Lýdia — pohostinná ctiteľka Boha

SLUŽOBNÍCI pravého Boha boli oddávna známi svojou pohostinnosťou. (1. Mojžišova 18:1–8; 19:1–3) Pohostinnosť, definovaná ako „láska, nežná náklonnosť alebo láskavosť k cudzincom“, ktorá vyviera z úprimného srdca, je aj dnes znakom pravého kresťanstva. V skutočnosti je to požiadavka pre každého, kto chce uctievať Boha prijateľným spôsobom. — Hebrejom 13:2; 1. Petra 4:9.

Jednou ženou, ktorá príkladne prejavovala pohostinnosť, bola Lýdia. Lýdia „prinútila“ kresťanských misionárov, ktorí navštívili Filipi, aby zostali v jej dome. (Skutky 16:15) Hoci o Lýdii je v Písmach iba stručná zmienka, i to málo môže byť pre nás povzbudením. V čom? Kto bola Lýdia? Čo o nej vieme?

„Predavačka purpuru“

Lýdia žila vo Filipi, najvýznamnejšom meste Macedónie. Pochádzala však z Tyatíry, mesta v oblasti Lýdie na západe Malej Ázie. Z tohto dôvodu niektorí naznačujú, že meno „Lýdia“ bola prezývka, ktorú dostala vo Filipi. Inými slovami, bola to „Lýdka“, podobne ako mohla byť žena, ktorej vydával svedectvo Ježiš Kristus, označená ako „Samaritánka“. (Ján 4:9) Lýdia predávala „purpur“ alebo predmety farbené týmto farbivom. (Skutky 16:12, 14) Existenciu výrobcov farbív v Tyatíre i vo Filipi potvrdzujú nápisy, ktoré vykopali archeológovia. Je možné, že Lýdia sa presťahovala kvôli svojmu zamestnaniu, a to buď aby viedla vlastný obchod, alebo ako zástupkyňa spoločnosti tyatírskych farbiarov.

Purpurové farbivo sa mohlo získavať z rôznych zdrojov. Najdrahšie bolo farbivo získavané z určitých druhov morských mäkkýšov. Podľa Martiala, rímskeho básnika z prvého storočia, plášť z najlepšieho purpuru z Týru (ďalšie stredisko, kde sa táto látka vyrábala) mohol stáť až 10 000 sesterciov čiže 2500 denárov, čo sa rovnalo mzde nádenníka za 2500 dní. Je jasné, že také odevy boli luxusnou vecou, ktorú si mohlo dovoliť len málo ľudí. A tak Lýdia mohla byť zámožná. V každom prípade bola schopná prejaviť pohostinnosť apoštolovi Pavlovi a jeho spoločníkom — Lukášovi, Sílasovi, Timotejovi a možno aj ďalším.

Pavlovo kázanie vo Filipi

Okolo roku 50 n. l. Pavol prvýkrát vkročil do Európy a začal kázať vo Filipi.a Keď prišiel do nejakého nového mesta, jeho zvykom bolo navštíviť synagógu, aby kázal najprv Židom a prozelytom, ktorí sa tam zhromažďovali. (Porovnaj Skutky 13:4, 5, 13, 14; 14:1.) Podľa niektorých prameňov však rímsky zákon zakazoval Židom praktizovať ich náboženstvo vnútri „posvätných hraníc“ Filipi. Teda keď tam misionári pobudli „niekoľko dní“, v sabatný deň našli nejaké miesto pri rieke za mestom, o ktorom ‚sa nazdávali, že je to miesto modlitby‘. (Skutky 16:12, 13) Bola to zrejme rieka Gangites. Tam misionári našli iba ženy, z ktorých jedna bola Lýdia.

„Ctiteľka Boha“

Lýdia bola „ctiteľkou Boha“, pravdepodobne však prozelytkou judaizmu, ktorá hľadala náboženskú pravdu. Hoci mala dobré zamestnanie, nebola materialisticky založená. Skôr si vyhradzovala čas na duchovné veci. „Jehova otvoril dokorán jej srdce, aby venovala pozornosť tomu, o čom hovoril Pavol,“ a Lýdia prijala pravdu. Vskutku, „bola pokrstená ona a jej domácnosť“. — Skutky 16:14, 15.

Biblia výslovne neuvádza, kto boli ostatní členovia Lýdiinej domácnosti. Keďže tu nie je zmienka o manželovi, Lýdia mohla byť slobodná alebo ovdovená. „Jej domácnosť“ možno tvorili príbuzní, ale tento výraz sa mohol vzťahovať aj na otrokov alebo sluhov. V každom prípade sa Lýdia horlivo delila s tými, ktorí s ňou bývali, o to, čo sa dozvedela. A akú radosť musela mať, keď uverili a prijali pravú vieru!

„Prinútila nás“

Predtým ako títo misionári stretli Lýdiu, museli sa azda uspokojiť s ubytovaním, ktoré si zaobstarali na vlastné náklady. No Lýdia bola šťastná, že im môže ponúknuť inú možnosť ubytovania. Skutočnosť, že musela naliehať, však naznačuje, že Pavol a jeho spoločníci kládli určitý odpor. Prečo? Pavol chcel ‚predkladať dobré posolstvo bezplatne, aby nezneužil svoju právomoc‘ a nestal sa nikomu bremenom. (1. Korinťanom 9:18; 2. Korinťanom 12:14) Ale Lukáš dodáva: „Teraz keď bola pokrstená ona a jej domácnosť, úpenlivo prosila a povedala: ‚Ak ste usúdili, že som verná Jehovovi, vojdite do môjho domu a zostaňte.‘ A prinútila nás.“ (Skutky 16:15) Lýdia si robila veľké starosti o to, aby bola verná Jehovovi, a prejav pohostinnosti bol zjavne dôkazom jej viery. (Porovnaj 1. Petra 4:9.) Aký vynikajúci príklad! Používame aj my svoj majetok na podporu záujmov dobrého posolstva?

Bratia vo Filipi

Keď boli Pavol a Sílas vyslobodení z väzenia po epizóde s otrokyňou posadnutou démonom, vrátili sa do Lýdiinho domu, kde našli nejakých bratov. (Skutky 16:40) Veriaci v novovytvorenom filipskom zbore možno používali Lýdiin dom ako miesto na pravidelné zhromaždenia. Je logické nazdávať sa, že jej dom bol i naďalej strediskom teokratickej činnosti v meste.

Srdečná pohostinnosť, ktorú na začiatku prejavila Lýdia, sa preukázala ako charakteristická črta celého zboru. Filipania napriek svojej chudobe poslali Pavlovi pri niekoľkých príležitostiach veci, ktoré potreboval, a apoštol im bol vďačný. — 2. Korinťanom 8:1, 2; 11:9; Filipanom 4:10, 15, 16.

V liste, ktorý poslal Pavol Filipanom asi v rokoch 60 až 61 n. l., sa Lýdia nespomína. Písma nezjavujú, čo sa s ňou stalo po udalostiach opísaných v 16. kapitole Skutkov. Napriek tomu stručná zmienka o tejto dynamickej žene v nás roznecuje túžbu ‚chodiť cestou pohostinnosti‘. (Rimanom 12:13) Akí sme vďační, že medzi sebou máme kresťanov podobných Lýdii! Ich duch veľmi prispieva k tomu, že sa zbory stávajú vrúcnymi a priateľskými, na slávu Jehovu Boha.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 28]

Život Židov vo Filipi

Židia a prozelyti judaizmu museli mať vo Filipi neľahký život. Mohlo tam byť určité protižidovské cítenie, lebo krátko pred Pavlovou návštevou cisár Klaudius vyhnal Židov z Ríma. — Porovnaj Skutky 18:2.

Je významné, že keď Pavol a Sílas uzdravili otrokyňu, ktorá mala ducha veštenia, boli privlečení pred úradníkov správy. Majitelia tejto otrokyne, ktorí teraz prišli o výnosný zdroj príjmu, využili predsudky svojich spoluobčanov a tvrdili: „Títo ľudia veľmi znepokojujú naše mesto. Sú Židia a zvestujú zvyky, ktoré nie je zákonné ani prijímať, ani používať, lebo sme Rimania.“ Preto boli Pavol a Sílas zbití prútmi a hodení do väzenia. (Skutky 16:16–24) V takomto ovzduší si verejné uctievanie Jehovu, Boha Židov, vyžadovalo odvahu. No Lýdii zjavne neprekážalo, že sa líši od ostatných.

[Obrázky na strane 27]

Zrúcaniny vo Filipi