Skutočne ťa Boh pozná?

„Ó, Jehova... oboznámil si sa i so všetkými mojimi cestami.“ — ŽALM 139:1, 3.

 1. Ako veľmi je rozšírený názor, že ‚iní nechápu‘ úzkostlivé starosti, tlaky a problémy, ktoré prežívame?

CHÁPE niekto úzkostlivé starosti, tlaky a problémy, ktoré prežívaš? Na celom svete žijú milióny ľudí, mladých i starých, ktorí nemajú žiadnu rodinu či príbuzných, ktorí by sa zaujímali o to, ako sa im darí. A dokonca i v rodinách mnohé manželky aj mnohí manželia majú pocit, že ich manželskí druhovia v skutočnosti nechápu, aké tlaky na nich doliehajú. Niekedy v bezradnosti protestujú: „Ale ty mi nerozumieš!“ Aj mnohí mladí ľudia dospeli k záveru, že im nikto nerozumie. Avšak medzi tými, čo túžili po väčšom porozumení zo strany ostatných, sú niektorí, ktorých život neskôr získal hlboký zmysel. Ako je to možné?

 2. Čo môže pomôcť Jehovovým ctiteľom žiť hlboko uspokojujúcim životom?

² Je to tak preto, lebo bez ohľadu na to, či ich blížni plne chápu ich pocity, alebo nie, majú dôveru, že Boh chápe, čo prežívajú, a že ako jeho služobníci nemusia zápasiť so svojimi problémami sami. (Žalm 46:1) Okrem toho im Božie Slovo spolu s pomocou chápajúcich kresťanských starších umožňuje vidieť ďalej, za ich osobné problémy. Písma im pomáhajú uvedomiť si, že ich verná služba je v Božích očiach drahocenná a že pred tými, ktorí svoju nádej vkladajú v Boha a v opatrenia, ktoré urobil prostredníctvom Ježiša Krista, je bezpečná budúcnosť. — Príslovia 27:11; 2. Korinťanom 4:17, 18.

 3, 4. a) Ako nám pomôže nájsť radosť v Jehovovej službe, keď si uvedomíme, že „Jehova je Boh“ a že on nás „urobil“? b) Prečo môžeme mať úplnú dôveru v Jehovovu láskyplnú starostlivosť?

³ Možno poznáš Žalm 100:2, kde sa hovorí: „Slúžte Jehovovi s plesaním. Prichádzajte pred neho s radostným volaním.“ Koľko je tých, čo skutočne uctievajú Jehovu takýmto spôsobom? Oprávnené dôvody pre takéto uctievanie sú uvedené v treťom verši, kde sa nám pripomína: „Vedzte, že Jehova je Boh. To on nás urobil, a nie my sami. Sme jeho ľud a ovce jeho pastvy.“ V hebrejskom texte sa na Boha vzťahuje slovo Elohim. To naznačuje jeho veľkosť, čo sa týka jeho majestátu, dôstojnosti a vynikajúcich vlastností. On je jediným pravým Bohom. (5. Mojžišova 4:39; 7:9; Ján 17:3) Jeho služobníci spoznávajú jeho Božstvo nie iba ako nejaký fakt, ktorý sa naučili, ale ako niečo, čo zažívajú a o čom vydávajú svedectvo svojou poslušnosťou, dôverou a oddanosťou. — 1. Paralipomenon 28:9; Rimanom 1:20.

⁴ Keďže Jehova je živým Bohom, schopným vidieť i naše srdce, nič nie je skryté pred jeho očami. Vie úplne všetko, čo sa deje v našom živote. Chápe, čo spôsobuje problémy, s ktorými sa stretávame, ako aj duševný a citový zmätok, ktorý možno spôsobujú. Ako Stvoriteľ nás pozná lepšie, než sa poznáme my sami. Vie tiež, ako nám má pomôcť, aby sme sa vyrovnali so svojou situáciou, a ako nám môže zaobstarať trvalú úľavu. Bude nám láskyplne pomáhať — ako pastier, ktorý drží v náručí jahniatko — keď mu budeme dôverovať celým srdcom. (Príslovia 3:5, 6; Izaiáš 40:10, 11) Štúdium 139. žalmu môže urobiť veľa na posilnenie tejto dôvery.

Ten, kto vidí všetky naše cesty

 5. Čo to znamená, že nás Jehova ‚skúma‘, a prečo je to žiaduce?

⁵ Žalmista Dávid s hlbokým ocenením napísal: „Ó, Jehova, preskúmal si ma a poznáš ma.“ (Žalm 139:1) Dávid bol presvedčený o tom, že Jehova ho nepozná len povrchne. Boh nevidel Dávida tak, ako ho mohli vidieť ľudia, všímajúc si iba jeho postavu, rečnícke schopnosti či jeho šikovnosť pri hraní na harfe. (1. Samuelova 16:7, 18) Jehova „preskúmal“ Dávidovo najvnútornejšie ja a urobil to s láskyplným záujmom o jeho duchovné blaho. Ak si jedným z Jehovových oddaných služobníkov, Boh ťa pozná práve tak dobre, ako poznal Dávida. Či to v tebe nevyvoláva pocit vďačnosti i bázne?

 6. Ako Žalm 139:2, 3 ukazuje, že Jehova pozná všetko, čo robíme, dokonca všetky naše myšlienky?

⁶ Všetko, čo Dávid robil, bolo obnažené pred zrakom Jehovu a Dávid si to uvedomoval. „Sám si spoznal moje sadanie i moje vstávanie,“ napísal tento žalmista. „Zďaleka si pozoroval moje myšlienky. Moje putovanie a moje líhanie si odmeral a oboznámil si sa i so všetkými mojimi cestami.“ (Žalm 139:2, 3) Skutočnosť, že Jehova je v nebi, ďaleko vzdialený od zeme, mu nebránila vedieť, čo Dávid robí alebo na čo myslí. Dávidove skutky „odmeral“ čiže starostlivo preskúmal tak vo dne, ako i v noci, aby vedel, akej sú povahy.

 7. a) Na základe udalostí z Dávidovho života uveď niektoré situácie v našom živote, o ktorých Boh vie. b) Ako by nás toto vedomie malo ovplyvňovať?

⁷ Keď Dávida ako mladého muža láska k Bohu a dôvera v Jeho moc oslobodzovať podnietili, aby išiel dobrovoľne bojovať s filištínskym obrom Goliátom, Jehova o tom vedel. (1. Samuelova 17:32–37, 45–47) Neskôr, keď Dávidovmu srdcu pôsobilo krutú bolesť nepriateľstvo ľudí, keď tlak bol taký veľký, že v noci prepukával v plač, útechu získaval z poznania, že Jehova počuje jeho úpenlivú prosbu. (Žalm 6:6, 9; 55:2–5, 22) Podobne keď srdce naplnené vďačnosťou Dávida podnietilo, aby rozjímal o Jehovovi za bezsennej noci, Jehova si to veľmi dobre uvedomoval. (Žalm 63:6; porovnaj Filipanom 4:8, 9.) Keď istého večera Dávid pozoroval manželku svojho suseda pri kúpaní, Jehova aj o tom vedel a videl, čo sa stalo, keď Dávid čo len na chvíľu dovolil, aby hriešna túžba vytlačila z jeho mysle Boha. (2. Samuelova 11:2–4) Neskôr, keď bol poslaný prorok Nátan, aby Dávidovi ukázal, aký vážny je jeho hriech, Jehova nielenže počul slová vychádzajúce z Dávidových úst, ale rozpoznal aj kajúcne srdce, z ktorého tie slová vychádzali. (2. Samuelova 12:1–14; Žalm 51:1, 17) Nemalo by nás to podnietiť, aby sme sa vážne zamysleli nad tým, kam spejeme, čo robíme a čo je v našom srdci?

 8. a) Akým spôsobom ovplyvňujú naše postavenie pred Bohom ‚slová na našom jazyku‘? b) Ako možno prekonávať slabosti pri používaní jazyka? (Matúš 15:18; Lukáš 6:45)

⁸ Keďže Boh vie o všetkom, čo robíme, nemalo by nás prekvapovať, že vie aj to, ako používame hoci aj taký malý úd tela, ako je jazyk. Kráľ Dávid si to uvedomoval a napísal: „Lebo niet ešte slova na mojom jazyku, a hľa, ó, Jehova, ty to už všetko vieš.“ (Žalm 139:4) Dávid dobre vedel, že tí, ktorí budú prijatí ako hostia v Jehovovom stane, majú byť ľuďmi, ktorí neohovárajú iných a ktorí odmietajú používať svoj jazyk na šírenie pikantných klebiet, ktoré by priniesli pohanu na niekoho dôverne známeho. Jehova prejavuje priazeň tým, ktorí hovoria pravdu, a to aj vo svojom srdci. (Žalm 15:1–3; Príslovia 6:16–19) Nikto z nás nie je schopný dokonale ovládať svoj jazyk, ale Dávid neprišiel slabošsky k záveru, že na zlepšenie svojej situácie nemôže nič urobiť. Veľa času strávil skladaním a spievaním žalmov na chválu Jehovu. Otvorene tiež uznával, že potrebuje pomoc, a modlil sa o ňu k Bohu. (Žalm 19:12–14) Nemali by sme aj my venovať pozornosť v modlitbách tomu, ako používame svoj jazyk?

 9. a) Čo naznačuje opis v Žalme 139:5 o tom, ako dôkladne Boh pozná našu situáciu? b) V čom nám to dáva dôveru?

⁹ Jehova nevidí nás a našu situáciu len z nejakého obmedzeného pohľadu. Má o nás úplný obraz zo všetkých strán. Dávid použil ako príklad obliehané mesto a napísal: „Obkľúčil si ma spredu i zozadu.“ V Dávidovom prípade Boh nebol obliehajúcim nepriateľom, skôr bol bdelým strážcom. „Kladieš na mňa svoju ruku,“ dodal Dávid. Poukázal tým na Boží dohľad a ochranu, ktoré sú na trvalý úžitok poskytované tým, ktorí ho milujú. „Také poznanie je pre mňa príliš podivuhodné. Je tak vysoko, že ho nemôžem dosiahnuť,“ uznal Dávid. (Žalm 139:5, 6) Boh pozná svojich služobníkov tak úplne a tak dôkladne, že to nemôžeme ani celkom pochopiť. Ale vieme toho dosť, aby sme mohli mať dôveru, že nás Jehova naozaj chápe a že pomoc, ktorú poskytuje, bude naozaj najlepšia. — Izaiáš 48:17, 18.

Nech sme kdekoľvek, Boh nám môže pomôcť

10. Akú povzbudzujúcu pravdu obsahuje živý opis v Žalme 139:7–12?

¹⁰ Žalmista si teraz všíma Jehovovu láskyplnú starostlivosť z iného hľadiska: „Kam môžem ísť od tvojho ducha a kam môžem utiecť od tvojej tváre?“ Nemal túžbu pokúsiť sa uniknúť Jehovovi; naopak, vedel, že nech by bol kdekoľvek, Jehova by o tom vedel a mohol by mu pomôcť prostredníctvom svätého ducha. „Keby som vystúpil do neba,“ pokračoval, „bol by si tam; a keby som si rozložil ležadlo v šeole, hľa, ty by si tam bol. Keby som si vzal krídla úsvitu, aby som pobudol v najodľahlejšom mori, i tam by ma viedla tvoja ruka a tvoja pravica by ma uchopila. A keby som povedal: „Istotne sa ma zmocní tma!“, vtedy by noc bola okolo mňa svetlom. Ani tma by nebola príliš temná pre teba, ba i noc by žiarila ako deň; tma by celkom dobre mohla byť svetlom.“ (Žalm 139:7–12) Niet miesta, kde by sme mohli ísť, neexistujú okolnosti, ktorým by sme mohli byť vystavení, aby sme sa dostali z Jehovovho dohľadu alebo mimo dosahu jeho ducha, aby nám nemohol pomôcť.

11, 12. a) Ako bola v prípade Jonáša prejavená Jehovova schopnosť vidieť a pomáhať, hoci ju Jonáš na určitý čas stratil zo zreteľa? b) Aký úžitok môžeme mať z Jonášovej skúsenosti?

¹¹ Prorok Jonáš to v istej chvíli stratil zo zreteľa. Jehova ho poveril, aby kázal ľuďom v Ninive. Z nejakého dôvodu mal pocit, že toto poverenie nemôže zvládnuť. Pomyslenie na službu v Ninive Jonáša vyľakalo možno preto, lebo Asýrčania mali povesť divokých ľudí. A tak sa pokúsil zmiznúť z dohľadu. V morskom prístave Joppa si zariadil cestu na lodi smerujúcej do Taršíša (ktorý je vo všeobecnosti spájaný so Španielskom, vzdialeným vyše 3500 kilometrov na západ od Ninive). Jehova ho však videl, ako zostupuje do nákladného priestoru lode, aby sa uložil spať. Boh vedel, kde je Jonáš, aj keď bol neskôr hodený cez palubu, a Jehova počul Jonáša, keď z brucha veľkej ryby sľuboval, že splní svoje sľuby. Keď bol Jonáš vyvrhnutý na suchú zem, opäť dostal príležitosť splniť svoje poverenie. — Jonáš 1:3, 17; 2:1–3:4.

¹² O čo lepšie by pre Jonáša bolo, keby sa od začiatku spoliehal, že mu Jehovov duch pomôže splniť jeho poverenie! Neskôr však Jonáš pokorne zaznamenal svoju skúsenosť, a táto správa odvtedy pomohla už mnohým prejaviť dôveru v Jehovu, čo bolo pre Jonáša zrejme ťažké. — Rimanom 15:4.

13. a) Aké poverenia Eliáš verne splnil predtým, ako utiekol pred kráľovnou Jezábel? b) Ako Jehova Eliášovi pomohol, aj keď sa Eliáš snažil ukryť niekde mimo územia Izraela?

¹³ Eliášova skúsenosť bola trochu iná. Verne oznámil Jehovovo rozhodnutie, že Izrael postihne sucho ako trest za ich hriechy. (1. Kráľov 16:30–33; 17:1) Na vrchu Karmel sa Eliáš odvážne zastával pravého uctievania v spore medzi Jehovom a Baalom. A vec doviedol až do konca, keď v údolí bystriny Kišon popravil 450 Baalových prorokov. Ale keď sa kráľovná Jezábel v zúrivom hneve zaprisahala, že dá Eliáša usmrtiť, utiekol z krajiny. (1. Kráľov 18:18–40; 19:1–4) Bol Jehova nablízku, aby mu pomohol v tomto ťažkom čase? Áno, bol. Keby Eliáš vystúpil na vysoký vrch, akoby do neba; keby sa ukryl v jaskyni hlboko v zemi, akoby v šeole; keby utiekol na nejaký vzdialený ostrov tak rýchlo, ako rýchlo sa zemou šíri svetlo úsvitu — bola by tam Jehovova ruka, aby ho posilňovala a viedla. (Porovnaj Rimanom 8:38, 39.) A Jehova posilnil Eliáša na cestu nielen potravou, ale aj podivuhodnými prejavmi svojej činnej sily. Keď bol Eliáš takto posilnený, podujal sa na svoje ďalšie prorocké poverenie. — 1. Kráľov 19:5–18.

14. a) Prečo by nebolo správne prísť k záveru, že Boh je všadeprítomný? b) Za akých okolností Jehova láskyplne podporoval svojich služobníkov v dnešnej dobe? c) Ako je to možné, že aj keby sme boli v šeole, Boh by tam bol?

¹⁴ Prorocké slová Žalmu 139:7–12 neznamenajú, že Boh je všadeprítomný, že je osobne prítomný na každom mieste v každom čase. Písma jasne ukazujú, že je to inak. (5. Mojžišova 26:15; Hebrejom 9:24) Napriek tomu jeho služobníci nie sú nikdy mimo jeho dosahu. To platí o tých, ktorých teokratické poverenia zaviedli na odľahlé miesta. Platilo to o lojálnych svedkoch v nacistických koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny a platilo to o misionároch, ktorí boli držaní v samoväzbe v Číne počas druhej polovice päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov. Platilo to i o našich drahých bratoch a sestrách v jednej stredoafrickej krajine, ktorí museli opakovane utekať zo svojich dedín, a dokonca i z krajiny. Ak to bude potrebné, Jehova môže siahnuť i do šeolu, všeobecného hrobu ľudstva, a odtiaľ priviesť verných prostredníctvom vzkriesenia. — Jób 14:13–15; Lukáš 20:37, 38.

Ten, kto nás skutočne chápe

15. a) Odkedy bol už Jehova schopný sledovať náš vývoj? b) Ako žalmistova zmienka o obličkách naznačuje rozsah Božieho poznania o nás?

¹⁵ Žalmista pod inšpiráciou upriamuje našu pozornosť na skutočnosť, že Božie poznanie o nás siaha do času ešte pred naším narodením: „Veď ty sám si vytvoril moje obličky; držal si ma zatieneného v bruchu mojej matky. Budem ti chválorečiť, lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň. Tvoje diela sú obdivuhodné, ako to moja duša veľmi dobre vie.“ (Žalm 139:13, 14) Kombinácia génov od nášho otca a od našej matky vytvára v okamihu počatia súbor, ktorý podstatne ovplyvňuje naše telesné a duševné možnosti. Boh rozumie tomuto potenciálu. V tomto žalme je zmienka zvlášť o obličkách, ktoré sa v Písmach často používajú na znázornenie najvnútornejších čŕt osobnosti.a (Žalm 7:9; Jeremiáš 17:10) Jehova o nás tieto podrobnosti vedel ešte skôr, ako sme sa narodili. A bol to on, kto s láskyplným záujmom naprojektoval ľudské telo tak, aby oplodnená bunka v maternici matky vytvárala ochranný obal na ‚zatienenie‘ embrya a na jeho ochranu pri vývoji.

16. a) Akým spôsobom vyzdvihuje Žalm 139:15, 16 prenikavosť Božej schopnosti vidieť? b) Prečo by to malo byť pre nás povzbudzujúce?

¹⁶ Potom žalmista dodáva, zdôrazňujúc prenikavosť Božej schopnosti vidieť: „Moje kosti neboli pred tebou skryté, keď som bol v tajnosti tvorený, keď som bol utkaný v najhlbších častiach zeme [ide zrejme o poetickú zmienku o maternici jeho matky, s narážkou na stvorenie Adama z prachu]. Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti, čo sa týka dní, keď boli [tieto telesné časti] tvorené a nebola ešte žiadna z nich.“ (Žalm 139:15, 16) Niet pochýb — či už nás naši blížni chápu, alebo nie, Jehova nás chápe. Ako by nás to malo ovplyvňovať?

17. Keď sa pozeráme na Božie diela ako na niečo podivuhodné, k akému konaniu nás to podnecuje?

¹⁷ Pisateľ 139. žalmu uznával, že Božie diela, o ktorých písal, sú podivuhodné. Máš aj ty taký pocit? Niečo, čo je podivuhodné, núti človeka, aby o tom hlboko premýšľal alebo aby tomu venoval sústredenú pozornosť. Pravdepodobne i ty reaguješ podobným spôsobom na Jehovove diela hmotného stvorenia. (Porovnaj Žalm 8:3, 4, 9.) Uvažuješ rovnakým spôsobom aj o tom, čo urobil pri zriaďovaní mesiášskeho Kráľovstva, o tom, čo robí pre to, aby bolo dobré posolstvo kázané po celej zemi, a o spôsobe, akým jeho Slovo premieňa osobnosť človeka? — Porovnaj 1. Petra 1:10–12.

18. Ak zisťujeme, že Božie diela vzbudzujú bázeň, ako by nás to malo ovplyvňovať?

¹⁸ Zakúsil si už, že rozjímanie o Božích dielach vzbudzuje bázeň, že v tebe vyvoláva zdravý strach, ktorý ťa silne motivuje, ktorý má hlboký vplyv na tvoju osobnosť a na to, akým spôsobom využívaš svoj život? (Porovnaj Žalm 66:5.) Ak je to tak, potom ťa tvoje srdce bude podnecovať, aby si velebil Jehovu Boha, aby si ho chválil a aby si vyhľadával príležitosti rozprávať iným ľuďom o jeho predsavzatí a o podivuhodných veciach, ktoré pripravil pre tých ľudí, ktorí ho milujú. — Žalm 145:1–3.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Ako nám poznanie, že „Jehova je Boh“, pomáha slúžiť mu s radosťou?

◻ Ako by náš život malo ovplyvniť to, že Boh vie o všetkom, čo robíme?

◻ Prečo je povzbudzujúcou skutočnosťou, že nie sme nikdy mimo Božieho dohľadu?

◻ Prečo je Boh schopný chápať nás spôsobom, akým to nie je schopný žiaden človek?

◻ Prečo v nás takéto štúdium vyvoláva túžbu velebiť Jehovu?