Štúdie o inšpirovaných Písmach a ich pozadí
Štúdia číslo 3 — Zaradenie udalostí do prúdu času
Počítanie času v biblických dobách a úvaha o chronológii významných udalostí Hebrejských i Gréckych písiem.
1. a) Z čoho vyplýva, že Jehova je presný časomerač? b) Aký pokrok sa dosiahol v porozumení biblickej chronológie?
KEĎ Jehovov anjel dával Danielovi videnie o „kráľovi severu“ a „kráľovi juhu“, niekoľkokrát použil výraz „ustanovený čas“. (Dan. 11:6, 27, 29, 35) Je tiež mnoho ďalších biblických textov, z ktorých vyplýva, že Jehova je presný časomerač, ktorý uskutočňuje svoje predsavzatia načas. (Luk. 21:24; 1. Tes. 5:1, 2) V svojom Slove, Biblii, zaobstaral rad „ukazovateľov“, ktoré nám pomáhajú umiestniť dôležité udalosti v prúde času. V porozumení biblickej chronológii nastal veľký pokrok. Archeologické a iné výskumy stále lepšie osvetľujú rôzne problémy a umožňujú nám správne časovo zaradiť kľúčové udalosti biblického záznamu. — Prísl. 4:18.
2. Uveď príklad počítania s radovými číslovkami.
2 Radové a základné číslovky. V predchádzajúcej štúdii (odseky 24 a 25) sme si ukázali, že je rozdiel medzi základnými a radovými číslovkami. To by sme mali mať na mysli, keď meriame biblické obdobia a chceme ich zosúladiť s modernými metódami určovania času. Napríklad v odkaze na ‚tridsiaty siedmy rok vyhnanstva judského kráľa Jehojachina‘ je výraz „tridsiaty siedmy“ radovou číslovkou. To znamená tridsaťšesť celých rokov a niekoľko dní, týždňov či mesiacov (jednoducho čas, ktorý uplynul od konca 36. roku). — Jer. 52:31.
3. a) Ktoré štátne záznamy pomáhajú stanoviť biblické dátumy? b) Čo bol vládny rok a čo bol nástupný rok?
3 Vládne a nástupné roky. Biblia sa odvoláva na štátne záznamy judskej a izraelskej vlády i na babylonské a perzské štátne záležitosti. Vo všetkých týchto štyroch kráľovstvách sa národná chronológia počítala presne podľa vlády kráľov, a ten istý systém počítania sa preniesol do Biblie. Biblia veľmi často cituje názov dokladu, ako napríklad „Šalamúnova kronika“. (1. Kráľ. 11:41) Kráľova vláda zahŕňala časť nástupného roku, po ktorom nasledoval úplný počet vládnych rokov. Vládne roky boli oficiálnymi rokmi kraľovania, a všeobecne sa počítali od nisana do nisana čiže od jari do jari. Keď nastúpil na trón ďalší kráľ, zvyšné mesiace až do budúceho jarného mesiaca nisana sa označovali za jeho nástupný rok, v ktorom dopĺňal vládne obdobie kraľovania svojho predchodcu. Avšak jeho vlastné úradné obdobie vlády sa počítalo od budúceho 1. nisana.
4. Ukáž, ako sa dá biblická chronológia určiť podľa vládnych rokov.
4 Napríklad zdá sa, že Šalamún začal vládnuť pred nisanom 1037 pred n. l., ešte za Dávidovho života. Krátko nato Dávid zomrel. (1. Kráľ. 1:39, 40; 2:10) Avšak Dávidov posledný vládny rok trval až do jari 1037 pred n. l. a počítal sa ešte ako časť jeho štyridsaťročnej správy. O časti roku od začiatku Šalamúnovej vlády do jari 1037 pred n. l. sa hovorí ako o Šalamúnovom nástupnom roku a nemožno ho počítať ako jeho vládny rok, lebo ešte dopĺňal obdobie správy svojho otca. Preto sa Šalamúnov prvý rok vlády nezačal skôr ako v nisane 1037 pred n. l. (2. Kráľ. 2:12) Šalamúnovej kráľovskej správe sa napokon pripísalo štyridsať celých vládnych rokov. (1. Kráľ. 11:42) Keď takto rozlišujeme vládne a nástupné roky, biblickú chronológiu možno presne počítať.a
POČÍTANIE ČASU SPÄŤ K STVORENIU ADAMA
5. Ako sa určí dátum obnovy Jehovovho uctievania v Jeruzaleme?
5 Začína sa od kľúčového dátumu. Kľúčový dátum pre vypočítanie času Adamovho stvorenia je dátum zvrhnutia babylonskej dynastie Cýrom v roku 539 pred n. l.b Cýrus vydal oslobodzovací výnos pre Židov vo svojom prvom roku, pred jarou 537 pred n. l. Ezdráš 3:1 podáva správu, že synovia Izraela boli opäť v Jeruzaleme do siedmeho mesiaca čiže tišri, ktorý zodpovedá časti septembra a októbra. Tak sa jeseň roku 537 pred n. l. považuje za dátum obnovy Jehovovho uctievania v Jeruzaleme.
6. a) Aké predpovedané obdobie sa skončilo na jeseň roku 537 pred n. l.? b) Kedy sa muselo toto obdobie začať a ako to podporujú skutočnosti?
6 Táto obnova Jehovovho uctievania na jeseň roku 537 pred n. l. vymedzila koniec prorockého obdobia. Akého obdobia? Bolo to obdobie „sedemdesiat rokov“, počas ktorých sa Zasľúbená krajina „stane spustošeným miestom“ a o ktorých Jehova tiež povedal: „V súlade s naplnením sedemdesiatich rokov v Babylone obraciam na vás svoju pozornosť a ja potvrdím svoje dobré slovo voči vám tým, že vás privediem späť na toto miesto.“ (Jer. 25:11, 12; 29:10) Daniel, ktorý toto proroctvo dobre poznal, konal v súlade s ním, keď sa „sedemdesiat rokov“ chýlilo ku koncu. (Dan. 9:1–3) Obdobie „sedemdesiatich rokov“, ktoré sa skončilo na jeseň roku 537 pred n. l., sa muselo teda začať na jeseň roku 607 pred n. l. Skutočnosti to potvrdzujú. Jeremiáš, 52. kapitola, opisuje závažné udalosti pri obľahnutí Jeruzalema, babylonský prielom a zajatie kráľa Cedekijaha v roku 607 pred n. l. Potom, ako uvádza 12. verš, „v piatom mesiaci, desiateho dňa“, to znamená desiaty deň mesiaca abu (zodpovedá časti júla a augusta), Babylončania spálili chrám a mesto. To však ešte nebol východzí bod „sedemdesiatich rokov“. Určitý pozostatok židovskej zvrchovanosti tu bol ešte v podobe Gedaljaha, ktorého babylonský kráľ ustanovil za miestodržiteľa zvyšných židovských osád. „V siedmom mesiaci“ bol Gedaljah a niektorí ďalší zavraždení, takže ostatní Židia zo strachu utiekli do Egypta. Až potom, asi od 1. októbra 607 pred n. l., krajina v úplnom zmysle „ležala spustnutá... aby sa naplnilo sedemdesiat rokov“. — 2. Kráľ. 25:22–26; 2. Par. 36:20, 21.
7. a) Ako môžeme vypočítať rok rozdelenia kráľovstva po Šalamúnovej smrti? b) Akú podporu poskytuje Ezechielovo proroctvo?
7 Od roku 607 pred n. l. po rok 997 pred n. l. Výpočet tohto obdobia od pádu Jeruzalema po čas rozdelenia kráľovstva po Šalamúnovej smrti spôsobuje mnoho ťažkostí. Avšak porovnanie vlád izraelských a judských kráľov, ako ich zachytáva Prvá a Druhá Kráľov, naznačuje, že toto časové obdobie zahŕňa 390 rokov. Mocným dôkazom, že je to správne číslo, je Ezechielovo proroctvo 4:1–13. V tomto proroctve sa poukazuje na čas, keď národy obľahnú Jeruzalem a jeho obyvateľov odvedú do zajatia, k čomu došlo v roku 607 pred n. l. A tak 40 rokov, o ktorých sa hovorí v prípade Judska, sa skončilo zničením Jeruzalema. A 390 rokov, o ktorých sa hovorí v prípade Izraela, sa neskončilo zničením Samárie, pretože to bolo dávno predtým ako prorokoval Ezechiel a proroctvo jasne hovorí, že poukazuje na obľahnutie a zničenie Jeruzalema. „Previnenie domu Izraela“ sa preto skončilo tiež v roku 607 pred n. l. Ak počítame späť od tohto dátumu, vidíme, že obdobie 390 rokov sa začalo v roku 997 pred n. l. V tomto roku sa po Šalamúnovej smrti odtrhol Jeroboám od Dávidovho domu a „oddelil Izraela, aby nenasledoval Jehovu, a spôsobil, že hrešili veľkým hriechom“. — 2. Kráľ. 17:21.
8. a) Ako sa vypočíta rok vyjdenia z Egypta? b) Aká zmena uskutočnená v tom čase sa dotýka biblickej chronológie?
8 Od roku 997 pred n. l. po rok 1513 pred n. l. Posledný zo Šalamúnových štyridsiatich celých vládnych rokov sa skončil na jar roku 997 pred n. l., a preto sa musel jeho prvý vládny rok začať na jar roku 1037 pred n. l. (1. Kráľ. 11:42) Biblická správa v 1. Kráľov 6:1 hovorí, že Šalamún začal stavať Jehovov dom v Jeruzaleme v druhom mesiaci štvrtého roku svojej vlády. To znamená, že uplynuli tri celé roky a jeden celý mesiac jeho vlády. To nás privádza k aprílu až máju roku 1034 pred n. l., kedy sa začal stavať chrám. Avšak ten istý text uvádza, že to bolo tiež „v štyristo osemdesiatom roku po tom, čo synovia Izraela vyšli z egyptskej krajiny“. A 480. je znova radová číslovka, ktorá predstavuje 479 celých rokov. Teda ak pripočítame 479 k 1 034, dostávame dátum 1513 pred n. l., čo je rok, v ktorom Izrael vyšiel z Egypta. V 19. odseku druhej štúdie sa vysvetľuje, že od roku 1513 pred n. l. mal byť abib (nisan) pre Izrael „prvým z mesiacov roka“ (2. Mojž. 12:2), a že predtým sa riadili rokom, ktorý sa začínal na jeseň mesiacom tišri. The New Schaff-Herzog Encyclopedia of Religious Knowledge (Nová Schaff–Herzogova encyklopédia náboženského poznania), 1957, zv. 12, strana 474, uvádza: „Počítanie vládnych rokov kráľov vychádza z roku, ktorý sa začínal na jar, čo je obdobou babylonskej metódy.“ Keď bola zmena začiatku roka z jesene na jar uplatnená na časové úseky v Biblii, v počítaní času došlo niekde k strate alebo zisku šiestich mesiacov.
9. a) Ako sa určuje čas, keď vstúpila do platnosti abrahámovská zmluva? b) Ako sa počíta prvých 215 rokov tohto obdobia? c) Koľko rokov mal Abrahám, keď prešiel cez Eufrat na ceste do Kanaanu?
9 Od roku 1513 pred n. l. po rok 1943 pred n. l. V 2. Mojžišovej 12:40, 41 Mojžiš zaznamenáva, že „času bývania synov Izraela, bývajúcich v Egypte, bolo štyristotridsať rokov“. Z týchto slov vidno, že nie celé ‚bývanie‘ bolo v Egypte. Toto časové obdobie sa začína Abrahámovým prechodom Eufratu na jeho ceste do Kanaanu. Vtedy vstúpila do platnosti Jehovova zmluva s Abrahámom. Prvých 215 rokov tohto ‚bývania‘ bolo v Kanaane a rovnaké obdobie strávili Izraeliti v Egypte, kým sa v roku 1513 pred n. l. nestali úplne nezávislými od Egypta a jeho nadvlády.c Z poznámky pod čiarou v Preklade nového sveta (Rbi8) k 2. Mojžišovej 12:40 vyplýva, že grécka Septuaginta, ktorá sa opiera o hebrejský text, ktorý je starší ako masoretský text, pripája za slovom „v Egypte“ slová „a v kanaanskej krajine“. Podobne je to v samaritánskom Pentateuchu. Galaťanom 3:17, kde sa tiež hovorí o 430 rokoch, potvrdzuje, že toto obdobie sa začalo uvedením abrahámovskej zmluvy do platnosti v čase, keď Abrahám prekročil Eufrat cestou do Kanaanu. Bolo to teda v roku 1943 pred n. l., keď mal Abrahám 75 rokov. — 1. Mojž. 12:4.
10. Aký ďalší rad údajov podporuje chronológiu Abrahámovej doby?
10 Tento výpočet podporuje aj ďalší rad údajov: V Skutkoch 7:6 je zmienka, že Abrahámovo semeno bude trápené 400 rokov. Jehova odstránil egyptský útlak v roku 1513 pred n. l., a tak sa trápenie muselo začať v roku 1913 pred n. l. To bolo päť rokov po narodení Izáka a zhoduje sa to s časom, keď si Izmael ‚robí žarty‘ z Izáka pri jeho odstavení. — 1. Mojž. 15:13; 21:8, 9.
11. Ako nás vedie biblický časový rozvrh po dátum potopy?
11 Od roku 1943 pred n. l. po rok 2370 pred n. l. Zistili sme, že Abrahám mal 75 rokov, keď vošiel v roku 1943 pred n. l. do Kanaanu. Teraz sa môže čas určiť až po Noachove dni. Použijeme časové obdobia, ktoré uvádza 1. Mojžišova 11:10 až 12:4. Tento výpočet, ktorý zahŕňa spolu 427 rokov, sa robí takto:
Od začiatku potopy
po narodenie Arpachšada 2 roky
potom po narodenie Šelaha 35 rokov
po narodenie Ebera 30 “
po narodenie Pélega 34 “
po narodenie Reua 30 “
po narodenie Serúga 32 “
po narodenie Náchora 30 “
po narodenie Téracha 29 “
po Térachovu smrť, keď mal
Abrahám 75 rokov 205 “
spolu 427 rokov
Keď pripočítame 427 rokov k roku 1943 pred n. l., privedie nás to k roku 2370 pred n. l. Z biblického časového rozvrhu tak vyplýva, že potopa v Noachových dňoch sa začala v roku 2370 pred n. l.
12. Ako sa počíta čas stvorenia Adama?
12 Od roku 2370 pred n. l. po rok 4026 pred n. l. Ak ideme ešte ďalej v prúde času, zistíme, že Biblia určuje čas celého obdobia od potopy až po Adamovo stvorenie. To vyplýva z 1. Mojžišovej 5:3–29 a 7:6, 11. Uvádzame súhrnný časový výpočet:
Od Adamovho stvorenia
po narodenie Seta 130 rokov
potom po narodenie Enoša 105 “
po narodenie Kenana 90 “
po narodenie Mahalalela 70 “
po narodenie Járeda 65 “
po narodenie Enocha 162 “
po narodenie Matuzalema 65 “
po narodenie Lámecha 187 “
po narodenie Noacha 182 “
po potopu 600 “
spolu 1 656 rokov
Ak pripočítame 1 656 rokov k nášmu predchádzajúcemu dátumu 2370 pred n. l., prichádzame k roku 4026 pred n. l., čo je čas stvorenia Adama, a to azda na jeseň, lebo na jeseň sa začínal rok vo väčšine starovekých kalendáov.
13. a) Teda aké dlhé sú dejiny ľudstva na zemi? b) Prečo sa to nezhoduje s dĺžkou Jehovovho dňa odpočinku?
13 Aký to má dnes význam? Prvé vydanie tejto knihy, ktoré bolo v roku 1963, uviedlo: „Znamená to, že sme v roku 1963 pokročili 5 988 rokov do ‚dňa‘, v ktorom Jehova ‚odpočíval od každého svojho diela‘? (1. Mojž. 2:3) Nie, lebo Adamovo stvorenie sa nezhoduje so začiatkom Jehovovho dňa odpočinku. Zdá sa, že po Adamovom stvorení, ešte v šiestom stvoriteľskom dni, Jehova vytvoril ďalšie zvieratá a vtáky. Dal tiež Adamovi príkaz, aby zvieratá pomenoval, čo si vyžiadalo istý čas, a stvoril aj Evu. (1. Mojž. 2:18–22; pozri tiež NS, vydanie 1953, poznámka pod čiarou k veršu 19) Čas, ktorý uplynul od Adamovho stvorenia po koniec ‚šiesteho dňa‘, sa musí odrátať od 5 988 rokov, aby sme dostali skutočnú dĺžku doby od začiatku ‚siedmeho dňa‘ až dodnes [1963]. Nie je dobré používať biblickú chronológiu na špekuláciu o dátumoch, ktoré ešte len prídu v prúde času. — Mat. 24:36.“d
14. Prečo máme dať prednosť biblickej správe o pôvode ľudstva pred ľudskými hypotézami a teóriami?
14 A ako je to s vedeckými tvrdeniami, že človek existuje na tejto zemi státisíce ba dokonca milióny rokov? Ani jedno z nich nemožno doložiť písanými záznamami z oných skorých dôb tak, ako sú doložené biblické udalosti. Fantastický vek udávaný pre „prehistorického človeka“ vychádza z nepreukázateľných predpokladov. Spoľahlivé svetské dejiny s ich chronológiou v skutočnosti siahajú do minulosti len pár tisíc rokov. Zem prešla mnohými prevratnými zmenami v zemskej kôre, aké nastali počas celosvetovej potopy v Noachových dňoch, takže sa veľmi narušili skalné vrstvy a fosílne ložiská, a preto akékoľvek vedecké vyhlásenia o dátumoch pred potopou sú len dohadmi.e Na rozdiel od všetkých protichodných ľudských hypotéz a teórií Biblia sa dovoláva rozumu svojou jednoznačnou, harmonickou správou o pôvode ľudstva a starostlivo doloženými dejinami Jehovovho vyvoleného ľudu.
15. Ako by na nás malo zapôsobiť štúdium Biblie?
15 Štúdium Biblie a úvahy o dielach veľkého Časomerača Boha Jehovu by nás malo viesť k pocitu hlbokej pokory. Smrteľný človek je naozaj malý v porovnaní so všemohúcim Bohom, ktorého úžasný akt stvorenia vykonaný pred nespočetnými tisícročiami opisuje Písmo tak jednoducho: „Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem.“ — 1. Mojž. 1:1.
JEŽIŠOV ŽIVOT NA ZEMI
16. a) V akom poradí boli napísané štyri evanjeliá? b) Ako môžeme určiť začiatok Ježišovej služby? c) V akom poradí sú udalosti v rôznych evanjeliách a čo by sme si mali všimnúť v Jánovej správe?
16 Štyri inšpirované správy o Ježišovom pozemskom živote boli zrejme napísané v tomto poradí: Matúš (asi 41 n. l.), Lukáš (asi 56–58 n. l.), Marek (asi 60–65 n. l.) a Ján (asi 98 n. l.). Ako vysvetľovala predchádzajúca kapitola, použitím informácií z Lukáša 3:1–3 spolu s rokom 14 n. l., čo bol začiatok vlády cézara Tibéria, prichádzame k roku 29 n. l., k začiatku Ježišovej pozoruhodnej služby na zemi. Hoci udalosti v Matúšovi nie sú vždy usporiadané chronologicky, ostatné tri knihy zrejme uvádzajú závažné udalosti vo väčšine prípadov tak, ako po sebe nasledovali. Sprievodná tabuľka ich zhŕňa. Všimnime si, že Jánova správa, napísaná vyše 30 rokov po predchádzajúcich troch správach, dopĺňa v príbehu závažné medzery, ktoré nechali ostatní pisatelia. Mimoriadne pozoruhodné je to, že Ján sa zmieňuje o štyroch sviatkoch pesach počas Ježišovej pozemskej služby. To potvrdzuje tri a polročnú službu, ktorá sa skončila v roku 33 n. l.f — Ján 2:13; 5:1; 6:4; 12:1 a 13:1.
17. Aké ďalšie dôkazy potvrdzujú dátum Ježišovej smrti?
17 Ježišovu smrť v roku 33 n. l. potvrdzujú aj ďalšie dôkazy. Podľa Mojžišovho zákona bol 15. nisan vždy zvláštnym sabatom, bez ohľadu na deň, na ktorý pripadol. Ak sa zhodoval s bežným sabatom, potom sa stal známy ako „veľký“ Sabat. Z Jána 19:31 vyplýva, že taký Sabat pripadol na deň po Ježišovej smrti, ktorá nastala v piatok. A 14. nisan nepripadol na piatok ani v roku 31 ani 32, ale len v roku 33 n. l. Teda deň Ježišovej smrti musel byť 14. nisan roku 33 n. l.g
18. a) Čo prorokoval Daniel o 69 „týždňoch“? b) Kedy sa začalo toto obdobie podľa Nehemiáša? c) Ako dôjdeme k začiatku Artaxerxovej vlády?
18 Sedemdesiaty „týždeň“, roky 29–36 n. l. Aj Daniel 9:24–27 uvádza základné časové údaje Ježišovej služby, lebo predpovedá uplynutie šesťdesiatich deviatich týždňov rokov (483 rokov) „od vyjdenia slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem, po vodcu Mesiáša“. Podľa Nehemiáša 2:1–8 vyšlo toto slovo „v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa“, perzského kráľa. Kedy začal Artaxerxes vládnuť? Jeho otec a predchodca Xerxes zomrel v druhej polovici roku 475 pred n. l. Nástupný rok Artaxerxa sa teda začal v roku 475 pred n. l., čo podoporujú silné dôkazy gréckych, perzských a babylonských prameňov. Napríklad grécky dejepisec Tukydides (ktorý je známy svojou presnosťou) píše, že grécky štátnik Temistokles utiekol do Perzie, keď Artaxerxes „nedávno nastúpil na trón“. Ďalší grécky dejepisec z prvého storočia pred n. l., Diodoros Sicílsky, umožňuje určiť dátum Temistoklovej smrti na roky 471/470 pred n. l. Po úteku zo svojej krajiny Temistokles žiadal, aby mu Artaxerxes dovolil jeden rok študovať perzský jazyk, kým pred neho predstúpi. Bolo mu to dovolené. Temistokles sa teda musel usadiť v Perzii najneskôr roku 472 pred n. l. a jeho príchod možno s dostatočnou istotou určiť na rok 473 pred n. l. Vtedy Artaxerxes „nedávno nastúpil na trón“.h
19. a) Ako určíme dátum, kedy sa objavil Mesiáš, ak počítame do „dvadsiateho roku kráľa Artaxerxa“? b) Ako sa spĺňalo proroctvo o sedemdesiatich „týždňoch“ od tohto času?
19 Tak by „dvadsiaty rok kráľa Artaxerxa“ pripadol na rok 455 pred n. l. Ak počítame 483 rokov (69 „týždňov“) od tohto roku a ak máme na mysli, že pri prechode na náš letopočet neexistoval nultý rok, prídeme k roku 29 n. l., v ktorom sa mal objaviť „Vodca Mesiáš“. Ježiš sa stal Mesiášom, keď bol pokrstený a pomazaný svätým duchom na jeseň toho roku. Z proroctva tiež vyplýva, že „v polovici [sedemdesiateho] týždňa spôsobí, že prestane obeť a obetný dar“. To sa stalo, keď predobrazné židovské obete stratili svoju platnosť, pretože Ježiš obetoval sám seba. „Polovica“ tohto „týždňa“ rokov nás privádza po tri a pol roku k jari 33 n. l., keď bol Ježiš usmrtený. Avšak „pre mnohých bude udržiavať zmluvu v platnosti“ po celý sedemdesiaty týždeň. Z toho vyplýva, že Jehovova osobitná priazeň spočívala na Židoch sedem rokov, od roku 29 n. l. do roku 36 n. l. Až potom bola otvorená cesta pre neobrezaných pohanov, aby sa stali duchovnými Izraelitmi, ako to vidno z Kornéliovho obrátenia na vieru v roku 36 n. l.i — Skutky 10:30–33, 44–48; 11:1.
POČÍTANIE ROKOV V DOBE APOŠTOLOV
20. Ako sa prelína svetská história s biblickou správou v určení času Herodesovej smrti a predchádzajúcich udalostí?
20 V rokoch od 33 n. l. do 49 n. l. Pre toto obdobie sa môže prijať za vhodný rok 44 n. l. Podľa Josepha (Židovské starožitnosti, XIX, 351 [viii, 2]), Herodes Agrippa I. vládol tri roky po nastúpení rímskeho cisára Klaudia (v roku 41 n. l.). Z historických dokladov vyplýva, že tento Herodes zomrel v roku 44 n. l.j Keď sa teraz pozrieme do biblickej správy, zistíme, že práve pred Herodesovou smrťou prorokoval Agabus „prostredníctvom ducha“ o veľkom hlade, ktorý mal prísť, že apoštol Jakub bol usmrtený mečom a Peter uväznený (v čase pesachu) a zázračne oslobodený. Všetky tieto udalosti možno datovať do roku 44 n. l. — Sk. 11:27, 28; 12:1–11, 20–23.
21. Na akom základe môžeme približne určiť čas Pavlovej prvej misijnej cesty?
21 Predpovedaný hlad prišiel asi v roku 46 n. l. Teda muselo to byť asi v tomto čase, keď Pavol a Barnabáš „dokončili službu podpory v Jeruzaleme“. (Sk. 12:25) Po návrate do Sýrskej Antiochie boli oddelení svätým duchom, aby vykonali prvú misijnú cestu, ktorá zahŕňala Cyprus a veľa miest a oblastí Malej Ázie.k Cesta trvala pravdepodobne od jari roku 47 n. l. do jesene roku 48 n. l. Jednu zimu strávili v Malej Ázii. Nasledujúcu zimu Pavol zrejme opäť strávil v Sýrskej Antiochii, a to nás privádza k jari roku 49 n. l. — Skutky 13:1 až 14:28.
22. Ako môžeme určiť čas Pavlových dvoch návštev Jeruzalema, o ktorých je zmienka v 1. a 2. kapitole Galaťanom?
22 Správa v 1. a 2. kapitole Galaťanom zrejme nadväzuje na túto chronológiu. Pavol tu hovorí o tom, že po svojom obrátení vykonal ďalšie dve osobitné návštevy v Jeruzaleme, jednu „po troch rokoch“, a druhú „po štrnástich rokoch“. (Gal. 1:17, 18; 2:1) Ak považujeme tieto dve časové obdobia za radové číslovky, ako to vtedy bolo zvykom, a ak k Pavlovmu obráteniu na vieru došlo na začiatku doby apoštolov, ako to zrejme vyplýva zo záznamu, tak môžeme počítať, že tie tri roky a štrnásť rokov nasledovali po sebe ako 34–36 n. l. a 36–49 n. l.
23. Z akého dôkazu vyplýva, že 2. kapitolu Galaťanom i 15. kapitolu Skutkov možno spájať s Pavlovou návštevou Jeruzalema v roku 49 n. l.?
23 Pavlova druhá návšteva Jeruzalema, o ktorej je zmienka v Galaťanom, sa zrejme týkala spornej otázky o obriezke, lebo sa hovorí, že ani od Títa, ktorý sprevádzal Pavla, sa nevyžadovalo, aby bol obrezaný. Ak sa to zhoduje s návštevou, keď dostali smerodajné rozhodnutie o obriezke, ako sa opisuje v Skutkoch 15:1–35, tak rok 49 n. l. tomu zodpovedá, lebo spadá medzi prvú a druhú misijnú cestu. A navyše podľa Galaťanom 2:1–10 Pavol využil túto príležitosť, aby predložil „vynikajúcim mužom“ jeruzalemského zboru dobré posolstvo, ktoré zvestoval, ‚aby azda nebežal nadarmo‘. Je logické, že by to urobil hneď po svojej prvej misijnej ceste, aby im o nej podal správu. Pavol vykonal túto návštevu Jeruzalema „na základe zjavenia“.
24. V ktorých rokoch podnikol Pavol svoju druhú misijnú cestu a prečo nepochybne prišiel do Korintu až na sklonku časti roka 50 n. l.?
24 Pavlova druhá misijná cesta v rokoch 49–52 n. l. Po návrate z Jeruzalema Pavol strávil istý čas v Sýrskej Antiochii, takže na svoju druhú cestu odtiaľ mohol odísť až v priebehu roku 49 n. l. (Sk. 15:35, 36) Táto cesta bola oveľa rozsiahlejšia než prvá a bolo treba, aby zimu prečkal v Malej Ázii. Pravdepodobne na jar roku 50 n. l. odpovedal na macedónsku výzvu a prešiel do Európy. Potom zvestoval a organizoval nové zbory vo Filipi, Tesalonike, Beroi a v Aténach. To ho priviedlo na jeseň roku 50 n. l. do Korintu v achajskej provincii, keď mal už za sebou cestu vyše 2 000 km, väčšinou pešo. (Sk. 16:9, 11, 12; 17:1, 2, 10, 11, 15, 16; 18:1) Podľa Skutkov 18:11 tam Pavol zostal osemnásť mesiacov, teda do začiatku roku 52 n. l. Keď prešla zima, Pavol sa mohol plaviť do Cézarey cez Efez. Zašiel pozdraviť zbor, zrejme v Jeruzaleme, a potom sa vrátil do svojej domovskej základne v Sýrskej Antiochii, pravdepodobne v lete roku 52 n. l.l — Sk. 18:12–22.
25. a) Ako podporuje archeológia roky 50–52 n. l. ako čas Pavlovej prvej návštevy Korintu? b) Ako to potvrdzuje skutočnosť, že Akvila a Priscilla ‚nedávno prišli z Itálie‘?
25 Jeden archeologický objav podporuje roky 50–52 n. l. ako čas Pavlovej prvej návštevy v Korinte. Je to úlomok nápisu, výnos cézara Klaudia gréckym Delfanom, ktorý obsahuje slová „[Lucius Ju]nius, Gallio... prokonzul“. Historici sa všeobecne zhodujú v tom, že číslo 26, ktoré sa nachádza aj v texte, sa vzťahuje na to, že Klaudius bol dvadsiaty šiesty raz vyhlásený za cisára. Z iných nápisov vyplýva, že Klaudius bol vyhlásený za cisára po dvadsiaty siedmy raz pred 1. augustom 52 n. l. Prokonzulovo obdobie trvalo rok a začínalo sa začiatkom leta. A tak Galliov rok, keď bol prokonzulom v Achaji, zrejme prebiehal od leta roku 51 do leta roku 52 n. l. „Keď bol Gallio prokonzulom v Achaji, Židia jednomyseľne povstali proti Pavlovi, predviedli ho pred sudcovskú stolicu.“ Keď Gallio zbavil Pavla obžaloby, apoštol sa tam zdržal „ešte niekoľko dní“, a potom odplával do Sýrie. (Sk. 18:11, 12, 17, 18) Zdá sa, že toto všetko potvrdzuje jar 52 n. l. ako záver Pavlovho osemnásťmesačného pobytu v Korinte. Ďalší časový údaj nachádzame vo výroku, že Pavol našiel pri svojom príchode do Korintu „istého Žida menom Akvila, rodáka z Pontu, ktorý prišiel nedávno z Itálie, a jeho manželku Priscillu, lebo Klaudius prikázal, aby všetci Židia odišli z Ríma“. (Sk. 18:2) Podľa historika Paula Orosia zo začiatku 5. storočia bol tento príkaz na odchod vydaný v Klaudiovom 9. roku, teda v roku 49 n. l. alebo začiatkom roku 50 n. l. A tak Akvila a Priscilla mohli prísť do Korintu istý čas pred jeseňou toho roku. Podľa toho by tam Pavol mohol pobudnúť od jesene roku 50 n. l. do jari roku 52 n. l.a
26. Ktoré časové údaje vyznačujú postupné etapy Pavlovej tretej misijnej cesty?
26 Pavlova tretia misijná cesta asi v rokoch 52–56 n. l. Keď Pavol pobudol „nejaký čas“ v Sýrskej Antiochii, znovu sa odobral do Malej Ázie a je pravdepodobné, že prišiel do Efezu v zime na prelome rokov 52/53 n. l. (Sk. 18:23; 19:1) Pavol strávil „tri mesiace“ a potom „dva roky“ vyučovaním v Efeze. Potom odišiel do Macedónie. (Sk. 19:8–10) Neskôr pripomenul dozorcom v Efeze, že medzi nimi slúžil „tri roky“. Môže to však byť aj zaokrúhlené číslo. (Sk. 20:31) Pavol odišiel z Efezu asi po „sviatku Letníc“ na začiatku roku 55 n. l. a cestoval až do Korintu v Grécku, takže tam mohol stráviť tri zimné mesiace. Potom sa vydal späť na sever a prišiel až do Filipi v čase pesachu roku 56 n. l. Odtiaľ sa plavil cez Troadu a Míletus do Cézarey a cestoval do Jeruzalema, kam prišel do Letníc roku 56 n. l.b — 1. Kor. 16:5–8; Sk. 20:1–3, 6, 15, 16; 21:8, 15–17.
27. Aký je časový sled udalostí do konca Pavlovho prvého uväznenia v Ríme?
27 Záverečné roky 56–100 n. l. Krátko po svojom príchode do Jeruzalema bol Pavol zatknutý. Bol odvezený do Cézarey a zostal tam vo väzbe dva roky, kým nebol Félix nahradený miestodržiteľom Festom. (Sk. 21:33; 23:23–35; 24:27) Zdá sa, že dátumom Festovho príchodu a Pavlovho nasledujúceho odchodu do Ríma bol rok 58 n. l.c Pavol stroskotal a prečkal zimu na Malte a cestu ukončil asi v roku 59 n. l. Zo správy vyplýva, že zostal vo väzbe v Ríme, kde zvestoval a vyučoval počas dvoch rokov čiže asi do roku 61 n. l. — Sk. 27:1; 28:1, 11, 16, 30, 31.
28. Ktoré časové údaje možno logicky stanoviť pre záverečné udalosti Pavlovho života?
28 Historická správa Skutkov nás už nevedie ďalej, avšak sú náznaky, že Pavol bol prepustený a pokračoval v misionárskej činnosti. Cestoval na Krétu, do Grécka a do Macedónie. Nevie sa, či sa dostal až do Španielska. Pavol bol pravdepodobne umučený za Nera krátko po svojom poslednom uväznení v Ríme okolo roku 65 n. l. Svetské dejiny uvádzajú júl roku 64 n. l. ako dátum veľkého požiaru v Ríme, po ktorom vypuklo Nerovo prenasledovanie kresťanov. Pavlovo uväznenie v „putách“ a jeho nasledujúca poprava logicky zapadajú do tohto obdobia. — 2. Tim. 1:16; 4:6, 7.
29. Kedy a napísaním ktorých biblických kníh sa skončil čas apoštolov?
29 Päť kníh apoštola Jána bolo napísaných ku koncu obdobia prenasledovania, ktoré rozpútal cisár Domicián. V posledných troch rokoch svojej vlády, ktorá trvala od roku 81 do roku 96 n. l., si vraj počínal ako šialenec. Vo vyhnanstve na ostrove Patmos napísal Ján Zjavenie asi v roku 96 n. l.d Keď bol prepustený, nasledovalo jeho evanjelium a tri listy z Efezu alebo jeho okolia; tento posledný apoštol zomrel asi roku 100 n. l.
30. Aký úžitok prináša toto štúdium biblickej chronológie?
30 Z toho je vidieť, že porovnanie udalostí svetských dejín s vnútornou chronológiou a proroctvami Biblie nám pomáha zaradiť biblické udalosti oveľa presnejšie do prúdu času. Súlad biblickej chronológie zväčšuje našu dôveru k Svätým písmam ako k Božiemu slovu.
[Poznámky pod čiarou]
a Pri štúdiu tejto kapitoly je užitočné pozrieť sa do knihy Insight on the Scriptures, zv. 1, strany 458–467.
b 2. štúdia, odseky 28, 29.
c Od Abrahámovho prechodu cez Eufrat po Izákovo narodenie je 25 rokov; po Jakobovo narodenie 60 rokov; Jakob mal 130 rokov, keď odišiel do Egypta. — 1. Mojž. 12:4; 21:5; 25:26; 47:9.
d V roku 1992 sa musí tento uplynulý čas odčítať od 6 017 rokov.
e Prebuďte sa!, angl., 22. septembra 1986, strany 17–27; 8. apríla 1972, strany 5–20.
f Insight on the Scriptures, zv. 2, strany 57, 58.
g Strážna veža, 1976, strana 247, angl., slovenské vydanie 1977, strana 83; 1959, strany 489–492, angl.
h Insight on the Scriptures, zv. 2, strany 614–616.
i Insight on the Scriptures, zv. 2, strany 899–904.
j The New Encyclopædia Britannica, 1987, zv. 5, strana 880.
k Insight on the Scriptures, zv. 2, strana 747.
l Insight on the Scriptures, zv. 2, strana 747.
a Insight on the Scriptures, zv. 1, strany 476, 886.
b Insight on the Scriptures, zv. 2, strana 747.
c Youngova Analytical Concordance to the Bible, strana 342, heslo „Festus.“
d Notes on the Book of Revelation, 1852, od Alberta Barnesa, strany xxix, xxx.
HLAVNÉ UDALOSTI JEŽIŠOVHO POZEMSKÉHO ŽIVOTA — Štyri evanjeliá usporiadané chronologicky
Čas Miesto Udalosť
Udalosti predchádzajúce Ježišovu službu
asi 2 Nazaret; Narodenie Ježiša predpovedané Márii,
pred n. l. Judea ktorá navštevuje Alžbetu
2 pred n. l. Betlehem Narodenie Ježiša (Slova, prostredníctvom
asi ktorého začalo existovať všetko ostatné)
1. október ako Abrahámovho a Dávidovho potomka
1 pred n. l. Jeruzalem; Astrológovia; útek do Egypta; vraždenie detí;
alebo 1 n. l. Betlehem; Ježišov návrat
Nazaret Mat 2:1–23 Luk 2:39, 40
12 n. l. Jeruzalem Dvanásťročný Ježiš pri pesachu; ide domov
Začiatok Ježišovej služby
29, jeseň rieka Jordán Krst a pomazanie Ježiša, ktorý sa narodil ako
človek v Dávidovej línii, ale bol vyhlásený
za Božieho Syna
Judská Pôst a pokúšanie Ježiša
pustatina Mat 4:1–11 Mar 1:12, 13 Luk 4:1–13
Horné údolie Prví Ježišovi učeníci
Jordána Ján 1:35–51
30, pesach Jeruzalem Slávnosť pesach; vyháňa obchodníkov z chrámu
Jeruzalem Ježišov rozhovor s Nikodémom
Judea; Enon Ježišovi učeníci krstia; Ján sa zmenšuje
Sychar Cestou do Galiley Ježiš vyučuje Samaritánov
v Samárii Ján 4:4–43
Ježišova rozsiahla služba v Galilei
Nazaret; Uzdravuje chlapca; číta poverenie;
Kána; je odmietnutý; odchádza do Kafarnaumu
Kafarnaum Mat 4:13–16 Luk 4:16–31 Ján 4:46–54
Galilejské Povoláva Šimona a Andreja, Jakuba a Jána
more, blízko Mat 4:18–22 Mar 1:16–20 Luk 5:1–11
Kafarnaumu
Kafarnaum Uzdravuje posadnutého démonmi,
tiež Petrovu svokru a mnoho ďalších
Galilea Prvá cesta Galileou so štyrmi práve povolanými
Kafarnaum Uzdravuje ochrnutého
Kafarnaum Povoláva Matúša; hostina s vyberačmi daní
Judea Zvestuje v judejských synagógach
Galilea; V sabate uzdravuje ruku; v ústraní
Galilejské na brehu mora; uzdravuje
Vrch blízko Dvanásti sú vyvolení za apoštolov
Kafarnaumu Mar 3:13–19 Luk 6:12–16
blízko Kázeň na vrchu
Kafarnaumu Mat 5:1–7:29 Luk 6:17–49
Kafarnaum Uzdravuje sluhu dôstojníka
Nain Kriesi syna vdovy Luk 7:11–17
Galilea Uväznený Ján posiela učeníkov za Ježišom
Galilea Znalci Zákona a farizeji hľadajú znamenie
Galilea Kristovi učeníci sú jeho blízki príbuzní
Galilejské Podobenstvá: rozsievač, burina a ďalšie;
more vysvetlenie
Galilejské Utišuje víchricu pri plavbe cez jazero
Gadara, JV Uzdravuje dvoch posadnutých démonmi;
od Galilej- svine posadnuté démonmi
ského mora Mat 8:28–34 Mar 5:1–20 Luk 8:26–39
pravdepodobne Kriesi Jairovu dcéru; uzdravuje ženu
Kafarnaum Mat 9:18–26 Mar 5:21–43 Luk 8:40–56
Tiberias Ján Krstiteľ je sťatý; Herodesov strach z viny
32, krátko Kafarnaum Návrat apoštolov zo zvestovateľskej cesty;
pred (?); SV breh nasýtenie 5 000
pesachom Galilejského Mat 14:13–21 Mar 6:30–44 Luk 9:10–17
(Ján 6:4) mora Ján 6:1–13
SV breh Gali- Pokus korunovať Ježiša; kráča po mori; lieči
lejského mo- Mat 14:22–36 Mar 6:45–56 Ján 6:14–21
ra; Genezaret
32, po pravdepodobne Tradície robia Božie slovo neplatným
pesachu Kafarnaum Mat 15:1–20 Mar 7:1–23 Ján 7:1
Fenícia; Blízko Týru, Sidonu; potom do Dekapolu;
Dekapolis nasýtenie 4 000
Magadan Saduceji a farizeji opäť hľadajú znamenie
SV breh Gali- Varuje pred kvasom farizejov; uzdravuje
lejského mo- slepého
ra; Betsaida Mat 16:5–12 Mar 8:13–26
Filipova Ježiš Mesiáš; predpovedá smrť, vzkriesenie
Cézarea Mat 16:13–28 Mar 8:27–9:1 Luk 9:18–27
pravdepodobne Premenenie pred Petrom, Jakubom a Jánom
vrch Hermon Mat 17:1–13 Mar 9:2–13 Luk 9:28–36
Filipova Uzdravuje posadnutého démonom, ktorého učeníci
Cézarea nemohli uzdraviť
Galilea Opäť predpovedá svoju smrť a vzkriesenie
Kafarnaum Zázračne obstaraný peniaz na daň
Kafarnaum Najväčší v kráľovstve; urovnávanie chýb;
milosrdenstvo
Galilea; Odchádza z Galiley na sviatok prístreškov;
Samária všetko odložiť kvôli zvestovateľskej službe
Ježišova neskoršia služba v Judei
Jeruzalem Vyučovanie po sviatku; lieči slepého
pravdepodobne 70 vyslaných hlásať; ich návrat, správa
Judea Luk 10:1–24
pravdepodobne Výklad o Božej starostlivosti; verný správca
Judea Luk 12:1–59
32, sviatok Jeruzalem Ježiš na sviatku zasvätenia; znamenitý pastier
zasvätenia Ján 10:1–39
Ježišova neskoršia služba východne od Jordána
za Jordánom Mnohí uverili v Ježiša
pravdepodobne Pokora; podobenstvo o veľkolepej večeri
Perea Luk 14:1–24
pravdepodobne Odpustenie a viera; neužitoční otroci
Perea Luk 17:1–10
Betánia Ježiš vzkriesil z mŕtvych Lazara
Jeruzalem; Kaifášova rada proti Ježišovi; Ježiš odchádza
Efraim Ján 11:47–54
Perea Prechádza Pereou; vyučuje o rozvode
Perea Prijíma deti a žehná ich
Perea Bohatý mladý muž; podobenstvo o robotníkoch na
vinici
pravdepodobne Ježiš tretí raz predpovedá svoju smrť,
Perea vzkriesenie
pravdepodobne Prosba o miesto pre Jakuba a Jána v Kráľovstve
Perea Mat 20:20–28 Mar 10:35–45
Jericho Prechádza Jerichom a uzdravuje dvoch slepcov;
navštevuje Zachea; podobenstvo o desiatich mínach
Ježišova záverečná služba v Jeruzaleme
8. nisana 33 Betánia Prichádza do Betánie šesť dní pred pesachom
9. nisana Betánia Hostina v dome Šimona, malomocného;
Mária pomazáva Ježiša; Židia sa prichádzajú
pozrieť na Ježiša a Lazara
Betánia– Kristov triumfálny príchod do Jeruzalema
Jeruzalem Mat 21:1–11, 14–17 Mar 11:1–11
10. nisana Betánia– Neplodný figovník je prekliaty; druhé
Jeruzalem vyčistenie chrámu
Jeruzalem Rozhovor s Grékmi; pochybnosti Židov
11. nisana Betánia– Neplodný figovník uschol
Jeruzalem Mat 21:19–22 Mar 11:20–25
Jeruzalem, Kristova moc je spochybnená; podobenstvo
chrám o dvoch synoch
Jeruzalem, Podobenstvá o zlých pestovateľoch, o svadobnej
chrám hostine
Jeruzalem, Dostáva otázky o dani, vzkriesení, prikázaní
Jeruzalem, Ježiš umlčuje otázkou o Mesiášovom pôvode
Jeruzalem, Ostré verejné odsúdenie znalcov Zákona
chrám a farizejov
Jeruzalem, Nepatrný príspevok vdovy
chrám Mar 12:41–44 Luk 21:1–4
Olivový vrch Predpoveď pádu Jeruzalema, Ježišovej
prítomnosti, konca systému
12. nisana Jeruzalem Náboženskí vodcovia pripravujú Ježišovu smrť
Jeruzalem Judáš sa dohovára s kňazmi, že Ježiša zradí
13. nisana blízko Prípravy na pesach
(štvrtok Jeruzalema Mat 26:17–19 Mar 14:12–16 Luk 22:7–13
odpoludnia) a v ňom
14. nisana Jeruzalem Jedlo pesach je s dvanástimi Mat 26:20, 21
Jeruzalem Ježiš umýva svojim apoštolom nohy
Jeruzalem Judáš označený za zradcu a poslaný preč
Jeruzalem Je ustanovená Pamätná večera s jedenástimi
Jeruzalem Predpovedané, že Peter zaprie Ježiša
a apoštoli sa rozpŕchnu
Jeruzalem Annáš sa ho vypytuje; vypočúva ho Kaifáš,
Sanhedrin; Peter ho zapiera
Jeruzalem Zradca Judáš sa obesí
Jeruzalem Pred Pilátom, potom pred Herodesom, a potom
opäť u Piláta
Jeruzalem Vydaný na smrť potom, čo sa Pilát usiluje
o jeho prepustenie
(okolo 15. Golgota, Ježišova smrť na mučeníckom kole a sprievodné
hodiny, Jeruzalem udalosti
piatok) Mat 27:31–56 Mar 15:20–41 Luk 23:26–49
15. nisana Jeruzalem Kňazi a farizeji stavajú k hrobke stráž
16. nisana Jeruzalem Ježišovo vzkriesenie a udalosti toho dňa
a okolie Mat 28:1–15 Mar 16:1–8 Luk 24:1–49
po Jeruzalem; Ježiš Kristus sa ďalej zjavuje
16. nisane Galilea Mat 28:16–20 [1. Kor. 15:5–7] [Sk. 1:3–8]
25. ijara Olivový vrch, Ježišovo vystúpenie do neba, 40. deň po jeho
blízko vzkriesení
Betánie [Sk. 1:9–12] Luk 24:50–53
Otázky k tabuľke „Hlavné udalosti Ježišovho pozemského života“:
a) Uveď niektoré významné udalosti Ježišovej služby do uväznenia Jána Krstiteľa.
b) Uveď miesto a rok nasledujúcich udalostí: (1) Povolanie Šimona a Andreja, Jakuba a Jána. (2) Vyvolenie dvanástich apoštolov. (3) Kázeň na vrchu. (4) Premenenie. (5) Vzkriesenie Lazara z mŕtvych. (6) Ježišova návšteva u Zachea.
c) Menuj niektoré Ježišove významné zázraky; uveď, kedy a kde sa stali.
d) Aké dôležité udalosti týkajúce sa Ježiša nastali 8. až 16. nisana roku 33 n. l.?
e) Aké vynikajúce podobenstvá rozprával Ježiš počas svojej pozemskej služby?
TABUĽKA VÝZNAMNÝCH DEJINNÝCH ÚDAJOV
Skratka pr. znamená „pred“
Dátum Udalosť Odkaz
4026 pr. n. l. Stvorenie Adama 1. Mojž. 2:7
po 4026 n. l. Uzavretie edenskej zmluvy, prvé 1. Mojž. 3:15
proroctvo
pr. 3896 pr. n. l. Kain zabije Ábela 1. Mojž. 4:8
3896 pr. n. l. Narodenie Seta 1. Mojž. 5:3
3404 pr. n. l. Narodenie spravodlivého Enocha 1. Mojž. 5:18
3339 pr. n. l. Narodenie Matuzalema 1. Mojž. 5:21
3152 pr. n. l. Narodenie Lámecha 1. Mojž. 5:25
3096 pr. n. l. Smrť Adama 1. Mojž. 5:5
3039 pr. n. l. Prenesenie Enocha; končí sa 1. Mojž. 5:23, 24;
obdobie jeho prorokovania Júda 14
2970 pr. n. l. Narodenie Noacha 1. Mojž. 5:28, 29
2490 pr. n. l. Božie vyhlásenie o ľudstve 1. Mojž. 6:3
2470 pr. n. l. Narodenie Jafeta 1. Mojž. 5:32;
2468 pr. n. l. Narodenie Sema 1. Mojž. 7:11; 11:10
2370 pr. n. l. Smrť Matuzalema 1. Mojž. 5:27
Zrútenie vôd potopy (na jeseň) 1. Mojž. 7:6, 11
2369 pr. n. l. Uzavretie zmluvy po potope 1. Mojž. 8:13; 9:16
2368 pr. n. l. Narodenie Arpachšada 1. Mojž. 11:10
po 2269 pr. n. l. Stavba babylonskej veže 1. Mojž. 11:4
2020 pr. n. l. Smrť Noacha 1. Mojž. 9:28, 29
2018 pr. n. l. Narodenie Abraháma 1. Mojž. 11:26, 32;
1943 pr. n. l. Abrahám prekračuje Eufrat 1. Mojž. 12:4, 7;
cestou do Kanaanu; potvrdenie 2. Mojž. 12:40;
abrahámovskej zmluvy; Gal. 3:17
začiatok 430-ročného obdobia
do zmluvy Zákona
pr. 1933 pr. n. l. Záchrana Lóta; Abrahám 1. Mojž. 14:16, 18;
navštevuje Melchisedeka 16:3
1932 pr. n. l. Narodenie Izmaela 1. Mojž. 16:15, 16
1919 pr. n. l. Uzavretie zmluvy o obriezke 1. Mojž. 17:1, 10, 24
Odsúdenie Sodomy a Gomory 1. Mojž. 19:24
1918 pr. n. l. Narodenie pravého dediča, Izáka; 1. Mojž. 21:2, 5;
začiatok „asi 450 rokov“ Sk. 13:17–20
1913 pr. n. l. Odstavenie Izáka; Izmael poslaný 1. Mojž. 21:8; 15:13;
preč; začiatok 400-ročného Sk. 7:6
útlaku
1881 pr. n. l. Smrť Sáry 1. Mojž. 17:17; 23:1
1878 pr. n. l. Sobáš Izáka a Rebeky 1. Mojž. 25:20
1868 pr. n. l. Smrť Sema 1. Mojž. 11:11
1858 pr. n. l. Narodenie Ezaua a Jakoba 1. Mojž. 25:26
1843 pr. n. l. Smrť Abraháma 1. Mojž. 25:7
1818 pr. n. l. Ezau sa žení s prvými dvoma 1. Mojž. 26:34
manželkami
1795 pr. n. l. Smrť Izmaela 1. Mojž. 25:17
1781 pr. n. l. Jakob uteká do Háranu; 1. Mojž. 28:2, 13, 19
jeho videnie v Bételi
1774 pr. n. l. Jakob sa žení s Leou a Ráchel 1. Mojž. 29:23–30
1767 pr. n. l. Narodenie Jozefa 1. Mojž. 30:23, 24
1761 pr. n. l. Jakob sa vracia z Háranu do 1. Mojž. 31:18, 41
Kanaanu
asi 1761 pr. n. l. Jakob zápasí s anjelom; dostáva 1. Mojž. 32:24–28
meno Izrael
1750 pr. n. l. Jozefa predávajú bratia do 1. Mojž. 37:2, 28
otroctva
1738 pr. n. l. Smrť Izáka 1. Mojž. 35:28, 29
1737 pr. n. l. Jozef sa stáva egyptským 1. Mojž. 41:40, 46
ministerským predsedom
1728 pr. n. l. Jakob s celou rodinou prichádza 1. Mojž. 45:6;
1711 pr. n. l. Smrť Jakoba 1. Mojž. 47:28
1657 pr. n. l. Smrť Jozefa 1. Mojž. 50:26
pr. 1613 pr. n. l. Jóbova skúška Jób 1:8; 42:16
po 1600 pr. n. l. Egypt nadobúda význam prvej 2. Mojž. 1:8
svetovej veľmoci
1593 pr. n. l. Narodenie Mojžiša 2. Mojž. 2:2, 10
1553 pr. n. l. Mojžiš sa ponúka ako 2. Mojž. 2:11, 14, 15;
osloboditeľ; uteká do Madianska Sk. 7:23
asi 1514 pr. n. l. Mojžiš pri horiacom tŕnistom kre 2. Mojž. 3:2
1513 pr. n. l. Pesach; Izraeliti vychádzajú 2. Mojž. 12:12;
z Egypta; oslobodenie pri 14:27, 29, 30;
Červenom mori; egyptská moc je 1. Mojž.
otrasená; koniec 400-ročného 15:13, 14
obdobia útlaku
Uzavretie zmluvy Zákona pri 2. Mojž. 24:6–8
vrchu Sinaj (Choreb)
Koniec 430-ročného obdobia od Gal. 3:17;
potvrdenia abrahámovskej zmluvy 2. Mojž. 12:40
1512 pr. n. l. Dokončenie stavby svätostánku 2. Mojž. 40:17
Slávnostné uvedenie áronského 3. Mojž. 8:34–36
kňazstva
Mojžiš dokončuje 3. Mojž. 27:34;
2. a 3. Mojžišovu 4. Mojž. 1:1
asi 1473 pr. n. l. Mojžiš dokončuje knihu Jób Jób 42:16, 17
1473 pr. n. l. Mojžiš dokončuje 4. Mojžišovu 4. Mojž. 35:1; 36:13
na moábskych rovinách
Zmluva s Izraelom pri Moábe 5. Mojž. 29:1
Mojžiš píše 5. Mojžišovu 5. Mojž. 1:1, 3
Mojžiš umiera na vrchu Nebo 5. Mojž. 34:1, 5, 7
v moábskej krajine
Izrael prichádza do Kanaanu pod Joz. 4:19
Jozuovým vedením
1467 pr. n. l. Dobytie väčšej časti krajiny Joz. 11:23; 14:7,
dokončené; koniec ‚asi 450 10–15
rokov‘ zo Skutkov 13:17–20
asi 1450 pr. n. l. Dokončenie knihy Jozua Joz. 1:1; 24:26
Smrť Jozuu Joz. 24:29
1117 pr. n. l. Samuel pomaže Saula za 1. Sam. 10:24;
izraelského kráľa Sk. 13:21
1107 pr. n. l. Narodenie Dávida v Betleheme 1. Sam. 16:1
asi 1100 pr. n. l. Samuel dokončuje knihu Sudcovia Sud. 21:25
asi 1090 pr. n. l. Samuel dokončuje knihu Rút Rút 4:18–22
asi 1078 pr. n. l. Dokončenie 1. Samuelovej 1. Sam. 31:6
1077 pr. n. l. Dávid sa stáva kráľom Judska 2. Sam. 2:4
v Hebrone
1070 pr. n. l. Dávid sa stáva kráľom nad celým 2. Sam. 5:3–7
Izraelom; robí Jeruzalem
hlavným mestom
po 1070 pr. n. l. Truhla zmluvy prinesená do 2. Sam. 6:15; 7:12–16
Jeruzalema; uzavretie zmluvy
o kráľovstve s Dávidom
asi 1040 pr. n. l. Gád a Nátan dokončujú 2. Sam. 24:18
2. Samuelovu
1037 pr. n. l. Šalamún nastupuje po Dávidovi 1. Kráľ. 1:39; 2:12
ako kráľ Izraela
1034 pr. n. l. Začína sa stavať Šalamúnov chrám 1. Kráľ. 6:1
1027 pr. n. l. Dokončenie chrámu v Jeruzaleme 1. Kráľ. 6:38
asi 1020 pr. n. l. Šalamún dokončuje Šalamúnovu Pies. 1:1
pieseň
pr. 1000 pr. n. l. Šalamún dokončuje knihu Kazateľ Kaz. 1:1
997 pr. n. l. Rechoboám nastupuje po Šalamú- 1. Kráľ. 11:43;
novi; kráľovstvo rozdelené; 12:19, 20
Jeroboám začína vládnuť
ako izraelský kráľ
993 pr. n. l. Šišak napáda Judsko a odnáša 1. Kráľ. 14:25, 26
poklady z chrámu
980 pr. n. l. Abijam (Abijah) nastupuje po 1. Kráľ. 15:1, 2
Rechoboámovi ako judský kráľ
977 pr. n. l. Asa nastupuje po Abijamovi ako 1. Kráľ. 15:9, 10
judský kráľ
asi 976 pr. n. l. Nádab nastupuje po Jeroboámovi 1. Kráľ. 14:20
ako izraelský kráľ
asi 975 pr. n. l. Báša nastupuje po Nádabovi ako 1. Kráľ. 15:33
izraelský kráľ
asi 952 pr. n. l. Éla nastupuje po Bášovi ako 1. Kráľ. 16:8
izraelský kráľ
asi 951 pr. n. l. Zimri nastupuje po Élovi ako 1. Kráľ. 16:15
izraelský kráľ
Omri a Tibni nastupujú po Zimrim 1. Kráľ. 16:21
ako izraelskí králi
asi 947 pr. n. l. Omri vládne sám ako izraelský 1. Kráľ. 16:22, 23
kráľ
asi 940 pr. n. l. Achab nastupuje po Omrim ako 1. Kráľ. 16:29
izraelský kráľ
936 pr. n. l. Jehošafat nastupuje po Asovi 1. Kráľ. 22:41, 42
ako judský kráľ
asi 919 pr. n. l. Achaziah nastupuje po Achabovi 1. Kráľ. 22:51, 52
ako jediný izraelský kráľ
asi 917 pr. n. l. Izraelský Jehorám nastupuje po 2. Kráľ. 3:1
Achaziahovi ako jediný kráľ
913 pr. n. l. Judský Jehorám ‚sa stáva kráľom‘ 2. Kráľ. 8:16, 17
s Jehošafatom
asi 906 pr. n. l. Achaziah nastupuje po Jehorámovi 2. Kráľ. 8:25, 26
ako judský kráľ
asi 905 pr. n. l. Kráľovná Ataliah uchvacuje 2. Kráľ. 11:1–3
judský trón
Jehu nastupuje po Jehorámovi 2. Kráľ. 9:24, 27;
ako izraelský kráľ 10:36
898 pr. n. l. Joáš nastupuje po Achaziahovi 2. Kráľ. 12:1
ako judský kráľ
876 pr. n. l. Jehoachaz nastupuje po Jehuovi 2. Kráľ. 13:1
ako izraelský kráľ
asi 859 pr. n. l. Joáš nastupuje po Jehoachazovi 2. Kráľ. 13:10
ako jediný izraelský kráľ
858 pr. n. l. Amaciah nastupuje po Joášovi 2. Kráľ. 14:1, 2
ako judský kráľ
asi 844 pr. n. l. Jeroboám II. nastupuje po 2. Kráľ. 14:23
Joášovi ako izraelský kráľ
Jonáš dokončuje knihu Jonáš Jon. 1:1, 2
829 pr. n. l. Uzzijah (Azariah) nastupuje po 2. Kráľ. 15:1, 2
Amaciahovi ako judský kráľ
asi 820 pr. n. l. Asi vtedy Joel píše knihu Joel Joel 1:1
asi 804 pr. n. l. Ámos dokončuje knihu Ámos Ámos 1:1
asi 792 pr. n. l. Zechariáš vládne ako izraelský 2. Kráľ. 15:8
kráľ (6 mesiacov)
asi 791 pr. n. l. Šallum nastupuje po Zechariášovi 2. Kráľ. 15:13, 17
ako izraelský kráľ
Menachem nastupuje po Šallumovi
ako izraelský kráľ
asi 780 pr. n. l. Pekahjah nastupuje po 2. Kráľ. 15:23
Menachemovi ako izraelský kráľ
asi 778 pr. n. l. Pekach nastupuje po Pekahjahovi
ako izraelský kráľ 2. Kráľ. 15:27
asi 778 pr. n. l. Izaiáš začína prorokovať Iz. 1:1; 6:1
777 pr. n. l. Jotám nastupuje po Uzzijahovi 2. Kráľ. 15:32, 33
(Azariah) ako judský kráľ
asi 761 pr. n. l. Achaz nastupuje po Jotámovi ako 2. Kráľ. 16:1, 2
judský kráľ
asi 758 pr. n. l. Hošea ‚začína vládnuť‘ ako 2. Kráľ. 15:30
izraelský kráľ
745 pr. n. l. Ezechiáš nastupuje po Achazovi 2. Kráľ. 18:1, 2
ako judský kráľ
po 745 pr. n. l. Hozeáš dokončuje knihu Hozeáš Hoz. 1:1
740 pr. n. l. Asýria si podmaňuje Izrael, 2. Kráľ. 17:6, 13, 18
dobýva Samáriu
732 pr. n. l. Senacheribov vpád do Judska 2. Kráľ. 18:13
po 732 pr. n. l. Izaiáš dokončuje knihu Izaiáš Iz. 1:1
pr. 717 pr. n. l. Micheáš dokončuje knihu Micheáš Mich. 1:1
asi 717 pr. n. l. Dokončenie zbierky Príslovia Prísl. 25:1
716 pr. n. l. Manaše nastupuje po Ezechiášovi 2. Kráľ. 21:1
ako judský kráľ
661 pr. n. l. Amon nastupuje po Manašeovi ako 2. Kráľ. 21:19
judský kráľ
659 pr. n. l. Joziáš nastupuje po Amonovi ako 2. Kráľ. 22:1
judský kráľ
pr. 648 pr. n. l. Sofoniáš dokončuje knihu Sofoniáš Sof. 1:1
647 pr. n. l. Jeremiáš poverený za proroka Jer. 1:1, 2, 9, 10
pr. 632 pr. n. l. Náhum dokončuje knihu Náhum Náh. 1:1
632 pr. n. l. Ninive dobyté Chaldejcami Náh. 3:7
a Médmi Babylon sa stáva treťou
svetovou veľmocou
628 pr. n. l. Jehoachaz, Joziášov nástupca, 2. Kráľ. 23:31
vládne ako judský kráľ
Jehojakim nastupuje po 2. Kráľ. 23:36
Jehoachazovi ako judský kráľ
asi 628 pr. n. l. Habakuk dokončuje knihu Habakuk Hab. 1:1
625 pr. n. l. Nabuchodonozor (II.) sa stáva Jer. 25:1
babylonským kráľom; prvý vládny
rok sa počíta od nisana roku
624 pr. n. l.
620 pr. n. l. Nabuchodonozor robí Jehojakima 2. Kráľ. 24:1
vazalským kráľom
618 pr. n. l. Jehojachin sa stáva judským 2. Kráľ. 24:6, 8
kráľom po Jehojakimovi
617 pr. n. l. Nabuchodonozor odvádza prvých Dan. 1:1–4;
židovských zajatcov do Babylonu
Cedekijah je dosadený za 2. Kráľ. 24:12–18
judského kráľa
613 pr. n. l. Ezechiel začína prorokovať Ezech. 1:1–3
609 pr. n. l. Nabuchodonozor tretí raz útočí 2. Kráľ. 25:1, 2
na Judsko; začína sa obľahnutie
Jeruzalema
607 pr. n. l. Piaty mesiac (ab), chrám je 2. Kráľ. 25:8–10;
rozborený a Jeruzalem zničený Jer. 52:12–14
Siedmy mesiac, Židia opúšťajú 2. Kráľ. 25:25, 26;
Judsko; začínajú sa počítať Luk. 21:24
„ustanovené časy národov“
Jeremiáš píše Plač Jeremiáša Plač, úvod LXX
asi 607 pr. n. l. Obadiáš píše knihu Obadiáš Obad. 1
asi 591 pr. n. l. Ezechiel dokončuje knihu Ezechiel Ezech. 40:1; 29:17
580 pr. n. l. Dokončené knihy 1. a 2. Kráľov Jer. 52:31;
a Jeremiáš 2. Kráľ. 25:27
539 pr. n. l. Babylon dobývajú Médovia Dan. 5:30, 31
a Peržania; Médo-Perzia sa
stáva štvrtou svetovou veľmocou
537 pr. n. l. Nadobúda platnosť výnos Cýra 2. Par. 36:22, 23;
Perzského, umožňujúci Židom Jer. 25:12; 29:10
návrat do Jeruzalema; končí sa
sedemdesiatročné spustošenie
Jeruzalema
asi 536 pr. n. l. Daniel dokončuje knihu Daniel Dan. 10:1
536 pr. n. l. Zorobábel kladie základ chrámu Ezd. 3:8–10
522 pr. n. l. Stavba chrámu zakázaná Ezd. 4:23, 24
520 pr. n. l. Haggeus dokončuje knihu Haggeus Hag. 1:1
518 pr. n. l. Zechariáš dokončuje knihu Zech. 1:1
Zechariáš
515 pr. n. l. Zorobábel dokončuje druhý chrám Ezd. 6:14, 15
asi 475 pr. n. l. Mardocheus dokončuje knihu Ester Ester 3:7; 9:32
468 pr. n. l. Ezdráš a kňazi sa vracajú do Ezd. 7:7
Jeruzalema
asi 460 pr. n. l. Ezdráš dokončuje knihy Ezd. 1:1;
1. a 2. Paralipomenon 2. Par. 36:22
a Ezdráš; konečné zostavenie
Žalmov
455 pr. n. l. Nehemiáš obnovuje jeruzalemské Neh. 1:1; 2:1, 11;
múry; začína sa spĺňať proroct- 6:15;
vo o sedemdesiatich týždňoch Dan. 9:24
po 443 pr. n. l. Nehemiáš dokončuje knihu Neh. 5:14
Nehemiáš
Malachiáš dokončuje knihu Mal. 1:1
Malachiáš
406 pr. n. l. Obnova Jeruzalema zrejme Dan. 9:25
dokončená
332 pr. n. l. Grécko, piata svetová veľmoc, Dan. 8:21
ovláda Judsko
asi 280 pr. n. l. Začína sa prekladať grécka
Septuaginta
165 pr. n. l. Nové zasvätenie chrámu po Ján 10:22
znesvätení gréckym modlárstvom;
sviatok zasvätenia
63 pr. n. l. Rím, šiesta svetová veľmoc, Ján 19:15;
ovláda Jeruzalem Zjav. 17:10
asi 37 pr. n. l. Herodes (Rímom dosadený kráľ)
dobýva útokom Jeruzalem
2 pr. n. l. Narodenie Jána Krstiteľa Luk. 1:60; 2:7
a Ježiša
29 n. l. Ján a Ježiš začínajú svoju službu Luk. 3:1, 2, 23
33 n. l. 14. nisan: Ježiš sa stáva Luk. 22:20; 23:33
obeťou, ktorá je základom novej
zmluvy; je pribitý na kôl
16. nisan: Ježišovo vzkriesenie Mat. 28:1–10
36 n. l. Koniec 70 týždňov rokov; Dan. 9:24–27;
Peter navštevuje Kornélia, Sk. 10:1, 45
prvého neobrezaného človeka
z národov, aby sa stal členom
kresťanského zboru
asi 41 n. l. Matúš píše evanjelium nazvané
„podľa Matúša“
asi 47–48 n. l. Začína sa Pavlova prvá misijná Sk. 13:1–14:28
cesta
asi 49–52 n. l. Pavlova druhá misijná cesta Sk. 15:36–18:22
asi 50 n. l. Pavol píše 1. Tesaloničanom 1. Tes. 1:1
z Korintu
asi 51 n. l. Pavol píše 2. Tesaloničanom 2. Tes. 1:1
z Korintu
asi 50–52 n. l. Pavol píše list Galaťanom z Ko- Gal. 1:1
rintu alebo zo Sýrskej Antiochie
asi 52–56 n. l. Pavlova tretia misijná cesta Sk. 18:23–21:19
asi 55 n. l. Pavol píše 1. Korinťanom z Efezu 1. Kor. 15:32;
a 2. Korinťanom z Macedónie 2. Kor. 2:12, 13
asi 56 n. l. Pavol píše list Rimanom z Korintu Rim. 16:1
asi 56–58 n. l. Lukáš píše evanjelium nazvané Luk. 1:1, 2
„podľa Lukáša“
asi 60–61 n. l. Pavol píše z Ríma: Efezanom Ef. 3:1
Filipanom Fil. 4:22
Kolosanom Kol. 4:18
Filémonovi Filém. 1
asi 61 n. l. Pavol píše list Hebrejom z Ríma Hebr. 13:24; 10:34
Lukáš v Ríme dokončuje knihu
Skutky
pr. 62 n. l. Jakub, Ježišov brat, píše list Jak. 1:1
nazvaný „Jakub“ z Jeruzalema
asi 60–65 n. l. Marek píše evanjelium nazvané
„podľa Marka“
asi 61–64 n. l. Pavol píše 1. Timotejovi 1. Tim. 1:3
z Macedónie
Pavol píše Títovi z Macedónie (?) Tít. 1:5
asi 62–64 n. l. Peter píše 1. Petra z Babylonu 1. Petra 1:1; 5:13
asi 64 n. l. Peter píše 2. Petra z Babylonu 2. Petra 1:1
(?)
asi 65 n. l. Pavol píše 2. Timotejovi z Ríma 2. Tim. 4:16-18
asi 96 n. l. Ján píše na ostrove Patmos Zjav. 1:9
Zjavenie
asi 98 n. l. Ján píše evanjelium nazvané Ján 21:22, 23
„podľa Jána“ a svoje listy
1., 2. a 3. Jána; koniec
písania Biblie
asi 100 n. l. Ján, posledný apoštol, umiera 2. Tes. 2:7
POZNÁMKA: Mali by sme si uvedomiť, že zatiaľ čo mnohé z týchto dátumov sú pevne stanovené, v niektorých prípadoch sú uvedené pravdepodobné dátumy založené na dostupných údajoch. Účelom tabuľky nie je stanoviť nezmeniteľné dátumy pre každú udalosť, ale pomôcť bádateľom Biblie umiestniť udalosti do prúdu času a vidieť ich vzájomný vzťah.
Otázky k ‚Tabuľke významných dejinných údajov‘ a k ‚Tabuľke biblických kníh‘:
a) Po porovnaní oboch tabuliek uveď niektorých prorokov a pisateľov Biblie, ktorí žili (1) pred utvorením izraelského kráľovstva v roku 1117 pred n. l., (2) počas izraelského a judského kráľovstva a (3) počas vyhnanstva v Babylone až po ukončenie kánonu Hebrejských písiem.
b) Uveď čas písania Pavlových listov vo vzťahu k jeho misijným cestám.
c) Aké ďalšie zaujímavé body si si všimol, pokiaľ ide o čas písania ďalších kníh Kresťanských gréckych písiem?
d) Uveď nasledujúce osoby do vzťahu k niektorým významným udalostiam biblických dejín; urči, či žili pred alebo po tej udalosti, alebo ich spoj s inými osobami žijúcimi v tom istom čase: Sem, Samuel, Matuzalem, Lót, kráľ Saul, Dávid, Jób, izraelský kráľ Hošea, Šalamún, Áron, judský král Cedekijah.
e) Ktoré významné udalosti sa stali za života (1) Noacha, (2) Abraháma, (3) Mojžiša?
f) Urči, ktorým z uvedených dátumov (pred n. l.) — 4026, 2370, 1943, 1513, 1473, 1117, 997, 740, 607, 539, 537, 455 — zodpovedajú tieto významné udalosti:
stvorenie Adama
uzavretie zmluvy Zákona pri Sinaji
zničenie Jeruzalema
návrat Židov do Jeruzalema po Cýrovom výnose
začiatok písania inšpirovanej Biblie
začiatok potopy
pád Babylonu do rúk Médov a Peržanov
pomazanie prvého izraelského kráľa
Abrahám prekračuje Eufrat; potvrdenie abrahámovskej zmluvy
rozdelenie kráľovstva Izraela a Judska
severné kráľovstvo podrobené Asýriou
Nehemiáš obnovuje jeruzalemské múry
oslobodenie Izraelitov z Egypta
Jozua vedie Izrael do Kanaanu
koniec sedemdesiatročného spustošenia Jeruzalema
[Tabuľka na strane 298]
TABUĽKA BIBLICKÝCH KNÍH
(Niektoré dátumy [a miesta písania] nie sú isté.)
Knihy Hebrejských písiem pred naším letopočtom (pred n. l.)
Názov knihy Pisateľ Miesto Písanie Zahrnuté
písania dokončené obdobie
1. Mojžišova Mojžiš pustatina 1513 ‚Od začiatku‘ do 1657
2. Mojžišova Mojžiš pustatina 1512 1657–1512
3. Mojžišova Mojžiš pustatina 1512 1 mesiac (1512)
4. Mojžišova Mojžiš pustatina/ 1473 1512–1473
moábske roviny
5. Mojžišova Mojžiš moábske roviny 1473 2 mesiace (1473)
Jozua Jozua Kanaan asi 1450 1473–asi 1450
Sudcovia Samuel Izrael asi 1100 asi 1450–asi 1120
Rút Samuel Izrael asi 1090 11 rokov vlády sudcov
1. Samuelova Samuel; Izrael asi 1078 asi 1180–1078
Gád; Nátan
2. Samuelova Gád; Nátan Izrael asi 1040 1077–asi 1040
1. a 2. Kráľov Jeremiáš Judsko/Egypt 580 asi 1040–580
1. a 2. Para- Ezdráš Jeruzalem (?) asi 460 po 1. Par. 9:44,
lipomenon 1077–537
Ezdráš Ezdráš Jeruzalem asi 460 537–asi 467
Nehemiáš Nehemiáš Jeruzalem po 443 456–po 443
Ester Mardocheus Šušan, Elám asi 475 493–asi 475
Jób Mojžiš pustatina asi 1473 vyše 140 rokov medzi
1657 a 1473
Žalmy Dávid asi 460
a ďalší
Príslovia Šalamún; Jeruzalem asi 717
Agúr;
Lemuel
Kazateľ Šalamún Jeruzalem pred 1000
Šalamúnova Šalamún Jeruzalem asi 1020
pieseň
Izaiáš Izaiáš Jeruzalem po 732 asi 778–po 732
Jeremiáš Jeremiáš Judsko/Egypt 580 647–580
Plač Jeremiáša Jeremiáš blízko 607
Jeruzalema
Ezechiel Ezechiel Babylon asi 591 613–asi 591
Daniel Daniel Babylon asi 536 618–asi 536
Hozeáš Hozeáš Samária po 745 pred 804–po 745
(oblasť)
Joel Joel Judsko asi 820 (?)
Ámos Ámos Judsko asi 804
Obadiáš Obadiáš asi 607
Jonáš Jonáš asi 844
Micheáš Micheáš Judsko pred 717 asi 777–717
Náhum Náhum Judsko pred 632
Habakuk Habakuk Judsko asi 628 (?)
Sofoniáš Sofoniáš Judsko pred 648
Haggeus Haggeus Jeruzalem 520 112 dní (520)
Zechariáš Zechariáš Jeruzalem 518 520–518
Malachiáš Malachiáš Jeruzalem po 443
Knihy Gréckych písiem napísané počas nášho letopočtu (n. l.)
Názov knihy Pisateľ Miesto Písanie Zahrnuté
písania dokončené obdobie
Matúš Matúš Palestína asi 41 2 pred n. l.–33 n. l.
Marek Marek Rím asi 60–65 29–33 n. l.
Lukáš Lukáš Cézarea asi 56–58 3 pred n. l.–33 n. l.
Ján apoštol Efez alebo asi 98 po úvode 29–33 n. l.
Ján okolie
Skutky Lukáš Rím asi 61 33–asi 61 n. l.
Rimanom Pavol Korint asi 56
1. Korinťanom Pavol Efez asi 55
2. Korinťanom Pavol Macedónia asi 55
Galaťanom Pavol Korint alebo asi 50–52
Sýrska
Antiochia
Efezanom Pavol Rím asi 60–61
Filipanom Pavol Rím asi 60–61
Kolosanom Pavol Rím asi 60–61
1. Tesaloni- Pavol Korint asi 50
čanom
2. Tesaloni- Pavol Korint asi 51
čanom
1. Timotejovi Pavol Macedónia asi 61–64
2. Timotejovi Pavol Rím asi 65
Títovi Pavol Macedónia (?) asi 61–64
Filémonovi Pavol Rím asi 60–61
Hebrejom Pavol Rím asi 61
Jakub Jakub Jeruzalem pred 62
(Ježišov
brat)
1. Petra Peter Babylon asi 62–64
2. Petra Peter Babylon (?) asi 64
1. Jána apoštol Efez alebo asi 98
Ján okolie
2. Jána apoštol Efez alebo asi 98
Ján okolie
3. Jána apoštol Efez alebo asi 98
Ján okolie
Júda Júda Palestína (?) asi 65
(Ježišov
brat)
Zjavenie apoštol Patmos asi 96
Ján