Čo o tom hovorí Biblia
Je vždy nesprávne rozhnevať sa?
„HNEV je krátkodobé šialenstvo.“ Takto vyjadril staroveký rímsky básnik Horatius všeobecný názor na jednu z najsilnejších emócií. Aj keď nie každý súhlasí s tým, že hnev je istá forma prechodnej duševnej choroby, mnohí ľudia určite považujú hnev za zlý v samej jeho podstate. Už v šiestom storočí n. l. katolícki mnísi zostavili povestný zoznam „siedmich smrteľných hriechov“. Nie je prekvapením, že hnev bol na tomto zozname.
Je ľahké pochopiť, prečo to tak cítili. Biblia hovorí: „Opusť hnev a zanechaj zúrivý hnev.“ (Žalm 37:8) Aj apoštol Pavol napomínal zbor v Efeze: „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom.“ — Efezanom 4:31.
Mohli by ste sa však právom čudovať: ‚To je všetko, čo Biblia hovorí o hneve? Veď či Pavol nepredpovedal aj to, že v týchto „posledných dňoch“, v ktorých žijeme, budú „kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať“?‘ (2. Timotejovi 3:1–5) Vari naozaj od nás Boh očakáva, že budeme môcť žiť v týchto časoch — keď sú ľudia ‚divokí, bez lásky k dobru, bez prirodzenej náklonnosti‘ — bez toho, aby sme sa čo len trochu nerozhnevali?
Vyrovnaný názor
Spôsob, ako Biblia podáva tento námet, nie je natoľko zjednodušený. Všimnite si napríklad Pavlove slová v liste Efezanom 4:26: „Hnevajte sa, a predsa nehrešte.“ Tento verš by bol dosť nejasný, keby bol hnev automaticky „smrteľným hriechom“, ktorý si zasluhuje večný trest.
Pavol citoval zo Žalmu 4:4, kde čítame: „Buďte znepokojení, ale nehrešte.“ Podľa diela Vine’s Expository Dictionary of Biblical Words hebrejské slovo raghaz, ktoré je tu preložené ako „byť znepokojený“, znamená „chvieť sa pod vplyvom silnej emócie“. Ale ktorej silnej emócie? Je to hnev? V preklade Žalmu 4:4 v Septuaginte bolo slovo raghaz preložené do gréčtiny ako „rozhnevajte sa“, a z toho jasne vyplýva, čo tu Pavol mal na mysli.
Prečo by Biblia dávala nejaký priestor hnevu? Pretože nie každý hnev je zlý. Názor, ktorý vyjadril istý biblický komentátor, že „ľudský hnev sám osebe nikdy nie je oprávnený ani dovolený“, nie je biblickým názorom. Biblický učenec R. C. H. Lenski v súvislosti so slovami v Efezanom 4:26 správne podotkol: „Etika, ktorá zakazuje akýkoľvek hnev a vyžaduje zachovať chladnokrvný pokoj v každej situácii, je stoická, a nie kresťanská etika.“ Profesor William Barclay podobne napísal: „Hnev musí mať miesto v kresťanskom živote, ale musí to byť správny druh hnevu.“ Ale čo to je ten „správny druh hnevu“?
Spravodlivý hnev
V Písmach sa o Jehovovi opakovane hovorí, že pociťuje a prejavuje hnev, aj keď to nie je jedna z jeho dominantných vlastností. Jeho zúrivý hnev je však vždy spravodlivý, a to z dvoch dôvodov. Jedným dôvodom je to, že Jehova sa nikdy nerozhnevá neoprávnene. A druhým je to, že svoj hnev prejavuje primeraným a spravodlivým spôsobom, pričom nikdy nestráca sebakontrolu. — 2. Mojžišova 34:6; Žalm 85:3.
Jehovu vie zúrivo rozhnevať úmyselná nespravodlivosť. Napríklad Izraelitom povedal, že keby trápili bezbranné ženy a deti, bude ‚bezpochyby počuť krik‘ takých ľudí. Varoval ich: „Môj hnev určite vzplanie.“ (2. Mojžišova 22:22–24, Reference Bible; porovnaj Príslovia 21:13.) Ježiš mal podobne ako jeho Otec vo svojom srdci miesto pre nežnosť k deťom. Keď sa raz jeho nasledovníci s dobrým úmyslom pokúšali zabrániť nejakým deťom, aby sa k nemu priblížili, „Ježiš sa rozhorčil“ a bral deti do náručia. (Marek 10:14–16) Je pozoruhodné, že grécky ekvivalent pre slovo „rozhorčený“ pôvodne poukazoval na „telesnú bolesť alebo podráždenosť“. A to sú naozaj silné pocity!
V Ježišovom srdci vzplanulo spravodlivé rozhorčenie aj vtedy, keď videl, že obchodníci a zmenárnici premenili dom uctievania jeho Otca na „jaskyňu lupičov“. Ježiš im poprevracal stoly a vyhnal ich odtiaľ von! (Matúš 21:12, 13; Ján 2:15) Keď farizeji a znalci Písma prejavili väčší záujem o svoje malicherné sabatné nariadenia než o chorého, ktorý potreboval pomoc, Ježiš bol „hlboko dotknutý, keď si uvedomil ich neľudskosť“, a „s hnevom sa pozrel do tvárí, ktoré ho obklopovali“. — Marek 3:5, Phillips.
Rovnako bol aj verný Mojžiš za starých čias naplnený spravodlivým rozhorčením nad nevernými Izraelitmi, keď hodil o zem tabuľky mojžišovského Zákona. (2. Mojžišova 32:19) A spravodlivého znalca Písma Ezdráša tak rozhnevala neposlušnosť Izraelitov voči Božiemu zákonu o manželstve, že si roztrhol odev, a dokonca si trhal vlasy! — Ezdráš 9:3.
Všetci, ktorí ‚milujú to, čo je dobré‘, sa usilujú ‚mať v nenávisti to, čo je zlé‘. (Ámos 5:15) Preto keď dnešní kresťania vidia úmyselné, nekajúcne skutky ukrutnosti, pokrytectva, nepoctivosti, nelojálnosti alebo nespravodlivosti, môžu pocítiť, že im v srdci vzplanul spravodlivý hnev.
Správne zvládnuť hnev
Biblia nie náhodou často prirovnáva hnev k ohňu. Podobne ako oheň, aj hnev má svoje miesto. Ale dokáže byť aj veľmi pustošivý. Ľudia, na rozdiel od Jehovu a Ježiša, veľmi často pociťujú hnev neoprávnene, alebo ho prejavujú nespravodlivo. — Pozri 1. Mojžišovu 4:4–8; 49:5–7; Jonáša 4:1, 4, 9.
Naproti tomu ani to, keď niekto iba potláča svoj hnev a predstiera, že nie je rozhnevaný, asi nebude spravodlivé. Pamätajte, že Pavol radil: „Nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou.“ (Efezanom 4:26) Existujú biblické spôsoby, ako prejavovať hnev, napríklad ‚vyrozprávať sa vo svojom srdci‘, a to tak, že sa o svojich pocitoch porozprávate so zrelým dôverným priateľom, alebo dokonca budete záležitosť pokojne konfrontovať s previnilcom. — Žalm 4:4; Príslovia 15:22; Matúš 5:23, 24; Jakub 5:14.
Teda rozhnevať sa celkom určite nie je vždy nesprávne. Jehova i Ježiš prejavovali hnev — a opäť ho prejavia! (Zjavenie 19:15) Ak ich máme napodobňovať, možno sa ocitneme dokonca v situáciách, v ktorých je nesprávne nepociťovať hnev! Najdôležitejšie bude riadiť sa biblickými radami, a pritom sa uisťovať, že máme oprávnené dôvody na svoje pocity a že tieto pocity prejavujeme spravodlivým, kresťanským spôsobom.
[Obrázok na strane 18]
Kain a Ábel