Slúžiť lojálne s Jehovovou organizáciou

„Voči niekomu verne oddanému si budeš počínať vo vernej oddanosti.“ — 2. SAMUELOVA 22:26.

 1, 2. Aké príklady lojálnosti môže každý z nás vidieť v zbore?

STARŠÍ si neskoro večer pripravuje prejav na kresťanské zhromaždenie. Rád by už skončil a odpočinul si; namiesto toho ďalej pracuje a hľadá biblické príklady a znázornenia, ktoré zasiahnu srdce a povzbudia stádo. Dvojica vyčerpaných rodičov z toho istého zboru by v deň zhromaždenia rada strávila večer doma; namiesto toho trpezlivo vychystajú svoje deti a idú na zhromaždenie. Po zhromaždení sa skupina kresťanov rozpráva o prejave staršieho. Jedna sestra je v pokušení spomenúť, že ten istý brat raz zranil jej city; namiesto toho nadšene hovorí o jednej z myšlienok jeho prejavu. Vidíš spoločnú niť, ktorá sa vinie týmito situáciami?

² Tou niťou je lojálnosť. Starší lojálne pracuje, aby slúžil Božiemu stádu; rodičia lojálne navštevujú zborové zhromaždenia; sestra lojálne podporuje starších. (Hebrejom 10:24, 25; 13:17; 1. Petra 5:2) Áno, vo všetkých oblastiach života vidíme Boží ľud rozhodnutý lojálne slúžiť s Jehovovou organizáciou.

 3. Prečo je také dôležité, aby sme zostali lojálni Jehovovej pozemskej organizácii?

³ Keď sa Jehova pozerá na tento skazený svet, vidí veľmi málo lojálnosti. (Micheáš 7:2) Akú radosť to musí vyvolávať v jeho srdci, keď pozoruje lojálnosť svojho ľudu! Áno, tvoja osobná lojálnosť ho teší. Táto lojálnosť však privádza do zúrivosti Satana, prvého vzbúrenca, a dokazuje, že Satan je luhár. (Príslovia 27:11; Ján 8:44) Očakávaj, že Satan sa bude snažiť podkopať tvoju lojálnosť voči Jehovovi a voči Jehovovej pozemskej organizácii. Pouvažujme o niektorých spôsoboch, ako to Satan robí. Tak azda lepšie pochopíme, ako môžeme zostať lojálni až do konca. — 2. Korinťanom 2:11.

Zameriavanie sa na nedokonalosť môže narušiť lojálnosť

 4. a) Prečo je ľahké získať negatívny pohľad na tých, ktorí majú postavenie s autoritou? b) Ako sa Kórach preukázal ako nelojálny Jehovovej organizácii?

⁴ Keď má nejaký brat zodpovedné postavenie, jeho chyby sa môžu stať viditeľnejšími. Aké ľahké je kritizovať ‚slamku v oku svojho brata, a pritom si nevšímať trám vo vlastnom oku‘! (Matúš 7:1–5) Sústavné zaoberanie sa chybami môže plodiť nelojálnosť. Na znázornenie uvažuj, v čom bol rozdiel medzi Kórachom a Dávidom. Kórach niesol veľkú zodpovednosť a pravdepodobne bol dlhé roky lojálny, ale stal sa ctižiadostivým. Začala ho rozčuľovať autorita jeho bratrancov Mojžiša a Árona. Hoci Mojžiš bol najmiernejší z ľudí, Kórach sa naňho zjavne začal pozerať kritickým okom. Asi na Mojžišovi videl chyby. Tieto chyby však neospravedlňovali Kórachovu nelojálnosť voči Jehovovej organizácii. Bol vyhladený sprostred zboru. — 4. Mojžišova 12:3; 16:11, 31–33.

 5. Prečo mohol Dávid cítiť pokušenie vzbúriť sa proti Saulovi?

⁵ Naproti tomu Dávid slúžil pod vládou kráľa Saula. Saul, ktorý bol kedysi dobrým kráľom, sa stal zlým. Dávid potreboval vieru, vytrvalosť, ba aj určitú vynachádzavosť, aby prežil Saulove žiarlivé útoky. Ale keď mal Dávid príležitosť odplatiť sa, povedal, že „z Jehovovho hľadiska je nemysliteľné“, aby sa dopustil nelojálnosti voči človeku, ktorého Jehova pomazal. — 1. Samuelova 26:11.

 6. Aj keď na starších vidíme slabosti a chyby, čo by sme nikdy nemali robiť?

⁶ Keď sa zdá, že niektorí bratia, ktorí sa medzi nami ujímajú vedenia, sa mýlia v úsudku, hovoria drsne alebo podporujú protekcionárstvo, budeme sa na nich sťažovať, a tak možno prispievať ku kritickému duchu v zbore? Prestaneme na znak protestu chodiť na kresťanské zhromaždenia? Určite nie! Podobne ako Dávid nikdy nedovolíme, aby nás chyby iných podnietili k nelojálnosti voči Jehovovi a jeho organizácii! — Žalm 119:165.

 7. Čo patrilo k skazeným praktikám, ktoré sa vyvinuli v súvislosti s chrámom v Jeruzaleme, a aký názor na to mal Ježiš?

⁷ Najväčším ľudským príkladom lojálnosti bol Ježiš Kristus, prorocky opísaný ako Jehovov „verne oddaný“. (Žalm 16:10) Skazené zneužívanie chrámu v Jeruzaleme muselo mať za následok to, že lojálnosť bola náročnou úlohou. Ježiš vedel, že činnosť veľkňaza a obete predobrazujú jeho vlastnú službu a obetnú smrť, a vedel, aké je nesmierne dôležité, aby sa ľudia z toho učili. Preto bol naplnený spravodlivým rozhorčením, keď videl, že chrám sa stal ‚jaskyňou lupičov‘. S autoritou od Boha dvakrát podnikol kroky na jeho očistenie.a — Matúš 21:12, 13; Ján 2:15–17.

 8. a) Ako Ježiš prejavoval lojálnosť chrámovému usporiadaniu? b) Ako môžeme ukázať, že si ceníme uctievanie Jehovu s jeho čistou organizáciou?

⁸ A predsa Ježiš lojálne podporoval chrámové usporiadanie. Od detstva sa zúčastňoval sviatkov v chráme a často tam vyučoval. Dokonca platil chrámovú daň — aj keď v skutočnosti nebol povinný to robiť. (Matúš 17:24–27) Ježiš pochválil chudobnú vdovu za to, že dala „celé svoje živobytie“ do chrámovej pokladnice. Krátko nato Jehova natrvalo zavrhol tento chrám. Ale až dovtedy bol Ježiš voči chrámu lojálny. (Marek 12:41–44; Matúš 23:38) Božia pozemská organizácia dnes je značne nadradená židovskému systému s jeho chrámom. Pripúšťame, že nie je dokonalá; preto sa občas robia úpravy. Ale nie je ani plná skazenosti, ani sa ju Jehova Boh nechystá nahradiť. Nikdy by sme nemali dovoliť, aby nás akákoľvek nedokonalosť, ktorú v nej vidíme, roztrpčila alebo podnietila osvojiť si kritického, negatívneho ducha. Radšej napodobňujme lojálnosť Ježiša Krista. — 1. Petra 2:21.

Naša vlastná nedokonalosť

 9, 10. a) Ako Satanov systém vecí zneužíva našu nedokonalosť, aby nás zlákal k nelojálnemu správaniu? b) Čo by mal robiť ten, kto sa dopustil vážneho hriechu?

⁹ Satan sa snaží podporovať nelojálnosť aj tak, že využíva našu nedokonalosť. Jeho systém vecí využíva naše slabosti a pokúša nás, aby sme robili to, čo je v Jehovových očiach nesprávne. Žiaľ, každý rok tisíce kresťanov podľahnú nemravnosti. Niektorí pridávajú k tejto nelojálnosti tým, že vedú dvojaký život a pokračujú v nesprávnom konaní, zatiaľ čo predstierajú, že zostávajú vernými kresťanmi. Jedna mladá žena zareagovala na články na tento námet v časopise Prebuďte sa! v seriáli „Mladí ľudia sa pýtajú...“ a napísala: „Tieto články opisovali môj život.“ Tajne pestovala priateľstvo s mladými, ktorí nemilovali Jehovu. A výsledok? Táto mladá žena píše: „Dostala som sa v živote až na dno, zaplietla som sa do nemravnosti a musela som byť pokarhaná. Môj vzťah k Jehovovi bol narušený a stratila som dôveru rodičov i starších.“b

¹⁰ Táto mladá žena dostala pomoc od starších a vrátila sa k lojálnej službe Jehovovi. Je však tragické, že mnohých postihnú horšie následky a niektorí sa do ovčinca nikdy nevrátia. O koľko lepšie je byť lojálny a odolávať pokušeniu v tomto zlom svete! Dbaj na varovania z časopisov Strážna veža a Prebuďte sa! v takých záležitostiach, ako je svetská spoločnosť a úpadková zábava. Kiež ani raz neskĺzneš k nelojálnemu správaniu. No ak sa ti to stane, nikdy nepredstieraj, že si tým, čím nie si. (Žalm 26:4) Namiesto toho prijmi pomoc. Nato sú tu kresťanskí rodičia a starší. — Jakub 5:14.

11. Prečo by bolo nesprávne považovať sa za beznádejne zlých a aký biblický prípad by nám mohol pomôcť opraviť si taký názor?

¹¹ Naša nedokonalosť nás môže ohroziť aj inak. Niektorí kresťania, ktorí sa dopustia nelojálnosti, sa vzdávajú úsilia páčiť sa Jehovovi. Pamätaj na to, že Dávid sa dopustil veľmi vážnych hriechov. A predsa si ho Jehova pamätal ako verného služobníka ešte dlho po jeho smrti. (Hebrejom 11:32; 12:1) Prečo? Pretože Dávid sa nikdy nevzdal úsilia páčiť sa Jehovovi. V Prísloviach 24:16 sa hovorí: „Spravodlivý môže padnúť i sedemkrát, a určite vstane.“ Ak skĺzavame k menším hriechom — áno, opakovane — pre nejakú slabosť, s ktorou bojujeme, určite môžeme byť v Jehovových očiach stále spravodliví, ak stále ‚vstávame‘ — to znamená, ak sa úprimne kajáme a ak sa vrátime na cestu lojálnej služby. — Porovnaj 2. Korinťanom 2:7.

Daj si pozor na rafinované formy nelojálnosti!

12. Ako strnulé, formalistické názory farizejov viedli k nelojálnosti?

¹² Nelojálnosť prichádza aj v rafinovanejších formách. Môže byť dokonca maskovaná za lojálnosť! Napríklad farizeji v Ježišových dňoch si pravdepodobne o sebe mysleli, že sú neobyčajne lojálni.c Ale nepochopili rozdiel medzi lojálnym človekom a neústupným človekom, ktorý lipne na pravidlách vytvorených ľuďmi, lebo boli strnulí a drsne odsudzovační. (Porovnaj Kazateľa 7:16.) V tom boli naozaj nelojálni — voči ľuďom, ktorým mali slúžiť, voči duchu Zákona, ktorý si nárokovali vyučovať, a voči samému Jehovovi. Ježiš bol naproti tomu lojálny duchu Zákona, ktorý bol založený na láske. Tak budoval a povzbudzoval ľudí, presne ako predpovedali mesiášske proroctvá. — Izaiáš 42:3; 50:4; 61:1, 2.

13. a) Ako by kresťanskí rodičia mohli byť nelojálni? b) Prečo by sa rodičia mali vyhnúť tomu, že by boli pri disciplinovaní svojich detí príliš drsní, kritickí či negatívni?

¹³ Kresťania s určitou mierou autority majú v tomto ohľade veľký úžitok z Ježišovho vzoru. Napríklad lojálni rodičia vedia, že musia disciplinovať svoje deti. (Príslovia 13:24) Ale dbajú na to, aby svoje deti nedráždili drsným disciplinovaním vykonávaným v hneve alebo neustálym prívalom kritiky. Deti, ktoré cítia, že proste nikdy nie sú schopné páčiť sa svojim rodičom alebo že uctievanie zdanlivo robí rodičov iba negatívnymi a kritickými, sa možno stanú skleslými a následkom toho sa napokon pravej viere odcudzia. — Kolosanom 3:21.

14. Ako sa môžu kresťanskí pastieri preukazovať ako lojálni stádu, ktorému slúžia?

¹⁴ Podobne kresťanskí starší a cestujúci dozorcovia venujú pozornosť problémom a nebezpečenstvám, ktorým čelí stádo. Ako lojálni pastieri dávajú radu, keď je to potrebné, pričom sa vopred uistia, že poznajú všetky fakty, a to, čo hovoria, starostlivo zakladajú na Biblii a na publikáciách Spoločnosti. (Žalm 119:105; Príslovia 18:13) Okrem toho vedia, že ovce sa na nich spoliehajú, pokiaľ ide o duchovné budovanie a sýtenie. Preto sa snažia napodobňovať Znamenitého Pastiera Ježiša Krista. Týždeň čo týždeň lojálne slúžia ovciam na kresťanských zhromaždeniach — pričom ich nezrážajú, ale naopak, budujú a posilňujú ich vieru. — Matúš 20:28; Efezanom 4:11, 12; Hebrejom 13:20, 21.

15. Ako niektorí v prvom storočí prejavili nesprávne zameranú lojálnosť?

¹⁵ Ďalšou rafinovanou formou nelojálnosti je nesprávne zameraná lojálnosť. Pravá lojálnosť v biblickom zmysle nám neumožňuje dávať nijakú oddanosť pred lojálnosť voči Jehovovi Bohu. Mnohí Židia v prvom storočí tvrdošijne lipli na mojžišovskom Zákone a na židovskom systéme vecí. Prišiel však Jehovov čas na to, aby preniesol požehnanie z tohto spurného národa na národ duchovného Izraela. Iba relatívne málo Židov bolo lojálnych Jehovovi a prispôsobilo sa tejto závažnej zmene. Ba i niektorí spomedzi pravých kresťanov presadzovali judaizmus a trvali na tom, že je nutné vrátiť sa k tým „slabým a biednym základným veciam“ mojžišovského Zákona, ktoré boli naplnené v Kristovi. — Galaťanom 4:9; 5:6–12; Filipanom 3:2, 3.

16. Ako reagujú lojálni služobníci Jehovu na úpravy?

¹⁶ Naproti tomu Jehovov ľud v novej dobe sa v časoch zmien preukázal ako lojálny. S pribúdajúcim svetlom zjavenej pravdy sa robia úpravy. (Príslovia 4:18) Nedávno nám „verný a rozvážny otrok“ pomohol lepšie porozumieť výrazu „pokolenie“ použitému v Matúšovi 24:34 a tomu, kedy má nastať súd „oviec“ a „capov“, o ktorom je zmienka v Matúšovi 25:31–46, ako aj tomu, ako sa pozerať na určité druhy civilnej služby. (Matúš 24:45) Niektorí odpadlíci by nepochybne mali radosť, keby mnohí Jehovovi svedkovia strnulo lipli na predošlom porozumení týchto námetov a odmietli napredovať. Nič také sa však nestalo. Prečo? Jehovov ľud je lojálny.

17. Ako by naši blízki niekedy mohli podrobiť našu lojálnosť skúške?

¹⁷ Záležitosť nesprávne zameranej lojálnosti sa nás však môže dotýkať aj viac. Keď si náš drahý priateľ či dokonca člen rodiny volí cestu porušovania biblických zásad, azda cítime, že sme vo svojej lojálnosti rozpoltení. Je prirodzené, že cítime lojálnosť voči členom rodiny. Ale nikdy by sme svoju oddanosť členom rodiny nemali dávať pred svoju lojálnosť voči Jehovovi! (Porovnaj 1. Samuelovu 23:16–18.) Nechceme ani pomáhať previnilcom tajiť dajaký vážny hriech, ani stáť na ich strane proti starším, ktorí sa ich pokúšajú ‚obnoviť v duchu miernosti‘. (Galaťanom 6:1) Také konanie by bolo nelojálne voči Jehovovi, voči jeho organizácii i voči nášmu blízkemu. Koniec koncov, postaviť sa do cesty disciplíne, ktorú hriešnik potrebuje, v skutočnosti znamená znemožniť, aby k nemu prenikol prejav Jehovovej lásky. (Hebrejom 12:5–7) Pamätaj i na to, že „zranenia spôsobené milujúcim sú mienené verne“. (Príslovia 27:6) Otvorená, láskyplná rada založená na Božom Slove by mohla zraniť pýchu nášho hrešiaceho blízkeho, ale z dlhodobého hľadiska by sa mohla preukázať ako rada zachraňujúca život!

Lojálnosť obstojí v prenasledovaní

18, 19. a) Čo chcel Achab od Nábota a prečo to Nábot odmietol? b) Bola Nábotova lojálnosť hodna takej ceny? Vysvetli to.

¹⁸ Niekedy sú Satanove útoky na našu lojálnosť priame. Zamysli sa nad prípadom Nábota. Keď naňho kráľ Achab vyvíjal nátlak, aby predal svoju vinicu, Nábot odvetil: „Z Jehovovho stanoviska je pre mňa nemysliteľné, aby som ti dal dedičné vlastníctvo svojich predkov.“ (1. Kráľov 21:3) Nábot nebol tvrdohlavý; bol lojálny. Mojžišovský Zákon prikazoval, aby nijaký Izraelita nepredal pôdu v dedičnom vlastníctve natrvalo. (3. Mojžišova 25:23–28) Nábot určite vedel, že tento skazený kráľ by ho mohol dať zabiť, lebo Achab už dovolil svojej manželke Jezábel vyvraždiť mnohých Jehovových prorokov! A predsa Nábot zostal pevný. — 1. Kráľov 18:4.

¹⁹ Lojálnosť si niekedy vyžaduje zaplatiť určitú cenu. Jezábel za pomoci nejakých „naničhodníkov“ falošne obvinila Nábota zo zločinu, ktorého sa nedopustil. Následkom toho bol popravený on i jeho synovia. (1. Kráľov 21:7–16; 2. Kráľov 9:26) Znamená to vari, že Nábotova lojálnosť bola nesprávna? Nie! Nábot patrí medzi tých mnohých lojálnych mužov a ženy, ktorí sú až doteraz „živí“ v Jehovovej pamäti a bezpečne spia v hrobe až do času vzkriesenia. — Lukáš 20:38; Skutky 24:15.

20. Ako nám nádej môže pomôcť zachovať si lojálnosť?

²⁰ Ten istý sľub dáva uistenie ľuďom, ktorí sú lojálni Jehovovi dnes. Vieme, že lojálnosť nás v tomto svete môže stáť veľa. Ježiš Kristus zaplatil za svoju lojálnosť životom a svojim nasledovníkom povedal, že s nimi nebudú zaobchádzať o nič lepšie. (Ján 15:20) Takisto ako Ježiša podporovala jeho nádej do budúcnosti, aj nás podporuje naša nádej. (Hebrejom 12:2) Tak môžeme zostať lojálni napriek všetkým druhom prenasledovania.

21. Aké uistenia dáva Jehova svojim lojálnym služobníkom?

²¹ Je pravda, že relatívne malý počet z nás dnes znáša také priame útoky na svoju lojálnosť. Je však celkom možné, že Boží ľud bude predtým, ako príde koniec, čeliť väčšiemu prenasledovaniu. Kedy si môžeme byť istí, že si zachováme lojálnosť? Keď si zachovávame lojálnosť už teraz. Jehova nám dal významné poverenie — kázať a vyučovať o jeho Kráľovstve. Vytrvávajme lojálne v tomto životne dôležitom diele. (1. Korinťanom 15:58) Ak odmietame dovoliť, aby ľudská nedokonalosť narušila našu lojálnosť voči Jehovovej organizácii, a ak sa chránime pred takými rafinovanými formami nelojálnosti, ako je nesprávne zameraná lojálnosť, potom budeme lepšie pripravení, keby naša lojálnosť mala byť vyskúšaná ťažšie. V každom prípade si stále môžeme byť istí, že Jehova je spoľahlivo lojálny svojim lojálnym služobníkom. (2. Samuelova 22:26) Áno, Jehova bude chrániť svojich lojálnych! — Žalm 97:10.

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Ako môžeme zabrániť tomu, aby nás nedokonalosť iných nepriviedla k nelojálnosti?

◻ Ako by nás naša vlastná nedokonalosť mohla priviesť k nelojálnemu správaniu?

◻ Ako môžeme odolávať sklonu nesprávne zamerať svoju lojálnosť?

◻ Čo nám pomôže zachovať si lojálnosť aj v čase prenasledovania?

[Rámček na strane 9]

Lojálna služba v Bételi

„Nech sa všetko deje slušne a usporiadane.“ Tieto slová napísal apoštol Pavol. (1. Korinťanom 14:40) Pavol vedel, že nato, aby zbor fungoval, bude potrebné ‚usporiadanie‘, organizácia. Podobne aj dnes musia starší robiť rozhodnutia týkajúce sa praktických záležitostí, ako je zadeľovanie členov zboru do rôznych skupín štúdia knihy, usporadúvanie schôdzok pred zvestovateľskou službou a kontrola prepracúvania obvodu. Takéto opatrenia môžu niekedy predstavovať skúšku lojálnosti. Nie sú to božsky inšpirované príkazy a nemôžu vyhovovať predstavám každého jednotlivca.

Zisťuješ, že je občas náročné byť lojálny vzhľadom na niektoré praktické opatrenia, ktoré sa robia v kresťanskom zbore? Ak áno, azda budeš považovať za užitočný príklad Bételu. Názvom Bétel, čo je hebrejský výraz, ktorý znamená „Boží dom“, je pomenovaných všetkých 104 odbočiek spoločnosti Watch Tower vrátane ústredia v Spojených štátoch.* Dobrovoľní pracovníci, ktorí žijú a pracujú v komplexoch Bételu, si želajú, aby tieto miesta odzrkadľovali úctu k Jehovovi a úctivú bázeň pred ním. To si vyžaduje lojálnosť zo strany každého jednotlivca.

Návštevníci Bételu sa často zmieňujú o poriadku a čistote, ktorú tam vidia. Pracovníci sú organizovaní a šťastní; ich reč a spôsoby, ba aj ich vzhľad sú odrazom zrelého, biblicky školeného kresťanského svedomia. Všetci členovia rodiny Bétel sa lojálne pridŕžajú noriem Božieho Slova.

Okrem toho im vedúci zbor poskytuje príručku nazvanú Prebývať spolu v jednote, ktorá láskavým spôsobom vysvetľuje určité praktické opatrenia potrebné nato, aby taká veľká rodina dobre spolupracovala. (Žalm 133:1) Táto príručka sa zmieňuje napríklad o bývaní, stravovaní, hygiene, obliekaní a úprave zovňajšku a o podobných veciach. Členovia rodiny Bétel takéto opatrenia lojálne podporujú a pridŕžajú sa ich, aj keď by osobne azda dávali prednosť niečomu inému. Nepozerajú sa na túto príručku ako na množstvo chladných pravidiel a predpisov, ale ako na súbor užitočných usmernení určených na podporu jednoty a súladu. Dozorcovia tieto postupy založené na Biblii lojálne podporujú a pozitívnym spôsobom ich používajú na budovanie a povzbudzovanie rodiny Bétel, aby pokračovala vo svojej svätej službe v Bételi.

* Tieto tlačiarenské, kancelárske a obytné komplexy nepredstavujú Boží veľký duchovný chrám čiže dom. Boží duchovný chrám je Božie usporiadanie pre čisté uctievanie. (Micheáš 4:1) Preto nie je obmedzené na nejakú doslovnú stavbu na zemi.

[Rámček na strane 10]

Lojalista a legalista

Encyclopædia of Religion and Ethics už v roku 1916 uviedla, že „tento rozdiel medzi lojalistom a legalistom možno nájsť vo všetkých dobách a na každom mieste“. Encyklopédia vysvetľuje: „Legalista robí to, čo je mu povedané, neporušuje nijaké pravidlá; zachováva vieru v slovo, ktoré je napísané a ktoré si možno prečítať. Lojalista to robí tiež, ale dá... sa naň spoľahnúť aj v niečom ďalšom; je to človek, ktorý do svojej služby vkladá celú svoju myseľ, ktorý formuje svojho ducha v súlade s duchom cieľa, ktorému má slúžiť.“ V tom istom diele sa ďalej uvádza: „Byť lojálny znamená oveľa viac než iba dodržiavať zákony... Lojálny človek sa líši od človeka dodržiavajúceho zákony ako ten, kto slúži celým srdcom a mysľou... Nedovoľuje si konať nijaké úmyselné hriechy tým, že by niečo spáchal, zanedbal či ignoroval.“