Skutky apoštolov
13 V zbore v Antiochii boli prorokmi a učiteľmi+ Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Kyrény, Manaen, ktorý bol vychovaný s oblastným vládcom Herodesom, a Saul. 2 Raz, keď uctievali Jehovu* a postili sa, svätý duch povedal: „Vyčleňte pre mňa Barnabáša a Saula,+ lebo som si ich vybral, aby vykonali určitú prácu.“+ 3 A tak na nich po pôste a modlitbách položili ruky a nechali ich odísť.
4 Oni, vyslaní svätým duchom, zišli do Seleucie a odtiaľ sa preplavili na Cyprus. 5 Keď sa dostali do Salamíny, zvestovali Božie slovo v židovských synagógach. Mali so sebou aj Jána ako pomocníka.+
6 Keď prešli celým ostrovom až po Pafos, stretli tam istého Žida, ktorý sa volal Barjezus. Bol to čarodejník a falošný prorok 7 a bol u prokonzula* Sergia Paula, rozumného muža. Ten si zavolal Barnabáša a Saula, lebo túžil počuť Božie slovo. 8 Ale ten čarodejník, ktorého volali aj Elymas (čo v preklade znamená „čarodejník“), im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. 9 Saula, nazývaného aj Pavol, naplnil svätý duch, uprene sa naňho zahľadel 10 a povedal: „Ty Diablov syn,+ plný podvodu a zloby, ty nepriateľ všetkého dobrého, neprestaneš prekrúcať Jehovove* priame cesty? 11 Teraz na teba doľahne Jehovova* ruka, oslepneš a nejaký čas nebudeš vidieť slnečné svetlo.“ Okamžite naňho padla hustá hmla a tma, tápal dookola a hľadal niekoho, kto by ho viedol za ruku. 12 Keď prokonzul videl, čo sa stalo, uveril, ohromený tým, čo sa dozvedel o Jehovovi.*
13 Pavol a jeho spoločníci sa odplavili z Pafu a prišli do Pergy v Pamfýlii. Tam sa od nich Ján+ oddelil a vrátil sa do Jeruzalema.+ 14 Oni šli ďalej a z Pergy prešli do pisídskej Antiochie. V sabatný deň vošli do synagógy+ a sadli si. 15 Po čítaní zo Zákona+ a Prorokov* im predstavení synagógy poslali odkaz: „Bratia, ak máte pre ľud nejaké povzbudivé slová, povedzte ich.“ 16 Vtedy Pavol vstal, dal znamenie rukou, aby utíšil ľudí, a povedal:
„Izraelskí muži a vy všetci, čo sa bojíte Boha, počúvajte! 17 Boh tohto ľudu, Izraela, si vyvolil našich predkov a urobil z nich veľký národ, keď žili ako cudzinci v Egypte. Vyviedol ich odtiaľ svojou mocnou rukou+ 18 a potom asi 40 rokov znášal ich správanie na pustatine.+ 19 Vyhladil sedem národov v Kanaáne a ich krajinu dal našim predkom do dedičstva.+ 20 To všetko trvalo asi 450 rokov.
Potom im dával sudcov až po proroka Samuela.+ 21 Vtedy si vyžiadali kráľa+ a Boh im dal na 40 rokov Saula, Kišovho syna, muža z kmeňa Benjamín.+ 22 Keď ho odstránil, dosadil nad nimi kráľa Dávida,+ o ktorom svedčil slovami: ‚Našiel som Dávida, Izajovho syna,+ muža príjemného môjmu srdcu,+ ktorý urobí všetko, čo si želám.‘ 23 Z jeho potomstva* dal Boh Izraelu v súlade so svojím sľubom záchrancu, Ježiša.+ 24 Pred jeho príchodom Ján hlásal celému izraelskému ľudu, že sa majú kajať a na znak pokánia sa majú dať pokrstiť.+ 25 Keď Ján končil svoj životný beh, hovoril: ‚Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale po mne prichádza ten, ktorému nie som hodný ani rozviazať sandále na nohách.‘+
26 Bratia, potomkovia Abraháma, aj vy ostatní, ktorí sa bojíte Boha, nám bolo poslané toto posolstvo záchrany.+ 27 Obyvatelia Jeruzalema a ich vodcovia Ježiša neuznali, a keď ho súdili, naplnili to, čo hovorili Proroci+ a čo sa nahlas číta každý sabat. 28 Hoci nenašli nič, za čo by si zaslúžil smrť,+ žiadali Piláta, aby ho dal popraviť.+ 29 A keď naplnili všetko, čo o ňom bolo napísané, sňali ho z kola* a uložili do hrobky.*+ 30 Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych+ 31 a on sa mnoho dní zjavoval tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema. Oni sú teraz jeho svedkami pred ľudom.+
32 Preto vám oznamujeme dobrú správu o sľube, ktorý dostali naši predkovia. 33 Boh ho splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša,+ ako sa píše v druhom žalme: ‚Ty si môj syn, dnes som sa stal tvojím otcom.‘+ 34 A to, že ho vzkriesil z mŕtvych, aby sa už nikdy nevrátil do pominuteľného tela,* oznámil takto: ‚Môžete sa spoľahnúť, že vám budem prejavovať vernú lásku, ako som to sľúbil Dávidovi.‘+ 35 Aj v inom žalme hovorí: ‚Nedovolíš, aby sa telo tvojho verného služobníka rozpadlo na prach.‘*+ 36 Dávid za svojho života slúžil Bohu,* zomrel,* pochovali ho k jeho predkom a jeho telo sa rozpadlo na prach.+ 37 Ale telo toho, ktorého Boh vzkriesil, sa nerozpadlo na prach.*+
38 Bratia, chcem, aby ste vedeli, že prostredníctvom neho vám zvestujeme odpustenie hriechov.+ 39 Každý, kto v neho verí, je prostredníctvom neho vyhlásený za nevinného aj z toho, z čoho vás nemohol očistiť Mojžišov Zákon.+ 40 Dajte si pozor, aby na vás neprišlo to, čo sa hovorí v Prorokoch: 41 ‚Pozrite, posmeškári, divte sa tomu a zahyňte, lebo vo vašich dňoch vykonám niečo, čomu neuveríte, aj keby vám o tom niekto rozprával.‘“+
42 Keď odchádzali, ľudia ich prosili, aby im o tom rozprávali aj na budúci sabat. 43 Keď sa zhromaždenie v synagóge rozišlo, mnohí Židia a prozelyti, ktorí uctievali Boha, nasledovali Pavla a Barnabáša. Tí ich povzbudzovali, aby sa usilovali zostať hodní Božej nezaslúženej láskavosti.+
44 Na ďalší sabat sa takmer celé mesto zišlo vypočuť si Jehovovo* slovo. 45 Keď Židia videli zástupy, zachvátila ich žiarlivosť a rúhavo protirečili Pavlovým slovám.+ 46 Vtedy im Pavol a Barnabáš smelo povedali: „Božie slovo sme mali oznámiť najprv vám.+ Ale keďže ho odmietate a nepovažujete sa za hodných večného života, obraciame sa k iným národom.+ 47 Lebo Jehova* nám dal tento príkaz: ‚Budeš svetlom pre národy, aby si priniesol záchranu až do najvzdialenejších končín zeme.‘“+
48 Keď to počuli ľudia z iných národov, radovali sa a chválili Jehovu* za jeho slovo. Všetci, ktorí mali správny postoj k pravde vedúcej k večnému životu, uverili. 49 A Jehovovo* slovo sa šírilo po celej krajine. 50 Ale Židia poštvali proti Pavlovi a Barnabášovi bohabojné ženy z vyšších kruhov a vplyvných mužov mesta, vyvolali prenasledovanie+ a vyhnali ich zo svojho územia. 51 Oni striasli prach zo svojich nôh na svedectvo proti nim a odišli do Ikónia.+ 52 A učeníci boli naplnení radosťou+ a svätým duchom.