Osemnásta kapitola
Poučenie o nevernosti
1. Ako sa človek mohol cítiť v starovekom meste počas obliehania?
PREDSTAV si, ako by si sa asi cítil v starovekom meste počas obliehania. Pred hradbami je nepriateľ — silný a neľútostný. Vieš, že ostatné mestá už dobyl. Teraz je rozhodnutý dobyť a vyplieniť aj vaše mesto, znásilniť ženy a pozabíjať jeho obyvateľov. Nepriateľské vojská sú príliš mocné na to, aby proti nim mohol niekto obstáť v priamom boji; môžeš len dúfať, že ich zadržia hradby mesta. Ako sa pozeráš ponad hradby, vidíš obliehacie veže, ktoré priniesli nepriatelia. Majú aj obliehacie stroje na vrhanie balvanov, ktorými chcú zničiť vaše opevnenie. Môžeš vidieť aj ich baranidlá a útočné rebríky, ich lukostrelcov, bojové vozy a hordy vojakov. Aký hrozivý pohľad!
2. Kedy nastáva obľahnutie Jeruzalema opísané v 22. kapitole Izaiáša?
2 V 22. kapitole Izaiáša čítame o takomto obľahnutí — o obľahnutí Jeruzalema. Kedy k nemu došlo? Je ťažké poukázať na konkrétne obliehanie, pri ktorom sa splnili všetky opísané črty. Proroctvo treba zrejme chápať ako všeobecný opis rôznych obľahnutí, ktoré má Jeruzalem zažiť, všeobecné varovanie pred tým, čo ho čaká.
3. Ako reagujú obyvatelia Jeruzalema na obľahnutie mesta, ktoré opisuje Izaiáš?
3 Čo robia obyvatelia Jeruzalema počas obliehania, ktoré Izaiáš opisuje? Volajú ako Boží zmluvný ľud k Jehovovi, aby ich zachránil? Nie, prejavujú veľmi nemúdry postoj, aký aj dnes vidno u mnohých, ktorí tvrdia, že uctievajú Boha.
Mesto je obľahnuté
4. a) Čo je ‚údolie videnia‘ a prečo má takéto označenie? b) Aký je duchovný stav obyvateľov Jeruzalema?
4 V 21. kapitole Izaiáša sa každé z troch posolstiev súdu začínalo slovom „vyhlásenie“. (Izaiáš 21:1, 11, 13) Kapitola 22 sa začína rovnako: „Vyhlásenie o údolí videnia: Čo je to s tebou, že si celé vystúpilo na strechy?“ (Izaiáš 22:1) ‚Údolie videnia‘ sa vzťahuje na Jeruzalem. Aj keď toto mesto leží na vyvýšenom mieste, je obklopené vyššími vrchmi, a preto je nazvané údolím. Je spájané s ‚videním‘, pretože v ňom boli dané mnohé božské videnia alebo zjavenia. Z tohto dôvodu by obyvatelia mesta mali dbať na Jehovove slová. Oni však ignorujú Jehovu a uchyľujú sa k falošnému uctievaniu. Nepriateľ obliehajúci mesto je nástrojom na vykonanie Božieho súdu nad týmto spurným ľudom. — 5. Mojžišova 28:45, 49, 50, 52.
5. Pravdepodobne prečo ľudia vystupujú na strechy?
5 Všimni si, že obyvateľstvo Jeruzalema „celé vystúpilo na strechy“ svojich domov. V staroveku mali izraelské domy rovné strechy, na ktorých sa rodiny často schádzali. Izaiáš nehovorí, prečo pri tejto príležitosti vystupujú na strechy, no jeho slová vyjadrujú nesúhlas. Pravdepodobne teda na ne vystupujú preto, aby prosili o pomoc svojich falošných bohov. V rokoch pred zničením Jeruzalema v roku 607 pred n. l. to bolo ich zvykom. — Jeremiáš 19:13; Sofoniáš 1:5.
6. a) Aké podmienky vládnu v Jeruzaleme? b) Prečo niektorí jasajú, ale čo ich čaká?
6 Izaiáš pokračuje: „Bolo si plné hluku, búrlivé mesto, [jasajúce mestečko]. Tvoji pobití nie sú tí, ktorí sú pobití mečom, ani tí, ktorí sú mŕtvi v boji.“ (Izaiáš 22:2) V meste sa zhromaždili zástupy ľudí, a tak je v ňom rozruch. Ľudia na uliciach sú hluční a boja sa. Niektorí však jasajú, možno preto, lebo majú pocit, že sú v bezpečí, alebo si myslia, že nebezpečenstvo už pominulo.a Jasať v tomto čase je však pochabé. Mnohí v meste zomrú oveľa krutejšou smrťou než ostrím meča. Obľahnuté mesto je odrezané od vonkajších zdrojov potravy. Zásob v meste ubúda. Hlad v preplnenom meste vedie k epidémiám. Mnohí v Jeruzaleme preto zomrú hladom alebo následkom morových nákaz. To sa spĺňa tak v roku 607 pred n. l., ako aj v roku 70 n. l. — 2. Kráľov 25:3; Plač Jeremiáša 4:9, 10.b
7. Čo robia jeruzalemskí vládcovia počas obliehania a k čomu to vedie?
7 Aké vedenie poskytujú počas tejto krízy jeruzalemskí vládcovia? Izaiáš odpovedá: „Všetci tvoji diktátori utiekli naraz. Bez použitia luku boli uväznení. Všetci tvoji, ktorí boli nájdení, sú spolu uväznení. Utiekli ďaleko.“ (Izaiáš 22:3) Vládcovia a mocní muži sa pokúšajú utiecť, no sú chytení! Sú zajatí dokonca bez toho, že by proti nim musel byť natiahnutý luk, a sú odvedení ako väzni. To sa spĺňa v roku 607 pred n. l. Keď sú hradby Jeruzalema prelomené, kráľ Cedekijah so svojimi mocnými mužmi v noci uteká. Nepriatelia sa to dozvedajú, prenasledujú ich a doháňajú na rovinách Jericha. Mocní muži sa rozutekajú. Cedekijah je chytený, oslepený, spútaný medenými okovami a odvlečený do Babylona. (2. Kráľov 25:2–7) Aké tragické následky má jeho nevernosť!
Zdesenie z nešťastia
8. a) Ako reaguje Izaiáš na proroctvo predpovedajúce nešťastie pre Jeruzalem? b) Aká situácia nastáva v Jeruzaleme?
8 Izaiáša toto proroctvo hlboko znepokojuje. Hovorí: „Odvráťte odo mňa upretý pohľad. Ja prejavím horkosť plačom. Nenaliehajte na to, že ma budete utešovať kvôli vyplieneniu dcéry môjho ľudu.“ (Izaiáš 22:4) Izaiáš smútil nad prorokovaným údelom Moába a Babylona. (Izaiáš 16:11; 21:3) Teraz, keď uvažuje o nešťastí prichádzajúcom na jeho vlastný ľud, jeho zdesenie a nárek sú ešte intenzívnejšie. Nedá sa utešiť. Prečo? „Veď je to deň zmätku a pošliapavania a pomätenia, ktorý má Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk, v údolí videnia. Je tu ten, čo búra múr, a volanie k vrchu.“ (Izaiáš 22:5) V Jeruzaleme vládne úplný zmätok. Ľudia bezcieľne pobehujú v panike. Keď nepriateľ začína prerážať hradby mesta, počuť „volanie k vrchu“. Znamená to, že obyvatelia mesta volajú k Bohu v jeho svätom chráme na vrchu Mória? Možno. No vzhľadom na ich nevernosť to pravdepodobne znamená len to, že kričia od strachu a ich krik sa ozýva v okolitých horách.
9. Opíš vojsko ohrozujúce Jeruzalem.
9 Aký nepriateľ ohrozuje Jeruzalem? Izaiáš nám hovorí: „Elám zodvihol tulec v bojovom dvojkolesovom voze pozemského človeka s koňmi; a Kir odkryl štít.“ (Izaiáš 22:6) Nepriatelia sú dobre vyzbrojení. Majú lukostrelcov s tulcami naplnenými šípmi. Bojovníci si pripravujú štíty na boj. Majú aj vozy a kone vycvičené na boj. Vo vojsku sú vojaci z Elámu, ktorý sa nachádza severne od dnešného Perzského zálivu, i vojaci z Kiru, ktorý pravdepodobne leží blízko Elámu. Zmienka o týchto krajinách naznačuje, že útočníci prichádzajú z veľkej diaľky. Naznačuje to tiež, že k vojsku, ktoré ohrozuje Jeruzalem v Ezechiášových dňoch, zrejme patria aj elámski lukostrelci.
Pokusy brániť sa
10. Aký vývoj udalostí je pre mesto zlou predzvesťou?
10 Izaiáš opisuje vývoj situácie: „Stane sa, že najvyberanejšie z tvojich nížin sa naplnia bojovými dvojkolesovými vozmi a kone sa určite postavia pri bráne a niekto odstráni Júdovu stenu.“ (Izaiáš 22:7, 8a) Na rovinách pred Jeruzalemom sa zhromažďujú vozy a kone a pripravujú sa zaútočiť na brány mesta. Čo je ‚Júdova stena‘, ktorá má byť odstránená? Pravdepodobne je to mestská brána, ktorej prerazenie je pre obrancov zlou predzvesťou.c Po odstránení tejto ochrannej „steny“ je mesto prístupné útočníkom.
11, 12. Aké obranné opatrenia robia obyvatelia Jeruzalema?
11 Izaiáš sa teraz sústreďuje na pokusy ľudu brániť sa. Ich prvou myšlienkou sú zbrane! „V ten deň pozrieš k zbrojnici domu lesa a istotne uvidíte tie trhliny múrov Mesta Dávidovho, lebo ich bude určite mnoho. A zhromaždíte vody dolného rybníka.“ (Izaiáš 22:8b, 9) Zbrane sú uložené v zbrojnici domu lesa. Túto zbrojnicu postavil Šalamún. Keďže bola postavená z cédrov z Libanonu, stala sa známou ako „dom libanonského lesa“. (1. Kráľov 7:2–5) Sú skúmané trhliny v múre. Je zhromažďovaná voda — dôležité ochranné opatrenie. Ľud potrebuje na prežitie vodu. Bez nej mesto nemôže obstáť. Všimni si však, že nič sa tu nehovorí o tom, že by sa ľudia obracali na Jehovu s prosbou o oslobodenie. Skôr sa spoliehajú na vlastné prostriedky. Kiež nikdy neurobíme takú chybu! — Žalm 127:1.
12 Čo sa dá urobiť s tými trhlinami v mestskom múre? „Skutočne spočítate jeruzalemské domy. Budete tiež strhávať domy, aby ste zneprístupnili múr.“ (Izaiáš 22:10) Domy sú ohodnocované a zisťuje sa, ktoré z nich môžu byť zbúrané, aby sa získal materiál na opravu trhlín. Tým sa ľudia snažia zabrániť nepriateľovi, aby úplne ovládol múr.
Ľud bez viery
13. Ako sa ľud pokúša zaistiť si zásobu vody, ale na koho zabúda?
13 „Bude zberná nádrž, ktorú urobíte medzi oboma múrmi, na vody starého rybníka. A určite nepozriete na jeho vznešeného tvorcu, a toho, kto ho kedysi utvoril, istotne neuvidíte.“ (Izaiáš 22:11) Snahy zhromaždiť vodu opisované v tomto, ako aj v 9. verši nám pripomínajú, čo urobil kráľ Ezechiáš na ochranu mesta pred útokom Asýrčanov. (2. Paralipomenon 32:2–5) Ale obyvatelia mesta v Izaiášovom proroctve vôbec neprejavujú vieru. Na rozdiel od Ezechiáša pri práci na obrane mesta vôbec nemyslia na Stvoriteľa.
14. Aký nemúdry postoj prejavuje ľud napriek Jehovovmu varovnému posolstvu?
14 Izaiáš pokračuje: „Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk, bude toho dňa volať k plaču a smúteniu a plešine a k opásaniu vrecovinou. Ale, hľa, jasot a radovanie, zabíjanie dobytka a zabíjanie oviec, jedenie mäsa a pitie vína: ‚Nech sa je a pije, veď zajtra zomrieme.‘“ (Izaiáš 22:12, 13) Obyvatelia Jeruzalema vôbec neľutujú svoju vzburu voči Jehovovi. Neplačú, nestrihajú si vlasy ani nenosia vrecovinu na znak pokánia. Keby to urobili, Jehova by ich pravdepodobne ušetril od prichádzajúcej hrôzy. Oni sa však namiesto toho oddávajú zmyselným rozkošiam. Rovnaký postoj vidno dnes u mnohých, ktorí nevkladajú vieru v Boha. Pretože nemajú žiadnu nádej — či už nádej na vzkriesenie z mŕtvych, alebo na život v budúcom pozemskom Raji —, žijú len pre uspokojovanie vlastných túžob a hovoria: „Jedzme a pime, lebo zajtra máme zomrieť.“ (1. Korinťanom 15:32) Aké je to krátkozraké! Keby vložili dôveru v Jehovu, mali by trvalú nádej! — Žalm 4:6–8; Príslovia 1:33.
15. a) Aké je Jehovovo súdne posolstvo pre Jeruzalem a kto vykoná jeho súd? b) Prečo takzvané kresťanstvo postihne podobný údel, aký postihol Jeruzalem?
15 Obkľúčení obyvatelia Jeruzalema nenájdu bezpečie. Izaiáš hovorí: „Jehova vojsk mi sám zjavil do uší: ‚„Za toto previnenie vám nebude zmierenia, kým nezomriete,“ povedal Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk.‘“ (Izaiáš 22:14) Pre tvrdosť ich sŕdc nebude odpustenia. Určite ich zastihne smrť. Je to isté. Povedal to Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk. V splnení Izaiášových prorockých slov neverný Jeruzalem dvakrát postihuje nešťastie. Najprv je zničený babylonskými a neskôr rímskymi vojskami. Rovnako príde nešťastie aj na neverné kresťanstvo, ktorého členovia tvrdia, že uctievajú Boha, no v skutočnosti ho svojimi skutkami zapierajú. (Títovi 1:16) Hriechy takzvaného kresťanstva spolu s hriechmi iných náboženstiev sveta, ktoré opovrhujú Božími spravodlivými cestami, „sa nahromadili až do neba“. Tak ako previnenie odpadlíckeho Jeruzalema, aj ich previnenie je príliš veľké, než aby dosiahli zmierenie. — Zjavenie 18:5, 8, 21.
Sebecký správca
16, 17. a) Kto teraz dostáva varovné posolstvo od Jehovu a prečo? b) Čo sa stane Šebnovi pre jeho túžbu vynikať?
16 Prorok teraz obracia pozornosť od neverného ľudu na konkrétneho neverného človeka. Izaiáš píše: „Toto povedal Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk: ‚Choď, vstúp k tomu správcovi Šebnovi, ktorý je nad domom: „Čo ťa tu zaujíma a kto ťa tu zaujíma, že si si tu vytesal pohrebisko?“ Na výšine si vytesáva svoje pohrebisko; v skalnom útese si vytesáva pre seba sídlo.‘“ — Izaiáš 22:15, 16.
17 Šebna je ‚správcom domu‘, pravdepodobne domu kráľa Ezechiáša. Má teda vplyvné postavenie, druhé najvyššie po kráľovi. Veľa sa od neho očakáva. (1. Korinťanom 4:2) No v čase, keď má Šebna venovať prvoradú pozornosť záležitostiam národa, hľadá slávu pre seba. Vlastní honosnú hrobku — porovnateľnú s hrobkou kráľa —, ktorú si pre seba vytesal vysoko v skalnom útese. Jehova to vidí a inšpiruje Izaiáša, aby tohto neverného správcu varoval: „Hľa, Jehova ťa zvrháva násilným vrhom, ó, telesne schopný muž, a silou ťa zviera. Určite ťa pevne zabalí ako guľu pre širokú krajinu. Tam zomrieš a dvojkolesové vozy tvojej slávy tam budú zneuctením domu tvojho pána. A ja ťa odstrčím z tvojho miesta; niekto ťa strhne z tvojho úradného postavenia.“ (Izaiáš 22:17–19) Šebna pre svoj egocentrizmus nebude mať v Jeruzaleme ani len bežnú hrobku. Naopak, bude zvrhnutý ako guľa, zomrie vo vzdialenej krajine. To je výstraha pre všetkých, ktorým je medzi Božím ľudom zverená autorita. Zneužívanie moci povedie k strate tejto autority a možno aj k zavrhnutiu ich samých.
18. Kto nahradí Šebnu a čo to znamená, že dostane Šebnov úradný odev a kľúč od Dávidovho domu?
18 Ako však bude Šebna zbavený svojho postavenia? Jehova prostredníctvom Izaiáša vysvetľuje: „V ten deň sa stane, že ja povolám svojho sluhu, totiž Eljákima, Chilkijahovho syna. A oblečiem ho do tvojho rúcha a pevne ho obviažem tvojou šerpou a dám mu do ruky tvoje panstvo; a stane sa otcom obyvateľa Jeruzalema a judského domu. A na plecia mu dám kľúč Dávidovho domu a on otvorí a nikto nezavrie, a zavrie a nikto neotvorí.“ (Izaiáš 22:20–22) Eljákim, ktorý nahradí Šebnu, dostane úradný odev správcu spolu s kľúčom od Dávidovho domu. Biblia používa výraz „kľúč“ ako symbol autority, vlády alebo moci. (Porovnaj Matúša 16:19.) V staroveku mal kráľov radca, ktorému boli zverené kľúče, zrejme celkový dohľad nad kráľovskými komnatami a mohol dokonca rozhodovať o tých, ktorí sa uchádzali o službu u kráľa. (Porovnaj Zjavenie 3:7, 8.) Úrad správcu je preto dôležitý a od toho, kto v ňom slúži, sa veľa vyžaduje. (Lukáš 12:48) Šebna je možno schopný, no pretože je neverný, Jehova ho nahradí.
Dva symbolické kolíky
19, 20. a) Ako sa Eljákim ukáže pre ľud ako požehnanie? b) Čo sa stane s tými, ktorí sa budú ďalej spoliehať na Šebnu?
19 V závere Jehova symbolickou rečou opisuje presun Šebnovej právomoci na Eljákima. Uvádza: „‚Zarazím [Eljákima] ako kolík na trvalé miesto a stane sa trónom slávy pre dom svojho otca. A oni zavesia naň všetku slávu domu jeho otca, potomkov a výhonky a všetky nádoby malého druhu, nádoby z mís a tiež všetky nádoby z veľkých krčahov‘. ‚V ten deň,‘ je výrok Jehovu vojsk, ‚kolík [Šebna], ktorý je zarazený na trvalom mieste, bude odstránený a bude odťatý a padne, a náklad, ktorý je na ňom, bude odrezaný, lebo tak hovoril sám Jehova.‘“ — Izaiáš 22:23–25.
20 Prvým kolíkom v týchto veršoch je Eljákim. Stane sa „trónom slávy“ pre dom svojho otca, Chilkijaha. Na rozdiel od Šebnu neprinesie domu svojho otca pohanu, čiže nepokazí jeho povesť. Eljákim bude trvalou oporou pre nádoby v domácnosti, teda pre ostatných v službách kráľa. (2. Timotejovi 2:20, 21) Naproti tomu druhý kolík predstavuje Šebnu. Hoci sa zdá, že je dobre upevnený, bude odstránený. Ktokoľvek sa bude na neho ďalej spoliehať, padne.
21. Kto bol v súčasnosti nahradený tak ako Šebna, prečo a kým bol nahradený?
21 Šebnova skúsenosť nám pripomína, že všetci, ktorí vyhlasujú, že uctievajú Boha, a ktorí prijali nejaké výsady služby, by mali využívať tieto výsady na službu druhým a na prinášanie chvály Jehovovi. Nemali by svoje postavenie zneužívať na vlastné obohacovanie ani na vyzdvihovanie osobnej dôležitosti. Napríklad takzvané kresťanstvo sa dlho vyvyšovalo ako ustanovený správca, zástupca Ježiša Krista na zemi. No tak ako Šebna priniesol pohanu svojmu otcovi, keď hľadal vlastnú slávu, aj vodcovia takzvaného kresťanstva priniesli pohanu Stvoriteľovi tým, že si hromadili bohatstvo a moc pre seba. Preto keď prišiel v roku 1918 čas, aby sa súd „začal od Božieho domu“, Jehova zosadil takzvané kresťanstvo. Bol určený iný správca — „verný správca, ten rozvážny“ —, ktorý bol ustanovený nad Ježišovou domácnosťou na zemi. (1. Petra 4:17; Lukáš 12:42–44) Táto zložená trieda sa ukázala ako hodná prevziať kráľovský „kľúč“ od Dávidovho domu. Ako dôveryhodný „kolík“ dokazuje, že je spoľahlivou oporou pre všetky rozličné „nádoby“, pre pomazaných kresťanov s rôznymi zodpovednosťami, ktorí sa na ňu obracajú, aby dostali duchovný pokrm. Aj „iné ovce“, ako ‚cudzí usadlík vnútri brán‘ starovekého Jeruzalema, sa spoliehajú na tento „kolík“, na novodobého Eljákima. — Ján 10:16; 5. Mojžišova 5:14.
22. a) Prečo bolo nahradenie Šebnu ako správcu časové? b) Prečo bolo ustanovenie ‚verného správcu, toho rozvážneho‘ v súčasnosti časové?
22 Eljákim nahradil Šebnu, keď bol Jeruzalem ohrozovaný Senacheribom a jeho hordami. Podobne aj „verný správca, ten rozvážny“ bol ustanovený slúžiť v čase konca, ktorý vyvrcholí tým, že Satan so svojimi silami podnikne posledný útok na „Boží Izrael“ a na jeho spoločníkov, iné ovce. (Galaťanom 6:16) Tak ako to bolo v Ezechiášových dňoch, aj tento útok sa skončí zničením nepriateľov spravodlivosti. Tí, ktorí sa opierajú o ‚kolík na trvalom mieste‘, o verného správcu, prežijú, tak ako verní obyvatelia Jeruzalema prežili útok Asýrčanov na Judsko. Aké je teda múdre nelipnúť na pochybnom „kolíku“ takzvaného kresťanstva!
23. Čo sa nakoniec stalo so Šebnom a ako sa z toho môžeme poučiť?
23 Čo sa stalo so Šebnom? Nemáme správu, ako sa na ňom splnilo proroctvo zaznamenané v Izaiášovi 22:18. Keď sa vyvyšoval a bol potom pokorený, podobal sa na takzvané kresťanstvo, no zrejme sa z pokarhania poučil. V tomto ohľade sa značne líši od takzvaného kresťanstva. Keď Asýrčan Rabsáke žiadal, aby Jeruzalem kapituloval, Ezechiášov nový správca Eljákim viedol delegáciu, ktorá sa s ním mala stretnúť. Šebna bol po jeho boku ako kráľov tajomník. Bol teda zjavne ďalej v službách kráľa. (Izaiáš 36:2, 22) Aké znamenité poučenie pre tých, ktorí stratili výsady služby v Božej organizácii! Namiesto toho, aby zatrpkli a boli namrzení, urobia múdro, ak budú ďalej slúžiť Jehovovi v akomkoľvek postavení, v akom im to Jehova umožní. (Hebrejom 12:6) Takým konaním sa vyhnú nešťastiu, ktoré postihne takzvané kresťanstvo. Budú sa tešiť z Božej priazne a požehnania po celú večnosť.
[Poznámky pod čiarou]
a V roku 66 n. l. mnohí Židia jasali, keď rímske vojská obliehajúce Jeruzalem odtiahli.
b Podľa Josepha, historika z prvého storočia, v roku 70 n. l. bol v Jeruzaleme taký krutý hlad, že ľudia jedli kožu, trávu a seno. V jednom zaznamenanom prípade matka upiekla a zjedla vlastného syna.
c ‚Júdova stena‘ sa prípadne môže vzťahovať aj na niečo iné, čo má chrániť mesto, napríklad na pevnosť, v ktorej sú uložené zbrane a ubytovaní vojaci.
[Obrázok na strane 231]
Keď Cedekijah uteká, je chytený a oslepený
[Obrázok na stranách 232, 233]
Vyhliadky Židov uväznených v Jeruzaleme sú pochmúrne
[Obrázok na strane 239]
Ezechiáš robí Eljákima ‚kolíkom na trvalom mieste‘
[Obrázok na strane 241]
Tak ako Šebna, aj mnohí vodcovia takzvaného kresťanstva prinášajú Stvoriteľovi hanbu tým, že si hromadia bohatstvo
[Obrázky na strane 242]
V súčasnosti je nad Ježišovou domácnosťou ustanovená trieda verného správcu