Využi svoj život čo najlepšie
OTEC bol v dome, v posteli; zomieral na rakovinu. Jeho syn bol v dielni a ukladal stolárske nástroje svojho otca. Ako ich bral do ruky, uvažoval o krásnych veciach, ktoré otec pomocou nich urobil. Hoci dielňa bola vedľa domu, vedel, že otec do nej už nikdy nevkročí, už nikdy nebude držať v rukách nástroje, ktoré tak zručne používal. Ten čas bol minulosťou.
Syn uvažoval o texte z Kazateľa 9:10: „Všetko, čo nájde tvoja ruka robiť, rob celou svojou silou, pretože nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti v šeole [hrobe], na mieste, na ktoré ideš.“ Dobre poznal tento biblický text. Použil ho mnohokrát, keď učil druhých biblickú pravdu, že smrť je stav nečinnosti. Sila Šalamúnovej argumentácie sa teraz dotkla jeho srdca — máme žiť naplno a tešiť sa zo svojich dní, pokým môžeme, lebo príde čas, keď to už nebudeme môcť robiť.
Teš sa zo života
V celej knihe Kazateľ múdry kráľ Šalamún nabáda svojich čitateľov, aby v živote nachádzali potešenie. Napríklad v 3. kapitole sa hovorí: „Spoznal som, že nie je pre [ľudí] nič lepšie, než aby sa radovali a konali dobro za svojho života, a každý človek by mal jesť a piť a vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu. Je to dar od Boha.“ — Kazateľ 3:12, 13.
Boh inšpiroval Šalamúna, aby túto myšlienku zopakoval: „Hľa, najlepšie, čo som videl, čo je pekné, je to, aby človek jedol a pil a videl dobré za všetku svoju tvrdú prácu, ktorou sa namáha pod slnkom v počte dní svojho života, ktoré mu dal pravý Boh, pretože to je jeho podiel.“ — Kazateľ 5:18.
Podobne nabáda mladých ľudí: „Raduj sa, mladý muž [alebo žena] vo svojej mladosti a nech ti tvoje srdce pôsobí dobro v dňoch tvojho mladého veku; a choď po cestách svojho srdca a v tom, čo vidia tvoje oči.“ (Kazateľ 11:9a) Aké pekné je tešiť sa naplno zo sily a energie mladosti! — Príslovia 20:29.
‚Pamätaj na svojho Stvoriteľa‘
Samozrejme, Šalamún tým nemieni, že je múdre ísť za všetkým, čo možno priťahuje naše srdce alebo oči. (Porovnaj 1. Jána 2:16.) Je to jasné z toho, čo píše ďalej: „Ale vedz, že ťa pre to všetko [snaženia, ktoré môžu uspokojiť tvoje túžby] pravý Boh privedie na súd.“ (Kazateľ 11:9b) Bez ohľadu na náš vek mali by sme pamätať na to, že Boh pozoruje, čo robíme so svojím životom, a podľa toho nás bude súdiť.
Aké pochabé je usudzovať, že môžeme žiť životom zameraným na seba a zbožnú oddanosť odkladať na neskoršie roky! Náš život sa môže kedykoľvek náhle skončiť. No aj keď sa tak nestane, slúžiť Bohu v starobe nebude ľahšie. Šalamún, uznávajúc túto skutočnosť, píše: „Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa v dňoch svojho mladého veku, skôr než prídu biedne dni, alebo nadídu roky, keď povieš: ‚Nemám v nich potešenie.‘“ — Kazateľ 12:1.
Pokročilý vek si vyberá svoju daň. Šalamún ďalej symbolickými výrazmi opisuje účinky pokročilého veku. Ruky sa chvejú, nohy slabnú a zubov ubúda. Vlasy šedivejú a vypadávajú. Spánok je taký čujný, že človeka zobudí aj spev vtáka. Zmysly — zrak, sluch, hmat, čuch a chuť — slabnú. Zoslabnuté telo dáva dôvod na strach z pádu a na ďalšie „zdesenia“ na verejných cestách. Nakoniec človek zomiera. — Kazateľ 12:2–7.
Staroba je zvlášť nepriaznivá pre tých, ktorí ‚nepamätali na svojho Vznešeného Stvoriteľa‘ počas svojej mladosti. Takí ľudia ‚nemajú potešenie‘ v neskorších rokoch, lebo svoj život premárnili. Bezbožný spôsob života môže ešte pridať k problémom a bolestiam staroby. (Príslovia 5:3–11) Je smutné, že keď sa takíto ľudia pozerajú dopredu, nevidia žiadnu budúcnosť, iba hrob.
Radovať sa v starobe
To neznamená, že starí ľudia sa nemôžu tešiť zo života. Biblia spája ‚dĺžku dní a roky života‘ aj s Božím požehnaním. (Príslovia 3:1, 2) Jehova svojmu priateľovi Abrahámovi povedal: „A ty, ty... budeš pochovaný v dobrej starobe.“ (1. Mojžišova 15:15) Napriek nepríjemnostiam pokročilého veku Abrahám vo svojich neskorších rokoch našiel pokoj a s uspokojením hľadel späť na svoj život oddaný Jehovovi. Okrem toho vo viere hľadel dopredu na „mesto, ktoré má skutočné základy“ — na Božie Kráľovstvo. (Hebrejom 11:10) A tak zomrel „starý a spokojný“. — 1. Mojžišova 25:8.
Šalamún preto nabádal: „Keby snáď človek žil i mnoho rokov, vo všetkých nech sa raduje.“ (Kazateľ 11:8) Bez ohľadu na to, či sme mladí alebo starí, pravá radosť je spojená s naším vzťahom k Bohu.
Keď mladý muž v dielni odkladal posledné nástroje svojho otca, uvažoval o týchto veciach. Uvažoval o všetkých ľuďoch, ktorých poznal a ktorí sa snažili čo najlepšie využiť svoj život, ale nenašli šťastie, lebo nemali vzťah k svojmu Stvoriteľovi. Aké bolo vhodné, že Šalamún po povzbudení radovať sa počas života zhrnul všetko slovami: „Všetko bolo vypočuté a záver vecí je: boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka“! — Kazateľ 12:13.