13. a) Ako sa stal Kristus „kňazom navždy“ zodpovedným za večnú záchranu? b) Prečo Pavol nalieha na Hebrejov, aby usilovne speli k zrelosti?

¹³ Zrelý názor na nadradenosť Kristovho kňazstva (4:14–7:28). Pavol nalieha na Hebrejov, aby vyznávali Ježiša, veľkého veľkňaza, ktorý prešiel nebesiami, a tak našli milosrdenstvo. Kristus neoslovil sám seba, ale bol to Otec, kto povedal: „Ty si kňazom navždy podľa spôsobu Melchisedeka.“ ​(Hebr. 5:6; Žalm 110:4) Najprv bol Kristus zdokonalený pre postavenie veľkňaza tým, že sa naučil poslušnosti prostredníctvom utrpenia, aby sa stal zodpovedný za večnú záchranu všetkých poslušných. Pavol má o ňom „mnoho čo povedať a je to ťažké vysvetliť“, ale Hebreji sú ešte dojčatami a potrebujú mlieko, aj keď by vlastne mali byť učiteľmi. „Pevný pokrm patrí zrelým ľuďom, ktorí cvičili svoju vnímavosť používaním, aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym.“ Apoštol na nich nalieha, aby ‚usilovne speli k zrelosti‘. — Hebr. 5:11, 14; 6:1.

14. Ako môžu veriaci zdediť sľub a čo potvrdilo ich nádej?

¹⁴ Je nemožné, aby tí, ktorí poznali Božie slovo a odpadli, boli znovu oživení pre pokánie, „lebo pre seba znovu pribíjajú na kôl Božieho Syna a vystavujú ho na verejnú hanbu“. Iba prostredníctvom viery a trpezlivosti môžu veriaci zdediť sľub daný Abrahámovi — sľub, ktorý zabezpečili a upevnili dve nezmeniteľné veci: Božie slovo a Božia prísaha. Ich nádej, ktorá je ako ‚kotva duše, istá a pevná‘, sa utvrdila tým, že Ježiš vstúpil „za oponu“ ako predchodca a veľkňaz podobný Melchisedekovi. — 6:6, 19.

15. Čo ukazuje, že Ježišovo kňazstvo podľa spôsobu Melchisedeka je nadradené nad lévitským kňazstvom?

¹⁵ Tento Melchisedek bol „kráľ Sálema“ a „kňaz Najvyššieho Boha“. Aj Abrahám, ako hlava rodiny, mu zaplatil desiatky a prostredníctvom neho to urobil aj Lévi, ktorý bol ešte v Abrahámových bedrách. A tak sa Melchisedekovo požehnanie rozšírilo na nenarodeného Léviho. Z toho je vidieť, že lévitské kňazstvo bolo nižšie ako kňazstvo Melchisedeka. A ďalej, keby prostredníctvom Áronovho lévitského kňazstva mohla prísť dokonalosť, bol by potom potrebný iný kňaz, „podľa spôsobu Melchisedeka“? A pretože sa mení kňazstvo, „vzniká tiež nutnosť zmeniť zákon“. — 7:1, 11, 12.

16. Prečo je Ježišovo kňazstvo vyššie ako kňazstvo pod Zákonom?

¹⁶ Teda zákon nič nepriviedol k dokonalosti, ale ukázal sa ako slabý a neúčinný. Jeho kňazi stále zomierali, a preto ich muselo byť veľa, ale Ježiš „zostáva navždy živý, má svoje kňazstvo bez akýchkoľvek nástupcov. Teda môže aj úplne zachrániť tých, ktorí sa prostredníctvom neho približujú k Bohu, lebo je stále živý, aby sa ich zastával.“ Tento veľkňaz, Ježiš, je „verne oddaný, bezo ľsti, nepoškvrnený, oddelený od hriešnikov“, kým veľkňazi ustanovení podľa Zákona sú slabí a musia obetovať obete za svoje vlastné hriechy skôr, než sa môžu prihovárať za iných. A tak slovo prísahy zložené Bohom „ustanovuje Syna zdokonaleného navždy“. — 7:24–26, 28.

Pavol ďalej cituje Žalm 110:4, keď vysvetľuje dôležitosť úradu, v ktorom Boží Syn sa „stal navždy veľkňazom podľa spôsobu Melchisedeka“. Ako staroveký Melchisedek, ktorý v biblickej správe „je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, nemá ani začiatok dní, ani koniec života,“ tak aj Ježiš je ako kráľom, tak aj „kňazom natrvalo“, aby poskytoval večné dobrodenie svojej výkupnej obete všetkým poslušne podriaďujúcim sa jeho panstvu. (Hebr. 5:6, 10; 6:20; 7:1–21) O tomto kráľovi–kňazovi Pavol hovorí, keď cituje Žalm 45:6, 7: „Boh je navždy tvojím trónom a žezlo tvojho kraľovania je žezlom priamosti. Miloval si spravodlivosť a nenávidel si nezákonnosť. Preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom jasania viac ako tvojich spoločníkov.“ ​(Hebr. 1:8, 9) Keď Pavol cituje z Hebrejských písiem a ukazuje ich splnenie na Ježišovi Kristovi, je pre nás veľkým poučením a povzbudením sledovať, ako presne sa jednotlivé božské predobrazy vyplnili.