Absolventi Gileádu — „skutoční misionári“!

„KTO je to misionár?“ Táto otázka bola položená v jednom novinovom úvodníku takmer pred štyrmi desaťročiami. Pisateľ článku sa snažil dokázať, že praví misionári boli nástrojmi sociálnej a ekonomickej reformy. Avšak v nedeľu 5. marca 1995 bola v zjazdovej sále Jehovových svedkov v Jersey City predložená dôrazná odpoveď celkom iného znenia. Pri akej príležitosti? Pri graduácii 98. triedy Gileádu, biblickej školy Watchtower — školy, ktorá vysiela misionárov do celého sveta!

Po úvodnej piesni a modlitbe Albert D. Schroeder z vedúceho zboru srdečne privítal všetkých 6430 prítomných. Vo svojich úvodných slovách brat Schroeder jasne ukázal, prečo sú absolventi Gileádu odlišní od ostatných, ktorí sa nazývajú misionármi. Povedal: „Hlavnou učebnicou Gileádu je Biblia.“ Absolventi Gileádu sú školení nie ako sociálni pracovníci, ale ako učitelia Božieho Slova. Preto sú mimoriadne spôsobilí starať sa o duchovné potreby ľudí na rôznych územiach v zahraničí.

Nasledujúci rečníci sa dotkli mnohých ďalších oblastí, v ktorých absolventi Gileádu poskytujú dôkaz, že sú „skutočnými“ misionármi. Charles Molohan k nim prehovoril na námet „Ďalej prinášajte znamenité ovocie ako misionári“. Brat Molohan využil slová apoštola Pavla v Kolosanom 1:9, 10, aby absolventom pripomenul, že uplynulých päť mesiacov v Gileáde im pomohlo podrásť „v presnom poznaní Boha“. Vďaka tomu budú môcť prinášať ovocie dvoma spôsobmi: prejavovaním ovocia Božieho ducha a odovzdávaním biblických právd druhým.

V ďalšom prejave Daniel Sydlik z vedúceho zboru rozvinul tému podnecujúcu k zamysleniu: „Nekupči so svojím životom“. Spomenul Ježišovu otázku: „Čo dá človek na výmenu za svoju dušu?“ (Matúš 16:26) Brat Sydlik poznamenal: „Ľudia predali svoje duše za ľahší, pohodlnejší spôsob života.“ Avšak tí, čo majú živú vieru, nemôžu zoči-voči skúškam robiť kompromisy. Ježišove slová naznačujú, že človek musí byť ochotný ,dať‘, to znamená obetovať svoju dušu čiže život, aby ju mohol získať. Noví misionári boli povzbudení, aby vo svojej službe dali Jehovovi všetko, čo majú, to najlepšie!

Potom hovoril William Van de Wall z výboru služobného oddelenia na námet „Apoštol Pavol — príklad hodný napodobňovania“. Brat Van de Wall vysvetlil: „Pavol razil cestu misionárskemu dielu v prvom storočí.“ Potom boli vhodne vyzdvihnuté štyri oblasti, v ktorých dal apoštol Pavol dobrý príklad misionárom v dnešnej dobe: 1. Pavlov úprimný záujem o ľudí a jeho láska k nim, 2. účinnosť jeho služby, 3. jeho skromnosť v tom, že sa nevyvyšoval, 4. jeho bezpodmienečná dôvera v Jehovu.

„Nech ťa Jehova preskúma v tvojom novom pridelení“ bol námet, ktorý rozoberal Lyman A. Swingle z vedúceho zboru. Na základe denného textu zo Žalmu 139:16 brat Swingle ukázal, že absolventi ako noví misionári sa budú vo svojom pridelení stretávať s problémami a že Jehova vie, ako tieto problémy riešiť. „Choďte za ním,“ nabádal, „rozprávajte sa s ním, keď máte problém. Snažte sa zistiť, aká je jeho vôľa.“

John E. Barr z vedúceho zboru potom hovoril na námet „Neobyčajne rastie vaša viera“. (2. Tesaloničanom 1:3) V Lukášovi 17:1 čítame, že Ježiš povedal: „Nedá sa vyhnúť tomu, aby nevznikli dôvody na potknutie.“ Niektorí sa potkli na osobnostiach spolumisionárov. Ale brat Barr povzbudil misionárov, aby mali vieru potrebnú na odpúšťanie. Áno, práve v tejto súvislosti Ježišovi učeníci naliehavo žiadali: „Daj nám viac viery.“ (Lukáš 17:2–5) Viera misionárov môže byť skúšaná aj rozličnými organizačnými úpravami. „Máme vieru, aby sme ich prijali?“ opýtal sa brat Barr. „Alebo sa pre nás stanú prekážkou podobnou vrchu?“

Ďalej nasledovalo niekoľko rád od dvoch inštruktorov Gileádu. Jack Redford povzbudzoval absolventov, aby si zachovali pozitívny postoj. Hovoril o jednej misionárke, ktorá opustila svoje pridelenie, pretože si ju spolumisionári nejako doberali. Písma nás však varujú, aby sme sa zbytočne neurážali. (Kazateľ 7:9) „Majte správny postoj,“ nabádal. „Odpúšťajte ľuďom okolo vás ich chyby a nedokonalosti.“

U. V. Glass, tajomník Gileádu, potom položil absolventom otázku: „Ste pripravení zvládnuť ,čas a nepredvídanú udalosť‘?“ (Kazateľ 9:11) „Náš spôsob života stále podlieha zmenám,“ uviedol brat Glass, „a niektoré môžu byť dosť traumatizujúce.“ Podaktorí misionári museli nečakane bojovať so zhoršeným zdravím, s chorobami a rodinnými problémami, takže niektorí boli nútení opustiť svoje pridelenie. „Bez ohľadu na to, aká nepredvídaná udalosť nás postihne,“ povedal brat Glass, „vieme, že Jehova si to uvedomuje a zaujíma sa o nás. Ak sa naňho spoľahneme, vieme, že z týchto situácií vyjdeme víťazne!“

Prednáška pod názvom „Vyčlenení pre misionársku službu“ zavŕšila dopoludňajšiu sériu prednášok. Theodore Jaracz z vedúceho zboru vyslovil otázku položenú v úvode: „Kto je to misionár?“ V odpovedi rozoberal 13. a 14. kapitolu Skutkov, kde sa hovorí o misionárskej práci Pavla a Barnabáša. Je zrejmé, že toto dielo nebolo zamerané na liečenie sociálnych neduhov, ale na ,oznamovanie dobrého posolstva‘. (Skutky 13:32) Brat Jaracz sa opýtal: „Nesúhlasíte s tým, že Pavol a Barnabáš ukázali, ako by mal vyzerať skutočný misionár?“ Potom bol dlhoročný misionár Robert Tracy z Mexika vyzvaný, aby porozprával niekoľko svojich povzbudzujúcich skúseností z evanjelizačnej práce.

Dopoludňajší program vyvrcholil, keď brat Schroeder rozdal 48 absolventom diplomy. Prítomní vzrušene počúvali mená 21 krajín, do ktorých boli misionári pridelení: Barbados, Benin, Bolívia, Ekvádor, Estónsko, Guinea-Bissau, Honduras, Kostarika, Lotyšsko, Maurícius, Mozambik, Nikaragua, Paraguaj, Peru, Pobrežie Slonoviny, Rovníková Guinea, Senegal, Stredoafrická republika, Tchaj-wan, Venezuela a Záveterné ostrovy.

Po obedňajšej prestávke sa prítomní opäť zišli a tešili sa zo živého štúdia Strážnej veže, ktoré viedol Robert P. Johnson zo služobného oddelenia. Účastníci 98. triedy odpovedali na otázky. Potom nasledovali pekné rozhovory vedené členmi personálu školy Gileád. Prítomní boli veľmi povzbudení, keď absolventi rozprávali svoje skúsenosti zo služby a vyjadrovali svoje pocity z pridelenia, ktoré dostali v zahraničí.

Šesť a pol roka sa Gileád nachádzal v priestoroch spoločnosti Watchtower vo Wallkille (New York). No v apríli 1995 bola škola premiestnená do nového Vzdelávacieho strediska Watchtower v Pattersone (New York). Ako pociťovala rodina bétel vo Wallkille túto zmenu? Pri tejto graduácii sa s niektorými z Wallkillu uskutočnili rozhovory. Ich dojímavé vyjadrenia jasne ukázali, že študenti Gileádu zanechali v bételitoch trvalý dojem. Je zrejmé, že títo ochotní muži a ženy sú skutočnými misionármi — pokornými, obetavými, s hlbokým záujmom pomáhať druhým.

Keď sa graduácia chýlila ku koncu, všetci prítomní pociťovali istotu, že škola Gileád bude aj naďalej úspešne robiť to, čo robila vyše 50 rokov — robiť skutočných misionárov!

[Rámček na strane 18]

Štatistika triedy:

Počet zastúpených krajín: 8

Počet pridelených krajín: 21

Počet študentov: 48

Vekový priemer: 32,72

Priemerný počet rokov v pravde: 15,48

Priemerný počet rokov v službe celým časom: 10,91

[Obrázok na strane 18]

98. trieda absolventov Gileádu, biblickej školy Watchtower

V nižšie uvedenom zozname sú rady číslované spredu dozadu a mená sú uvedené v každom rade zľava doprava.

1. A. Eszlingerová; T. Mannová; G. Riverová; M. Baruerová; M. Vazová; K. Durgová; H. Silweryxová; D. Alvaradová. 2. B. Tothová; S. Segarrová; R. Hartová; I. Roorycková; P. Escobar; J. Ejstrupová; L. Slighová; E. Rivera. 3. D. Archardová; S. Snaithová; P. Marcielová; D. Koljonenová; S. Waddellová; L. Blackburnová; M. Escobarová; K. Archard. 4. M. Hart; S. Toth; J. Koljonen; H. Bergmanová; D. Mann; J. Blackburn; D. Parková; F. Vaz. 5. S. Segarra; L. Sligh; L. Leslieová; B. Bergman; W. Baruero; J. Alvarado; D. Leslie; D. Park. 6. K. Silweryx; R. Eszlinger; J. Waddell; K. Snaith; A. Durga; F. Rooryck; C. Ejstrup; D. Marciel.