„Neboj sa, malé stádo“
„Neboj sa, malé stádo, lebo Otec schválil dať vám kráľovstvo.“ — LUKÁŠ 12:32.
1. Čo bolo podkladom pre Ježišove slová: „Neboj sa, malé stádo“?
„USTAVIČNE... hľadajte [Božie] kráľovstvo.“ (Lukáš 12:31) Keď Ježiš povedal svojim učeníkom tieto slová, vyjadril tým zásadu, ktorá usmerňovala zmýšľanie kresťanov od jeho dní až do našej doby. Kráľovstvo Boha musí byť v našom živote úplne na prvom mieste. (Matúš 6:33) Podľa Lukášovej správy však Ježiš ďalej povedal láskyplné a upokojujúce slová, ktoré adresoval jednej zvláštnej skupine kresťanov. Povedal: „Neboj sa, malé stádo, lebo Otec schválil dať vám kráľovstvo.“ (Lukáš 12:32) Ježiš ako Znamenitý Pastier vedel, že jeho blízkych učeníkov čakajú búrlivé časy. Ale nemuseli mať nijaký strach, ak stále hľadali Božie Kráľovstvo. Ježišovo nabádanie teda nebolo drsným príkazom. Bol to skôr láskyplný sľub, ktorý im mal vliať dôveru a odvahu.
2. Kto tvorí malé stádo a prečo je to pre nich mimoriadna výsada?
2 Ježiš hovoril k svojim učeníkom a nazval ich „malým stádom“. Hovoril aj k tým, ktorým má Jehova ,dať kráľovstvo‘. V porovnaní s početnými zástupmi, ktoré mali prijať Ježiša v neskoršej dobe, bola táto skupina naozaj malá. Boli tiež považovaní za drahocenných, lebo boli vybraní pre pozoruhodnú budúcnosť, aby boli použití v kráľovskej službe. Ich Otec, Veľký Pastier, Jehova, povoláva malé stádo s vyhliadkou na získanie nebeského dedičstva v spojitosti s Kristovým mesiášskym Kráľovstvom.
Malé stádo
3. Aké slávne videnie malého stáda mal Ján?
3 Kto teda tvorí toto malé stádo, ktoré má takú úžasnú vyhliadku? Nasledovníci Ježiša Krista, ktorí sú pomazaní svätým duchom. (Skutky 2:1–4) Apoštol Ján, ktorý ich videl ako nebeských spevákov s harfami v rukách, napísal: „Videl som, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, ktorí majú napísané na čelách jeho meno a meno jeho Otca. To sú tí, ktorí sa nepoškvrnili so ženami; sú skutočne panenskí. To sú tí, ktorí stále nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Tí boli kúpení z ľudstva ako prvé ovocie Bohu a Baránkovi a v ich ústach sa nenašla nijaká faloš; sú bez poškvrnenia.“ — Zjavenie 14:1, 4, 5.
4. Aké postavenie má dnes na zemi malé stádo?
4 Od Letníc roku 33 n. l. títo pomazaní splodení duchom slúžia ako vyslanci Krista na zemi. (2. Korinťanom 5:20) Dnes je tu z nich už len ostatok, ktorý slúži spoločne ako trieda verného a rozvážneho otroka. (Matúš 24:45; Zjavenie 12:17) Najmä od roku 1935 sa k nim pripájajú „iné ovce“, kresťania s pozemskou nádejou, ktorých sú dnes už milióny. Títo ľudia pomáhajú v kázaní dobrého posolstva na celej zemi. — Ján 10:16.
5. Aký postoj majú zostávajúci z malého stáda a prečo nemusia mať strach?
5 Aký postoj majú zostávajúci z tohto malého stáda, ktorí sú ešte na zemi? Keďže vedia, že majú dostať ,neotrasiteľné Kráľovstvo‘, preukazujú svätú službu so zbožnou bázňou a s posvätnou úctou. (Hebrejom 12:28) Pokorne si uvedomujú, že majú neoceniteľnú výsadu, ktorá prináša bezmedznú radosť. Našli „jednu perlu veľkej hodnoty“, o ktorej sa zmienil Ježiš, keď hovoril o Kráľovstve. (Matúš 13:46) Zatiaľ čo sa veľké súženie približuje, Boží pomazaní zostávajú nebojácni. Napriek všetkému, čo má prísť na svet ľudstva počas „Jehovovho veľkého a slávneho dňa“, nemajú chorobný strach z budúcnosti. (Skutky 2:19–21) Veď prečo by ho mali mať?
Počet sa zmenšuje
6, 7. a) Prečo je počet členov malého stáda, ktorí sú ešte na zemi, pomerne malý? b) Ako by sa mal každý jednotlivec pozerať na nádej, ktorú prechováva?
6 V posledných rokoch sa počet členov malého stáda, ktorí sú ešte na zemi, dosť zmenšil. To ukázala i správa o Pamätnej slávnosti v roku 1994. V asi 75 000 zboroch Jehovovho ľudu na celej zemi len 8617 prítomných dalo prijímaním symbolov najavo, že sa hlási k členom ostatku. (Matúš 26:26–30) Na rozdiel od toho celková účasť bola 12 288 917. Pomazaní kresťania vedia, že to treba očakávať. Jehova určil obmedzený počet tých, ktorí tvoria malé stádo, 144 000, a zhromažďuje ich už od Letníc roku 33 n. l. Je teda logické, že keď sa tento počet bude naplňovať, povolávanie malého stáda sa bude končiť. A doklady ukazujú, že vo všeobecnosti sa zhromažďovanie týchto mimoriadne požehnaných ľudí skončilo v roku 1935. Avšak podľa proroctva sa v čase konca iné ovce rozrastú na „veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“. Od roku 1935 Jehova vo všeobecnosti zhromažďuje tento veľký zástup, ktorý má nádej na večný život na rajskej zemi. — Zjavenie 7:9; 14:15, 16; Žalm 37:29.
7 Väčšina členov malého stáda, ktorí sú ešte na zemi, má dnes vyše 70, 80 alebo 90 rokov. Niektorí už prekročili stý rok života. Tí všetci, bez ohľadu na vek, vedia, že prostredníctvom nebeského vzkriesenia budú nakoniec zjednotení s Ježišom Kristom a budú s ním vládnuť v jeho slávnom Kráľovstve. Členovia veľkého zástupu budú pozemskými poddanými Krista, Kráľa. Nech sa každý raduje z toho, čo Jehova chystá pre tých, ktorí ho milujú. Nie je na nás, aby sme si vyberali, akú máme mať nádej. Je to Jehova, kto o tom rozhoduje. Obidve skupiny sa môžu nadchýnať svojou nádejou na šťastnú budúcnosť, či už v nebeskom Kráľovstve, alebo na rajskej zemi pod vládou tohto Kráľovstva. — Ján 6:44, 65; Efezanom 1:17, 18.
8. Ako ďaleko pokročilo zapečaťovanie 144 000 a čo sa stane, keď bude ukončené?
8 Malé stádo 144 000 je „Boží Izrael“, ktorým bol v Božích predsavzatiach nahradený prirodzený Izrael. (Galaťanom 6:16) Preto je ostatok vlastne zvyškom tohto duchovného národa, ktorý je ešte na zemi. Títo zostávajúci sú zapečaťovaní na znak Jehovovho konečného schválenia. Toto dianie videl vo videní apoštol Ján, ktorý o tom podal správu: „Videl som iného anjela, ako vystupuje od východu slnka a má pečať živého Boha; a volal silným hlasom na tých štyroch anjelov, ktorým bolo povolené, aby škodili zemi a moru, a hovoril: ,Neškoďte zemi ani moru ani stromom, dokiaľ nezapečatíme otrokov nášho Boha na ich čelách.‘ A počul som počet tých, ktorí boli zapečatení, stoštyridsaťštyritisíc zapečatených z každého kmeňa synov [duchovného] Izraela.“ (Zjavenie 7:2–4) Keďže dielo zapečaťovania duchovného Izraela zjavne veľmi pokročilo, je to predzvesťou vzrušujúcich udalostí, ktoré majú onedlho nastať. Medziiným musí byť veľmi blízko „veľké súženie“, keď budú uvoľnené štyri pustošiace vetry, aby pôsobili na zem. — Zjavenie 7:14.
9. Ako sa malé stádo pozerá na rastúci počet veľkého zástupu?
9 Počet tých z veľkého zástupu, ktorí už boli zhromaždení, dosahuje milióny. Ako to len ostatok hreje pri srdci! Hoci sa počet členov malého stáda, ktorí sú ešte na zemi, stále zmenšuje, títo zostávajúci školia a pripravujú spôsobilých mužov z veľkého zástupu, aby sa ujímali zodpovedných úloh v súvislosti s Božou rozširujúcou sa pozemskou organizáciou. (Izaiáš 61:5) Ako naznačil Ježiš, budú tu ľudia, ktorí prežijú veľké súženie. — Matúš 24:22.
„Neboj sa“
10. a) Aký útok bude podniknutý proti Božiemu ľudu a k čomu to povedie? b) Aké otázky sa týkajú každého z nás?
10 Satan bol i so svojimi démonmi zhodený do blízkosti zeme. On i jeho hordy sú manévrovaní tak, aby uskutočnili mohutný útok na Jehovov ľud. Tento útok, predpovedaný v Biblii, je opísaný ako útok Góga z Magógu. Na koho predovšetkým sústreďuje Diabol svoj útok? Či nie na posledných členov malého stáda, duchovný Boží Izrael, ktorí v pokoji prebývajú „v strede zeme“? (Ezechiel 38:1–12) Áno, ale ostatok vernej pomazanej triedy bude spolu so svojimi lojálnymi druhmi, inými ovcami, svedkom toho, ako vzápätí po Satanovom útoku bude nasledovať dramatická reakcia Jehovu Boha. Zasiahne na obranu svojho ľudu a to bude znamenať vypuknutie „veľkého a bázeň vzbudzujúceho Jehovovho dňa“. (Joel 2:31) Verný a rozvážny otrok dnes vykonáva veľmi dôležitú službu, ktorou sú zachraňované životy, keď varovne upozorňuje na tento prichádzajúci zásah od Jehovu. (Malachiáš 4:5; 1. Timotejovi 4:16) Podporuješ aktívne túto službu a podieľaš sa na kázaní dobrého posolstva o Jehovovom Kráľovstve? Budeš to robiť aj naďalej ako nebojácny hlásateľ Kráľovstva?
11. Prečo je dnes veľmi dôležitý odvážny postoj?
11 Aké je vzhľadom na súčasnú svetovú situáciu časové, aby malé stádo dbalo na slová, ktoré im adresoval Ježiš: „Neboj sa, malé stádo“! Takýto odvážny postoj je potrebný vzhľadom na všetko, čo sa dnes koná v súlade s Jehovovým predsavzatím. Každý jednotlivec v malom stáde si uvedomuje potrebu vytrvať až do konca. (Lukáš 21:19) Tak ako Ježiš Kristus, Pán a Majster malého stáda, vytrval a dokázal sa ako verný až po úplné zavŕšenie svojho pozemského života, musí každý člen ostatku vytrvať a dokázať sa ako verný. — Hebrejom 12:1, 2.
12. Ako Pavol podobne ako Ježiš nabádal pomazaných kresťanov k nebojácnosti?
12 Všetci pomazaní musia mať rovnaký postoj, aký mal apoštol Pavol. Všimnime si, ako sú Pavlove slová ako pomazaného verejného hlásateľa vzkriesenia v súlade s Ježišovým povzbudením k nebojácnosti. Pavol napísal: „Pamätaj si, že Ježiš Kristus bol vzkriesený z mŕtvych a bol z Dávidovho semena, podľa dobrého posolstva, ktoré zvestujem; preto znášam zlo až po väzenské putá ako dajaký zločinec. Napriek tomu Božie slovo nie je spútané. Preto vytrvávam vo všetkom kvôli vyvoleným, aby tiež dosiahli záchranu, ktorá je v Kristu Ježišovi spolu s večnou slávou. Je to spoľahlivé slovo: Ak sme spolu zomreli, budeme aj spolu žiť; ak vytrvávame, budeme tiež spolu vládnuť ako králi; ak zapierame, aj on nás zaprie; ak sme neverní, on zostáva verný, lebo nemôže zaprieť sám seba.“ — 2. Timotejovi 2:8–13.
13. Aké hlboké presvedčenie majú členovia malého stáda a k čomu ich to podnecuje?
13 Podobne ako apoštol Pavol sú aj zostávajúci členovia pomazaného malého stáda ochotní znášať utrpenie, keď ohlasujú mocné posolstvo predložené v Božom Slove. Ich presvedčenie je v nich hlboko zakorenené, čo sa odráža v tom, že lipnú na božských sľuboch o záchrane a o tom, že ak sa dokážu ako verní až do smrti, dostanú „korunu života“. (Zjavenie 2:10) Po okamžitom vzkriesení a premene budú privedení do jednoty s Kristom, aby spolu s ním vládli ako králi. Aký to bude triumf ich životnej cesty zachovávania rýdzosti, po ktorej kráčajú ako víťazi nad svetom! — 1. Jána 5:3, 4.
Jedinečná nádej
14, 15. V čom je nádej na vzkriesenie, ktorú prechováva malé stádo, jedinečná?
14 Nádej na vzkriesenie, ktorú prechováva malé stádo, je jedinečná. V akých ohľadoch? Medziiným v tom, že sa uskutočňuje skôr ako všeobecné vzkriesenie „spravodlivých i nespravodlivých“. (Skutky 24:15) Vzkriesenie pomazaných zapadá do určitého poradia dôležitosti, ako to jasne ukazujú tieto slová v 1. Korinťanom 15:20, 23: „Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvé ovocie z tých, ktorí zosnuli. Ale každý vo svojom poradí: Kristus, prvé ovocie, potom tí, ktorí patria Kristovi počas jeho prítomnosti.“ Malé stádo má vytrvalosť a vieru, akú prejavoval Ježiš, a jeho členovia vedia, čo ich čaká, keď dokončia svoj pozemský beh, a to najmä odvtedy, čo v roku 1918 prišiel pravý Pán súdiť do svojho chrámu. — Malachiáš 3:1.
15 Pavol nám uvádza ešte ďalší dôvod, aby sme toto vzkriesenie považovali za jedinečné. Ako je zaznamenané v 1. Korinťanom 15:51–53, napísal: „Hľa, hovorím vám sväté tajomstvo: Všetci nezaspíme v smrti, ale všetci budeme premenení, vo chvíli, v okamihu, počas poslednej trúbky... Lebo to, čo je porušiteľné, musí obliecť neporušiteľnosť, a čo je smrteľné, musí obliecť nesmrteľnosť.“ Tieto slová sa vzťahujú na tých z malého stáda, ktorí zomierajú počas Kristovej prítomnosti. Nemusia dlhý čas spať v smrti, ale sú odetí do nesmrteľnosti „vo chvíli, v okamihu“.
16, 17. Ako sú dnes pomazaní kresťania mimoriadne požehnaní v súvislosti so svojou nádejou na vzkriesenie?
16 Vo svetle tohto porozumenia môžeme pochopiť zmysel slov apoštola Jána v Zjavení 14:12, 13. Napísal: „‚Tu to znamená vytrvalosť pre svätých, pre tých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a Ježišovu vieru.‘ A počul som hlas z neba, ktorý povedal: ,Píš: Šťastní sú mŕtvi, ktorí odteraz umierajú v spojení s Pánom. Áno, hovorí duch, nech si odpočinú od svojich namáhavých prác, lebo veci, ktoré robili, idú priamo s nimi.‘“
17 Aká jedinečná odmena je pripravená pre ostatok malého stáda! Ich vzkriesenie nastane rýchlo, hneď po tom, čo zaspia v smrti. Prežívajú naozaj pozoruhodnú zmenu, keď sa ujímajú svojej pridelenej úlohy v duchovnej ríši. Keďže dnes malé stádo takýmto spôsobom získava slávu a keďže spĺňanie závažných biblických proroctiev už veľmi pokročilo, poslední zostávajúci členovia malého stáda naozaj nemusia mať strach. A ich nebojácnosť je povzbudením pre členov veľkého zástupu, ktorí by si mali rozvíjať podobný postoj nebojácnosti, keď očakávajú oslobodenie v čase najväčších ťažkostí, aké kedy zem zažila.
18, 19. a) Prečo je čas, v ktorom žijeme, naliehavý? b) Prečo by ani pomazaní, ani iné ovce nemali mať strach?
18 Pripomínanie si činnosti malého stáda umožňuje tomuto stádu i veľkému zástupu, aby sa ďalej báli pravého Boha. Hodina jeho súdu prišla a zostávajúci priaznivý čas je vzácny. Čas, ktorý druhým zostáva na to, aby konali, je naozaj obmedzený. My sa však nebojíme, že Božie predsavzatie zlyhá. Určite sa úspešne uskutoční!
19 Už počuť silné nebeské hlasy, ako hovoria: „Kráľovstvo sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Krista a bude vládnuť ako kráľ po celú večnosť.“ (Zjavenie 11:15) Áno, Veľký Pastier, Jehova, vodí všetky svoje ovce v „stopách spravodlivosti pre svoje meno“. (Žalm 23:3) Malé stádo je neomylne vedené k svojej nebeskej odmene. A iné ovce budú bezpečne prevedené cez veľké súženie, aby sa tešili z večného života v pozemskej ríši Božieho slávneho Kráľovstva pod vládou Krista Ježiša. Teda hoci boli Ježišove slová adresované malému stádu, určite všetci Boží služobníci na zemi majú dôvod venovať pozornosť jeho slovám: „Neboj[te] sa.“
Vieš to vysvetliť?
◻ Prečo by sme mali očakávať, že počet zostávajúcich z malého stáda sa bude znižovať?
◻ Aká je dnes situácia pomazaného ostatku?
◻ Prečo by kresťania nemali mať strach, hoci sa blíži útok Góga z Magógu?
◻ Prečo je nádej na vzkriesenie, ktorú má 144 000, jedinečná, a to najmä dnes?