Kapitola 72

Ježiš vysiela sedemdesiatich

JE JESEŇ roku 32 n. l., celé tri roky po Ježišovom krste. Nedávno sa s učeníkmi zúčastnil sviatku stánkov v Jeruzaleme a sú zrejme ešte neďaleko. Ježiš vlastne trávi väčšinu posledných šiestich mesiacov svojej služby buď v Judei, alebo v perejskej oblasti hneď za Jordánom. Aj toto územie treba prepracovať.

Je pravda, že po sviatku pesach v roku 30 n. l. strávil Ježiš asi osem mesiacov zvestovaním v Judei. Keď sa ho tam však Židia pokúšali cez sviatok pesach roku 31 n. l. zabiť, využil nasledujúci rok a pol na to, že vyučoval takmer výhradne v Galilei. V tom čase si vychoval veľkú, dobre vyškolenú organizáciu zvestovateľov — niečo, čo predtým nemal. Teraz teda začína záverečné rozsiahle svedecké ťaženie v Judei.

Ježiš toto ťaženie otvára výberom sedemdesiatich učeníkov a tým, že ich posiela po dvoch. Územie teda prepracováva spolu 35 dvojíc zvestovateľov Kráľovstva. Idú najprv do každého mesta, a na každé miesto, kam Ježiš hodlá prísť, iste v sprievode svojich apoštolov.

Namiesto aby Ježiš poslal sedemdesiat mužov do synagóg, hovorí im, aby chodili do domácností, a vysvetľuje: „Kdekoľvek vstúpite do domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu.‘ A ak je tam priateľ pokoja, váš pokoj zostane na ňom.“ Aké má byť ich posolstvo? „Hovorte im,“ prikazuje Ježiš, „priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.“ Komentár Matthewa Henryho o činnosti tých sedemdesiatich hovorí: „Kamkoľvek prišli na návštevu, zvestovali z domu do domu ako ich Pán.“

Ježiš dáva sedemdesiatim učeníkom podobné pokyny, ako dal dvanástim, keď ich asi pred rokom posielal zvestovať do Galiley. Nielenže varuje svojich sedemdesiatich pred odporom, s ktorým sa stretnú, a pripravuje ich, aby predkladali posolstvo majiteľom domov, ale splnomocňuje ich, aby uzdravovali chorých. Keď teda Ježiš zakrátko príde, mnohí budú dychtiť po stretnutí s Pánom, ktorého učeníci sú schopní robiť také úžasné veci.

Zvestovanie tých sedemdesiatich a Ježišovo následné dielo trvajú pomerne krátko. Skoro sa začína 35 dvojíc zvestovateľov Kráľovstva vracať k Ježišovi. „Pane,“ hovoria radostne, „dokonca démoni sa nám podrobujú, keď používame tvoje meno.“ Taká znamenitá správa o službe iste Ježiša vzruší, pretože odpovedá: „Videl som už Satana spadnúť z neba ako blesk. Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch.“

Ježiš vie, že po zrode Božieho Kráľovstva v čase konca má byť Satan so svojimi démonmi vyvrhnutý z neba. Teraz však vyháňanie neviditeľných démonov obyčajnými ľuďmi slúži ako ďalšie potvrdenie tej budúcej udalosti. Preto Ježiš hovorí o budúcom Satanovom páde z neba ako o niečom istom. Preto dostáva sedemdesiat učeníkov v symbolickom zmysle autoritu šliapať po hadoch a škorpiónoch. Napriek tomu Ježiš hovorí: „Neradujte sa však z toho, že sa vám podrobujú duchovia, ale radujte sa, lebo sú vaše mená zapísané v nebesiach.“

Ježiš má veľkú radosť a verejne chváli svojho Otca za to, že tak mocne použil týchto pokorných služobníkov. Obracia sa k svojim učeníkom a hovorí: „Šťastné sú oči, ktoré vidia to, čo vidíte vy. Veď vám hovorím: Mnohí proroci a králi túžili vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli to, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli to.“ Lukáš 10:1–24; Matúš 10:1–42; Zjavenie 12:7–12.

▪ Kde zvestoval Ježiš počas prvých troch rokov svojej služby a aké územie prepracováva v posledných šiestich mesiacoch?

▪ Kde majú podľa Ježiša tí sedemdesiati nachádzať ľudí?

▪ Prečo Ježiš hovorí, že videl Satana, ako už spadol z neba?

▪ V akom zmysle môžu tí sedemdesiati šliapať po hadoch a škorpiónoch?