Je Boh vo vašej rodine na prvom mieste?
„Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom.“ — MAREK 12:29, 30.
1. Nakoľko dôležité je, aby sme milovali Jehovu?
„KTORÉ prikázanie je prvé zo všetkých?“ opýtal sa Ježiša istý znalec Písma. Ježiš v odpovedi na jeho otázku namiesto vyslovenia vlastného názoru citoval z Božieho Slova, z 5. Mojžišovej 6:4, 5. Odpovedal: „Prvé je: ‚Počuj, ó, Izrael, Jehova, náš Boh, je jeden Jehova, a budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.‘“ — Marek 12:28–30.
2. a) Akému odporu musel čeliť Ježiš? b) Čo môže niekedy spôsobovať, že je ťažké páčiť sa Jehovovi?
2 Poslúchanie toho, čo Ježiš nazval prvým, najdôležitejším prikázaním, si vyžaduje, aby sme vždy robili to, čo sa Jehovovi páči. Ježiš to tak robil, i keď pri jednej príležitosti mal apoštol Peter námietky proti Ježišovmu konaniu a pri inej príležitosti mali námietky aj jeho blízki príbuzní. (Matúš 16:21–23; Marek 3:21; Ján 8:29) Čo ak sa ocitneš v podobnej situácii? Povedzme, že rodinní príslušníci chcú, aby si prestal s biblickým štúdiom a aby si sa prestal stretávať s Jehovovými svedkami. Dáš Boha na prvé miesto a budeš robiť to, čo sa páči jemu? Je Boh u teba na prvom mieste, aj keď sa rodinní príslušníci azda stavajú proti tvojej snahe slúžiť mu?
Osídlo odporu v rodine
3. a) K akým následkom v rodine môže viesť Ježišovo učenie? b) Ako môžu dať členovia rodiny najavo, ku komu majú väčšiu náklonnosť?
3 Ježiš nepodceňoval ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť, keď sa ostatní v rodine stavajú proti členovi, ktorý prijíma jeho učenie. „Nepriateľmi človeka sa stanú členovia jeho vlastnej domácnosti,“ povedal Ježiš. Ale i napriek takémuto smutnému dôsledku Ježiš ukázal, kto má byť na prvom mieste, keď povedal: „Kto má väčšiu náklonnosť k otcovi alebo k matke ako ku mne, nie je ma hoden; a kto má väčšiu náklonnosť k synovi alebo k dcére ako ku mne, nie je ma hoden.“ (Matúš 10:34–37) Jehovu Boha dávame na prvé miesto tak, že sa riadime učením jeho Syna, Ježiša Krista, ktorý je „presným znázornením [Božej] bytosti“. — Hebrejom 1:3; Ján 14:9.
4. a) Čo podľa Ježišových slov patrí k tomu, že človek je jeho nasledovníkom? b) V akom zmysle majú kresťania nenávidieť rodinných príslušníkov?
4 Pri inej príležitosti, keď Ježiš hovoril o tom, čo naozaj patrí k tomu, že niekto je jeho pravým nasledovníkom, povedal: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca a matku a manželku a deti a bratov a sestry, áno, dokonca svoju vlastnú dušu, nemôže byť mojím učeníkom.“ (Lukáš 14:26) Ježiš tým, samozrejme, nemienil, že jeho nasledovníci by mali doslova nenávidieť členov svojej rodiny, pretože ľuďom prikazoval, aby milovali aj svojich nepriateľov. (Matúš 5:44) Ježiš tým skôr mienil, že jeho nasledovníci musia milovať rodinných príslušníkov menej ako Boha. (Porovnaj Matúša 6:24.) V zhode s takýmto chápaním Biblia hovorí, že Jakob „nenávidel“ Leu a miloval Ráchel, čo znamená, že Leu nemiloval až tak, ako miloval jej sestru Ráchel. (1. Mojžišova 29:30–32) Ježiš povedal, že dokonca svoju „dušu“ čiže život by sme mali nenávidieť, čiže milovať menej ako Jehovu!
5. Ako Satan prefíkane ťaží z rodinného usporiadania?
5 Jehova ako Stvoriteľ a Životodarca si zaslúži úplnú oddanosť všetkých svojich služobníkov. (Zjavenie 4:11) Apoštol Pavol napísal: „Skláňam svoje kolená pred Otcom, ktorému každá rodina v nebi a na zemi vďačí za svoje meno.“ (Efezanom 3:14, 15) Jehova vytvoril rodinné usporiadanie takým úžasným spôsobom, že rodinní príslušníci majú k sebe prirodzenú náklonnosť. (1. Kráľov 3:25, 26; 1. Tesaloničanom 2:7) Satan Diabol však prefíkane využíva túto prirodzenú rodinnú náklonnosť, ku ktorej patrí aj túžba páčiť sa svojim milovaným. Rozdúchava plamene odporu v rodine a mnohí ľudia zisťujú, že stáť pevne na strane biblickej pravdy je pri takom odpore ťažké. — Zjavenie 12:9, 12.
Vyrovnať sa s náročnou úlohou
6, 7. a) Ako možno rodinným príslušníkom pomôcť pochopiť dôležitosť biblického štúdia a kresťanského spoločenstva? b) Ako môžeme dať najavo, že naozaj milujeme svojich rodinných príslušníkov?
6 Čo urobíš, ak si budeš musieť vybrať, či sa budeš páčiť Bohu, alebo rodinnému príslušníkovi? Budeš si zdôvodňovať, že Boh od nás neočakáva, že budeme študovať jeho Slovo a uplatňovať jeho zásady, ak to vyvoláva nezhody v rodine? Zamysli sa nad tým. Ak sa vzdáš a prestaneš študovať Bibliu alebo sa prestaneš stretávať s Jehovovými svedkami, ako tvoji milovaní pochopia, že presné poznanie Biblie je otázkou života a smrti? — Ján 17:3; 2. Tesaloničanom 1:6–8.
7 Mohli by sme to znázorniť takto: Niektorý rodinný príslušník má možno extrémnu túžbu po alkohole. Bolo by mu to skutočne na úžitok, keby sme si jeho problém s pitím nevšímali alebo keby sme ho tolerovali? Bolo by vari lepšie zachovať pokoj tak, že by sme sa vzdali a nerobili nič v súvislosti s jeho problémom? Nie. Pravdepodobne uznáš, že najlepšie by bolo snažiť sa pomôcť mu prekonať jeho problém s pitím, i keby to znamenalo znášať jeho hnev a vyhrážky. (Príslovia 29:25) Podobne, ak skutočne miluješ členov svojej rodiny, nepodvolíš sa ich snahám zastaviť ťa v štúdiu Biblie. (Skutky 5:29) Iba ak zaujmeš pevný postoj, môžeš im pomôcť pochopiť, že keď žijeme podľa Kristovho učenia, znamená to pre nás život.
8. Aký úžitok máme z toho, že Ježiš verne konal Božiu vôľu?
8 Dávať Boha na prvé miesto môže byť niekedy veľmi ťažké. Pamätaj však, že Satan spôsobil, že aj pre Ježiša bolo ťažké konať Božiu vôľu. Ale Ježiš sa nikdy nevzdal; zniesol kvôli nám dokonca aj utrpenie na mučeníckom kole. ‚Ježiš Kristus je náš Záchranca,‘ hovorí Biblia. „Zomrel za nás.“ (Títovi 3:6; 1. Tesaloničanom 5:10) Nie sme vari vďační, že Ježiš nepodľahol odporu? Pretože vytrpel obetnú smrť, máme vyhliadku na večný život v pokojnom novom svete spravodlivosti, ak prejavujeme vieru v jeho preliatu krv. — Ján 3:16, 36; Zjavenie 21:3, 4.
Možná bohatá odmena
9. a) Ako sa kresťania môžu podieľať na záchrane druhých? b) Aká bola situácia v Timotejovej rodine?
9 Uvedomil si si, že aj ty môžeš mať podiel na záchrane druhých, vrátane svojich milovaných príbuzných? Apoštol Pavol nabádal Timoteja: „Zostaň pri tých veciach [ktorým si bol vyučovaný], lebo takým počínaním zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.“ (1. Timotejovi 4:16) Timotej žil v rozdelenej domácnosti; jeho otec, Grék, bol neveriaci. (Skutky 16:1; 2. Timotejovi 1:5; 3:14) I keď nevieme, či sa Timotejov otec stal veriacim, možnosť, ktorú na to azda mal, sa veľmi zväčšila verným správaním jeho manželky Euniky a Timoteja.
10. Čo môžu kresťania robiť pre svojich neveriacich manželských partnerov?
10 Písma odhaľujú, že manželia a manželky, ktorí sa pevne držia biblickej pravdy, môžu prispieť k záchrane svojich nekresťanských manželských partnerov, keď im pomôžu stať sa veriacimi. Apoštol Pavol napísal: „Ak má nejaký brat neveriacu manželku a ona je napriek tomu ochotná s ním bývať, nech ju neopúšťa; a žena, ktorá má neveriaceho manžela, a on je napriek tomu ochotný s ňou bývať, nech neopúšťa svojho manžela. Lebo, manželka, ako vieš, či nezachrániš svojho manžela? Alebo, manžel, ako vieš, či nezachrániš svoju manželku?“ (1. Korinťanom 7:12, 13, 16) Apoštol Peter opísal, ako by manželky mohli vlastne zachrániť svojich manželov, keď ich nabádal: „Buďte podriadené vlastným manželom, aby niektorí, ak nie sú poslušní slovu, boli získaní bez slova správaním svojich manželiek.“ — 1. Petra 3:1.
11, 12. a) Akú odmenu dostali tisíce kresťanov a čo robili pre to, aby ju dostali? b) Porozprávaj skúsenosť rodinného príslušníka, ktorý je odmenený za vernú vytrvalosť.
11 V posledných rokoch sa mnoho tisíc ľudí stalo Jehovovými svedkami po mesiacoch, ba aj po rokoch odporu proti kresťanskej činnosti svojich príbuzných z radov svedkov. Aká je to odmena pre kresťanov, ktorí zostali pevní, a aké je to požehnanie pre niekdajších odporcov! Istý 74-ročný kresťanský starší dojatým hlasom hovoril: „Často ďakujem svojej manželke a deťom za to, že sa pevne držali pravdy počas tých rokov, keď som odporoval.“ Povedal, že tri roky tvrdohlavo nechcel svojej manželke čo len dovoliť, aby mu rozprávala o Biblii. „Ale ona išla na mňa psychologicky,“ povedal, „a začala mi vydávať svedectvo, keď mi masírovala nohy. Aký som len vďačný za to, že sa napriek môjmu odporu nevzdala!“
12 Ďalší manžel, ktorý odporoval svojej rodine, napísal: ‚Bol som najhorším nepriateľom mojej manželky, pretože po tom, čo spoznala pravdu, som sa jej vyhrážal a každý deň sme sa hádali, respektíve ja som vždy začal hádku. Ale všetko bolo márne; moja manželka sa pevne držala Biblie. Môj divoký boj proti pravde a proti manželke a dieťaťu trval dvanásť rokov. Pre oboch som bol stelesneným Diablom.‘ Tento muž začal nakoniec analyzovať svoj život. ‚Pochopil som, aký som bol zlý,‘ vysvetlil. ‚Prečítal som si Bibliu a vďaka jej pokynom som teraz pokrsteným svedkom.‘ Len si pomysli na veľkolepú odmenu tej manželky; áno, pomohla ‚zachrániť svojho manžela‘ tým, že 12 rokov verne znášala jeho odpor!
Učiť sa od Ježiša
13. a) Aké hlavné poučenie by si manželia i manželky mali vziať z Ježišovho spôsobu života? b) Aký úžitok môžu mať z Ježišovho príkladu ľudia, pre ktorých je ťažké podriaďovať sa Božej vôli?
13 Hlavné poučenie, ktoré by si manželia i manželky mali vziať z Ježišovho spôsobu života, sa týka poslúchania Boha. „Vždy robím to, čo sa mu páči,“ povedal Ježiš. „Nehľadám vlastnú vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ (Ján 5:30; 8:29) I keď raz bol Ježišovi určitý aspekt Božej vôle nepríjemný, zostal poslušný. Modlil sa: „Ak si želáš, odním tento pohár odo mňa.“ Rýchlo však dodal: „Ale nech sa nedeje moja vôľa, ale tvoja.“ (Lukáš 22:42) Ježiš neprosil Boha, aby zmenil svoju vôľu; poslušne sa podriaďoval všetkému, čo bolo Božou vôľou vzhľadom na neho, a tak preukázal, že Boha naozaj miluje. (1. Jána 5:3) Vždy dávať Božiu vôľu na prvé miesto, tak ako to robil Ježiš, je veľmi dôležité na dosiahnutie úspechu nielen v živote slobodných ľudí, ale aj v manželskom a rodinnom živote. Pouvažujme, prečo je to tak.
14. Ako niektorí kresťania uvažujú nesprávne?
14 Ako už bolo uvedené, keď veriaci dávajú Boha na prvé miesto, snažia sa zostať so svojimi neveriacimi partnermi a často im môžu pomôcť v tom, aby sa stali vhodnými na záchranu. No aj keď sú obaja manželskí partneri veriaci, ich manželstvo možno ani zďaleka nie je ideálne. Pre hriešne sklony manželia i manželky nezmýšľajú vždy láskyplne jeden o druhom. (Rimanom 7:19, 20; 1. Korinťanom 7:28) Niektorí idú až tak ďaleko, že podnikajú kroky, aby si vzali iného partnera, i keď nemajú biblický dôvod na rozvod. (Matúš 19:9; Hebrejom 13:4) Usudzujú, že je to pre nich najlepšie a že riadiť sa Božou vôľou — aby manžel s manželkou zotrvali spolu — je príliš ťažké. (Malachiáš 2:16; Matúš 19:5, 6) Je to nepochybne ďalší prípad uvažovania skôr ľudskými než Božími myšlienkami.
15. Prečo je ochranou, keď dávame Boha na prvé miesto?
15 Akou ochranou je dávať Boha na prvé miesto! Manželské páry, ktoré to robia, sa snažia držať pohromade a riešiť svoje problémy uplatňovaním rád Božieho Slova. Tak sa vyhýbajú všemožným bolestiam srdca, ktoré sú dôsledkom ignorovania Božej vôle. (Žalm 19:7–11) Príkladom toho sú istí mladí manželia, ktorí sa už mali rozvádzať, ale vtedy sa rozhodli riadiť biblickými radami. Po rokoch, keď sa manželka zamýšľala nad tým, akú radosť prežívala vo svojom manželstve, povedala: „Musím si sadnúť a plakať, keď si pomyslím, že by som bola celé tie roky žila bez svojho manžela. Potom sa modlím k Jehovovi Bohu a ďakujem mu za jeho rady a vedenie, ktoré nás uzmierilo a umožnilo nám taký šťastný vzťah.“
Manželia, manželky — napodobňujte Krista!
16. Aký príklad dal Ježiš manželom i manželkám?
16 Ježiš dával Boha vždy na prvé miesto, a tým dal manželom i manželkám skvelý príklad, a oni urobia dobre, keď mu budú starostlivo venovať pozornosť. Manželia sú nabádaní, aby napodobňovali spôsob, akým Ježiš nežne vedie členov kresťanského zboru. (Efezanom 5:23) A kresťanské manželky sa môžu učiť z Ježišovho bezchybného príkladu podriaďovania sa Bohu. — 1. Korinťanom 11:3.
17, 18. V akých ohľadoch dal Ježiš znamenitý príklad manželom?
17 Biblia prikazuje: „Manželia, stále milujte svoje manželky, podobne ako aj Kristus miloval zbor a vydal sa zaň.“ (Efezanom 5:25) Dôležitý spôsob, ako Ježiš prejavoval lásku k zboru svojich nasledovníkov, spočíval v tom, že bol ich blízkym priateľom. „Nazval som vás priateľmi,“ povedal Ježiš, „lebo som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.“ (Ján 15:15) Pomysli si na všetok ten čas, ktorý Ježiš strávil rozhovormi so svojimi učeníkmi — na mnohé a mnohé rozhovory, ktoré s nimi viedol — a na to, ako im dôveroval! Či to nie je výborný príklad pre manželov?
18 Ježiš mal skutočný záujem o svojich učeníkov a mal k nim ozajstnú nežnú náklonnosť. (Ján 13:1) Keď im jeho učenie nebolo jasné, trpezlivo im venoval čas, aby im v súkromí veci objasnil. (Matúš 13:36–43) Manželia, je pre vás duchovné blaho vašej manželky rovnako dôležité? Trávite spolu čas a uisťuješ sa, či obaja máte biblické pravdy jasne v mysli a v srdci? Ježiš chodil so svojimi apoštolmi do služby a možno školil každého jednotlivo. Chodievaš do služby so svojou manželkou a podieľaš sa pritom na návštevách z domu do domu a na vedení biblických štúdií?
19. Ako bol manželom daný príklad tým, ako sa Ježiš správal pri opakujúcich sa slabostiach svojich apoštolov?
19 Skvelý príklad dal Ježiš manželom najmä v tom, ako sa správal, keď sa stretol s nedokonalosťou svojich apoštolov. Počas posledného jedla so svojimi apoštolmi si mohol všimnúť opäť sa prejavujúceho ducha súperenia. Drsne ich za to napomenul? Nie, každému z nich pokorne umyl nohy. (Marek 9:33–37; 10:35–45; Ján 13:2–17) Prejavuješ takú trpezlivosť svojej manželke? Usiluješ sa trpezlivo jej pomáhať a pôsobiť na jej srdce svojím príkladom, namiesto toho, že by si sa sťažoval na znovu sa prejavujúcu slabosť? Manželky pravdepodobne zareagujú na taký láskyplný súcit, tak ako nakoniec zareagovali apoštoli.
20. Na čo by kresťanské manželky nemali nikdy zabúdať a kto im je daný za príklad?
20 Aj manželky musia uvažovať o Ježišovi, ktorý nikdy nezabúdal na to, že „hlavou Krista je... Boh“. Vždy sa podriaďoval svojmu nebeskému Otcovi. Podobne manželky by nemali zabúdať, že „hlavou ženy je... muž“, áno, že ich manžel je ich hlavou. (1. Korinťanom 11:3; Efezanom 5:23) Apoštol Peter nabádal kresťanské manželky, aby uvažovali o príklade „svätých žien“ skorších čias, najmä o Sáre, ktorá „poslúchala Abraháma a nazývala ho ‚pánom‘“. — 1. Petra 3:5, 6.
21. Prečo bolo manželstvo Abraháma a Sáry úspešné a prečo manželstvo Lóta a jeho manželky zlyhalo?
21 Sára sa očividne vzdala pohodlného domova v prosperujúcom meste a potom bývala v stanoch v cudzej krajine. Prečo? Vari preto, že by uprednostňovala taký spôsob života? To nie je pravdepodobné. Pretože ju manžel požiadal, aby išla? Nepochybne to bolo jedným z činiteľov, lebo Sára Abraháma milovala a vážila si ho pre jeho zbožné vlastnosti. (1. Mojžišova 18:12) Ale hlavným dôvodom, prečo sprevádzala svojho manžela, bola jej láska k Jehovovi a jej úprimná túžba riadiť sa Božími pokynmi. (1. Mojžišova 12:1) Nachádzala potešenie v poslušnosti Bohu. Naproti tomu Lótova manželka váhala s konaním Božej vôle, a preto sa túžobne obzrela za vecami, ktoré zanechala vo svojom domovskom meste Sodome. (1. Mojžišova 19:15, 25, 26; Lukáš 17:32) Ako tragicky sa skončilo toto manželstvo — a to všetko pre jej neposlušnosť Bohu!
22. a) Aké sebaskúmanie budú rodinní príslušníci robiť, aby si počínali múdro? b) O čom budeme uvažovať pri našom nasledujúcom štúdiu?
22 A tak či si manželom alebo manželkou, je veľmi dôležité položiť si otázku: ‚Je Boh v našej rodine na prvom mieste? Skutočne sa usilujem spĺňať si rodinnú úlohu, ktorú mi dal Boh? Naozaj sa snažím milovať svojho partnera a pomáhať mu nadobudnúť alebo udržať si dobrý vzťah k Jehovovi?‘ Vo väčšine rodín sú aj deti. Ďalej budeme uvažovať o úlohe rodičov a o tom, že je potrebné, aby rodičia i deti dávali Boha na prvé miesto.
Pamätáš si?
◻ Aké dôsledky môže mať Ježišovo učenie v mnohých rodinách?
◻ Akú odmenu dostali tisíce pevných kresťanov?
◻ Čo pomôže manželským partnerom vyhnúť sa nemravnosti a rozvodu?
◻ Čo sa môžu manželia naučiť z Ježišovho príkladu?
◻ Ako môžu manželky prispieť k šťastnému manželstvu?
[Obrázok na strane 10]
Ako Sára prispela k úspešnosti svojho manželstva?