Staňme sa progresívnymi a prispôsobivými Božími služobníkmi

„Ľuďom každého druhu som sa stal všetkým, aby som každopádne niektorých zachránil.“ — 1. KORINŤANOM 9:22.

1, 2. a) Prečo možno povedať, že apoštol Pavol vykonával svoju službu účinne? b) Ako sa Pavol vyjadril o svojom postoji k povereniu, ktoré dostal?

ROVNAKO dobre sa cítil v spoločnosti vzdelaných intelektuálov i prostých výrobcov stanov. Presvedčivo hovoril s rímskymi hodnostármi aj s frýgskymi roľníkmi. Jeho listy motivovali tak liberálnych Grékov, ako aj konzervatívnych Židov. Jeho logika bola nenapadnuteľná, no zároveň silne pôsobil na city. S každým človekom sa snažil nájsť spoločný základ, aby niektorých priviedol ku Kristovi. — Skutky 20:21.

² Tým mužom bol apoštol Pavol, ktorý nepochybne vykonával svoju službu účinne a progresívne. (1. Timotejovi 1:12) Ježiš ho poveril, „aby zaniesol [Kristovo] meno národom aj kráľom a synom Izraela“. (Skutky 9:15) Ako sa na toto poverenie pozeral? Vyhlásil: „Ľuďom každého druhu som sa stal všetkým, aby som každopádne niektorých zachránil. Ale všetko robím pre dobré posolstvo, aby som mal na ňom účasť s inými.“ ​(1. Korinťanom 9:19–23) Ako nám môže Pavlov príklad pomôcť, aby sme vedeli účinnejšie zvestovať a vyučovať?

Po obrátení zvláda náročnú úlohu

 3. Aký postoj mal Pavol voči kresťanom pred svojím obrátením?

³ Bol Pavol odjakživa trpezlivým, ohľaduplným človekom, vhodným na úlohu, ktorou bol poverený? Ani zďaleka! Pod vplyvom náboženského fanatizmu sa Saul (ako bol Pavol predtým známy) stal násilným prenasledovateľom Kristových nasledovníkov. V mladosti schvaľoval zavraždenie Štefana. Potom kruto prenasledoval kresťanov. (Skutky 7:58; 8:1, 3; 1. Timotejovi 1:13) Saul „dýchal hrozbou a vraždou proti Pánovým učeníkom“. Nestačilo mu, že prenasledoval veriacich v Jeruzaleme, a tak rozšíril svoju nenávistnú kampaň až na sever do Damasku. — Skutky 9:1, 2.

 4. Aké úpravy musel Pavol urobiť, aby splnil svoju úlohu?

⁴ Pavlova prudká nenávisť voči kresťanom zjavne pramenila z presvedčenia, že táto nová viera poškvrní judaizmus, keď ho zmieša s cudzorodými, nežiaducimi myšlienkami. Napokon, Pavol bol „farizej“ a tento pojem znamená „oddelený“. (Skutky 23:6) Predstav si, ako to muselo Pavla šokovať, keď sa dozvedel, že ho Boh vybral, aby zvestoval o Kristovi práve Nežidom! (Skutky 22:14, 15; 26:16–18) Veď farizeji nechceli ani jesť s ľuďmi, ktorých považovali za hriešnikov! (Lukáš 7:36–39) Určite si to od neho vyžadovalo veľké úsilie, aby svoj pohľad prehodnotil a uviedol do súladu s Božou vôľou zachrániť ľudí každého druhu. — Galaťanom 1:13–17.

 5. Ako môžeme v našej službe napodobňovať Pavla?

⁵ Možno musíme urobiť to isté. Keďže v našom medzinárodnom a mnohojazyčnom poli stretávame stále viac ľudí z rôzneho prostredia, mali by sme sa usilovať preskúmať svoj postoj a zbaviť sa akýchkoľvek predsudkov. (Efezanom 4:22–24) Či už si to uvedomujeme, alebo nie, prostredie, z ktorého pochádzame, a vzdelanie, ktoré sme dostali, nás formuje. Tak sa môže stať, že si osvojíme predpojaté, nepružné názory a postoje. Aby sme dokázali nájsť ľudí podobných ovciam a pomôcť im, musíme tieto názory zmeniť. (Rimanom 15:7) To urobil Pavol. Podujal sa na túto náročnú úlohu, aby rozšíril svoju službu. Láska ho motivovala, aby si rozvinul učiteľské schopnosti, ktoré sú hodné napodobňovania. Keď skúmame službu tohto ‚apoštola pre národy‘, môžeme si všimnúť, že bol pri kázaní a vyučovaní všímavý, prispôsobivý a vynachádzavý.a — Rimanom 11:13.

Progresívny Boží služobník

 6. Z čoho vidno, že Pavol bral do úvahy prostredie, z ktorého pochádzali jeho poslucháči, a k čomu to viedlo?

⁶ Pavol si všímal, z akého prostredia pochádzajú jeho poslucháči a čomu veria, a bral to do úvahy. Keď hovoril s kráľom Agrippom II., hneď v úvode uznal, že tento kráľ je „znalcom tak všetkých zvykov, ako aj sporov medzi Židmi“. Potom obratne využil to, čomu Agrippa veril, a rozprával o veciach, ktorým kráľ veľmi dobre rozumel. Pavol to vysvetľoval tak jasne a presvedčivo, že Agrippa povedal: „Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“ — Skutky 26:2, 3, 27, 28.

 7. Ako sa prejavila Pavlova prispôsobivosť, keď zvestoval zástupu v Lystre?

⁷ Pavol bol aj prispôsobivý. Všimni si, aký odlišný prístup zvolil, keď sa snažil presvedčiť zástup v Lystre, aby jeho a Barnabáša neuctievali ako bohov. Ľudia, ktorí hovorili po lykaonsky, patrili údajne k menej vzdelanej a poverčivejšej skupine obyvateľstva. Podľa Skutkov 14:14–18 Pavol poukázal na stvorenie a výnos zeme ako na dôkaz nadradenosti pravého Boha. Nebolo ťažké pochopiť tento argument a zjavne ním ‚zadržal zástupy, aby jemu a Barnabášovi neobetovali‘.

 8. Ako Pavol dokázal pružne reagovať, aj keď sa v ňom občas všetko búrilo?

⁸ Samozrejme, apoštol Pavol nebol dokonalý a z času na čas ho niečo vyviedlo z miery. Napríklad pri jednej príležitosti, keď bol pokorujúcim spôsobom nespravodlivo napadnutý, ostro vystúpil proti Židovi Ananiášovi. Ale keď sa dozvedel, že nevedomky urazil veľkňaza, ihneď sa ospravedlnil. (Skutky 23:1–5) V Aténach sa najprv „búril... v ňom jeho duch, keď videl, že je mesto plné modiel“. Ale v prejave na Marsovom pahorku nedal toto pobúrenie najavo. Miesto toho oslovil Aténčanov na ich fóre tak, že budoval na spoločnom základe, keď sa odvolal na ich oltár „neznámemu Bohu“ a citoval jedného ich básnika. — Skutky 17:16–28.

 9. Ako Pavol prejavil vynachádzavosť v kontakte s rôznymi ľuďmi?

⁹ V kontakte s rôznymi ľuďmi Pavol prejavil pozoruhodnú vynachádzavosť. Bral do úvahy kultúru a prostredie, ktoré formovalo zmýšľanie jeho poslucháčov. Keď písal kresťanom do Ríma, mal na pamäti, že žijú v hlavnom meste najmocnejšej ríše tých čias. Jednou z dôležitých myšlienok Pavlovho listu kresťanom v Ríme bolo, že nad mocou Adamovho hriechu, ktorý spôsobuje porušenosť, víťazí moc Krista, ktorý môže ľudí vykúpiť. Vyjadroval sa jazykom, ktorý mohol zapôsobiť na srdce kresťanov v Ríme a okolí. — Rimanom 1:4; 5:14, 15.

10, 11. Ako Pavol prispôsoboval svoje znázornenia poslucháčom? (Pozri aj poznámku pod čiarou.)

¹⁰ Čo urobil Pavol, keď chcel svojim poslucháčom vysvetliť hlboké pravdy z Biblie? Pavol zručne používal ľahko pochopiteľné príklady z bežného života, aby vysvetlil zložité biblické myšlienky. Napríklad vedel, že ľudia v Ríme dobre poznajú otrokárske zriadenie Rímskej ríše. Veď mnohí z tých, ktorým písal, boli pravdepodobne otroci. Preto využil otroctvo ako názorný príklad, aby podporil silný argument, že človek si môže vybrať, či sa podriadi hriechu, alebo spravodlivosti. — Rimanom 6:16–20.

¹¹ Jedno dielo uvádza, že „v Ríme mohol pán prepustiť otroka na slobodu nepodmienečne alebo si otrok mohol slobodu kúpiť, keď pánovi zaplatil. Otrok mohol získať slobodu aj vtedy, keď ho jeho pán prenechal nejakému bohu.“ Oslobodený otrok mohol ďalej pracovať pre svojho pána za mzdu. Pavol mal zjavne na mysli tento zvyk, keď písal o tom, že jednotlivec si môže vybrať, ktorého pána bude poslúchať — či hriech, alebo spravodlivosť. Kresťania v Ríme boli oslobodení od hriechu a teraz ich vlastnil Boh. Boli oslobodení, aby slúžili Bohu, no keby chceli, stále si mohli zvoliť, že budú slúžiť hriechu — bývalému pánovi. Tento jednoduchý príklad, ktorý nebol Pavlovým poslucháčom neznámy, mohol kresťanov v Ríme podnietiť, aby sa spýtali sami seba: ‚Ktorému pánovi slúžim?‘b

Učme sa z Pavlovho príkladu

12, 13. a) O čo sa musíme snažiť, aby sme zasiahli srdce rozličných poslucháčov? b) Aký prístup sa ti osvedčil pri zvestovaní ľuďom z rôzneho prostredia?

¹² Tak ako Pavol, aj my musíme byť všímaví, prispôsobiví a vynachádzaví, aby sme zasiahli srdce rozličných poslucháčov. Keď chceme, aby pochopili zmysel dobrého posolstva, nemôžeme sa obmedziť len na povrchný kontakt, na odovzdanie posolstva, ktoré sme si pripravili, alebo na zanechanie nejakej biblickej literatúry. Snažíme sa zistiť, čo potrebujú, o čo sa zaujímajú, čo majú radi a čo nie, čoho sa boja a aké majú predsudky. Hoci si to vyžaduje veľa úsilia a premýšľania, zvestovatelia Kráľovstva po celom svete to horlivo robia. Napríklad odbočka Jehovových svedkov v Maďarsku podáva správu: „Bratia prejavujú úctu voči zvykom a životnému štýlu ľudí iných národností a neočakávajú od nich, že sa prispôsobia miestnym zvykom.“ A o to sa snažia svedkovia na celom svete.

¹³ V jednej krajine na Ďalekom východe zaujíma väčšinu ľudí zdravie, výchova detí a vzdelanie. Tamojší zvestovatelia Kráľovstva sa preto snažia poukázať na tieto témy miesto toho, aby hovorili o zhoršujúcich sa podmienkach vo svete alebo o zložitých sociálnych otázkach. Podobne si aj zvestovatelia v jednom veľkomeste v Spojených štátoch všimli, že ľudí v jednej štvrti v ich obvode znepokojujú také problémy, ako je korupcia, dopravné zápchy a zločinnosť. Svedkovia úspešne využívajú tieto témy na začatie rozhovoru o Biblii. Úspešní učitelia Biblie sa zameriavajú na to, aby bez ohľadu na tému, ktorú si vyberú, hovorili pozitívne a povzbudzujúco, aby zdôraznili praktickú hodnotu uplatňovania biblických zásad v súčasnosti a žiarivú nádej, ktorú Boh ponúka do budúcnosti. — Izaiáš 48:17, 18; 52:7.

14. Opíš, ako sa môžeme prispôsobiť potrebám a okolnostiam rôznych ľudí.

¹⁴ Užitočné je aj meniť svoj prístup v službe, pretože ľudia pochádzajú z veľmi odlišných kultúr a majú rôzne vzdelanie a náboženstvo. Prístup, aký zvolíme pri ľuďoch, ktorí veria v Stvoriteľa, ale nie v Bibliu, bude odlišný od toho, ako budeme rozprávať s tými, ktorí neveria, že Boh existuje. Inak budeme rozprávať s niekým, kto si myslí, že všetka náboženská literatúra je nástroj propagandy, a inak s človekom, ktorý uznáva učenie Biblie. Prispôsobivosť potrebujeme i vtedy, keď sa rozprávame s ľuďmi s rôznym stupňom vzdelania. Zruční učitelia používajú dôkazy a znázornenia, ktoré sú v danej situácii vhodné. — 1. Jána 5:20.

Pomoc novým zvestovateľom

15, 16. Prečo je potrebné školiť nových zvestovateľov?

¹⁵ Pavol sa nezaujímal len o to, ako zlepšiť vlastné vyučovacie metódy. Uvedomoval si potrebu školiť a pripravovať mladšiu generáciu, napríklad Timoteja a Títa, aby účinne vykonávali svoju službu. (2. Timotejovi 2:2; 3:10, 14; Títovi 1:4) Podobne i dnes existuje naliehavá potreba školenia.

¹⁶ V roku 1914 bolo na celom svete približne 5000 zvestovateľov Kráľovstva. Dnes sa dáva pokrstiť okolo 5000 nových zvestovateľov každý týždeň! (Izaiáš 54:2, 3; Skutky 11:21) Keď noví začínajú pestovať spoločenstvo so zborom a želajú si ísť s nami do služby, potrebujú školenie a vedenie. (Galaťanom 6:6) Preto je nevyhnutné, aby sme používali také metódy vyučovania a školenia učeníkov ako náš Pán, Ježiš.c

17, 18. Ako môžeme pomôcť novým, aby nabrali odvahu do služby?

¹⁷ Ježiš nepostupoval tak, že by našiel zástup a povedal apoštolom, aby začali hovoriť. Najprv zdôraznil potrebu zvestovateľského diela a modlitby. Potom urobil tri základné opatrenia: pridelil im partnera, obvod a posolstvo. (Matúš 9:35–38; 10:5–7; Marek 6:7; Lukáš 9:2, 6) My môžeme postupovať tak isto. Či už pomáhame svojmu dieťaťu, novému záujemcovi, alebo niekomu, kto istý čas nezvestoval, je vhodné vynasnažiť sa poskytnúť mu školenie takýmto spôsobom.

¹⁸ Noví potrebujú značnú pomoc, aby nabrali odvahu pri predkladaní posolstva o Kráľovstve. Môžeš im pomôcť pripraviť sa a nacvičiť si jednoduchý, zaujímavý úvod? Vo zvestovateľskej službe im umožni, aby sa učili od teba, a to tak, že najprv budeš niekoľkokrát pri dverách viesť rozhovor ty. Môžeš napodobniť Gedeona, ktorý svojim spolubojovníkom povedal: „Poučte sa tak, že ma budete pozorovať, a podľa toho máte konať.“ ​(Sudcovia 7:17) Potom daj novým príležitosť, aby sa zapojili aj oni. Srdečne ich pochváľ za úsilie, a ak je to vhodné, daj im stručné návrhy na zlepšenie.

19. Čo si odhodlaný robiť v snahe ‚úplne dovŕšiť svoju službu‘?

¹⁹ Aby sme ‚úplne dovŕšili svoju službu‘, sme odhodlaní byť v našom prístupe pružnejší a chceme učiť nových zvestovateľov, aby aj oni robili to isté. Keď uvažujeme o dôležitosti nášho cieľa — sprostredkovať druhým poznanie Boha, ktoré vedie k záchrane —, sme presvedčení, že stať sa ‚ľuďom každého druhu všetkým, aby sme každopádne niektorých zachránili‘, je hodné všetkého úsilia. — 2. Timotejovi 4:5; 1. Korinťanom 9:22.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

• Ako môžeme v službe napodobňovať Pavla?

• V čom pravdepodobne potrebujeme zmeniť svoje zmýšľanie?

• Kedy bude naše posolstvo pozitívne?

• Čo potrebujú noví zvestovatelia, aby nabrali odvahu?

[Zvýraznený text na strane 29]

Apoštol Pavol bol pri kázaní a vyučovaní všímavý, prispôsobivý a vynachádzavý

[Zvýraznený text na strane 31]

Ježiš urobil pre svojich učeníkov tri základné opatrenia: pridelil im partnera, obvod a posolstvo

[Obrázky na strane 28]

Pavlovi sa darilo priblížiť k rôznym poslucháčom, pretože bol prispôsobivý

[Obrázok na strane 30]

Naša služba bude účinná, ak budeme brať do úvahy kultúru, z ktorej pochádzajú naši poslucháči

[Obrázok na strane 31]

Prispôsobiví zvestovatelia pomáhajú novým pripraviť sa do služby