktorých sa Boží ľud mal ešte viac prispôsobiť zmluve Zákona. Bolo tiež naliehavo potrebné urobiť patričné prípravy na oslavu nadchádzajúceho Sviatku prístreškov.
9 Tento týždňový sviatok sa slávil správnym spôsobom, lebo celý ľud býval v dočasných prístreškoch z vetiev a listov rôznych stromov. Ľud postavil tieto prístrešky na svojich rovných strechách, na dvoroch, na chrámových nádvoriach a na námestiach v Jeruzaleme. (Nehemiáš 8:15, 16) Aká to bola vynikajúca príležitosť zhromaždiť ľud a čítať mu z Božieho Zákona! (Porovnaj 5. Mojžišovu 31:10–13.) To sa dialo každý deň, „od prvého dňa až do posledného dňa“ sviatku, a viedlo to k ,veľmi veľkému plesaniu‘ Božieho ľudu. — Nehemiáš 8:17, 18.
Boží dom by sme nemali zanedbávať
10. Prečo bolo 24. dňa siedmeho mesiaca zorganizované zvláštne zhromaždenie?
10 Vážne nedostatky medzi Božím ľudom treba naprávať vo vhodnom čase a na správnom mieste. Ezdráš a Nehemiáš si zjavne uvedomovali, že prišiel taký čas, keď 24. dňa mesiaca tišri zorganizovali deň pôstu. Opäť bol čítaný Boží Zákon a ľudia vyznávali svoje hriechy. Potom Léviti pripomenuli Božie milosrdné zaobchádzanie s týmto nestálym ľudom, krásnym spôsobom vyjadrili chválu Jehovovi a uzavreli „dôveryhodné usporiadanie“ potvrdené pečaťou ich kniežat, Lévitov a kňazov. — Nehemiáš 9:1–38.
11. Aké „dôveryhodné usporiadanie“ sa Židia zaviazali dodržiavať?
11 Ľud ako celok zložil prísahu, že bude dodržiavať toto písomné „dôveryhodné usporiadanie“. Izraeliti mali „chodiť v zákone pravého Boha“. A súhlasili s tým, že nevstúpia do manželských zväzkov s ,národmi krajiny‘. (Nehemiáš 10:28–30) Okrem toho sa Židia zaviazali, že budú zachovávať sabat, každoročne budú finančne prispievať na podporu pravého uctievania, budú dodávať drevo na obetný oltár, budú dávať prvorodené zo svojich stád na obete a prinášať prvé plody svojej zeme do jedální chrámu. Je zrejmé, že boli rozhodnutí ,nezanedbávať dom svojho Boha‘. — Nehemiáš 10:32–39.
12. Čo dnes znamená nezanedbávať Boží dom?
12 Dnes si musí Jehovov ľud dávať pozor, aby nezanedbával svoju výsadu ,preukazovať svätú službu‘ na nádvoriach Jehovovho veľkého duchovného chrámu. (Zjavenie 7:15) K tomu patria aj pravidelné vrúcne modlitby za pokrok Jehovovho uctievania. Žiť v súlade s takými modlitbami si vyžaduje pripravovať sa na kresťanské zhromaždenia a mať na nich účasť, podieľať sa na opatreniach na kázanie dobrého posolstva a pomáhať záujemcom vykonávaním opätovných návštev, alebo ak je to možné, vedením biblických štúdií. Mnohí, ktorí nechcú zanedbávať Boží dom, finančne prispievajú na kazateľské dielo a na údržbu miest pravého uctievania. Môžeme tiež podporovať výstavbu naliehavo potrebných miest na zhromažďovanie a udržiavať ich čisté a upravené. Jedným z dôležitých spôsobov, ako prejaviť lásku k Božiemu duchovnému domu, je usilovať sa o pokoj medzi spoluveriacimi a pomáhať všetkým, ktorí potrebujú hmotnú alebo duchovnú pomoc. — Matúš 24:14; 28:19, 20; Hebrejom 13:15, 16.
Radostné zasvätenie
13. Aká naliehavá vec si vyžadovala pozornosť, skôr ako mohol byť jeruzalemský múr zasvätený, a aký vynikajúci príklad dali mnohí Židia?
13 „Dôveryhodné usporiadanie“ potvrdené pečaťou v Nehemiášových dňoch pripravilo Boží staroveký ľud na deň zasvätenia jeruzalemského múru. Ale bola tu ešte jedna naliehavá vec, ktorá si vyžadovala pozornosť. Jeruzalem, ktorý bol teraz obklopený veľkým múrom s 12 bránami, potreboval viac obyvateľov. Hoci tam žili nejakí Izraeliti, „mesto bolo priestranné a veľké, a vo vnútri neho bolo málo ľudí“. (Nehemiáš 7:4) Aby sa vyriešil tento problém, ľudia „hádzali lósy, aby priviedli každého desiateho bývať v svätom meste Jeruzaleme“. Ochotná reakcia na toto opatrenie podnietila ľud, aby žehnal „všetkých mužov, ktorí šli dobrovoľne bývať do Jeruzalema“. (Nehemiáš 11:1, 2) Aký vynikajúci príklad pre pravých ctiteľov v dnešnej dobe, ktorým okolnosti umožňujú presťahovať sa tam, kde je viac potrebná pomoc zrelých kresťanov!
14. Čo sa dialo v deň zasvätenia jeruzalemského múru?
14 Čoskoro sa začali dôležité prípravy na veľký deň zasvätenia jeruzalemského múru. Z okolitých judských miest boli zhromaždení hudobníci a speváci. Tí boli zoskupení do dvoch veľkých zborov vďakyvzdania a za každým zborom kráčal sprievod. (Nehemiáš 12:27–31, 36, 38) Zbory a sprievody vychádzali z miesta, kde bol múr najďalej od chrámu, pravdepodobne od Údolnej brány. Každá skupina išla opačným smerom a stretli sa pri Božom dome. „Toho dňa začali obetovať veľké obete a plesať, lebo pravý Boh sám spôsobil, aby sa radovali veľkou radosťou. A aj ženy a deti plesali, takže plesanie Jeruzalema bolo počuť naďaleko.“ — Nehemiáš 12:43.
15. Prečo zasvätenie jeruzalemského múru nebolo dôvodom na trvalú radosť?
15 Biblia neuvádza dátum tejto radostnej oslavy. Nepochybne to bola výnimočná, ak nie vrcholná udalosť obnovy Jeruzalema. Samozrejme, v meste bolo potrebné urobiť ešte veľa stavebných prác. Časom však obyvatelia Jeruzalema stratili svoj znamenitý duchovný postoj. Napríklad keď Nehemiáš navštívil mesto druhýkrát, zistil, že Boží dom je opäť zanedbávaný a že Izraeliti si opäť berú za manželky pohanské ženy. (Nehemiáš 13:6–11, 15, 23) Rovnako zlú situáciu potvrdzujú aj spisy proroka Malachiáša. (Malachiáš 1:6–8; 2:11; 3:8) Teda zasvätenie jeruzalemského múru nebolo dôvodom na trvalú radosť.
Dôvod na trvalú radosť
16. Na aké vrcholné udalosti sa teší Boží ľud?
16 Jehovov ľud dnes túži po čase, keď Boh zvíťazí nad všetkými svojimi nepriateľmi. To sa začne zničením „Veľkého Babylona“ — symbolického mesta, ktoré zahŕňa všetky formy falošného náboženstva. (Zjavenie 18:2, 8) Zničenie falošného náboženstva bude znamenať prvú fázu prichádzajúceho veľkého súženia. (Matúš 24:21, 22) Pred nami je aj jedna naozaj významná udalosť — nebeská svadba Pána Ježiša Krista s jeho nevestou, ktorú tvorí 144 000 občanov „Nového Jeruzalema“. (Zjavenie 19:7; 21:2) Nevieme, kedy presne bude tento nanajvýš dôležitý zväzok uzavretý, ale určite to bude radostná udalosť. — Pozri Strážnu vežu z 15. augusta 1990, strany 30–31.
17. Čo vieme o tom, kedy bude Nový Jeruzalem úplný?
17 Vieme, že už čoskoro bude Nový Jeruzalem úplný. (Matúš 24:3, 7–14; Zjavenie 12:12) Na rozdiel od pozemského Jeruzalema toto mesto nikdy nebude príčinou sklamania. Je to preto, lebo všetci jeho občania sú vyskúšaní a prečistení nasledovníci Ježiša Krista pomazaní duchom. Každý z nich svojou vernosťou až do smrti dokáže, že je natrvalo lojálny Univerzálnemu Zvrchovanému Panovníkovi, Jehovovi Bohu. To má pre ostatných z ľudstva — živých i mŕtvych — veľký význam!
18. Prečo by sme mali ,jasať a navždy sa tešiť‘?
18 Pouvažujme, čo sa stane, keď Nový Jeruzalem obráti pozornosť na ľudí, ktorí prejavujú vieru v Ježišovu výkupnú obeť. „Hľa,“ napísal apoštol Ján, „Boží stan je s ľudstvom a bude bývať s nimi a oni budú jeho ľudom. A sám Boh bude s nimi. A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ (Zjavenie 21:2–4) Okrem toho, Boh použije toto usporiadanie podobné mestu, aby pozdvihol ľudstvo k dokonalosti. (Zjavenie 22:1, 2) Aké sú to nádherné dôvody na to, aby sme ,jasali a navždy sa tešili z toho, čo Boh teraz tvorí‘! — Izaiáš 65:18.
19. Čo je duchovný raj, do ktorého sú zhromažďovaní kresťania?
19 No kajúcni ľudia nemusia na pomoc od Boha čakať až dovtedy. V roku 1919 Jehova začal zhromažďovať posledných členov triedy 144 000 do duchovného raja, kde je hojnosť ovocia Božieho ducha — napríklad lásky, radosti a pokoja. (Galaťanom 5:22, 23) Jednou z vynikajúcich čŕt tohto duchovného raja je viera jeho pomazaných obyvateľov, ktorí sú úžasne produktívni pri vedení kázania dobrého posolstva o Božom Kráľovstve po celej obývanej zemi. (Matúš 21:43; 24:14) Vďaka tomu takmer šesť miliónov „iných oviec“, ktoré majú pozemskú nádej, malo možnosť vojsť do duchovného raja a tešiť sa z produktívnej práce. (Ján 10:16) Sú na to spôsobilí, lebo sa oddali Jehovovi Bohu na základe svojej viery vo výkupnú obeť jeho Syna, Ježiša Krista. Ich spoločenstvo s perspektívnymi členmi Nového Jeruzalema sa naozaj ukázalo ako požehnanie. Tak Jehova prostredníctvom pomazaných kresťanov položil pevný základ pre „novú zem“ — spoločnosť bohabojných ľudí, ktorí zdedia pozemskú ríšu nebeského Kráľovstva. — Izaiáš 65:17; 2. Petra 3:13.
20. Ako bude Nový Jeruzalem verný významu svojho mena?
20 Pokojné podmienky, z ktorých sa teraz teší Jehovov ľud vo svojom duchovnom raji, čoskoro zavládnu aj v doslovnom raji na zemi. Stane sa to vtedy, keď Nový Jeruzalem zostúpi z neba, aby priniesol ľudstvu požehnanie. Tak sa Boží ľud bude dvojakým spôsobom tešiť z pokojných podmienok sľúbených v Izaiášovi 65:21–25. Pomazaní, ktorí majú ešte len zaujať miesto v nebeskom Novom Jeruzaleme, i členovia „iných oviec“ zažívajú dnes ako Jehovovi zjednotení ctitelia v duchovnom raji pokoj od Boha. A taký pokoj bude vládnuť aj v doslovnom Raji, keď ,sa Božia vôľa bude diať tak na celej zemi, ako aj v nebi‘. (Matúš 6:10) Áno, Božie slávne nebeské mesto bude verné menu Jeruzalem ako pevný ,Základ dvojnásobného pokoja‘. Po celú večnosť bude chvályhodne slúžiť na česť svojmu Vznešenému Stvoriteľovi, Jehovovi Bohu, a svojmu kráľovskému Ženíchovi, Ježišovi Kristovi.
Spomínaš si?
◻ Čo sa udialo, keď Nehemiáš zhromaždil ľud v Jeruzaleme?
◻ Čo museli urobiť starovekí Židia, aby nezanedbávali Boží dom, a čo sme vyzývaní robiť my?
◻ Akú úlohu má „Jeruzalem“ v zabezpečení trvalej radosti a pokoja?
[Mapa na strane 23]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
JERUZALEMSKÉ BRÁNY
Čísla vyjadrujú súčasnú nadmorskú výšku v metroch
RYBNÁ BRÁNA
BRÁNA STARÉHO MESTA
EFRAIMOVA BRÁNA
ROHOVÁ BRÁNA
Široký múr
Námestie
ÚDOLNÁ BRÁNA
DRUHÁ ŠTVRŤ
Skorší severný múr
MESTO DÁVIDOVO
BRÁNA HROMÁD POPOLA
Údolie Hinnom
Hrad
OVČIA BRÁNA
BRÁNA STRÁŽE
Chrámová oblasť
OBHLIADKOVÁ BRÁNA
KONSKÁ BRÁNA
OFEL
Námestie
VODNÁ BRÁNA
Prameň Gichonu
BRÁNA PRAMEŇA
Kráľova záhrada
En-rogel
Tyropoiónske (Hlavné) údolie
Údolie bystriny Kidron
740
730
730
750
770
770
750
730
710
690
670
620
640
660
680
700
720
740
730
710
690
670
Pravdepodobná poloha jeruzalemského múru v čase zničenia mesta a vtedy, keď sa Nehemiáš ujal vedenia znovuvýstavby múru