Micheáš
7 Beda mi, cítim sa, akoby bolo
po zbere letného ovocia
a paberkovaní po oberačke hrozna –
nenachádzam na jedenie žiaden strapec hrozna,
žiadnu skorú figu, po ktorej tak túžim.
Všetci číhajú, aby prelievali krv.+
Každý loví svojho brata, chytá ho do siete.
3 Ich ruky sú obratné v páchaní zla,+
knieža požaduje dary,
sudca žiada odmenu,+
významný vyslovuje svoje želania+
a vymýšľajú* to spolu.
4 Najlepší z nich je ako bodliak,
najpoctivejší z nich je horší ako tŕnistý plot.
Ale príde deň, o ktorom hovorili tvoji strážcovia, deň účtovania.+
Vtedy ich pochytí panika.+
Daj pozor, čo hovoríš tej, ktorá leží v tvojom náručí.
a nevesta proti svokre.+
Nepriateľmi človeka sú členovia jeho vlastnej rodiny.+
Môj Boh ma vypočuje.+
8 Neraduj sa nado mnou, moja nepriateľka.
Hoci som spadol, vstanem,
hoci bývam v tme, Jehova mi bude svetlom.
9 Zhrešil som proti Jehovovi,+
a preto budem znášať jeho hnev,
kým sa neujme môjho sporu a nezaistí mi spravodlivosť.
Vyvedie ma na svetlo
a ja uvidím, že je spravodlivý.
10 Uvidí to aj moja nepriateľka
a prikryje ju hanba, tú, ktorá mi hovorila:
„Kde je Jehova, tvoj Boh?“+
Na vlastné oči uvidím,
keď bude pošliapaná ako blato na ulici.
12 V ten deň prídu k tebe
ľudia z Asýrie i z miest Egypta,
ľudia od Egypta po Rieku,*
od jedného mora k druhému a od jedného vrchu k druhému vrchu.+
14 Pas svoj ľud svojou palicou, stádo svojho dedičstva,+
to, ktoré prebývalo samo v lese – uprostred sadu.
Nech sa pasú v Bášane a Gileáde+ ako za dávnych čias.
16 Národy to uvidia a zahanbia sa napriek všetkej svojej moci.+
Položia si ruku na ústa,
uši im ohluchnú.
Nebudeš sa hnevať navždy,
lebo rád prejavuješ vernú lásku.+
19 Znovu sa nad nami zľutuješ,+ zvíťazíš nad našimi previneniami.*
Všetky naše hriechy hodíš do hlbín mora.+