Nežne pásť Jehovove drahocenné ovce
STARŠÍ napäto počúvali. Cestovali asi 50 kilometrov z Efezu do Míletu, aby dostali pokyny od apoštola Pavla. Teraz boli veľmi zarmútení, keď počuli, že ho vidia posledný raz. A tak chápali, že nasledujúce slová sú pre nich nesmierne dôležité: „Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás svätý duch ustanovil za dozorcov, aby ste pásli Boží zbor, ktorý vykúpil krvou svojho Syna.“ — Skutky 20:25, 28, 38.
Stručná zmienka Pavla o pastieroch určite povedala týmto efezským starším veľa. Poznali prácu pastierov oviec na blízkom vidieku. Boli im známe tiež mnohé zmienky o pastieroch v Hebrejských písmach. A vedeli, že Jehova sám sa pripodobnil k Pastierovi svojho ľudu. — Izaiáš 40:10, 11.
Pavol o nich hovoril ako o „dozorcoch“ v „stáde“ a ako o „pastieroch zboru“. Zatiaľ čo výraz „dozorcovia“ naznačuje, aké je ich poverenie, slovo „pastier“ vyjadruje, ako majú vykonávať tento dozor. Áno, dozorcovia mali dohliadať na každého člena zboru rovnako láskavým spôsobom, ako pastier dohliada na svoje stádo oviec.
Málo starších má dnes osobné skúsenosti v pasení doslovných oviec. Ale v Biblii je toľko odkazov na ovce a na pastierov, najmä v obraznom zmysle, že Pavlove slová sú pôsobivé v každom čase. A veľa sa môžeme naučiť zo správ o pastieroch, ktorým Boh prejavoval priazeň v staroveku. Ich pozoruhodný príklad môže pomôcť dnešným starším vidieť, aké vlastnosti musia rozvíjať, aby mohli pásť Boží zbor.
Nebojácny pastier Dávid
Keď premýšľame o pastieroch z biblických čias, je veľmi pravdepodobné, že si spomenieme na Dávida, lebo začínal ako pastier oviec. Jedno z prvých poučení, ktoré získavame z Dávidovho života, je to, že byť pastierom nie je význačné postavenie. Veď keď prišiel prorok Samuel, aby pomazal jedného zo synov Izaiho za budúceho kráľa Izraela, mladý Dávid bol spočiatku prehliadaný. A len potom, keď Jehova zavrhol jeho siedmich starších bratov, bol spomenutý Dávid, ktorý vonku na poli ‚pásol ovce‘. (1. Samuelova 16:10, 11) Ale roky, ktoré Dávid strávil ako pastier, ho pripravili na náročnú prácu pasenia izraelského národa. „[Jehova] vyvolil svojho sluhu Dávida a vzal ho z ohrád stáda... aby bol pastierom nad Jakobom, jeho ľudom,“ hovorí Žalm 78:70, 71. A je vhodné, že Dávid pri písaní krásneho a veľmi známeho 23. žalmu začal slovami: „Jehova je môj Pastier.“
Starší v kresťanskom zbore by mali podobne ako Dávid slúžiť ako pokorní nižší pastieri a nemali by chcieť nenáležite vynikať. Ako písal apoštol Pavol Timotejovi, tí, ktorí sa usilujú o zodpovednosť pastiera, ‚si želajú znamenitú prácu‘, a nie postavenie, v ktorom by vynikali. — 1. Timotejovi 3:1.
Hoci Dávidova práca doslovného pastiera bola prostá, niekedy si vyžadovala veľkú odvahu. Napríklad keď raz zo stáda jeho otca odniesol lev a inokedy medveď ovcu, Dávid sa nebojácne postavil proti týmto dravcom a zabil ich. (1. Samuelova 17:34–36) Bol to pozoruhodný prejav odvahy, keď uvážime, že lev môže zabiť zviera, ktoré je oveľa väčšie, než je on sám. A sýrsky hnedý medveď, ktorý sa vyskytoval v Palestíne a vážil až 140 kilogramov, mohol jediným úderom svojej mocnej laby zabiť jeleňa.
Dávidova odvaha v prejavovaní starostlivosti o otcove ovce je výborným príkladom pre pastierov v kresťanskom zbore. Apoštol Pavol varoval efezských starších pred „utláčajúcimi vlkmi“, ktorí „nebudú nežne zaobchádzať so stádom“. (Skutky 20:29) Aj dnes dochádza k situáciám, keď kresťanskí starší budú musieť prejaviť odvahu, aby uchránili duchovné blaho Jehovových oviec.
Zatiaľ čo pastieri by mali ovce smelo chrániť, mali by s nimi zaobchádzať čo najnežnejšie, čím budú napodobňovať milujúceho pastiera Dávida a Znamenitého Pastiera, Ježiša Krista. (Ján 10:11) Vediac, že stádo patrí Jehovovi, starší by nikdy nemali byť k ovciam tvrdí, akoby „panujúci nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom“. — 1. Petra 5:2, 3; Matúš 11:28–30; 20:25–27.
Skladanie účtov
Patriarcha Jakob bol ďalším známym pastierom. Cítil sa zodpovedný za každú ovcu, ktorá mu bola zverená do starostlivosti. Jakob sa staral o stáda svojho svokra Lábana tak verne, že po dvadsiatich rokoch služby u neho mohol povedať: „Tvoje ovce a tvoje kozy nepotratili a nikdy som nejedol barany z tvojho stáda. Nepriniesol som ti nijaké zviera roztrhané na kusy. Sám som znášal jeho stratu. Či bolo niektoré ukradnuté vo dne alebo bolo ukradnuté v noci, robil si si naň nárok z mojej ruky.“ — 1. Mojžišova 31:38, 39.
Kresťanskí dozorcovia prejavujú ešte väčší záujem o ovce, ktoré Pastier našich duší, Jehova Boh, „vykúpil krvou svojho Syna“. (Skutky 20:28; 1. Petra 2:25; 5:4) Pavol zdôraznil túto vážnu zodpovednosť, keď pripomenul hebrejským kresťanom, že muži, ktorí sa ujímajú vedenia v zbore, „stále bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú skladať účty“. — Hebrejom 13:17.
Jakobov príklad tiež ukazuje, že práca pastiera nie je časovo vymedzená. Je to práca na dvadsaťštyri hodín a často si vyžaduje obetavosť. Jakob povedal Lábanovi: „Zakúsil som, že vo dne ma trápila horúčava a v noci chlad, a spánok sa mi strácal z očí.“ — 1. Mojžišova 31:40.
To je naozaj pravda aj v prípade mnohých láskyplných kresťanských starších dnes, ako to ukazuje nasledujúca skúsenosť. Istý brat bol v nemocnici na jednotke intenzívnej starostlivosti, lebo po biopsii mozgového nádoru došlo uňho ku komplikáciám. Jeho rodina si vybavila, aby mohla byť pri ňom v nemocnici vo dne i v noci. Jeden starší z miestneho zboru si upravil svoj nabitý denný plán tak, aby mohol chorého muža a jeho rodinu navštevovať každý deň, a tak poskytovať potrebnú morálnu podporu a povzbudenie. Pre každodenný intenzívny liečebný program však nebolo vždy možné, aby prišiel na návštevu cez deň. To znamenalo, že tento starší musel ísť do nemocnice často veľmi neskoro večer. Ale ochotne tam chodil večer čo večer. „Uvedomil som si, že návštevy budem musieť vykonávať v čase vhodnom pre pacienta, nie v čase výhodnom pre mňa,“ povedal starší. Keď sa brat uzdravil natoľko, že mohol byť premiestnený na iné oddelenie v nemocnici, tento starší pokračoval v povzbudzujúcich každodenných návštevách.
Čo sa naučil Mojžiš ako pastier
Biblia píše, že Mojžiš bol „ďaleko najmiernejší zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu“. (4. Mojžišova 12:3) Zo správy však vyplýva, že vždy taký nebol. Keď bol mladým mužom, zabil Egypťana, ktorý bil nejakého Izraelitu. (2. Mojžišova 2:11, 12) To určite nebol skutok niekoho mierneho! Boh však neskôr použil Mojžiša, aby viedol národ pozostávajúci z miliónov ľudí cez pustatinu do Zasľúbenej krajiny. Je teda zjavné, že Mojžiš potreboval ďalšie školenie.
Mojžiš síce dostal svetské školenie „v celej egyptskej múdrosti“, ale aby mohol pásť Jehovovo stádo, na to bolo potrebné viac. (Skutky 7:22) Akou formou bolo možné poskytnúť toto dodatočné školenie? Nuž, počas 40 rokov Boh umožnil Mojžišovi, aby slúžil ako prostý pastier v Madiansku. Pri dozeraní na stádo svojho svokra Jetra si Mojžiš vypestoval také výborné vlastnosti, ako je trpezlivosť, miernosť, pokora, zhovievavosť, mierna povaha a sebaovládanie. Naučil sa tiež čakať na Jehovu. Áno, dohliadanie na doslovné ovce kvalifikovalo Mojžiša na schopného pastiera izraelského národa. — 2. Mojžišova 2:15–3:1; Skutky 7:29, 30.
Nie sú to práve tie vlastnosti, ktoré dnes potrebuje starší, aby sa mohol starať o Boží ľud? Áno, lebo Pavol pripomenul Timotejovi, že „Pánov otrok... má byť ku všetkým jemný, spôsobilý vyučovať, ktorý sa ovláda za zlých okolností a s miernosťou poúča tých, čo nie sú priaznivo naklonení“. — 2. Timotejovi 2:24, 25.
Môže byť obdobie, keď je starší sklamaný sám sebou, pretože sa mu nedarí plne rozvíjať tieto vlastnosti. Napriek tomu by sa nemal vzdávať. Tak ako to bolo v prípade Mojžiša, môže to trvať dlhý čas, kým si plne vypestuje vlastnosti dobrého pastiera. Takéto vážne úsilie však bude časom odmenené. — Porovnaj 1. Petra 5:10.
Možno nie si používaný ako starší tak plne ako iní. Ale mohlo by sa povedať, že Jehova ti tým umožňuje plnšie rozvinúť určité dôležité vlastnosti, ako to urobil v prípade Mojžiša? Nikdy nezabudni, že Jehova ‚sa o teba stará‘. Ale mali by sme pamätať aj na to, že je potrebné ‚prepásať sa pokorou mysle k sebe navzájom, lebo Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť‘. (1. Petra 5:5–7) Ak vynaložíš úsilie a prijmeš školenie, ktoré ti Jehova umožňuje, môžeš byť pre neho užitočnejší, podobne ako bol Mojžiš.
Všetky Jehovove ovce sú drahocenné
Spoľahliví, láskyplní pastieri v biblických časoch mali zmysel pre zodpovednosť voči každej jednotlivej ovci. Tak by to malo byť aj u duchovných pastierov. Je to zjavné z Pavlových slov: „Dávajte pozor na... celé stádo.“ (Skutky 20:28) Kto by mal patriť do ‚celého stáda‘?
Ježiš uviedol znázornenie o mužovi, ktorý mal sto oviec, ale ihneď šiel hľadať tú jednu, ktorá sa zatúlala, aby ju priniesol späť do stáda. (Matúš 18:12–14; Lukáš 15:3–7) Podobne dozorca by mal mať záujem o každého člena zboru. Keď sa ovca nezúčastňuje služby či nenavštevuje kresťanské zhromaždenia, neznamená to, že už nepatrí k stádu. Naďalej zostáva časťou ‚celého stáda‘, za ktoré starší musia „skladať účty“ Jehovovi.
Členovia jednej rady starších si začali robiť starosti, pretože niektorí, čo boli predtým v spoločenstve so zborom, sa stali nečinnými. Bol urobený zoznam týchto jednotlivcov a vynaložilo sa zvláštne úsilie, aby boli navštívení a dostali pomoc potrebnú na návrat do Jehovovho ovčinca. Akí boli títo starší vďační Bohu, keď za dva a pol roka mohli pomôcť viac než 30 osobám stať sa opäť aktívnymi v Jehovovej službe. Jeden z tých, ktorým sa pomohlo, bol nečinný asi 17 rokov!
K ťarche zodpovednosti, ktorá je na dozorcoch, patrí aj skutočnosť, že ovce boli ‚vykúpené krvou Božieho Syna‘. (Skutky 20:28) Za tieto drahocenné ovce nemohla byť zaplatená vyššia cena. A len si pomysli na všetok ten čas strávený v službe, a na všetko to úsilie, aby sa našla každá osoba podobná ovci a mohlo sa jej pomôcť! Nemalo by sa vynaložiť podobné úsilie, aby všetky zostali v Božom ovčinci? Nepochybne, lebo každá ovca v zbore je drahocenná.
Aj keď sa člen stáda vážne previní, zodpovednosť starších sa nemení. Naďalej sú starostlivými pastiermi a nežne a s miernosťou sa usilujú zachrániť previnilca, pokiaľ je to len možné. (Galaťanom 6:1, 2) Žiaľ, v niektorých prípadoch je zrejmé, že člen zboru neprejavuje zbožnú ľútosť nad vážnymi hriechmi, ktorých sa dopustil. Potom majú milujúci pastieri biblickú zodpovednosť chrániť zvyšok stáda pred znečisťujúcim vplyvom. — 1. Korinťanom 5:3–7, 11–13.
Jehova Boh však dal dokonalý príklad v prejavovaní milosrdenstva zatúlaným ovciam. Náš súcitný Pastier hovorí: „Stratenú budem hľadať a odohnanú privediem späť a polámanú obviažem a chorú posilním.“ (Ezechiel 34:15, 16; Jeremiáš 31:10) Napodobňujúc tento vynikajúci príklad, prijalo sa láskavé opatrenie, aby dnešní duchovní pastieri navštívili vylúčené osoby, ktoré môžu zareagovať na ich pomoc. Milosrdné úsilie uzdraviť stratené ovce prináša znamenité ovocie. Jedna znovuprijatá sestra povedala: „Návšteva starších bola tým povzbudením, ktoré som potrebovala, aby som sa vrátila.“
Pavlove slová efezským starším v Mílete mali nepochybne hlboký význam — pre nich aj pre dozorcov dnes. Jeho zmienka o pastieroch bola pripomienkou príťažlivých vlastností, ktoré by mali byť u dozorcov očividné — vlastností, ako sú pokora a odvaha, v ktorých dal príklad Dávid ako pastier a kráľ; osobný zmysel pre zodpovednosť a ochraňujúca starostlivosť, zrejmé z Jakobovej služby dňom i nocou; a ochota trpezlivo prijímať ďalšie školenie, ako to vidno v prípade Mojžiša. Tieto biblické príklady istotne pomôžu zborovým starším rozvíjať a prejavovať vlastnosti potrebné na to, aby nežne „pásli Boží zbor, ktorý vykúpil krvou svojho Syna“.