Udržiavaj si „nádej na záchranu“ stále jasnú!

„Oblečme si... ako prilbu nádej na záchranu.“ — 1. TESALONIČANOM 5:8.

 1. Ako pomáha „nádej na záchranu“ vytrvávať?

NÁDEJ na záchranu môže človeku pomôcť vytrvať aj za tých najzúfalejších okolností. Stroskotanec v záchrannom člne dokáže vydržať oveľa dlhšie, keď vie, že pomoc sa blíži. Podobne nádej na „záchranu od Jehovu“ už tisíce rokov podporuje mužov a ženy viery v čase ťažkostí, a táto nádej nikdy nevedie ku sklamaniu. (2. Mojžišova 14:13; Žalm 3:8; Rimanom 5:5; 9:33) Apoštol Pavol prirovnal „nádej na záchranu“ k „prilbe“, ktorá je súčasťou duchovnej výzbroje kresťana. (1. Tesaloničanom 5:8; Efezanom 6:17) Áno, dôvera v to, že nás Boh zachráni, chráni našu schopnosť premýšľať, pomáha nám zostať triezvymi napriek nepriaznivým okolnostiam, odporu a pokušeniu.

 2. V akých ohľadoch je „nádej na záchranu“ pre pravé uctievanie podstatná?

² „Nádej do budúcnosti nebola charakteristickou črtou pohanského sveta [sveta, ktorý obklopoval kresťanov prvého storočia],“ uvádza The International Standard Bible Encyclopedia. (Efezanom 2:12; 1. Tesaloničanom 4:13) „Nádej na záchranu“ je však základným prvkom pravého uctievania. V akých ohľadoch? Záchrana Jehovových služobníkov je v prvom rade spätá s Božím menom. Žalmista Asaf sa modlil: „Pomôž nám, ó, Bože našej záchrany, pre slávu svojho mena; a osloboď nás.“ ​(Žalm 79:9; Ezechiel 20:9) Okrem toho dôverovať v Jehovove sľúbené požehnania je nevyhnutné, aby sme k nemu mohli mať dobrý vzťah. Pavol to vyjadril takto: „Bez viery nie je možné páčiť sa mu, lebo ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ ​(Hebrejom 11:6) Pavol navyše povedal, že záchrana kajúcnikov bola hlavným dôvodom, prečo Ježiš prišiel na zem. Uviedol: „Je to spoľahlivá reč a zasluhuje si plné prijatie, že Kristus Ježiš prišiel do sveta, aby zachránil hriešnikov.“ ​(1. Timotejovi 1:15) A apoštol Peter hovoril o záchrane ako o ‚cieli našej viery‘. (1. Petra 1:9) Je zrejmé, že mať nádej na záchranu je správne. Čo je však v skutočnosti záchrana? A čo je potrebné na jej dosiahnutie?

Čo je záchrana?

 3. Akú záchranu zažívali Jehovovi starovekí služobníci?

³ V Hebrejských Písmach slovo „záchrana“ obyčajne znamená oslobodenie z útlaku či zabránenie násilnej, predčasnej smrti. Dávid napríklad nazýval Jehovu „Zaobstarávateľ úniku“ a povedal: „Môj Boh je moja skala... Miesto, kam utečiem, môj Záchranca; zachraňuje ma pred násilím. Budem volať k Tomu, ktorý má byť chválený, k Jehovovi, a budem zachránený od svojich nepriateľov.“ ​(2. Samuelova 22:2–4) Dávid vedel, že Jehova počuje svojich verných služobníkov, keď k nemu volajú o pomoc. — Žalm 31:22, 23; 145:19.

 4. Akú nádej na život v budúcnosti prechovávali predkresťanskí služobníci Jehovu?

⁴ Predkresťanskí Jehovovi služobníci okrem toho prechovávali nádej na život v budúcnosti. (Jób 14:13–15; Izaiáš 25:8; Daniel 12:13) Mnohé sľuby záchrany zaznamenané v Hebrejských Písmach boli vlastne proroctvom o väčšej záchrane — o záchrane vedúcej k večnému životu. (Izaiáš 49:6, 8; Skutky 13:47; 2. Korinťanom 6:2) V Ježišovej dobe malo mnoho Židov nádej na večný život, ale odmietli prijať Ježiša ako prostriedok na naplnenie svojej nádeje. Náboženským vodcom svojej doby Ježiš povedal: „Skúmate Písma, lebo si myslíte, že pomocou nich budete mať večný život, a práve tie svedčia o mne.“ — Ján 5:39.

 5. Čo všetko je obsiahnuté v slove záchrana?

⁵ Prostredníctvom Ježiša Boh odhalil, čo všetko znamená záchrana. Je to oslobodenie spod panstva hriechu, z pút falošného náboženstva, zo sveta ovládaného Satanom, od strachu z človeka a dokonca od strachu zo smrti. (Ján 17:16; Rimanom 8:2; Kolosanom 1:13; Zjavenie 18:2, 4) Záchrana od Boha nebude v konečnom dôsledku znamenať pre Božích verných služobníkov len oslobodenie od útlaku a úzkosti, ale bude to aj príležitosť získať večný život. (Ján 6:40; 17:3) Ježiš učil, že pre členov „malého stáda“ záchrana znamená vzkriesenie k nebeskému životu, aby sa mohli s Kristom podieľať na vláde Kráľovstva. (Lukáš 12:32) Pre zvyšok ľudstva záchrana znamená možnosť dosiahnuť taký dokonalý život a vzťah k Bohu, aký mali Adam a Eva v záhrade Eden, prv ako zhrešili. (Skutky 3:21; Efezanom 1:10) Pôvodným Božím predsavzatím s ľudstvom bol večný život v takých rajských podmienkach. (1. Mojžišova 1:28; Marek 10:30) Na základe čoho je však možné obnovenie takých podmienok?

Podklad pre záchranu — výkupné

6, 7. Akú úlohu zohráva v našej záchrane Ježiš?

⁶ Večná záchrana je možná len prostredníctvom Kristovej výkupnej obete. Prečo? Biblia vysvetľuje, že keď Adam zhrešil, ‚zapredal‘ seba i svojich budúcich potomkov, vrátane nás, hriechu. Tak spôsobil, že ak malo mať ľudstvo nejakú podloženú nádej, bolo nutné zaplatiť výkupné. (Rimanom 5:14, 15; 7:14) Skutočnosť, že Boh zaobstará výkupné pre celé ľudstvo, bola predtienená zvieracími obeťami predkladanými pod mojžišovským Zákonom. (Hebrejom 10:1–10; 1. Jána 2:2) Ježiš bol tým, kto svojou obeťou naplnil tieto prorocké obrazy. Jehovov anjel pred Ježišovým narodením oznámil: „On zachráni svoj ľud od jeho hriechov.“ — Matúš 1:21; Hebrejom 2:10.

⁷ Ježiš sa zázračne narodil panne Márii a ako Boží Syn nezdedil po Adamovi smrť. Na základe tejto skutočnosti a jeho dokonale verného spôsobu konania nadobudol jeho život hodnotu potrebnú na vykúpenie ľudstva z hriechu a smrti. (Ján 8:36; 1. Korinťanom 15:22) Na rozdiel od ostatných ľudí Ježiš nebol odsúdený na smrť za hriech. Na zem prišiel už s tým cieľom, že dá „svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. (Matúš 20:28) Po tomto skutku môže vzkriesený Ježiš, dosadený na trón, poskytnúť teraz záchranu všetkým, ktorí spĺňajú Božie požiadavky. — Zjavenie 12:10.

Čo je potrebné na dosiahnutie záchrany?

8, 9. a) Ako Ježiš odpovedal bohatému mladému vládcovi na otázku týkajúcu sa záchrany? b) Ako Ježiš využil túto príležitosť, aby poučil svojich učeníkov?

⁸ Raz sa istý bohatý mladý izraelský vládca opýtal Ježiša: „Čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“ ​(Marek 10:17) Jeho otázka možno odzrkadľovala bežný spôsob uvažovania Židov tej doby — že Boh vyžaduje určité dobré skutky a že vykonaním dostatočného množstva týchto skutkov si človek môže od Boha záchranu vyslúžiť. No takáto formálna oddanosť mohla prameniť zo sebeckých pohnútok. Takými skutkami si nezabezpečili spoľahlivú nádej na záchranu, lebo žiaden nedokonalý človek v skutočnosti nedokáže vyhovovať Božím normám.

⁹ Ježiš svojou odpoveďou tomuto mužovi jednoducho pripomenul, že má poslúchať Božie prikázania. Mladý vládca ho rýchlo uistil, že ich dodržiava od svojej mladosti. Keď Ježiš počul túto odpoveď, pocítil k nemu lásku. Povedal mu: „Jedna vec ti chýba: Choď, predaj, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi, a buď mojím nasledovníkom.“ Mladý muž však zarmútený odišiel, „lebo mal mnoho majetku“. Ježiš potom svojim učeníkom zdôraznil, že nadmerné lipnutie k veciam tohto sveta je prekážkou na ceste k dosiahnutiu záchrany. A dodal, že nikto nemôže dosiahnuť záchranu vlastným úsilím. Ale ďalej ich uistil: „U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha, lebo u Boha je všetko možné.“ ​(Marek 10:18–27; Lukáš 18:18–23) Čo umožňuje záchranu?

10. Aké podmienky musíme spĺňať, aby sme dosiahli záchranu?

¹⁰ Záchrana je dar od Boha, ale Boh ho nedáva automaticky. (Rimanom 6:23) Jestvujú určité základné podmienky, ktoré musí každý spĺňať, aby mohol tento dar dostať. Ježiš povedal: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ A apoštol Ján dodal: „Kto prejavuje vieru v Syna, má večný život; kto neposlúcha Syna, neuvidí život.“ ​(Ján 3:16, 36) Je zrejmé, že od každého, kto dúfa, že dosiahne večnú záchranu, Boh vyžaduje vieru a poslušnosť. Každý sa musí rozhodnúť, či prijme výkupné a či bude nasledovať Ježišove šľapaje.

11. Ako môže nedokonalý človek získať Jehovovo schválenie?

¹¹ Keďže sme nedokonalí, nemáme prirodzený sklon poslúchať a nedokážeme poslúchať dokonale. Na prikrytie našich hriechov preto Jehova zaobstaral výkupné. Napriek tomu sa musíme stále veľmi snažiť, aby sme žili v súlade s Božími cestami. Tak ako Ježiš povedal bohatému mladému vládcovi, musíme dodržiavať Božie prikázania. Také konanie nielenže vedie k Božiemu schváleniu, ale prináša aj veľkú radosť, lebo „jeho prikázania nie sú bremenom“, ale „osviežením“. (1. Jána 5:3; Príslovia 3:1, 8) Jednako len nie je ľahké držať sa nádeje na záchranu.

‚Tvrdo bojujte za vieru‘

12. Ako nádej na záchranu posilňuje kresťana, aby odolával pokušeniam dopustiť sa niečoho nemorálneho?

¹² Učeník Júda chcel raným kresťanom písať o „spoločnej záchrane“. Prevládajúce ovzdušie nemorálnosti ho však prinútilo poradiť bratom, aby „tvrdo bojovali za vieru“. Áno, na dosiahnutie záchrany nestačí mať vieru, držať sa pravej kresťanskej viery, a poslúchať, keď všetko ide hladko. Naša oddanosť Jehovovi musí byť dostatočne silná, aby nám pomohla odolávať pokušeniam a nemorálnym vplyvom. Ducha zboru v prvom storočí však kazili sexuálne zvrátenosti, neúcta k autorite, rozdelenia a pochybnosti. Júda chcel spolukresťanom pomôcť potlačiť také sklony, a preto ich nabádal, aby si stále uchovávali v mysli svoj cieľ: „Milovaní, tým, že sa budujete v svojej najsvätejšej viere a modlíte sa so svätým duchom, zachovávajte sa v Božej láske a očakávajte pritom milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista s vyhliadkou na večný život.“ ​(Júda 3, 4, 8, 19–21) Nádej na dosiahnutie záchrany ich mohla posilniť v boji o zachovanie mravnej čistoty.

13. Ako môžeme dávať najavo, že nám neuniká účel Božej nezaslúženej láskavosti?

¹³ Jehova Boh očakáva od ľudí, ktorým daruje záchranu, príkladné mravné správanie. (1. Korinťanom 6:9, 10) To, že sa pridržiavame Božích mravných noriem, však neznamená, že začneme odsudzovať druhých. Nie sme to my, kto rozhoduje o večnom údele našich blížnych. Rozhodovať bude Boh, ako povedal Pavol Grékom v Aténach: „[Boh] určil deň, v ktorom chce súdiť obývanú zem v spravodlivosti mužom, ktorého ustanovil“ — a tým je Ježiš Kristus. (Skutky 17:31; Ján 5:22) Ak žijeme v súlade s vierou v Ježišovo výkupné, nemusíme mať strach z prichádzajúceho dňa súdu. (Hebrejom 10:38, 39) Dôležité je, aby sme nikdy „neprijímali Božiu nezaslúženú láskavosť [naše zmierenie s Bohom prostredníctvom výkupného] tak, aby [nám] unikol jej účel“ tým, že by sme sa nechali zviesť k nesprávnemu zmýšľaniu a správaniu. (2. Korinťanom 6:1) Skutočnosť, že nám neuniká účel Božieho milosrdenstva, dávame okrem toho najavo tak, že pomáhame ďalším ľuďom dosiahnuť záchranu. Ako im môžeme pomáhať?

Deľme sa o nádej na záchranu

14, 15. Koho Ježiš poveril oznamovaním dobrého posolstva o záchrane?

¹⁴ Pavol citoval proroka Joela, keď napísal: „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“ Potom dodal: „Ale ako budú vzývať toho, v koho neuverili? A ako uveria v toho, o kom nepočuli? A ako počujú, ak nebude nikto zvestovať?“ O niekoľko veršov ďalej Pavol poukazuje na to, že viera neprichádza sama od seba, ale „nasleduje za tým, čo sa počulo“, čiže za „slovom o Kristovi“. — Rimanom 10:13, 14, 17; Joel 2:32.

¹⁵ Kto prinesie „slovo o Kristovi“ národom? Ježiš poveril touto prácou svojich učeníkov — tých, ktorí už boli tomuto „slovu“ vyučení. (Matúš 24:14; 28:19, 20; Ján 17:20) Keď sme zapojení do diela kázania o Kráľovstve a robenia učeníkov, potom robíme práve to, o čom apoštol Pavol písal, pričom tentoraz citoval Izaiáša: „Aké pôvabné sú nohy tých, ktorí oznamujú dobré posolstvo o dobrých veciach!“ Naše nohy sú pre Jehovu „pôvabné“, i keď mnoho ľudí neprijíma dobré posolstvo, ktoré prinášame. — Rimanom 10:15; Izaiáš 52:7.

16, 17. Akému dvojakému účelu slúži naše kazateľské dielo?

¹⁶ Spĺňanie tohto poverenia slúži dvom dôležitým účelom. Po prvé, dobré posolstvo sa musí kázať, aby bolo vyvýšené Božie meno a aby ľudia, ktorí chcú byť zachránení, vedeli, kam sa majú obrátiť. Pavol chápal túto stránku poverenia kázať. Vyhlásil: „Lebo Jehova nám to prikázal týmito slovami: ‚Ustanovil som ťa za svetlo národom, aby si bol záchranou až po končiny zeme.‘“ Preto ako Kristovi učeníci musíme mať všetci podiel na odovzdávaní posolstva záchrany ľuďom. — Skutky 13:47; Izaiáš 49:6.

¹⁷ Po druhé, kázaním dobrého posolstva sa kladie základ na vykonanie Božieho spravodlivého rozsudku. O tomto rozsudku Ježiš povedal: „Keď príde Syn človeka v svojej sláve a všetci anjeli s ním, vtedy sa posadí na svoj slávny trón. A budú pred ním zhromaždené všetky národy a oddelí ľudí jedných od druhých, tak ako pastier oddeľuje ovce od capov.“ Hoci súdenie a oddeľovanie sa bude diať, až „keď príde Syn človeka v svojej sláve“, kazateľské dielo dnes poskytuje ľuďom príležitosť rozoznať Kristových duchovných bratov a potom ich v záujme vlastnej večnej záchrany podporovať. — Matúš 25:31–46.

Zachovávajme si „plnú istotu nádeje“

18. Ako si môžeme udržiavať „nádej na záchranu“ jasnú?

¹⁸ Naša aktívna účasť na kazateľskom diele je tiež prostriedkom, ktorý nám pomáha udržiavať si nádej na záchranu jasnú. Pavol napísal: „Túžime však po tom, aby každý z vás prejavoval tú istú usilovnosť, aby ste tak mali plnú istotu nádeje až do konca.“ ​(Hebrejom 6:11) Kiež si teda každý z nás nasadí „ako prilbu nádej na záchranu“, pamätajúc, že „nás Boh neurčil na hnev, ale na to, aby sme dosiahli záchranu prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista“. (1. Tesaloničanom 5:8, 9) Vezmime si preto k srdcu aj Petrovo nabádanie: „Prepášte [si] myseľ k činnosti, buďte triezvi; vložte svoju nádej v nezaslúženú láskavosť, ktorú máte dostať.“ ​(1. Petra 1:13) Všetkým, ktorí to robia, sa ich „nádej na záchranu“ úplne splní!

19. O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

¹⁹ Ako by sme sa medzitým mali pozerať na čas, ktorý zostáva tomuto systému? Ako môžeme tento čas využiť, aby sme dosiahli vlastnú záchranu a pomohli zachrániť i ďalších? O týchto otázkach budeme uvažovať v nasledujúcom článku.

Vieš vysvetliť?

• Prečo si musíme udržiavať svoju „nádej na záchranu“ jasnú?

• Čo všetko patrí k záchrane?

• Čo musíme robiť, aby sme dostali dar záchrany?

• Čo sa v súlade s Božím predsavzatím dosahuje naším kazateľským dielom?

[Obrázky na strane 10]

Záchrana znamená viac ako len vyhnúť sa zničeniu