-
‚Stále ma očakávajte‘Strážna veža 1996 | 1. marca
-
-
‚Stále očakávajte‘
16. a) Pre koho bola skutočnosť, že Jehovov deň sa blíži, zdrojom radosti a prečo? b) Aké burcujúce volanie zaznelo k tomuto vernému ostatku?
16 I keď medzi vodcami a mnohými obyvateľmi Judska a Jeruzalema prevládala duchovná otupenosť, skepticizmus, modlárstvo, skazenosť a hmotárstvo, niektorí verní Židia zjavne počúvali Sofoniášove varovné proroctvá. Zarmucovali ich hanebné praktiky judských kniežat, sudcov a kňazov. Pre týchto lojálnych ľudí boli Sofoniášove vyhlásenia zdrojom útechy. To, že Jehovov deň sa blížil, im nespôsobovalo úzkosť; naopak, bolo to pre nich zdrojom radosti, pretože to malo ukončiť tie odporné praktiky. Tento verný ostatok venoval pozornosť Sofoniášovmu burcujúcemu volaniu: „‚Preto ma stále očakávajte,‘ je Jehovov výrok, ‚do dňa, keď vstanem ku koristi, lebo mojím sudcovským rozhodnutím je zhromaždiť národy, aby som zozbieral kráľovstvá, aby som na ne vylial svoje verejné odsúdenie, celý svoj planúci hnev.‘“ — Sofoniáš 3:8.
17. Kedy a ako sa začali spĺňať na národoch Sofoniášove súdne posolstvá?
17 Tí, ktorí dbali na túto výstrahu, neboli prekvapení. Mnohí sa dožili splnenia Sofoniášovho proroctva. V roku 632 pred n. l. koalícia Babylončanov, Médov a hord zo severu, pravdepodobne Skýtov, dobyla a zničila Ninive. Historik Will Durant hovorí: „Vojsko Babylončanov pod velením Nabopalasara sa spojilo s vojskom Médov pod velením Kyaxaresa a s hordami Skýtov z Kaukazu a s úžasnou ľahkosťou a rýchlosťou sa zmocnili pevností severu... Jedným úderom vymizla Asýria z dejín.“ A presne to prorokoval Sofoniáš. — Sofoniáš 2:13–15.
18. a) Ako bol vykonaný božský rozsudok nad Jeruzalemom a prečo? b) Ako sa splnilo Sofoniášovo proroctvo o Moábovi a Ammónovi?
18 Mnohí Židia, ktorí stále očakávali Jehovu, sa dožili aj vykonania jeho rozsudkov nad Judskom a Jeruzalemom. O Jeruzaleme Sofoniáš prorokoval: „Beda utláčajúcemu mestu, ktoré sa búri a znečisťuje sa! Nepočúvalo hlas; neprijalo kázeň. Nedôverovalo Jehovovi. Nepriblížilo sa k svojmu Bohu.“ (Sofoniáš 3:1, 2) Jeruzalem bol pre svoju nevernosť dvakrát obliehaný Babylončanmi a nakoniec bol v roku 607 pred n. l. dobytý a zničený. (2. Paralipomenon 36:5, 6, 11–21) A čo sa týka Moába a Ammóna, podľa židovského historika Josepha Babylončania proti nim v piatom roku po páde Jeruzalema viedli vojnu a porazili ich. Potom prestali existovať, ako bolo prorokované.
19. 20. a) Ako Jehova odmenil tých, ktorí ho stále očakávali? b) Prečo nás tieto udalosti zaujímajú a o čom sa bude uvažovať v nasledujúcom článku?
19 Splnenie týchto i ďalších podrobností Sofoniášovho proroctva bolo pre Židov i pre Nežidov, ktorí stále očakávali Jehovu, zážitkom posilňujúcim vieru. Medzi tými, ktorí prežili zničenie, ktoré postihlo Judsko a Jeruzalem, bol Jeremiáš, Etiópčan Ebed-melech a domácnosť Rechabitu Jonadába. (Jeremiáš 35:18, 19; 39:11, 12, 16–18) Verní Židia vo vyhnanstve a ich potomkovia, ktorí ďalej čakali na Jehovu, sa stali súčasťou šťastného ostatku, ktorý bol oslobodený z Babylona v roku 537 pred n. l. a vrátil sa do Judska, aby obnovil čisté uctievanie. — Ezdráš 2:1; Sofoniáš 3:14, 15, 20.
-
-
„Kiež tvoje ruky neklesnú“Strážna veža 1996 | 1. marca
-
-
2. V čom sa pomery za dní Sofoniáša podobajú situácii v dnešnom takzvanom kresťanstve?
2 Jehovovým sudcovským rozhodnutím dnes je zhromaždiť národy na zničenie v oveľa väčšom rozsahu, ako to bolo za dní Sofoniáša. (Sofoniáš 3:8) Tie národy, ktoré tvrdia, že sú kresťanské, sú v Božích očiach zvlášť vinné.
-