Môžeš dosahovať duchovný pokrok
ROZPOZNAŤ skutočnú hodnotu môže byť náročné. Tak je to v prípade diamantov. Kým vyleštený diamant sa trbliece, neopracovaný diamant len matne žiari. V hĺbke neopracovaného diamantu však spočíva neklamný prísľub krásneho drahokamu.
Kresťania sa v mnohých ohľadoch podobajú neopracovaným diamantom. I keď sme ešte stále ďaleko od dokonalosti, máme vnútornú hodnotu, ktorú si Jehova cení. Podobne ako diamanty, aj každý z nás má svoje charakteristické vlastnosti. A každý z nás môže dosahovať ďalší duchovný pokrok, ak po tom úprimne túži. Naša osobnosť môže byť leštená, takže bude jasnejšie žiariť na Jehovovu slávu. — 1. Korinťanom 10:31.
Po vybrúsení a vyleštení sa diamant umiestni do lôžka, ktoré zlepší jeho odrazové vlastnosti. Podobne Jehova nás môže používať v rôznych prostrediach alebo prideleniach, ak si ‚obliekame novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti‘. — Efezanom 4:20–24.
K takému duchovnému pokroku možno nedochádza prirodzene, rovnako ako diamant sa vo svojom prírodnom stave zriedkakedy trbliece ako drahokam. Možno sa potrebujeme zbaviť nejakej pretrvávajúcej slabosti, upraviť si svoj postoj k preberaniu zodpovednosti, alebo sa dokonca namáhať, aby sme sa vymanili z duchovnej rutiny. Ale môžeme dosahovať pokrok, ak skutočne chceme, lebo Jehova Boh nám môže dať „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“. — 2. Korinťanom 4:7; Filipanom 4:13.
Jehova svojich služobníkov posilňuje
Brúsenie diamantov si vyžaduje istotu, ktorá vyplýva z presného poznania, lebo keď sa už raz nejaká časť neopracovaného diamantu odbrúsi, je zvyčajne stratená. Drahý materiál — niekedy až 50 percent neobrúseného kameňa — sa musí odbrúsiť, aby sa vytvoril žiaduci tvar. Podobne my potrebujeme dôveru vyplývajúcu z presného poznania, aby sme mohli formovať svoju osobnosť a duchovne napredovať. Zvlášť musíme dôverovať, že Jehova nás bude posilňovať.
Môžeme sa však cítiť nedostatoční alebo si môžeme myslieť, že nie sme schopní urobiť viac. Tak sa niekedy cítili aj verní Boží služobníci v minulosti. (2. Mojžišova 3:11, 12; 1. Kráľov 19:1–4) Keď Jeremiáš dostal od Boha poverenie byť „prorokom pre národy“, zvolal: „Skutočne neviem, ako hovoriť, lebo som iba chlapec.“ (Jeremiáš 1:5, 6) No napriek svojej málovravnosti sa Jeremiáš stal odvážnym prorokom, ktorý odovzdával otvorené posolstvá nepriateľskému ľudu. Ako to bolo možné? Naučil sa spoliehať na Jehovu. Neskôr Jeremiáš napísal: „Požehnaný je telesne schopný muž vkladajúci dôveru v Jehovu a ktorého spoľahnutím sa stal Jehova.“ — Jeremiáš 17:7; 20:11.
Dnes Jehova podobne posilňuje tých, ktorí doňho vkladajú svoju dôveru. Edward,a otec štyroch detí, ktorý len pomaly robil duchovné pokroky, zistil, že je to pravda. Vysvetľuje: „Bol som Jehovovým svedkom už deväť rokov, ale zdalo sa, akoby som duchovne nenapredoval. Problémom bolo to, že som mal slabú motiváciu a chýbala mi dôvera. Keď som sa presťahoval do Španielska, ocitol som sa v malom zbore, v ktorom bol len jeden starší a jeden služobný pomocník. Keďže to bolo potrebné, starší ma požiadal, aby som sa ujal mnohých úloh. Triasol som sa, keď som mal prvé prednášky a programy na zhromaždeniach. Ale učil som sa opierať o Jehovu. Starší ma vždy pochválil a dal mi taktné návrhy na zlepšenie.
Zároveň som zvýšil svoju činnosť vo zvestovateľskej službe a zlepšil som sa v duchovnom vedení rodiny. Vďaka tomu začala mať pravda väčší význam pre celú rodinu a ja som cítil oveľa väčšiu spokojnosť. Teraz som služobným pomocníkom a veľmi sa snažím rozvíjať si vlastnosti kresťanského staršieho.“
„Zoblečte si starú osobnosť“
Ako si Edward uvedomil, duchovný pokrok si vyžaduje dôveru v Jehovu. Nevyhnutné je tiež rozvíjať si ‚novú osobnosť‘ podobnú Kristovej. Ako to možno robiť? Prvým krokom je ‚zobliecť si‘ tie črty, ktoré sú časťou starej osobnosti. (Kolosanom 3:9, 10) Práve tak ako musia byť nedokonalosti, napríklad cudzie minerály, odstránené, aby sa z neopracovaného diamantu stal trblietavý drahokam, je potrebné odstrániť aj postoje, „ktoré patria svetu“, aby mohla žiariť naša nová osobnosť. — Galaťanom 4:3.
Jedným takým postojom je neochota prijať zodpovednosť zo strachu, že sa od nás bude vyžadovať príliš veľa. Je pravda, že zodpovednosť znamená prácu, ale je to uspokojujúca práca. (Porovnaj Skutky 20:35.) Pavol pripustil, že zbožná oddanosť si vyžaduje, aby sme ‚tvrdo pracovali a namáhali sa‘. Robíme to radi, povedal, „lebo sme vložili svoju nádej v živého Boha“, v toho, ktorý nikdy nezabúda na prácu, ktorú robíme pre našich spolukresťanov i pre iných. — 1. Timotejovi 4:9, 10; Hebrejom 6:10.
V niektorých diamantoch je vnútorné „napätie“, ktoré vzniklo pri ich utváraní, a je potrebné, aby sa s nimi zaobchádzalo opatrne. Avšak pomocou prístroja nazývaného polariskop môže ten, kto diamanty brúsi, lokalizovať toto napätie a môže kameň úspešne opracovať. Možno pre našu minulosť alebo pre nejaký traumatický zážitok trpíme vnútorným napätím alebo chybou osobnosti. Čo môžeme robiť? V prvom rade je potrebné, aby sme si problém uznali a rozhodli sa prekonať ho do tej miery, do akej to bude možné. Určite by sme mali zložiť svoje bremeno v modlitbe Jehovovi a možno aj vyhľadať duchovnú pomoc kresťanského staršieho. — Žalm 55:22; Jakub 5:14, 15.
Takéto vnútorné napätie pociťoval Nicholas. „Môj otec bol alkoholik a zapríčinil, že sme so sestrou veľmi trpeli,“ vysvetľuje. „Keď som vychodil školu, vstúpil som do armády, ale pre svoj sklon k spurnosti som sa čoskoro dostal do ťažkostí. Vojenské orgány ma uväznili za predaj drog a pri jednej príležitosti som dezertoval. Napokon som z armády odišiel, ale ťažkosti som mal stále. Hoci môj život bol chaotický, pretože som zneužíval drogy a opíjal som sa, mal som záujem o Bibliu a túžil som mať zmysel života. Nakoniec som prišiel do styku s Jehovovými svedkami, zmenil som svoj spôsob života a chopil som sa pravdy.
Ale trvalo roky, kým som sa vyrovnal s istou chybou svojej osobnosti. Mal som hlboký odpor k autorite a rozčuľoval som sa, keď mi bola poskytovaná akákoľvek rada. Hoci som chcel byť Jehovom naplno používaný, táto slabosť mi v tom bránila. Nakoniec som s pomocou dvoch chápavých starších uznal svoj problém a začal som uplatňovať ich láskyplné biblické rady. Hoci sa ešte občas trocha rozčúlim, svoju spurnú povahu som už ovládol. Som veľmi vďačný za to, ako trpezlivo so mnou Jehova zaobchádza, a tiež za láskyplnú pomoc starších. Vďaka môjmu duchovnému pokroku som bol nedávno vymenovaný za služobného pomocníka.“
Ako Nicholas zistil, zmeniť hlboko zakorenené postoje nie je ľahké. Možno máme podobný problém. Možno sme príliš citliví. Možno v sebe živíme mrzutosť alebo kladieme prílišný dôraz na nezávislosť. A tak náš kresťanský pokrok môže byť obmedzený. Brusiči diamantov sa s niečím podobným stretávajú pri kameňoch, ktoré volajú dvojčatá. Sú to v skutočnosti dva kamene, ktoré pri vytváraní diamantu zrástli do jedného. Následkom toho majú dvojčatá dve nerovnaké rastové štruktúry, ktoré veľmi sťažujú brúsenie podľa zrna. V našom prípade je tu ochotný duch, ktorý bojuje proti nedokonalému telu. (Matúš 26:41; Galaťanom 5:17) Niekedy možno cítime sklon celkom sa vzdať boja a zdôvodňujeme si to tým, že nedokonalosti našej osobnosti nie sú dôležité. Možno si povieme: „Koniec koncov, moja rodina i priatelia ma i tak majú radi.“
Ale ak máme slúžiť bratom a oslavovať nášho nebeského Otca, je potrebné, aby sme boli ‚obnovení v sile, ktorá podnecuje našu myseľ‘ tým, že si obliekame novú osobnosť. Úsilie sa oplatí, ako to môže dosvedčiť Nicholas a nespočetné množstvo ďalších. Brusič diamantov vie, že jeden kaz môže znehodnotiť celý diamant. Podobne si môžeme zanedbaním nejakej slabej stránky našej osobnosti pokaziť svoj duchovný vzhľad. A čo je ešte horšie, vážna slabosť by mohla viesť k nášmu duchovnému pádu. — Príslovia 8:33.
Ako „oheň“ v našom vnútri
Brusič diamantu sa snaží udržať takzvaný oheň vnútri diamantu. Dosiahne sa to vybrúsením plôšok tak, že vytvárajú takzvaný dúhový efekt. Vnútri diamantu sa mnohofarebné svetlo odráža rôznymi smermi a vytvára oheň, vďaka ktorému sa diamant trbliece. Podobne môže byť Boží duch v našom vnútri ako „oheň“. — 1. Tesaloničanom 5:19; Skutky 18:25; Rimanom 12:11.
Ale čo ak cítime, že potrebujeme získať duchovnú motiváciu? Ako ju možno nájsť? Potrebujeme ‚uvažovať o svojich cestách‘. (Žalm 119:59, 60) To bude zahŕňať rozpoznanie vecí, ktoré nás duchovne spomaľujú, a potom určenie toho, ktoré teokratické činnosti potrebujeme vykonávať intenzívnejšie. Duchovné ocenenie si môžeme prehlbovať pravidelným osobným štúdiom a vrúcnou modlitbou. (Žalm 119:18, 32; 143:1, 5, 8, 10) Navyše, keď budeme pestovať spoločenstvo s tými, ktorí tvrdo pracujú vo viere, budeme ďalej posilňovať svoje odhodlanie slúžiť Jehovovi horlivo. — Títovi 2:14.
Mladá kresťanka Louise uznala: „O pravidelnej priekopníckej službe čiže o službe hlásateľky Kráľovstva celým časom som uvažovala už dva roky predtým, ako som si skutočne podala prihlášku. Nič mi nebránilo, ale žila som v pohodlných vychodených koľajach a jednoducho som nevynakladala úsilie, aby som sa z nich dostala. Potom mi náhle zomrel otec. Uvedomila som si, aký je život krehký a že som ten svoj nevyužívala najlepšie. A tak som zmenila svoj duchovný postoj, začala som viac pracovať v službe a stala som sa pravidelnou priekopníčkou. Mimoriadnou pomocou v tomto ohľade mi boli tí duchovní bratia a sestry, ktorí vždy podporovali opatrenia pre zvestovateľskú službu a ktorí ma v službe pravidelne sprevádzali. Zistila som, že máme rovnaké hodnoty a ciele ako naši spoločníci, či už v dobrom alebo v zlom ohľade.“
Ostrení akoby železom
Diamanty sú najtvrdším materiálom, aký sa prirodzene vyskytuje na zemi. Preto je na brúsenie jedného diamantu potrebný iný diamant. Tým, ktorí študujú Bibliu, to môže pripomenúť príslovie, ktoré hovorí: „Železo sa ostrí železom. Tak ostrí jeden muž tvár druhého.“ (Príslovia 27:17) Ako sa „ostrí“ tvár človeka? Človek môže úspešne ostriť intelektuálny a duchovný stav iného človeka tak, ako možno použiť kus železa na ostrenie čepele vyrobenej z toho istého kovu. Napríklad ak sme skľúčení z nejakého sklamania, povzbudenie od iného človeka môže byť veľmi povznášajúce. Náš smutný výraz sa tak môže zmeniť a môžeme byť oživení k obnovenej horlivej činnosti. (Príslovia 13:12) Zvlášť zboroví starší môžu pomôcť ostriť nás poskytovaním biblického povzbudenia a rád na zlepšenie. Riadia sa zásadou, ktorú vyslovil Šalamún: „Daj múdremu, a stane sa ešte múdrejším. Odovzdaj poznanie niekomu spravodlivému, a jeho učenosť vzrastie.“ — Príslovia 9:9.
Prirodzene, duchovné školenie si vyžaduje čas. Apoštol Pavol sa delil o svoje skúsenosti a vyučovacie metódy s Timotejom viac než desať rokov. (1. Korinťanom 4:17; 1. Timotejovi 4:6, 16) Dlhé školenie, ktoré dal Mojžiš Jozuovi počas obdobia viac než 40 rokov, prinášalo izraelskému národu úžitok dlhý čas. (Jozua 1:1, 2; 24:29, 31) Elizeus sprevádzal proroka Eliáša možno 6 rokov, pričom dostával znamenitý základ pre svoju službu, ktorá mala trvať asi 60 rokov. (1. Kráľov 19:21; 2. Kráľov 3:11) Trpezlivým poskytovaním pokračujúceho školenia sa starší riadia príkladom Pavla, Mojžiša a Eliáša.
Vyjadrovanie pochvaly je veľmi dôležitou súčasťou školenia. Úprimné vyjadrenia ocenenia za dobre zvládnutú úlohu alebo za chvályhodné počínanie môžu pobádať druhých, aby chceli slúžiť Bohu ešte plnšie. Pochvala buduje dôveru, ktorá zase podnieti pracovať na prekonávaní slabostí. (Porovnaj 1. Korinťanom 11:2.) Povzbudenie k pokroku v pravde dostaneme aj tak, že sa budeme intenzívne zamestnávať v diele kázania o Kráľovstve a v ďalších zborových činnostiach. (Skutky 18:5) Keď starší prideľujú zodpovednosti bratom v súlade s ich duchovným pokrokom, títo muži tak získavajú cenné skúsenosti a je pravdepodobné, že to posilní ich túžbu ďalej duchovne napredovať. — Filipanom 1:8, 9.
Dobrý dôvod na dosahovanie duchovného pokroku
Diamanty sa považujú za cenné. To isté platí aj o tých, ktorí sa teraz pripájajú k celosvetovej rodine Jehovových ctiteľov. Skutočne, sám Boh ich nazýva „žiaducimi“ alebo „cennými“ vecami všetkých národov. (Haggeus 2:7, poznámka pod čiarou v Reference Bible) V minulom roku sa 375 923 ľudí stalo pokrstenými svedkami Jehovu. Kvôli tomuto vzrastu je potrebné ‚urobiť miesto stanu priestrannejšie‘. Dosahovaním duchovného pokroku — a úsilím o výsady kresťanskej služby — je možné mať podiel na starostlivosti, ktorú si tento rozmach vyžaduje. — Izaiáš 54:2; 60:22.
Na rozdiel od mnohých cenných diamantov, ktoré sa uchovávajú v bankových trezoroch a vidieť ich zriedka, naša duchovná hodnota môže jasne žiariť. A keď pravidelne brúsime svoje kresťanské vlastnosti a prejavujeme ich, oslavujeme Jehovu Boha. Ježiš nabádal svojich nasledovníkov: „Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše znamenité skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Matúš 5:16) To nám iste dáva rozumný dôvod na dosahovanie duchovného pokroku.
[Poznámka pod čiarou]
a V tomto článku sú použité náhradné mená.