Ako riešiť problémy pokojne

NÁSILIE je takmer také staré ako ľudstvo. V Biblii sa násilie objavuje už u Kaina, Ábelovho brata a najstaršieho syna prvej ľudskej dvojice. Keď Boh schválil Ábelovu obeť, a nie Kainovu, Kain sa „rozpálil veľkým hnevom“. Ako riešil túto situáciu? „Kain napadol svojho brata Ábela a zabil ho.“ Tým si však privodil Boží hnev. (1. Mojžišova 4:5, 8–12) Násilie nevyriešilo problém Kainovho zlého postavenia pred Stvoriteľom.

Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme sa uchýlili pri riešení problémov k fyzickej sile ako Kain?

Od násilia k tolerancii

Zamyslime sa nad mužom, ktorý sa so schválením prizeral vražde Štefana, prvého kresťanského mučeníka. (Skutky 7:58; 8:1) Tento muž, Saul z Tarzu, nesúhlasil so Štefanovým náboženským stanoviskom a podporil násilnú vraždu, ktorú považoval za oprávnený spôsob, ako zastaviť Štefanovu aktivitu. Iste, Saul nemusel byť násilnícky v každej oblasti svojho života. No bol ochotný prijať násilie ako spôsob, ktorým je možné riešiť problémy. Hneď po Štefanovej smrti Saul „začal zúriť proti [kresťanskému] zboru. Vnikal do jedného domu za druhým, odvliekal mužov aj ženy a dával ich do väzenia.“ — Skutky 8:3.

Podľa biblického učenca Alberta Barnesa grécke slovo, ktoré je tu preložené ako „zúriť“ obsahuje myšlienku skazy, ktorú môžu spôsobiť divé zvery ako levy a vlky. „Saul,“ vysvetľuje Barnes, „zúril proti cirkvi ako divé zviera — čo je silné vyjadrenie naznačujúce zápal a zúrivosť, s akými sa zúčastňoval na prenasledovaní.“ Keď sa Saul vydal do Damašku, aby pochytal ďalších nasledovníkov Krista, „ešte stále dýchal hrozbou a vraždou proti Pánovým [Kristovým] učeníkom“. Cestou k nemu prehovoril vzkriesený Ježiš a to viedlo k tomu, že Saul sa obrátil na kresťanstvo. — Skutky 9:1–19.

Po tomto obrátení sa Saulov spôsob zaobchádzania s druhými zmenil. Jedna príhoda, ktorá sa udiala asi o 16 rokov nato, potvrdzuje túto zmenu. Do jeho domovského zboru v Antiochii prišla nejaká skupina ľudí a nabádala tamojších kresťanov, aby sa podriadili mojžišovskému Zákonu. Vznikol tam „nemalý rozkol“. Saul, ktorý bol už v tom čase známy ako Pavol, zaujal v tomto spore určitý postoj. Zjavne tam došlo k vášnivej diskusii. Ale Pavol sa neuchýlil k násiliu. Naopak, súhlasil s rozhodnutím zboru, aby sa táto vec predložila apoštolom a starším v jeruzalemskom zbore. — Skutky 15:1, 2.

Aj v Jeruzaleme došlo na zhromaždení starších k „mnohej výmene názorov“. Pavol počkal, kým „celé množstvo stíchlo“, a potom podal správu o úžasnom pôsobení Božieho ducha medzi neobrezanými veriacimi. Po biblickom rozhovore apoštoli a starší v Jeruzaleme prišli „k jednomyseľnej zhode“ a rozhodli sa zbytočne nezaťažovať neobrezaných veriacich, ale povzbudiť ich, aby „sa zdržiavali obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva“. (Skutky 15:3–29) Pavol sa naozaj zmenil. Naučil sa riešiť sporné otázky bez násilia.

Ako bojovať so sklonom k násiliu

„Pánov otrok... nemá bojovať,“ napísal neskôr Pavol, „ale má byť ku všetkým jemný, spôsobilý vyučovať, ktorý sa ovláda za zlých okolností a s miernosťou poúča tých, čo nie sú priaznivo naklonení.“ (2. Timotejovi 2:24, 25) Pavol nabádal Timoteja, mladšieho dozorcu, aby riešil náročné situácie pokojne. Pavol bol realistický. Vedel, že aj medzi kresťanmi môžu vzbĺknuť emócie. (Skutky 15:37–41) Oprávnene preto radil: „Hnevajte sa, a predsa nehrešte; nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou.“ (Efezanom 4:26) Správny spôsob, ako zvládnuť také emócie, je ovládnuť hnev a nevybuchnúť v nekontrolovanej zúrivosti. Ako to možno dosiahnuť?

Dnes nie je ľahké udržať hnev pod kontrolou. „Byť nepríjemný je populárne,“ povedala Dr. Deborah Prothrowová-Stithová, prodekanka Fakulty zdravia verejnosti na Harvardovej univerzite. „Vlastnosti potrebné na vychádzanie s druhými — snaha dohodnúť sa, urobiť kompromis, empatia, odpustenie — sú obyčajne pripisované slabochom.“ No v skutočnosti sú to mužné vlastnosti a sú kľúčom k ovládaniu násilných sklonov, ktoré môžu vrieť v našom vnútri.

Keď sa Pavol stal kresťanom, naučil sa lepšiemu spôsobu, ako riešiť názorové rozdiely. Tento spôsob bol založený na učení Biblie. Ako vzdelaný judaistický učenec Pavol poznal Hebrejské Písma. Určite poznal také texty ako: „Nezáviď násilníkovi, ani si nevyvoľ žiadnu z jeho ciest.“ „Kto je pomalý do hnevu, je lepší ako nejaký mocný, a kto ovláda svojho ducha, ako ten, kto sa zmocňuje mesta.“ „Ako prelomené mesto bez hradieb, taký je muž, ktorý neovláda svojho ducha.“ (Príslovia 3:31; 16:32; 25:28) A predsa toto poznanie nezabránilo Pavlovi, aby sa pred svojím obrátením na kresťanstvo neuchýlil k násilnostiam voči kresťanom. (Galaťanom 1:13, 14) Ale čo pomohlo Pavlovi ako kresťanovi, aby kontroverzné otázky riešil dokazovaním a presviedčaním, a nie násilím?

Pavol nám dal určité vodidlo, keď povedal: „Staňte sa mojimi napodobňovateľmi, ako som i ja Kristov.“ (1. Korinťanom 11:1) Pavol si veľmi cenil, čo preňho Ježiš Kristus urobil. (1. Timotejovi 1:13, 14) Kristus sa stal preňho vzorom, ktorý napodobňoval. Vedel, ako Ježiš trpel za hriešne ľudstvo. (Hebrejom 2:18; 5:8–10) Pavol mohol potvrdiť, že Izaiášovo proroctvo o Mesiášovi sa splnilo na Ježišovi: „Bol pod ťažkým tlakom a nechával sa trápiť; napriek tomu neotváral svoje ústa. Bol vedený ako ovca na zabitie; a ako bahnica, ktorá onemela pred svojimi strihačmi, neotváral svoje ústa.“ (Izaiáš 53:7) Apoštol Peter napísal: „Keď mu [Ježišovi] nadávali, neodpovedal nadávkami. Keď trpel, nevyhrážal sa, ale ďalej sa odovzdával tomu, ktorý súdi spravodlivo.“ — 1. Petra 2:23, 24.

Pavlovo ocenenie pre spôsob, akým Ježiš Kristus riešil napäté situácie, ho podnecovalo k zmene. Svojich spoluveriacich mohol nabádať: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ (Kolosanom 3:13) Nestačí iba uznať, že je potrebné nebyť násilnícky. Na prekonanie násilných sklonov potrebujeme motiváciu, a tú nám dáva ocenenie pre to, čo pre nás urobil Jehova a Ježiš Kristus.

Je to možné?

Jeden muž v Japonsku potreboval takú silnú motiváciu. Jeho otec, ktorý bol vojakom a mal prudkú povahu, vládol vo svojej rodine násilím. Keďže tento muž bol obeťou násilia a videl podobne trpieť aj svoju matku, vyvinul sa v ňom sklon k násiliu. Nosil dva samurajské meče rôznej dĺžky, ktoré používal na riešenie problémov a zastrašoval nimi ľudí.

Keď jeho manželka začala študovať Bibliu, bol na štúdiu prítomný aj on, ale nebral ho vážne. Keď si však prečítal brožúrku Toto dobré posolstvo o Kráľovstve,a zmenil sa. Prečo? „Keď som čítal látku pod podnadpismi ,Kristus Ježiš‘ a ,Výkupné‘, zahanbil som sa,“ hovorí. „Hoci som žil svojvoľným spôsobom života, rád som prejavoval láskavosť tým, s ktorými som dobre vychádzal. Bol som šťastný, keď som mohol svojim kamarátom urobiť radosť, ale len do tej miery, aby to neovplyvnilo môj život. A Boží Syn, Ježiš, bol ochotný vzdať sa svojho života za ľudstvo vrátane takých ľudí, ako som ja. Omráčilo ma to, akoby ma niekto udrel kladivom.“

Prestal sa stýkať so svojimi bývalými kamarátmi a onedlho sa prihlásil do teokratickej školy kazateľskej služby v jednom zbore Jehovových svedkov. Táto škola pomáha študujúcim osvojiť si umenie učiť druhých ľudí o Biblii. Tomuto mužovi priniesla škola ešte ďalší, vedľajší úžitok. Spomína: „Keď som bol mladý, uchyľoval som sa k vyhrážkam a násiliu, lebo som nevedel druhým vyjadriť, čo cítim. Teraz som sa učil sprostredkúvať svoje myšlienky druhým, začal som s nimi komunikovať a prestal som sa správať násilnícky.“

Osvojil si tento muž, tak ako Pavol, Kristov spôsob života? Jeho viera bola vyskúšaná, keď sa ho jeden bývalý priateľ, s ktorým bol zviazaný vzájomnou prísahou bratstva, snažil odradiť od toho, aby sa stal kresťanom. Jeho „priateľ“ ho udrel a rúhal sa jeho Bohu, Jehovovi. Tento kedysi násilnícky muž sa však ovládol a ospravedlnil sa za to, že už nemôže dodržiavať prísahu. Jeho „brat“ sklamaný odišiel.

Tým, že tento kedysi hnevlivý muž premohol svoje násilnícke sklony, získal mnoho duchovných bratov a sestier, ktorí sú zjednotení láskou k Bohu a k blížnemu. (Kolosanom 3:14) Teraz, po vyše 20 rokoch, čo sa stal oddaným kresťanom, slúži ako cestujúci dozorca Jehovových svedkov. Akú má radosť, keď môže druhým ukazovať v Biblii pasáž o tom, že aj ľudia so sklonmi podobnými zvieracím sa môžu naučiť riešiť nezhody bez násilia, tak ako sa to naučil on! A akou výsadou je preňho poukazovať na úžasné splnenie prorockých slov: „Nebudú nijako škodiť ani pôsobiť skazu na celom mojom svätom vrchu; pretože zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more“! — Izaiáš 11:9.

Tak ako apoštol Pavol a tento kedysi násilnícky muž, aj vy sa môžete naučiť zvládať konfliktné situácie a riešiť problémy pokojne. Jehovovi svedkovia vo vašom okolí vám v tom radi pomôžu.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 5]

Pavol bol realistický. Vedel, že aj medzi kresťanmi môžu vzbĺknuť emócie.

[Obrázok na strane 7]

Ocenenie pre to, čo pre nás Boh urobil, prispieva k pokojným vzťahom