Poučenie z Ježišových zázrakov
„A NA tretí deň bola svadobná hostina v Káne Galilejskej... Ježiš a jeho učeníci boli tiež pozvaní na svadobnú hostinu. Keď sa minulo víno, Ježišova matka mu povedala: ‚Nemajú víno.‘“ Táto udalosť vytvorila okolnosti pre Ježišov prvý zázrak. — Ján 2:1–3.
Nebol takýto problém príliš bezvýznamný, príliš banálny na to, aby naň bol Ježiš upozornený? Istý biblický učenec vysvetľuje: „Pohostinnosť bola na Východe svätou povinnosťou... Skutočná pohostinnosť, zvlášť na svadobnej hostine, si vyžadovala veľkú hojnosť. Keby sa zásoby na svadobnej hostine [vyčerpali], na túto hanbu rodiny a mladej dvojice by sa nikdy nezabudlo.“
Preto Ježiš podnikol kroky. Všimol si „šesť kamenných nádob na vodu, ako vyžadovali očisťovacie predpisy Židov“. Medzi Židmi bolo zaužívané obradné umývanie sa pred jedlom a na uspokojenie potrieb prítomných bolo nutné veľké množstvo vody. „Naplňte nádoby vodou,“ prikázal Ježiš tým, čo obsluhovali hostí. Ježiš nebol „starejší“, no hovoril priamo a s rozhodnosťou. Správa hovorí: ‚Keď starejší ochutnal vodu, bola premenená na víno.‘ — Ján 2:6–9; Marek 7:3.
Možno sa zdá zvláštne, že niečo také bežné ako svadba by malo byť dejiskom Ježišovho prvého zázraku, no táto príhoda odhaľuje veľa o Ježišovi. Ježiš bol slobodný a neskôr hovoril so svojimi učeníkmi o výhodách slobodného stavu. (Matúš 19:12) Avšak jeho prítomnosť na svadobnej hostine ukázala, že vôbec nebol proti manželstvu. Bol vyrovnaný, podporoval manželské usporiadanie; pozeral sa naň ako na niečo, čo je v Božích očiach počestné. — Porovnaj Hebrejom 13:4.
Ježiš nebol zamračený askéta, ako ho neskôr zobrazovali cirkevní umelci. Nepochybne sa rád stýkal s ľuďmi a nemal nič proti spoločenskému životu. (Porovnaj Lukáša 5:29.) Jeho konanie tak poskytlo vzor jeho nasledovníkom. Ježiš osobne ukázal, že nemajú byť zbytočne vážni či zachmúrení — akoby spravodlivosť znamenala nepoznať radosť. Naopak, kresťania neskôr dostali príkaz: „Vždy sa radujte v Pánovi.“ (Filipanom 4:4) Kresťania dnes dbajú na to, aby rekreáciu udržiavali v rozumných medziach. Nachádzajú radosť v službe Bohu, ale nasledujúc Ježišov príklad, príležitostne si nachádzajú čas aj na to, aby sa potešili zo vzájomného spoločenstva na nejakom spoločenskom stretnutí.
Všimnite si aj nežnosť Ježišových citov. Ježiš nemusel vykonať zázrak. V tomto ohľade nemalo byť splnené žiadne proroctvo. Na Ježiša zrejme jednoducho zapôsobila starosť jeho matky a zlá situácia novomanželov. Zaujímal sa o ich city a chcel ich ušetriť od rozpakov. Nebuduje to vašu dôveru, že Kristus má o vás skutočný záujem — ba zaujíma sa o vaše každodenné problémy? — Porovnaj Hebrejom 4:14–16.
Keďže každá nádoba „mohla pojať dve alebo tri miery tekutiny“ vody, Ježišov zázrak predstavoval veľké množstvo vína — možno 390 litrov (105 galónov)! (Ján 2:6) Prečo také obrovské množstvo? Ježiš nepodporoval nemierne pitie, niečo, čo Boh zavrhuje. (Efezanom 5:18) Skôr prejavil štedrosť podobnú Božej. Keďže víno bolo bežným nápojom, akýkoľvek prebytok bolo možné použiť pri iných príležitostiach. — Porovnaj Matúša 14:14–20; 15:32–37.
Raní kresťania napodobňovali Ježišov príklad štedrosti. (Porovnaj Skutky 4:34, 35.) Rovnako dnes je Jehovov ľud povzbudzovaný k ‚dávaniu‘. (Lukáš 6:38) Ale Ježišov prvý zázrak má aj prorocký význam. Poukazuje na budúcnosť, keď Boh štedro zaobstará „hostinu s jedlami omastenými olejom, hostinu s vínom držaným na usadenine“ a úplne odstráni hlad. — Izaiáš 25:6, Reference Bible.
Čo však mnohé Ježišove zázraky, ktoré sa týkali telesného uzdravovania? Čo sa z nich môžeme naučiť?
Konanie dobra v sabat
„Vstaň, vezmi si lôžko a choď.“ Ježiš povedal tieto slová mužovi, ktorý bol chorý 38 rokov. Správa v evanjeliu pokračuje: „Nato ten človek ihneď vyzdravel, vzal si lôžko a chodil.“ Na prekvapenie nie všetci boli touto zmenou okolností potešení. Správa hovorí: „Preto začali Židia prenasledovať Ježiša, lebo to robil v Sabate.“ — Ján 5:1–9, 16.
Sabat mal byť pre všetkých dňom odpočinku a radosti. (2. Mojžišova 20:8–11) Do čias Ježiša sa však stal labyrintom ťaživých, človekom vytvorených pravidiel. Učenec Alfred Edersheim napísal, že v obšírnych častiach Talmudu týkajúcich sa zákonov sabatu „sa o veciach hovorí s vážnosťou ako o nábožensky životne dôležitých, a to o veciach, v prípade ktorých by si človek sotva dokázal predstaviť, že niekto so zdravým intelektom by sa nimi vážne zaoberal“. (The Life and Times of Jesus the Messiah, Život a doba Ježiša Mesiáša) Rabíni považovali za životne dôležité neopodstatnené, svojvoľne stanovené pravidlá, ktoré usmerňovali v skutočnosti každú stránku života Žida — často s chladnokrvnou ľahostajnosťou k ľudským citom. Isté sabatné pravidlo nariaďovalo: „Ak na nejakého človeka spadla budova a sú pochybnosti o tom, či tam je alebo nie je, alebo či je živý alebo mŕtvy, alebo či je to pohan alebo Izraelita, môžu sponad neho odstrániť trosky. Ak zistia, že žije, môžu ich odstraňovať ďalej; no ak [je] mŕtvy, nechajú ho tam.“ — Traktát Joma 8:7, Mišna, preložil Herbert Danby.
Ako sa Ježiš pozeral na také striktné náboženské puntičkárstvo? Keď bol kritizovaný za to, že uzdravuje v sabat, povedal: „Môj Otec stále pracuje až dosiaľ, i ja stále pracujem.“ (Ján 5:17) Ježiš nemal svetské zamestnanie, aby sa stal bohatým. Miesto toho konal Božiu vôľu. A tak ako Lévitom bolo dovolené, aby v sabat pokračovali v svätej službe, aj Ježiš mohol oprávnene, bez toho, že by porušil Boží zákon, vykonávať svoje povinnosti, ktoré mu ako Mesiášovi určil Boh. — Matúš 12:5.
To, že Ježiš liečil v sabat, tiež ukázalo, že židovskí znalci Písma a farizeji sú ‚príliš spravodliví‘ — strnulí a nevyrovnaní vo svojich úvahách. (Kazateľ 7:16) Iste nebolo Božou vôľou, aby konanie dobrých skutkov bolo obmedzené na určité dni v týždni; ani Boh nechcel, aby sabat bol prázdnym cvičením v riadení sa pravidlami. V Markovi 2:27 sú zaznamenané Ježišove slová: „Sabat začal jestvovať kvôli človeku, a nie človek kvôli sabatu.“ Ježiš miloval ľudí, nie svojvoľne stanovené pravidlá.
Preto je dobré, keď dnes kresťania nie sú vo svojom uvažovaní príliš strnulí či zameraní na pravidlá. Tí, čo majú v zbore postavenie s autoritou, sa vyhýbajú zaťažovaniu druhých nenáležitými pravidlami a postupmi stanovenými človekom. Ježišov príklad nás tiež povzbudzuje, aby sme vyhľadávali príležitosti robiť dobro. Napríklad kresťan by nikdy neuvažoval tak, že o biblické pravdy sa bude deliť len vtedy, keď sa zúčastňuje formálneho spôsobu služby z domu do domu alebo keď je na rečníckom pódiu. Apoštol Peter hovorí, že kresťan by mal byť ‚vždy pripravený na obhajobu pred každým, kto od neho žiada dôvod nádeje, ktorá je v ňom‘. (1. Petra 3:15) Konanie dobra nie je nijako časovo obmedzené.
Poučenie o súcite
O ďalšom vynikajúcom zázraku sa hovorí v Lukášovi 7:11–17. Podľa tejto správy Ježiš „išiel do mesta nazvaného Nain a jeho učeníci a veľký zástup šiel s ním“. Dodnes možno na juhovýchode dnešnej arabskej dediny Nein vidieť hroby. „Keď sa priblížil k mestskej bráne“, stretol sa s hlučným výjavom. „Práve vynášali mŕtveho, jednosplodeného syna svojej matky. Okrem toho bola vdova. A bol s ňou značný zástup z mesta.“ H. B. Tristram poznamenal, že od staroveku sa „spôsob vedenia pohrebu nezmenil“, a dodal: „Videl som ženy, ktoré išli pred márami a viedli ich profesionálne plačky. Zalamujú rukami, trhajú si vlasy s tými najdivokejšími gestami žiaľu a kričia meno zomrelého.“ — Eastern Customs in Bible Lands (Orientálne zvyky v biblických krajinách).
Uprostred takého hlučného chaosu kráčala smútiaca vdova, ktorá už na pohľad musela byť stelesnením bolesti. Keďže už stratila manžela, na svojho syna sa pozerala, ako to vyjadril autor Herbert Lockyer, ako na „oporu vo svojej starobe a útechu v samote — oporu a pilier domácnosti. Stratou jediného syna prišla o poslednú oporu, ktorá jej zostala.“ (All the Miracles of the Bible, Všetky zázraky Biblie) Ako reagoval Ježiš? Lukáš výrečne hovorí: „Keď ju Pán zazrel, bol pohnutý ľútosťou k nej a povedal jej: ‚Prestaň plakať.‘“ Slová „pohnutý ľútosťou“ sú odvodené od gréckeho slova, ktoré v doslovnom zmysle znamená „črevá“. Znamená to „byť pohnutý akoby až do svojich útrob“. (Vine’s Expository Dictionary of Old and New Testament Words) Áno, Ježiš bol pohnutý do hĺbky svojej bytosti.
Aj Ježišova matka bola v tom čase pravdepodobne vdovou, a tak Ježiš zrejme spoznal bolesť spôsobenú úmrtím, keď stratil svojho adoptívneho otca Jozefa. (Porovnaj Jána 19:25–27.) Vdova nemusela Ježiša úpenlivo prosiť. Ježiš spontánne „pristúpil a dotkol sa már“ napriek tomu, že pod mojžišovským Zákonom sa človek, ktorý sa dotkol mŕtvoly, stával nečistým. (4. Mojžišova 19:11) Pomocou svojej zázračnej sily mohol Ježiš odstrániť samotný zdroj nečistoty! „Povedal: ‚Mládenec, hovorím ti: Vstaň!‘ A mŕtvy sa posadil a začal hovoriť, a on ho dal matke.“
Aké dojímavé poučenie o súcite! Kresťania nemajú napodobňovať chladný prístup bez lásky, ktorý možno vidieť v týchto „posledných dňoch“. (2. Timotejovi 3:1–5) Naopak, v 1. liste Petra 3:8 sme nabádaní: „Konečne, majte všetci rovnaké zmýšľanie, majte súcit, prejavujte bratskú lásku, nežnú náklonnosť.“ Keď sa nášho známeho dotkla smrť alebo trpí vážnou chorobou, nemôžeme vykonať vzkriesenie ani uzdraviť chorého. Môžeme však poskytnúť praktickú pomoc a útechu, azda jednoducho tým, že sme tam a plačeme s ním. — Rimanom 12:15.
Toto dramatické vzkriesenie, ktoré vykonal Ježiš, poukazuje aj na budúcnosť — na čas, keď „všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas a vyjdú“! (Ján 5:28, 29) Smútiaci na celej zemi osobne pocítia Ježišov súcit, keď sa matky, otcovia, deti a priatelia, ktorí zomreli, vrátia z hrobu!
Poučenie zo zázrakov
Je teda zrejmé, že Ježišove zázraky boli viac než len vzrušujúcim prejavom moci. Oslavovali Boha a dali vzor kresťanom, ktorí sú podnecovaní, aby „oslavovali Boha“. (Rimanom 15:6) Povzbudzovali ku konaniu dobra, k štedrosti, k prejavovaniu súcitu. A čo je ešte dôležitejšie, slúžili ako ukážka mocných skutkov, ktoré majú byť vykonané počas Kristovej tisícročnej vlády.
Kým bol Ježiš na zemi, konal mocné skutky na pomerne malom zemepisnom území. (Matúš 15:24) Ako oslávený Kráľ bude mať súdnu právomoc na celej zemi! (Žalm 72:8) Tí, ktorých v minulosti zázračne uzdravil a vzkriesil, napokon zomreli. Za jeho nebeského kraľovania budú hriech a smrť úplne odstránené, čo otvorí cestu večnému životu. (Rimanom 6:23; Zjavenie 21:3, 4) Áno, Ježišove zázraky poukazujú na príchod nádhernej budúcnosti. Jehovovi svedkovia pomohli už miliónom ľudí získať skutočnú nádej, že budú súčasťou tejto budúcnosti. Kým ten čas nastane, sú zázraky Ježiša Krista naozaj nádhernou predzvesťou toho, čo sa onedlho uskutoční!
[Obrázok na strane 7]
Ježiš premieňa vodu na víno