Sme ‚obdivuhodne vytvorení‘
„Som obdivuhodne vytvorený.“ — ŽALM 139:14.
1. Prečo mnoho uvažujúcich ľudí pripisuje divy prírody Bohu?
ZEM je plná úžasných výtvorov. Kde sa tu vzali? Niektorí si myslia, že odpoveď možno nájsť bez toho, aby sme brali do úvahy inteligentného Stvoriteľa. Iní sú zas toho názoru, že ak len tak zavrhneme myšlienku existencie Stvoriteľa, obmedzíme svoje možnosti porozumieť prírode. Sú presvedčení, že tvory na zemi sú príliš zložité, príliš rozmanité a, možno povedať, príliš obdivuhodné na to, aby sa tu objavili náhodou. Podľa mnohých ľudí, niektorých vedcov nevynímajúc, dôkazy dosvedčujú, že vesmír stvoril múdry, mocný a dobrý Tvorca.a
2. Čo podnecovalo Dávida, aby chválil Jehovu?
2 Staroveký izraelský kráľ Dávid bol presvedčený, že Tvorca si zaslúži chválu za to, čo vytvoril. Hoci žil dávno predtým, ako veda dosiahla dnešnú úroveň, uvedomoval si, že je obklopený Božími obdivuhodnými stvoriteľskými dielami. Už pri úvahe o vlastnom tele ho napĺňal úžas z toho, čo Boh dokáže stvoriť. Preto napísal: „Budem ti chválorečiť, lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň. Tvoje diela sú obdivuhodné, ako to moja duša veľmi dobre vie.“ — Žalm 139:14.
3, 4. Prečo je dôležité, aby sa každý z nás hlboko zamýšľal nad Jehovovými dielami?
3 Také pevné presvedčenie nadobudol Dávid hlbokým premýšľaním. Učebné osnovy v školách i médiá sú dnes plné rôznych teórií o pôvode človeka, ktoré ničia vieru. Ak chceme mať vieru ako Dávid, musíme aj my hlboko premýšľať. Je nebezpečné dovoliť, aby za nás rozmýšľali iní, a to zvlášť v takých zásadných otázkach, ako je existencia a úloha Stvoriteľa.
4 Rozjímanie o Jehovových dielach okrem toho prehĺbi našu lásku k nemu, ako aj vďačnosť. Naplní nás to tiež dôverou, že sa splnia jeho sľuby. To nás môže potom podnecovať ešte viac ho spoznávať a slúžiť mu. Zamyslime sa preto, ako moderná veda potvrdzuje Dávidov záver, že sme ‚obdivuhodne vytvorení‘.
Náš podivuhodný telesný vývin
5, 6. a) Ako sa začal život každého z nás? b) Čo je úlohou obličiek?
5 „Ty sám si vytvoril moje obličky; držal si ma zatieneného v bruchu mojej matky.“ (Žalm 139:13) Každý sme začali svoju existenciu v matkinom tele ako jediná bunka menšia než bodka na konci tejto vety. Táto mikroskopická bunka bola mimoriadne zložitá — bolo to ozajstné miniatúrne chemické laboratórium! Bunka sa rýchlo delila a koncom druhého mesiaca vývinu v lone matky si už mal sformované základy hlavných orgánov. Boli medzi nimi aj obličky. Pri narodení boli tvoje obličky pripravené filtrovať krv, teda odstraňovať toxické látky a nadbytočnú vodu a ponechávať užitočné látky. Dospelý človek má asi 5 litrov krvi a dve zdravé obličky dokážu prefiltrovať celý objem krvi každých 45 minút!
6 Obličky okrem toho pomáhajú regulovať obsah minerálnych látok v krvi, ako aj jej kyslosť a tlak. Plnia aj mnoho ďalších veľmi dôležitých úloh. Napríklad vitamín D premieňajú na aktívnu formu potrebnú na správny vývoj kostí a produkujú hormón erytropoetín, ktorý v kostiach stimuluje tvorbu červených krviniek. Nie div, že obličky boli nazvané „majstrovskými chemikmi nášho tela“!b
7, 8. a) Opíš počiatočný vývin ešte nenarodeného dieťaťa. b) V akom zmysle je vyvíjajúce sa dieťa ‚tkané v najhlbších častiach zeme‘?
7 „Moje kosti neboli pred tebou skryté, keď som bol v tajnosti tvorený, keď som bol utkaný v najhlbších častiach zeme.“ (Žalm 139:15) Pôvodná bunka sa rozdelila na nové bunky, ktoré sa potom ďalej delili. Zakrátko sa začali diferencovať, čiže špecializovať, a stávali sa z nich nervové, svalové, kožné a iné bunky. Bunky rovnakého druhu sa zoskupovali a vytvárali tkanivá a potom orgány. Napríklad v treťom týždni od počatia sa ti začala vyvíjať kostra. Keď si mal ešte len sedem týždňov a meral si iba 2,5 centimetra, mal si na správnom mieste zárodky všetkých 206 kostí, ktoré máš ako dospelý, i keď ešte neboli osifikované, čiže neboli také tvrdé ako v dospelosti.
8 Tento ohromujúci proces bol ukrytý pred ľudským zrakom v materskom lone — akoby hlboko v zemi. Napokon, mnoho otázok o našom vývine nie je doteraz zodpovedaných. Napríklad čo aktivovalo tie gény v tvojich bunkách, ktoré spustili ich diferenciáciu? Vedci na to možno časom prídu, ale ako Dávid uviedol ďalej, náš Tvorca — Jehova — tomu vždy úplne rozumel.
9, 10. V akom zmysle je formovanie častí embrya ‚zapísané‘ v Božej „knihe“?
9 „Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti, čo sa týka dní, keď boli tvorené a nebola ešte žiadna z nich.“ (Žalm 139:16) Prvá bunka obsahovala úplný plán vývinu celého tvojho tela. Týmto plánom sa riadil celý tvoj vývin deväť mesiacov v matkinom lone až do narodenia a potom ďalších vyše dvadsať rokov do dospelosti. V tom čase prešlo tvoje telo mnohými štádiami, pričom všetko sa riadilo pokynmi naprogramovanými v pôvodnej bunke.
10 Dávid nevedel nič o bunkách a génoch, dokonca nemal ani mikroskop. Ale správne pochopil, že vývin jeho tela svedčí o tom, že tento proces bol vopred naplánovaný. Možno vedel niečo o vývine embrya, a tak mohol vyvodiť, že každý krok musel nastať podľa vopred vypracovaného plánu a v stanovenom čase. Poeticky sa vyjadril, že tento plán bol ‚zapísaný‘ v Božej „knihe“.
11. Čo určuje naše telesné črty?
11 Dnes sa už vie, že charakteristické črty, ktoré si zdedil po rodičoch a predkoch — telesná výška, rysy tváre, farba očí a vlasov a tisíce ďalších —, sú určené génmi. Každá bunka tvojho tela obsahuje desaťtisíce génov a každý gén je zaradený do dlhého reťazca zloženého z DNA (deoxyribonukleovej kyseliny). „Stavebné inštrukcie“ tvojho tela sú „zapísané“ v chemickom zložení tvojej DNA. Zakaždým, keď sa bunky tvojho tela delia, aby vytvorili nové bunky alebo nahradili staré, tvoja DNA odovzdáva tieto inštrukcie, vďaka čomu zostávaš nažive a zachovávaš si základné vonkajšie črty. Aký je to úžasný príklad moci a múdrosti nášho nebeského Tvorcu!
Naša jedinečná myseľ
12. Čo predovšetkým odlišuje ľudí od zvierat?
12 „Aké drahocenné sú mi preto tvoje myšlienky! Ó, Bože, aký veľký počet ich je! Keby som sa pokúšal ich spočítať, je ich dokonca viac ako zrniek piesku.“ (Žalm 139:17, 18a) Aj zvieratá sú vytvorené obdivuhodne a niektoré majú určité zmysly a schopnosti, ktoré prevyšujú naše. Ale Boh dal ľuďom duševné schopnosti, ktoré vysoko prevyšujú schopnosti ktoréhokoľvek živočícha. „Nech už sa my ľudia v mnohých ohľadoch akokoľvek podobáme iným biologickým druhom, medzi formami života na zemi sme jedineční schopnosťou hovoriť a myslieť,“ uvádza sa v jednej vedeckej učebnici. „Jedineční sme aj v tom, koľko chceme o sebe vedieť: Ako sme skonštruovaní? Ako sme boli vytvorení?“ O takýchto otázkach uvažoval pravdepodobne aj Dávid.
13. a) Na základe čoho mohol Dávid rozjímať o Božích myšlienkach? b) Ako môžeme napodobňovať Dávidov príklad?
13 A čo je najdôležitejšie, na rozdiel od zvierat my ľudia máme jedinečnú schopnosť uvažovať o Božích myšlienkach.c Tento mimoriadny dar je jedným z prejavov toho, že sme vytvorení „na Boží obraz“. (1. Mojžišova 1:27) Dávid využíval tento dar dobre. Rozjímal o dôkazoch existencie Boha a o jeho dobrých vlastnostiach, ktoré sa prejavovali vo veciach na zemi okolo neho. Navyše mal prvé knihy Svätých Písiem s informáciami, ktoré o sebe a o svojej činnosti zjavil Boh. Tieto inšpirované spisy mu pomáhali pochopiť myšlienky, osobnosť i predsavzatie Boha. Rozjímanie o Písmach, o stvorených veciach i o Božom zaobchádzaní s ním ho podnecovalo chváliť svojho Tvorcu.
Čo všetko zahŕňa viera
14. Prečo nemusíme vedieť o Bohu všetko, aby sme v neho verili?
14 Čím viac Dávid rozjímal nad stvorenými vecami a nad Písmami, tým viac si uvedomoval, že celkom pochopiť rozsah Božieho poznania a schopností je nad jeho možnosti. (Žalm 139:6) To platí aj o nás. Všetko o Božích stvoriteľských dielach nikdy úplne nepochopíme. (Kazateľ 3:11; 8:17) Ale Boh prostredníctvom Písma a prírody „zjavil“ dostatok informácií na to, aby ľuďom, ktorí hľadajú pravdu, v ktoromkoľvek období umožnil nadobudnúť vieru založenú na dôkazoch. — Rimanom 1:19, 20; Hebrejom 11:1, 3.
15. Znázorni, ako súvisí viera s naším vzťahom k Bohu.
15 Mať vieru neznamená len uznať, že život a vesmír museli mať inteligentnú Príčinu. Zahŕňa to aj dôverovať Jehovovi Bohu ako osobe — ako niekomu, kto chce, aby sme ho spoznali a mali k nemu stále dobrý vzťah. (Jakub 4:8) Zamyslime sa nad tým, akú dôveru má človek k svojmu milujúcemu otcovi. Keby nejaký skeptik spochybnil, že ti otec v kritickej situácii naozaj pomôže, možno by sa ti ho nepodarilo presvedčiť o dôveryhodnosti tvojho otca. Ale ak zo skúseností vieš, že tvoj otec má vynikajúci charakter, veríš, že ťa nesklame. Podobne aj v nás roznecuje dôveru v Jehovu to, že ho spoznávame štúdiom Písma, rozjímaním o tom, čo vytvoril, a na základe toho, že zažívame jeho pomoc, keď vypočúva naše modlitby. To všetko v nás vyvoláva túžbu dozvedať sa o ňom stále viac a viac a večne ho chváliť z nesebeckej lásky a oddanosti. To je ten najvznešenejší zmysel života, aký možno mať. — Efezanom 5:1, 2.
Hľadaj rady u nášho Stvoriteľa!
16. Čo sa učíme z Dávidovho blízkeho vzťahu k Jehovovi?
16 „Preskúmaj ma, ó, Bože, a spoznaj moje srdce. Vyskúšaj ma a spoznaj moje znepokojujúce myšlienky a hľaď, či je vo mne nejaká boľavá cesta, a veď ma cestou neurčitého času.“ (Žalm 139:23, 24) Dávid si uvedomoval, že Jehova ho už dôkladne pozná — že jeho Tvorca vie o každej jeho myšlienke, slove i skutku. (Žalm 139:1–12; Hebrejom 4:13) To, že ho Boh tak dôkladne pozná, mu dávalo pocit bezpečia, rovnako ako malé dieťa sa cíti bezpečne v náručí milujúcich rodičov. Dávid si veľmi cenil blízky vzťah k Jehovovi a usiloval sa udržiavať si ho tým, že hlboko uvažoval o Jehovových dielach a že sa k nemu modlil. Veď aj mnohé Dávidove žalmy — vrátane 139. žalmu — sú vlastne zhudobnené modlitby. Rozjímanie a modlitba aj nám pomôže priblížiť sa k Jehovovi.
17. a) Prečo Dávid chcel, aby Jehova preskúmal jeho srdce? b) Ako na náš život vplýva to, ako uplatňujeme slobodnú vôľu?
17 Keďže sme na Boží obraz, máme slobodnú vôľu. Môžeme sa rozhodnúť konať dobre alebo zle. S touto slobodou však prichádza aj morálna zodpovednosť. Dávid nechcel byť zaradený medzi zlých ľudí. (Žalm 139:19–22) Chcel sa vyhýbať závažným chybám. Preto po úvahe o Jehovovom úplnom poznaní pokorne prosil, aby Boh preskúmal, akým je človekom v najhlbšom vnútri, a aby ho viedol po ceste, ktorá vedie do života. Božie spravodlivé mravné zásady platia pre každého; preto si aj my musíme vyberať správne. Jehova nás všetkých nabáda, aby sme ho poslúchali. Keď to robíme, získavame jeho priazeň a máme z toho veľký úžitok. (Ján 12:50; 1. Timotejovi 4:8) Keď každý deň chodíme s Jehovom, nadobúdame vnútorný pokoj, ktorý pociťujeme aj vo veľkých ťažkostiach. — Filipanom 4:6, 7.
Nasledujme nášho obdivuhodného Tvorcu!
18. K akému záveru dospel Dávid na základe rozjímania o stvorených veciach?
18 V mladosti Dávid pásaval ovce, a tak bol často vonku. Ony skláňali hlavu k tráve, ale on dvíhal oči k nebesiam. Za tmy rozjímal o veľkoleposti vesmíru a o tom, čo všetko sa z neho možno naučiť. „Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk,“ napísal. „Deň za dňom pôsobí, že prekypuje reč, a noc za nocou ukazuje poznanie.“ (Žalm 19:1, 2) Dávid si uvedomoval, že musí hľadať a nasledovať Toho, ktorý všetko tak obdivuhodne vytvoril. A my by sme mali robiť to isté.
19. Aké poučenie môžu mať mladí i vekovo starší z toho, že sú ‚obdivuhodne vytvorení‘?
19 Dávid bol príkladom v uplatnení rád, ktoré dal neskôr mladým ľuďom jeho syn Šalamún: „Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa v dňoch svojho mladého veku... Boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka.“ (Kazateľ 12:1, 13) Dávid si už v mladosti uvedomil, že je „obdivuhodne vytvorený“. Konanie v súlade s týmto poznaním mu bolo veľmi užitočné po celý život. Ak budeme my — či už sme mladí, alebo vekovo starší — chváliť svojho Vznešeného Stvoriteľa a slúžiť mu, náš súčasný i budúci život nás bude veľmi tešiť. Ľuďom, ktorí si udržiavajú blízky vzťah k Jehovovi a žijú podľa jeho spravodlivých ciest, Biblia sľubuje: „Bude sa im stále dobre dariť, i keď zošedivejú, tuční a svieži budú ďalej, aby rozprávali, že Jehova je priamy.“ (Žalm 92:14, 15) A budeme mať nádej večne sa tešiť z obdivuhodných diel nášho Tvorcu.
[Poznámky pod čiarou]
a Pozri Prebuďte sa! z 22. júna 2004, ktoré vydali Jehovovi svedkovia.
b Pozri tiež článok „Vaše obličky — filter udržiavajúci život“ v Prebuďte sa! z 8. augusta 1997.
c Dávidove slová zo Žalmu 139:18b zrejme znamenajú, že keby Dávid celý deň vymenúval Jehovove myšlienky až do noci, kým by nezaspal, ráno po zobudení by stále mal čo vymenúvať.
Vieš vysvetliť?
• Ako na vývine embrya vidno, že sme ‚obdivuhodne vytvorení‘?
• Prečo by sme mali rozjímať o Jehovových myšlienkach?
• Ako súvisí viera s naším vzťahom k Jehovovi?
[Obrázky na strane 23]
Vývin dieťaťa v lone matky sa riadi vopred určeným plánom
DNA
[Prameň ilustrácie]
Plod: Lennart Nilsson
[Obrázok na strane 24]
Dôverujeme Jehovovi ako deti milujúcemu otcovi
[Obrázok na strane 25]
Uvažovanie o Jehovových dielach podnietilo Dávida, aby Jehovu chválil