Je rozumné dávať vianočné darčeky?
NA VIANOCE vznikajú výdavky väčšinou preto, lebo v tomto ročnom období sa počíta s dávaním darčekov. Ak niekto nedá darček, porušil zakorenený zvyk. V časopise The New Republic ekonóm James S. Henry kritizuje takéto „vynútené dávanie“, pretože kazí radosť a je plytvaním.
„Jedným z prejavov tohto plytvania je dávanie nevhodných darčekov, o ktoré obdarovaný nestojí,“ vysvetľuje. „Podľa situácie v obchodných domoch v New Yorku sa každý rok vracia do maloobchodu asi 15 percent tovaru zakúpeného na Vianoce. Keď pripustíme, že veľa nevhodných darov si príjemcovia ponechajú... až tretina zakúpeného tovaru sa príjemcom zrejme nehodí.“
Má vlastne zmysel celý rok šetriť na nákup darčekov, ktoré iní možno nepotrebujú alebo ani nechcú? A má nejaký zmysel snažiť sa zapôsobiť na druhých drahými darmi?
„Jedným zvlášť škodlivým aspektom spotreby na Vianoce sú ,okázalé dary‘,“ tvrdí J. S. Henry. „Luxusné dary,“ hovorí, „sú určené práve tým, ktorí dar potrebujú najmenej (,človeku, ktorý má všetko‘). Väčšina takýchto drahých darov sa dáva na Vianoce; podľa prieskumu v newyorských obchodných domoch sa v poslednom štvrťroku uskutoční viac ako polovica ročného predaja diamantov, hodiniek a kožušín.“
No ani nákladné dary často neurobia príjemcov šťastnými, najmä ak majú zaobaliť naštrbený vzťah. Podľa vyjadrenia kanadského lekára Richarda Allona, „keď nemôžete byť k sebe milí po celý rok, nenahradíte to drahým darom. Svoju vlastnú vinu neodčiníte a pravdepodobne ju prenesiete na toho druhého.“
Je smutné, že kým milióny ľudí v rozvojových krajinách majú nedostatok najzákladnejších životných potrieb, ľuďom v priemyselných krajinách zrejme chýba často iba ocenenie pre ich hojnosť. Vianočné darčeky sa prijímajú ľahostajne: „Čo s tým budem robiť?“ alebo namrzene: „Určite som nechcel toto“, alebo dokonca nahnevane: „Môj dar stál prinajmenšom dva razy toľko!“ Nie div, že isté združenie na ochranu detí v Nemecku vyvodilo záver, že na Vianoce sa dáva príliš veľa a často príliš nepremyslene.
Vianoce navyše zvýrazňujú nerovnosť medzi ľuďmi a to spôsobuje veľký psychický tlak a pocit nešťastia. Niektorí nemajú dosť peňazí, aby mohli kúpiť darčeky, a v Spojených štátoch to zjavne vedie k tomu, že v období Vianoc je väčší počet krádeží než inokedy v roku. Ekonóm J. S. Henry uviedol: „Polícia sa nazdáva, že celá táto majetková trestná činnosť má pôvod v tom, že aj zločincov ženie potreba naplniť vianočné pančuchy svojej rodiny.“
Mnohí budú súhlasiť s kanadským novinárom Tomom Harpurom, ktorý v torontských Sunday Star napísal: „Viem, že pre milióny ľudí v našej spoločnosti sú Vianoce pod rúškom celej tej nútenej veselosti stále viac časom hlbokej skľúčenosti, nespokojnosti, pocitu viny a úplného vyčerpania.“
,Ale kvôli deťom to stojí za námahu,‘ azda niekto namietne. Teda je obdarúvanie detí na Vianoce naozaj užitočné?
Ako to vplýva na deti
„Hoci sa toto obdobie roka pokladá za ,šťastné‘,“ poznamenala školská poradkyňa Betty Polowayová, „veľa detí je nešťastných.“ Prečo? Ako by mohli vianočné darčeky deťom škodiť?
Susan Jamesová, matka troch malých detí, sa vyjadrila takto: „Pozorovala som svoje deti, ako otvárajú darčeky, jeden za druhým. Keď rozbalili všetky, stáli uprostred tej hromady a pýtali si ďalšie! Nie sú to chamtivé deti, a predsa si ich všetky tie darčeky, všetky tie reklamy tak podmanili, že začali túžiť, aby mali viac.“
Karen Anderssonová, vedúca detská psychologička v istej nemocnici v Connecticut (USA), opísala problém takto: „Keď ráno na Vianoce zídu do obývacej izby a vidia toľko nachystaných darčekov, je toho na ne priveľa. Vzrušene rozbaľujú každú hračku a nemajú možnosť sústrediť sa na niektorú jednotlivo. Pre dieťa, ktoré je možno veľmi živé alebo impulzívne alebo ktoré sa ľahko rozruší aj v najpokojnejších situáciách, môžu Vianoce znamenať pohromu.“
„Darčeky už neprinášajú šťastie ako kedysi,“ poznamenali isté nemecké noviny v článku o Vianociach. Jedna žena sa sťažovala: „Kedysi sa deti uspokojili s tým, že dostali dobrú knihu, jedny rukavice alebo nejakú inú drobnosť. Ale môj vnuk mi teraz hovorí: ,Stará mama, tento rok chcem počítač!‘“
Áno, dávanie na Vianoce podnecuje ľudskú chamtivosť a sebectvo. „Stačí iba navštíviť hociktorý [obchod s hračkami] v tomto ročnom období,“ hovorí ekonóm J. S. Henry, „aby ste videli, aký mimoriadny tlak pôsobí v tomto čase na vzťahy medzi rodičmi a deťmi — zmätené matky ťahajú malé, brániace sa a vykrikujúce obete hračiek preč od najnovších drahých, nápadných ponúk.“
Ale jestvujú ešte závažnejšie problémy spojené s dávaním darčekov na Vianoce.
Vianočné darčeky a pravdovravnosť
Keď sa spýtate malého dieťaťa, odkiaľ má darčeky, ako vám veľmi pravdepodobne odpovie? Podľa prieskumu, ktorý uskutočnili New York Times, 87 percent amerických detí, troj- až desaťročných, verí v Santa Clausa. Mnohí rodičia im túto vieru vštepujú, keď sa ich pýtajú: „Čo chceš, aby ti Santa Claus priniesol tento rok?“ Ale aké to má následky?
Názorne to vidno zo skúsenosti Cynthie Keelerovej, citovanej v newyorských Daily News. „Mamička,“ opýtal sa jej sedemročný syn Britton, „naozaj existuje Santa Claus?“
Tak ako mnohí rodičia, ktorým deti položia túto otázku, Cynthia odpovedala vyhýbavo: „A ty si čo myslíš?“
Britton povedal, že jeho kamaráti mu hovorili, že neexistuje, ale on si nie je istý. Potom sa rozplakal a uslzený povedal: „Musím to vedieť, mami.“
„Keby sa nerozplakal, asi by som mu to nepovedala,“ hovorí Cynthia. „Ale pre neho to bola otázka života a smrti. Musel vedieť odpoveď. Povedala som mu, že skutočný Santa Claus nejestvuje.“
Daily News uviedli: „Britton Keeler s plačom matku obvinil, čoho sa boja všetci rodičia, keď sa príde na podvod a Santa Claus je odhalený: ,Prečo si ma klamala?‘“
Následky klamstva rodičov sú často veľmi škodlivé, ako sa o tom vyjadril Bruce Roscoe, profesor zaoberajúci sa štúdiom rodiny na Central Michigan University (USA): „Dieťa zistí, že mamička klamala, a všetky ostatné deti mali pravdu.“ Ako vysvetlil profesor Roscoe, výsledkom je to, že dieťa začne pochybovať aj o ďalších veciach, ktoré mu rodičia povedali.
Fred Koenig, profesor spoločenskej psychológie na Tulane University v New Orleanse (Lousiana, USA), zdôraznil: „Keď to zistia, skutočne to uškodí dôveryhodnosti rodičov.“ Dodal: „Vyvoláva to pochybnosti o ďalších veciach.“ Dieťa si môže myslieť, že „asi všetko, čo súvisí s náboženstvom, je obyčajný podvod“.
Teda určite nemá význam vštepovať deťom lži a rozprávať im, že darčeky im nosí dajaká mýtická postava. No či nepriniesli návštevníci dary malému Ježišovi na jeho narodeniny? A neschválil by Ježiš dávanie darčekov na Vianoce dnes?
Kresťanský zvyk?
Biblia naozaj hovorí, že mudrci či astrológovia priniesli Ježišovi dary. Ale obdarúvanie počas Vianoc nie je napodobením ich príkladu, lebo oni si darčeky vzájomne nevymieňali. Čo je ešte dôležitejšie, dary nedali Ježišovi pri jeho narodení, ale neskôr. Počínali si v súlade so starovekým zvykom preukazovať vládcom poctu. Všimnite si biblickú správu, ktorá hovorí, že keď prišli, Ježiš už nebol v jasliach, ale býval v dome. Preto Herodes na základe toho, čo mu povedali, nariadil zabiť všetkých chlapcov do dvoch rokov. — Matúš 2:1–18.
Zamyslite sa tiež: Nie je zvláštne, že pri domnelých Ježišových narodeninách on sám nedostáva nič? A možno sa mu nevenuje ani tá najmenšia pozornosť! Kde má teda v skutočnosti svoj pôvod zvyk dávať na Vianoce darčeky?
Vo svojom príspevku do losangeleských novín Independent Diane Baileyová vysvetlila: „Vymieňanie darčekov sa datuje od starovekého Ríma, keď si ľudia počas obradov uctievania slnka a na Nový rok vymieňali jednoduché symbolické darčeky.“
Pod nadpisom „Rozbaľovanie vianočných tradícií“ Anita Samaová napísala v Gannett News Service správu: „Dávno pred kresťanskými sviatkami bola výmena darov súčasťou zimných osláv. Rimania si dávali navzájom vetvičky zo svätého lesíka, z čoho neskôr prešli na nákladnejšie veci, symbolizujúce blahoželania k nastávajúcemu roku — striebro, zlato a medovníky.“
Pravdou je, že Vianoce sú pohanskou oslavou, ktorú prebralo „kresťanstvo“. A 25. december nie je dátum narodenia Ježiša Krista, ale je to dátum spojený s neviazanou starovekou pohanskou oslavou, ktorej sa raní kresťania vyhýbali. — Pozri tabuľku „Aký je skutočný pôvod Vianoc?“, ktorá je na nasledujúcich stranách.
Keby bol dnes Ježiš Kristus na zemi, ako by sa pozeral na dávanie počas Vianoc?
Ježišov názor na dávanie
Ježiš určite neodsudzuje dávanie. Naopak, vždy ochotný nesebecky sa rozdávať v službe iným, učil svojich učeníkov: „Dávajte.“ A aby ukázal, že dávanie pôsobí požehnanie aj samotným darcom, dodal: „A ľudia budú dávať vám.“ — Lukáš 6:38.
Ježiš tu však nehovoril o vymieňaní darčekov. Skôr poukázal na všeobecnú pravdu, že nesebecké dávanie býva obvykle opätované. To platí najmä vtedy, keď ten, kto dáva, má správnu pohnútku a miluje iných „vrúcne zo srdca“. — 1. Petra 1:22.
Láska nevyžaduje odmenu za preukázanú službu, preto Ježiš radil: „Keď dávaš dary milosrdenstva, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí tvoja pravá, lebo tvoje dary milosrdenstva majú byť skryté.“ Aj keď darca neupozorňuje na seba alebo na svoj dar, predsa nezostane bez odmeny. Ježiš na to poukázal, keď dodal: „Potom ti tvoj Otec, ktorý sa pozerá v skrytosti, odplatí.“ (Matúš 6:3, 4) Ďalej musí darca, ako hovorí Biblia, robiť „tak, ako sa rozhodol vo svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu“. — 2. Korinťanom 9:7.
Teda Kristovi sa páči dávanie motivované láskou, pri ktorom sa neočakáva odplata, ktoré nie je spojené s nevôľou a nepochádza z donútenia. Ako často sa líši takéto dávanie od dávania vianočných darčekov!
Dávanie, ktoré je zdrojom radosti, nie je preto závislé od kalendára alebo od zvykov. Takisto neprezrádza nič o veľkosti finančných možností darcu, iba ak o veľkosti jeho srdca. Vianoce v skutočnosti zviedli milióny ľudí k tomu, aby dávali nesprávne veci, často z nesprávnych pohnútok. Prečo teda nevyskúšať niečo lepšie, než dávanie počas Vianoc? Vyskúšajte dávanie, ktoré prináša bohaté požehnania a skutočnú radosť. Tým sa bude zaoberať nasledujúci článok.
[Rámček/obrázok na stranách 8, 9]
Aký je skutočný pôvod Vianoc?
INFORMOVANÍ ľudia si uvedomujú, že 25. december nie je dňom Ježišovho narodenia. New Catholic Encyclopedia priznáva: „Dátum Kristovho narodenia nie je známy. Evanjeliá neudávajú ani deň, ani mesiac.“
Je tiež dostatočne podložené dokumentmi, že Vianoce s ich zvykmi boli prevzaté z nekresťanských zdrojov. Časopis U.S. Catholic napísal: „Je nemožné oddeliť Vianoce od ich pohanského pôvodu.“
The Encyclopedia Americana uvádza: „Väčšina zvykov, ktoré sú teraz spojené s Vianocami, pôvodne neboli vianočnými zvykmi, ale boli to predkresťanské či nekresťanské zvyky, ktoré prebrala kresťanská cirkev. Saturnálie, rímsky sviatok slávený v polovici decembra, poskytli vzor pre mnoho veselých vianočných zvykov. Z tejto oslavy pochádza napríklad bohaté hodovanie, dávanie darčekov a pálenie sviečok.“
Časopis History Today poznamenal o zvyku dávať darčeky: „Dávanie darov na sviatok zimného slnovratu bolo na začiatku takmer iste magickým, a nie spoločenským zvykom. K darom pri slávení saturnálií patrili voskové bábiky pre deti. V tej dobe to bol nepochybne roztomilý zvyk, ale s hroznou minulosťou. I ľudia, ktorí žili v tom čase, ho pravdepodobne považovali za stopu po ľudských obetiach, obetiach detí, ktoré mali priniesť požehnanie zasiatym semenám.“
The New York Times z 24. decembra 1991 priniesli článok o pôvode vianočných zvykov vrátane dávania darčekov. Simon Schama, profesor dejín na Harvardovej univerzite, napísal: „Samotné Vianoce nahradili staroveké sviatky, ktoré oslavovali zimný slnovrat... V treťom storočí, keď sa slnečné kulty, akým bolo perzské mitraické náboženstvo, dostali do Ríma, decembrové dni boli vyhradené na to, aby sa oslavovalo znovuzrodené Sol Invictus: Nepremožiteľné Slnko...
Raná cirkev v Ríme viedla obzvlášť ťažký boj s dvoma ďalšími veľkými pohanskými sviatkami — so saturnáliami, ktoré sa začínali 17. decembra a trvali týždeň, a s kalendami, ktorými sa vítal nový rok. Prvý sviatok bol časom tolerovaného neporiadku, na čele ktorého stál často nejaký pán zábavy. Nebol to Santa Claus, ale sám tučný Saturn oddávajúci sa orgiám spojeným s prejedaním, pitím a inými neprístojnosťami. Darčeky sa však obradne vymieňali počas kalend, keď sa striedal rok s rokom, a často sa priväzovali na zelené vetvičky zdobiace domy počas slávnosti.
Ako sa dá očakávať, stanovisko ranej cirkvi k celej tejto neslušnej zábave bolo odmerané. Cirkevní otcovia, najmä hromžiaci sv. Ján Zlatoústy, zdôrazňovali: Žiaden kompromis s pohanskými ohavnosťami... No keďže sa všeobecne nezhodli na presnom dátume Ježišovho narodenia... určite sa zdalo osožné nahradiť ním saturnálie... A tak sa zo znovuzrodenia slnka stalo narodenie Božieho Syna...
Takisto boli kalendy nahradené sviatkom Troch kráľov a darčeky a ozdôbky, ktoré si navzájom dávali pohanskí Rimania, vystriedali dary na znak pocty novému Kráľovi sveta, ktorú mu preukázali traja králi. V polovici štvrtého storočia bol vianočný kalendár v základných črtách ustálený.“
Hoci informovaní ľudia bez váhania uznávajú pohanský pôvod Vianoc a vianočných zvykov, mnohí tvrdia, že na pôvode nezáleží. Začiatkom tohto roku istý rabín na dôchodku reagoval na článok profesora Schamu a v liste adresovanom vydavateľovi novín Times napísal: „Pôvod zaužívaných zvykov nemá dnes nijaký vplyv na ich význam.“ O Vianociach a ďalších podobných sviatkoch vyhlásil: „Tí, čo ich oslavujú, im pripisujú nový význam, ktorý dáva zmysel ich životu a pozdvihuje ich ducha k plesaniu.“
Pozdvihujú však oslavy Vianoc ducha k plesaniu a prinášajú znamenité kresťanské ovocie? Otvorene a bez váhania treba povedať, že ich ovocie je vo všeobecnosti zlé, nie dobré. A navyše, mali by kresťania čerpať z pohanských náboženských osláv? Biblia nabáda: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi. Lebo čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou? Alebo aký má podiel svetlo s tmou? A aký je súlad medzi Kristom a Beliálom?... ‚„Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa,“ hovorí Jehova, „a prestaňte sa dotýkať nečistého.“‘“ — 2. Korinťanom 6:14–17.
Spomeňte si aj na to, čo povedal Ježiš o uctievaní Všemohúceho Boha: „Tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“ (Ján 4:24) Teda ak má byť naše uctievanie Bohu prijateľné, musí byť založené na pravde. A predsa sú Vianoce povýšené na narodeniny Ježiša Krista, hoci nimi nie sú. A ako je to s tými očakávanými čarovnými doručovateľmi darčekov, ako je Santa Claus? Ak sú deti vedené k viere, že darčeky dostali od niekoho takého, nie je to v skutočnosti klamanie detí?
Ak vám na Bohu naozaj záleží, poslúchnete jeho príkaz prestať sa zúčastňovať toho, čo je z náboženského hľadiska nečisté. Záleží vám na pravde tak veľmi, že sa vyhnete sviatku, ktorý je založený na lži?
[Obrázok na strane 7]
Má význam klamať deti a hovoriť im, že darčeky im nosí Santa Claus?