24. KAPITOLA
Nič nás nemôže „oddeliť od Božej lásky“
1. Aké negatívne pocity má mnoho ľudí vrátane niektorých pravých kresťanov?
MILUJE Boh Jehova teba osobne? Niektorí súhlasia s tým, že Boh miluje ľudstvo ako celok, čo je v súlade so slovami v Jánovi 3:16. Ale napriek tomu si myslia: Mňa by Boh nikdy nemohol milovať. Takéto pochybnosti môžu mať občas dokonca aj praví kresťania. Jeden skľúčený muž povedal: „Je pre mňa veľmi ťažké uveriť, že sa Boh o mňa zaujíma.“ Trápia ťa niekedy podobné pochybnosti?
2., 3. Kto nás chce presvedčiť o tom, že v Jehovových očiach sme bezcenní alebo nehodní lásky, a ako môžeme s týmito pocitmi bojovať?
2 Satan sa nás veľmi snaží presvedčiť o tom, že Boh Jehova nás nemiluje ani si nás necení. Je pravda, že Satan často zvádza ľudí tým, že v nich roznecuje samoľúbosť a pýchu. (2. Korinťanom 11:3) No s rovnakou záľubou ničí sebaúctu zraniteľných ľudí. (Ján 7:47–49; 8:13, 44) To sa prejavuje zvlášť v týchto kritických „posledných dňoch“. Mnohí dnes vyrastajú v rodinách, v ktorých chýba láska. Ďalší sa neustále stretávajú s ľuďmi, ktorí sú divokí, sebeckí a tvrdohlaví. (2. Timotejovi 3:1–5) Keď ľudia celé roky znášajú zlé zaobchádzanie alebo sú obeťou rasizmu či predmetom nenávisti, môžu dospieť k presvedčeniu, že sú bezcenní alebo že ich nemôže nikto milovať.
3 Ak máš takéto negatívne pocity aj ty, nezúfaj. Mnohí z nás sú z času na čas k sebe nerozumne tvrdí. Pamätaj však, že Božie Slovo je určené „na nápravu všetkého“ a dokáže „zbúrať akúkoľvek pevnosť“. (2. Timotejovi 3:16; 2. Korinťanom 10:4) Biblia hovorí: „Uistime svoje srdce o jeho láske. A keď nás naše srdce z niečoho odsudzuje, pamätajme, že Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko.“ (1. Jána 3:19, 20) Pozrime sa teraz na štyri spôsoby, ako nám Biblia pomáha „uistiť svoje srdce“ o Jehovovej láske.
Jehova si ťa cení
4., 5. Ako Ježišovo znázornenie o vrabcoch ukazuje, že v Jehovových očiach sme cenní?
4 Po prvé, Biblia priamo hovorí o tom, že Boh vidí v každom svojom služobníkovi niečo cenné. Napríklad Ježiš povedal: „Nepredávajú sa dva vrabce za drobnú mincu? A predsa ani jeden z nich nespadne na zem bez vedomia vášho Otca. Ale vám sú spočítané i všetky vlasy na hlave. Nebojte sa, ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ (Matúš 10:29–31) Zamyslime sa nad tým, čo tieto slová znamenali pre Ježišových poslucháčov v prvom storočí.
5 Možno sa opýtame, prečo by si niekto kupoval vrabca. Nuž v Ježišových dňoch bol vrabec najlacnejším vtákom, ktorý sa predával na jedenie. Všimni si, že za jednu drobnú mincu dostal kupujúci dva vrabce. Ale Ježiš neskôr povedal, že ak bol človek ochotný dať dve mince, dostal nie štyri vrabce, ale päť. Predavač mu pridal jedného vtáka navyše, akoby nemal žiadnu hodnotu. Tieto tvory boli v očiach ľudí zrejme bezcenné, ale ako sa na ne pozeral Stvoriteľ? Ježiš povedal: „Ani na jedného z nich [dokonca ani na toho pridaného zadarmo] Boh nezabúda.“ (Lukáš 12:6, 7) Teraz môžeme lepšie pochopiť, čo mal Ježiš na mysli. Ak Jehova pripisuje takú hodnotu jedinému vrabcovi, o čo cennejší je človek! Ako Ježiš vysvetlil, Jehova vie o nás všetko do detailov. Ešte aj vlasy na hlave nám spočítal!
6. Prečo máme istotu, že Ježiš nepreháňal, keď hovoril o spočítaní vlasov na našej hlave?
6 Spočítal nám vlasy na hlave? Niekto by si mohol pomyslieť, že Ježiš tu preháňal. Zamysli sa však nad nádejou na vzkriesenie. Ako dôverne nás Jehova musí poznať, aby nás mohol opäť vytvoriť! Cení si nás tak vysoko, že si pamätá každý detail vrátane nášho genetického kódu a všetkých spomienok a skúseností, ktoré sme v priebehu rokov zažili.a Spočítať naše vlasy – ktorých na hlave rastie v priemere okolo 100 000 – je v porovnaní s tým veľmi jednoduché.
Čo si Jehova na nás cení?
7., 8. a) Aké vlastnosti Jehovu potešia, keď skúma ľudské srdcia? b) Aké skutky si Jehova cení?
7 Po druhé, Biblia ukazuje, čo si Jehova na svojich služobníkoch cení. Keď to povieme jednoducho, teší sa z našich dobrých vlastností a z našej snahy slúžiť mu. Kráľ Dávid povedal svojmu synovi Šalamúnovi: „Jehova skúma všetky srdcia a pozná všetky myšlienky a túžby.“ (1. Kroník 28:9) Keď Jehova v tomto násilníckom svete, plnom nenávisti, skúma miliardy ľudských sŕdc, musí mať veľkú radosť, keď nájde srdce, ktoré miluje pokoj, pravdu a spravodlivosť. Čo sa stane, keď Boh objaví srdce, ktoré prekypuje láskou k nemu, ktoré sa snaží spoznávať ho a odovzdávať toto poznanie aj druhým? Jehova hovorí, že si všíma tých, ktorí o ňom rozprávajú druhým. Má dokonca „pamätnú knihu o tých, ktorí majú bázeň pred Jehovom, a o tých, ktorí myslia na jeho meno“. (Malachiáš 3:16) Takéto vlastnosti a postoje sú preňho drahocenné.
8 Čo patrí k dobrým skutkom, ktoré si Jehova cení? Určite si váži našu snahu napodobňovať jeho Syna, Ježiša Krista. (1. Petra 2:21) Jedným z veľmi dôležitých skutkov, ktoré si Boh cení, je šírenie dobrej správy o jeho Kráľovstve. V Rimanom 10:15 čítame: „Aké krásne sú nohy tých, ktorí oznamujú dobrú správu o dobrých veciach!“ Bežne si možno o svojich nohách nemyslíme, že sú krásne. Ale v tomto texte predstavujú úsilie Jehovových služobníkov zvestovať dobrú správu. Každé také úsilie je v Božích očiach veľmi cenné. (Matúš 24:14; 28:19, 20)
9., 10. a) Prečo si môžeme byť istí, že Jehova si cení, keď vytrvávame napriek rôznym ťažkostiam? b) Ako sa Jehova nikdy nepozerá na svojich verných služobníkov?
9 Jehova si cení aj našu vytrvalosť. (Matúš 24:13) Pamätaj, že Satan chce, aby si sa k Jehovovi obrátil chrbtom. Každý deň, keď zostávaš verný Jehovovi, je ďalším dňom, keď pomáhaš odpovedať na Satanove posmešky. (Príslovia 27:11) Vytrvať niekedy nie je ľahké. Zdravotné problémy, finančné ťažkosti, citová úzkosť a iné prekážky môžu z každého dňa robiť utrpenie. Skľučovať nás môžu aj nenaplnené očakávania. (Príslovia 13:12) Vytrvalosť napriek takým ťažkostiam je pre Jehovu o to cennejšia. Preto kráľ Dávid prosil Jehovu, aby jeho slzy uchoval v „koženom mechu“, a s istotou dodal: „Či nie sú zapísané v tvojej knihe?“ (Žalm 56:8) Jehova si cení a pamätá všetky slzy, ktoré prelievame, a každé trápenie, ktoré znášame, keď sa snažíme zostať mu verní. V jeho očiach je to niečo veľmi cenné.
Jehova si cení našu vytrvalosť v skúškach
10 No ak má naše srdce sklon odsudzovať nás, môže takéto dôkazy našej hodnoty v Božích očiach odmietať. Môže nám neustále šepkať: Ale toľko iných je lepších ako ty. Jehova musí byť sklamaný, keď ťa s nimi porovnáva! Jehova nás však neporovnáva. Vo svojom zmýšľaní nie je prísny ani drsný. (Galaťanom 6:4) Veľmi vnímavo číta v našich srdciach a cení si v nás to dobré – i keby toho bolo málo.
Jehova oddeľuje dobré od zlého
11. Čo sa môžeme naučiť o Jehovovi z toho, ako postupoval v prípade Abijaha?
11 Po tretie, keď nás Jehova skúma, pozorne hľadá to dobré. Napríklad keď Jehova vyhlásil, že celý odpadlícky rod kráľa Jeroboáma bude popravený, nariadil, aby jeden zo synov tohto kráľa, Abijah, bol dôstojne pochovaný. Prečo? Lebo „jedine v ňom Jehova, Boh Izraela, našiel niečo dobré“. (1. Kráľov 14:1, 10–13) Jehova akoby preosial srdce tohto mladíka a našiel v ňom „niečo dobré“. Nech by sa tá trocha dobra zdala akákoľvek malá či bezvýznamná, Jehova ju považoval za hodnú zapísania do svojho Slova. Dokonca ju odmenil, keď tomuto jednému členovi odpadlíckej rodiny prejavil v patričnej miere milosrdenstvo.
12., 13. a) Ako prípad kráľa Jehošafata ukazuje, že Jehova v nás hľadá dobré stránky, i keď hrešíme? b) V čom si Jehova počína ako milujúci Otec, pokiaľ ide o naše dobré skutky a vlastnosti?
12 Ešte nápadnejší príklad možno vidieť v dobrom kráľovi Jehošafatovi. Keď sa tento kráľ dopustil nerozumného skutku, Jehovov prorok mu povedal: „Jehova sa za to na teba hnevá.“ Aké závažné slová! Ale Jehovovo posolstvo sa tým neskončilo. Pokračovalo slovami: „Ale našlo sa na tebe aj niečo dobré.“ (2. Kroník 19:1–3) Spravodlivý hnev nezaslepil Jehovu tak, aby nevidel to, čo bolo v Jehošafatovi dobré. Ako sa to odlišuje od reakcie nedokonalých ľudí! Keď nás iní rozčúlia, často nie sme schopní vidieť v nich to dobré. A keď hrešíme, sklamanie, hanba a pocit viny nám môžu brániť vidieť to dobré aj v nás samých. Pamätajme však, že ak robíme pokánie zo svojich hriechov a vážne sa usilujeme neopakovať ich, Jehova nám odpúšťa.
13 Keď ťa Jehova skúma, takéto hriechy dáva bokom, tak ako zlatokop ryžujúci zlato dáva bokom bezcenný piesok. A čo tvoje dobré vlastnosti a skutky? To sú tie zlaté zrnká, ktoré si všíma! Videl si niekedy, ako si milujúci rodičia celé desaťročia opatrujú kresby alebo školské úlohy svojich detí, hoci deti samy na ne už dávno zabudli? Jehova je Otec, ktorý miluje svoje deti tak ako nikto iný. Pokiaľ mu zostaneme verní, nikdy na naše dobré skutky a vlastnosti nezabudne. Zabudnúť na ne by dokonca považoval za nespravodlivé, a on nikdy nie je nespravodlivý. (Hebrejom 6:10) Jehova nás však skúma ešte aj v inom ohľade.
14., 15. a) Prečo naša nedokonalosť nikdy nezabráni tomu, aby v nás Jehova videl to dobré? Uveď príklad. b) Čo urobí Jehova s tým dobrým, čo v nás vidí, a ako sa pozerá na svojich verných služobníkov?
14 Jehova sa pozerá za našu nedokonalosť a vidí, na čo máme predpoklady. Uveďme si príklad: Ľudia, ktorí milujú umelecké diela, dokážu vynaložiť veľké úsilie na to, aby boli zreštaurované aj značne poškodené maľby či iné diela. Napríklad keď v Národnej galérii v Londýne niekto strelnou zbraňou poškodil kresbu Leonarda da Vinciho v hodnote asi 35 miliónov eur, nikto nenavrhol, aby sa poškodený obraz vyhodil. Okamžite sa začalo pracovať na oprave tohto takmer 500-ročného umeleckého diela. Prečo? Lebo v očiach milovníkov umenia malo vysokú hodnotu. Nie si ty cennejší ako nejaká kresba kriedou a uhľom? V Božích očiach určite si – nech si zdedenou nedokonalosťou akokoľvek poškodený. (Žalm 72:12–14) Boh Jehova, láskavý stvoriteľ ľudskej rodiny, urobí, čo je potrebné, aby obnovil dokonalosť všetkých, ktorí reagujú na jeho dobrotu a starostlivosť. (Skutky 3:21; Rimanom 8:20–22)
15 Niet pochýb, že Jehova v nás vidí dobré stránky, ktoré my sami možno nevidíme. A ak mu budeme slúžiť, pomôže nám, aby to dobré v nás rástlo, až kým nedospejeme k dokonalosti. Bez ohľadu na to, ako sa k nám správa Satanov svet, Jehova si svojich verných služobníkov cení ako drahocenný poklad. (Aggeus 2:7)
Jehova aktívne prejavuje lásku
16. Čo je najväčším dôkazom Jehovovej lásky k nám a ako vieme, že tento dar je určený nám osobne?
16 Po štvrté, Jehova robí veľa pre to, aby nám dokázal svoju lásku. Kristova výkupná obeť je určite najpresvedčivejšou odpoveďou na satanskú lož, že sme bezcenní alebo nehodní lásky. Nikdy by sme nemali zabudnúť, že trýznivá smrť, ktorú Ježiš vytrpel na mučeníckom kole, a ešte väčšie muky, ktoré prežíval Jehova, keď videl svojho milovaného Syna zomierať, sú dôkazom ich lásky k nám. Žiaľ, pre mnohých ľudí je ťažké uveriť, že tento dar by mohol byť určený im osobne. Cítia sa nehodní niečoho takého. Pamätaj však, že apoštol Pavol prenasledoval Kristových nasledovníkov. A predsa napísal: „[Boží Syn] ma miloval a dal za mňa sám seba.“ (Galaťanom 1:13; 2:20)
17. Ako nás Jehova priťahuje k sebe a k svojmu Synovi?
17 Jehova dokazuje svoju lásku k nám aj tak, že nám osobne pomáha, aby sme získali úžitok z Kristovej obete. Ježiš povedal: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.“ (Ján 6:44) Teda k svojmu Synovi a k nádeji na večný život nás priťahuje sám Jehova. Ako? Tak, že sa postaral, aby nám niekto zvestoval dobrú správu, a tak, že nám svojím svätým duchom pomáha rozumieť Biblii a uplatňovať, čo sa učíme, napriek tomu, že sme nedokonalí. Preto môže Jehova o nás povedať to isté, čo povedal o Izraeli: „Zamiloval som si ťa večnou láskou, vernou láskou som ťa k sebe pritiahol.“ (Jeremiáš 31:3)
18., 19. a) Zvlášť z čoho cítime Jehovovu lásku a ako vieme, že sa tomu venuje osobne? b) Ako nás Božie Slovo uisťuje, že Jehova je súcitným poslucháčom?
18 Jehovovu lásku môžeme pocítiť tým najdôvernejším spôsobom vďaka modlitbe. Biblia každého z nás povzbudzuje, aby sme sa k Bohu neustále modlili. (1. Tesaloničanom 5:17) Jehova naše modlitby počúva. (Žalm 65:2) Túto úlohu nezveril nikomu inému, dokonca ani vlastnému Synovi. Len si pomysli: Stvoriteľ vesmíru nás nabáda, aby sme sa k nemu bez zábran približovali v modlitbe. A akým je poslucháčom? Chladným, nezúčastneným a ľahostajným? Vôbec nie.
19 Jehova je empatický. Čo je empatia? Jeden verný starší kresťan povedal: „Empatia je tvoja bolesť v mojom srdci.“ Dotýka sa Jehovu naša bolesť? O utrpení jeho ľudu Izraela čítame: „Keď boli v ťažkostiach, aj on trpel.“ (Izaiáš 63:9) Jehova nielen videl ťažkosti svojho ľudu, ale s ním aj súcitil. To, aké silné sú Jehovove city, vyplýva zo slov, ktoré adresoval svojim služobníkom: „Kto sa dotýka vás, dotýka sa zreničky môjho oka.“b (Zachariáš 2:8) Aké bolestivé by bolo niečo také! Jehova s nami cíti. Keď trpíme my, trpí aj on.
20. Akému nevyrovnanému zmýšľaniu sa musíme vyhýbať, ak máme poslúchať radu v Rimanom 12:3?
20 Žiaden vyrovnaný kresťan by nedovolil, aby takéto dôkazy Božej lásky a ocenenia v ňom vyvolali pýchu či egoizmus. Apoštol Pavol napísal: „Keďže mi bola prejavená nezaslúžená láskavosť, obraciam sa na každého z vás, aby si o sebe nemyslel viac, ako treba, ale aby mal na seba triezvy pohľad, podľa viery, ktorú mu Boh dal.“ (Rimanom 12:3) Iný preklad hovorí: „Hovorím každému z vás, aby ste sa nepreceňovali, ale aby ste sa cenili správnym spôsobom.“ (Jeruzalemská Biblia) Teda zatiaľ čo sa vyhrievame v lúčoch lásky nášho nebeského Otca, pozerajme sa na seba triezvo a pamätajme, že Božiu lásku si nemôžeme vyslúžiť ani zaslúžiť. (Lukáš 17:10)
21. Aké satanské lži musíme odmietať a o akej pravde od Jehovu sa musíme uisťovať?
21 Nech každý z nás robí všetko, čo je v jeho silách, aby odmietol všetky Satanove lži vrátane tej, že sme bezcenní alebo nehodní lásky. Možno ťa skúsenosti v živote naučili pozerať sa na seba ako na prekážku, ktorá je príliš veľká na to, aby ju prekonala aj Božia nesmierna láska. Možno si dospel k záveru, že tvoje dobré skutky sú príliš bezvýznamné na to, aby si ich všimli hoci aj Božie vševidiace oči. Alebo si myslíš, že tvojich hriechov je príliš veľa na to, aby ich mohla prikryť aj smrť Božieho drahého Syna. Ak je to tak, pamätaj, že sú to lži. Takéto lži rezolútne odmietni! Stále uisťuj svoje srdce o pravde, ktorú vyjadrujú Pavlove slová zapísané pod vedením Božieho ducha: „Som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vlády, ani terajšie veci, ani budúce veci, ani moci, ani výška, ani hĺbka, ani žiadne iné stvorenie nás nebudú môcť oddeliť od Božej lásky, ktorá sa prejavuje prostredníctvom Krista Ježiša, nášho Pána.“ (Rimanom 8:38, 39)
a Biblia opakovane spája nádej na vzkriesenie s Jehovovou pamäťou. Verný Jób povedal Jehovovi: „Keby si... určil chvíľu, keď si na mňa spomenieš.“ (Jób 14:13) Ježiš sa zmienil o vzkriesení všetkých, ktorí sú „v pamätných hrobkách“. To bolo výstižné slovo, lebo Jehova si mŕtvych, ktorých zamýšľa vzkriesiť, dokonale pamätá. (Ján 5:28, 29)
b Niektoré preklady tu uvádzajú myšlienku, že ten, kto sa dotýka Božieho ľudu, dotýka sa svojho oka alebo oka Izraela, nie Božieho oka. Túto chybu urobili v texte niektorí odpisovači, ktorí túto pasáž považovali za neúctivú, a preto ju upravili. Tým však iba oslabili intenzitu Jehovovej empatie.