Kresťania a svet ľudstva

„Choďte ďalej v múdrosti vzhľadom na tých, ktorí sú vonku.“ — KOLOSANOM 4:5.

 1. Čo povedal Ježiš o svojich nasledovníkoch a o svete?

JEŽIŠ v modlitbe k svojmu nebeskému Otcovi povedal o svojich nasledovníkoch toto: „Svet ich nenávidel, lebo nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ Potom dodal: „Neprosím ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si nad nimi bdel kvôli tomu zlému.“ (Ján 17:14, 15) Kresťania nemali byť fyzicky oddelení od sveta — napríklad žiť odlúčení v kláštoroch. Naopak, Kristus „ich vyslal do sveta“, aby boli jeho svedkami „do najvzdialenejšej časti zeme“. (Ján 17:18; Skutky 1:8) No prosil Boha, aby nad nimi bdel, lebo Satan, „vládca tohto sveta“, bude proti nim roznecovať nenávisť pre Kristovo meno. — Ján 12:31; Matúš 24:9.

 2. a) Ako Biblia používa slovo „svet“? b) Aký vyrovnaný postoj k svetu prejavuje Jehova?

² Slovom „svet“ (po grécky kosmos) sa v Biblii často označuje nespravodlivá ľudská spoločnosť, ktorá „leží v moci toho zlého“. (1. Jána 5:19) Keďže kresťania sa podriaďujú Jehovovým normám a poslúchajú tiež príkaz kázať svetu dobré posolstvo o Božom Kráľovstve, niekedy je medzi nimi a svetom problematický vzťah. (2. Timotejovi 3:12; 1. Jána 3:1, 13) No kosmos sa v Písmach používa aj na označenie ľudského rodu ako celku. V tomto zmysle hovoril Ježiš o svete, keď povedal: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život. Veď Boh neposlal svojho Syna do sveta, aby ho súdil, ale aby bol svet zachránený prostredníctvom neho.“ (Ján 3:16, 17; 2. Korinťanom 5:19; 1. Jána 4:14) Takže hoci Jehova nenávidí veci, ktoré charakterizujú Satanov skazený systém, prejavil lásku k ľudstvu tak, že poslal na zem svojho Syna, aby zachránil všetkých, ktorí ,dospejú k pokániu‘. (2. Petra 3:9; Príslovia 6:16–19) Jehovov vyrovnaný postoj k svetu by mal byť vodidlom pre jeho ctiteľov.

Ježišov príklad

 3, 4. a) Aký postoj zaujal Ježiš voči panovaniu? b) Ako sa Ježiš pozeral na svet ľudstva?

³ Krátko pred smrťou povedal Ježiš Pontskému Pilátovi: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta.“ (Ján 18:36) V súlade s týmito slovami Ježiš už predtým odmietol Satanovu ponuku získať moc nad kráľovstvami sveta a nedovolil Židom, aby ho urobili kráľom. (Lukáš 4:5–8; Ján 6:14, 15) A predsa Ježiš prejavil svetu ľudstva veľkú lásku. Jeden taký príklad uviedol vo svojej správe apoštol Matúš: „Keď videl zástupy, bolo mu ich ľúto, lebo boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera.“ Z lásky kázal ľuďom v ich mestečkách a dedinách. Učil ich a uzdravoval ich z chorôb. (Matúš 9:36) Citlivo tiež reagoval na telesné potreby tých, ktorí prišli, aby sa od neho učili. Čítame: „Ježiš si zavolal k sebe svojich učeníkov a povedal: ,Je mi ľúto zástupu, lebo sú so mnou už tri dni a nemajú nič na jedenie; a nechcem ich poslať preč hladných. Mohli by sa cestou vyčerpať.‘“ (Matúš 15:32) Aký láskyplný záujem!

⁴ Židia mali silné predsudky voči Samaritánom, ale Ježiš sa dlho rozprával s jednou Samaritánkou a dva dni vydával dôkladné svedectvo v istom samárskom meste. (Ján 4:5–42) Hoci Boh ho poslal k „strateným ovciam domu Izraela“, Ježiš príležitostne reagoval na prejavy viery Nežidov. (Matúš 8:5–13; 15:21–28) Áno, Ježiš ukázal, že je možné ,nebyť časťou sveta‘ a zároveň prejavovať lásku k svetu ľudstva, k ľuďom. Prejavujeme aj my súcit k ľuďom tam, kde žijeme, pracujeme alebo nakupujeme? Prejavujeme záujem o ich blaho — nielen o ich duchovné potreby, ale aj o iné potreby, ak je to rozumné a je v našich silách pomôcť? Ježiš to robil a tým si otváral cestu, aby mohol učiť ľudí o Kráľovstve. Pravda, my nemôžeme konať doslovné zázraky ako Ježiš. Ale skutok láskavosti často robí takpovediac zázraky v tom, ako láme predsudky.

Pavlov postoj voči ľuďom „vonku“

 5, 6. Ako apoštol Pavol pristupoval k Židom, ktorí boli „vonku“?

⁵ V niektorých svojich listoch sa apoštol Pavol zmieňuje o ľuďoch „vonku“ a myslí tým nekresťanov, či už Židov alebo pohanov. (1. Korinťanom 5:12; 1. Tesaloničanom 4:12; 1. Timotejovi 3:7) Ako sa k nim staval? ‚Ľuďom každého druhu sa stal všetkým, aby každopádne niektorých zachránil.‘ (1. Korinťanom 9:20–22) Keď prišiel do mesta, jeho postup pri kázaní bol taký, že najprv išiel za Židmi, ktorí tam bývali. Ako k nim pristupoval? Taktne a s úctou im predložil presvedčivé biblické dôkazy, že Mesiáš už prišiel, zomrel obetnou smrťou a bol vzkriesený. — Skutky 13:5, 14–16, 43; 17:1–3, 10.

⁶ Pavol teda staval na židovskom poznaní Zákona a prorokov, aby mohol Židov učiť o Mesiášovi a o Kráľovstve Boha. A niektorých sa mu podarilo presvedčiť. (Skutky 14:1; 17:4) Napriek odporu židovských vodcov Pavol prejavil voči ostatným Židom vrúcne city, keď napísal: „Bratia, prianie môjho srdca a moja pokorná prosba k Bohu za nich [Židov] je, aby boli zachránení. Lebo svedčím o nich, že majú horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania.“ — Rimanom 10:1, 2.

Pomoc nežidovským veriacim

 7. Ako reagovali mnohí prozelyti na dobré posolstvo, ktoré kázal Pavol?

⁷ Prozelyti boli Nežidia, ktorí sa stali obrezanými zástancami judaizmu. Židovskí prozelyti boli zjavne v Ríme, v sýrskej Antiochii, v Etiópii a v Antiochii v Pisídii — áno, v celej židovskej diaspore. (Skutky 2:8–10; 6:5; 8:27; 13:14, 43; porovnaj Matúša 23:15.) Na rozdiel od mnohých židovských vládcov prozelyti pravdepodobne neboli nadutí a nemohli sa hrdo pýšiť pôvodom od Abraháma. (Matúš 3:9; Ján 8:33) Opustili pohanských bohov a pokorne sa obrátili k Jehovovi, keď získali určité poznanie o ňom a o jeho zákonoch. A prijali aj židovskú nádej na príchod Mesiáša. Keďže už prejavili ochotu zmeniť sa pri hľadaní pravdy, mnohí z nich boli pripravení robiť ďalšie zmeny a priaznivo reagovať na kázanie apoštola Pavla. (Skutky 13:42, 43) Keď sa prozelyta, ktorý kedysi uctieval pohanských bohov, obrátil na kresťanstvo, bol jedinečne vyzbrojený na vydávanie svedectva iným Nežidom, ktorí ešte stále uctievali týchto bohov.

 8, 9. a) Aká iná trieda Nežidov okrem prozelytov bola priťahovaná k židovskému náboženstvu? b) Ako mnohí neobrezaní „bohabojní“ reagovali na dobré posolstvo?

⁸ Okrem obrezaných prozelytov boli k židovskému náboženstvu priťahovaní aj iní Nežidia. Prvý z nich, ktorý sa stal kresťanom, bol Kornélius. Hoci nebol prozelyta, bol to „pobožný muž, ktorý sa bál Boha“. (Skutky 10:2) Profesor F. F. Bruce vo svojom komentári k Skutkom napísal: „Takí Nežidia sú bežne nazývaní ,bohabojní‘; hoci to nie je nejaký odborný výraz, je vhodné ho použiť. Mnohí Nežidia v tej dobe síce neboli pripravení úplne sa obrátiť na judaizmus (požiadavka obriezky bola pre mužov mimoriadnou prekážkou), ale jednoduchý monoteizmus židovského uctievania v synagógach a etické normy židovského spôsobu života ich priťahovali. Niektorí z nich navštevovali synagógu a dosť dobre poznali modlitby i biblické poučenia, ktoré počuli čítať v gréckej verzii.“

⁹ Apoštol Pavol sa stretával s mnohými „bohabojnými“, keď kázal v synagógach v Malej Ázii a v Grécku. V pisídskej Antiochii oslovil tých, ktorí boli zhromaždení v synagóge: „Muži, Izraelčania a vy ostatní, ktorí sa bojíte Boha.“ (Skutky 13:16, 26) Lukáš píše, že po tom, čo Pavol kázal tri sabaty v synagóge v Tesalonike, „niektorí z nich [Židov] uverili [stali sa kresťanmi] a pridružili sa k Pavlovi a Sílasovi, aj veľké množstvo Grékov uctievajúcich Boha a nemálo popredných žien“. (Skutky 17:4) Niektorí z týchto Grékov boli pravdepodobne neobrezanými „bohabojnými“. Jestvujú doklady o tom, že mnoho takých Nežidov sa pripájalo k židovským komunitám.

Kázanie medzi „neveriacimi“

10. Ako Pavol kázal Nežidom, ktorí nemali žiadne poznanie Písiem, a aké výsledky to prinieslo?

¹⁰ V Kresťanských gréckych Písmach sa slovo „neveriaci“ môže vzťahovať všeobecne na ľudí mimo kresťanského zboru. Často sa vzťahuje na pohanov. (Rimanom 15:31; 1. Korinťanom 14:22, 23; 2. Korinťanom 4:4; 6:14) V Aténach boli mnohí neveriaci vzdelaní v gréckej filozofii, no nemali žiadne vedomosti z Písiem. Odradilo to Pavla od vydávania svedectva? Nie. Ale prispôsobil tomu svoj prístup. Šikovne predkladal biblické myšlienky bez toho, že by priamo citoval z Hebrejských Písiem, ktoré boli Aténčanom neznáme. Obratne poukázal na podobnosť medzi biblickou pravdou a niektorými myšlienkami, ktoré vyjadrili starovekí stoickí básnici. A predložil predstavu jediného pravého Boha pre celé ľudstvo, Boha, ktorý bude súdiť v spravodlivosti mužom, ktorý zomrel a bol vzkriesený. Týmto spôsobom Pavol taktne kázal Aténčanom o Kristovi. Aký bol výsledok? Hoci väčšina sa mu otvorene posmievala alebo bola skeptická, „niektorí muži sa k nemu pripojili a uverili; medzi nimi bol aj Dionýzius, sudca areopágskeho súdu, žena menom Damaris a okrem nich iní“. — Skutky 17:18, 21–34.

11. Akým mestom bol Korint a aké výsledky priniesla Pavlova kazateľská činnosť v tomto meste?

¹¹ V Korinte bola početná komunita Židov, takže Pavol tam začal svoju službu kázaním v synagóge. Ale keď sa Židia začali stavať na odpor, Pavol išiel za nežidovským obyvateľstvom. (Skutky 18:1–6) A akým obyvateľstvom! Korint bolo rušné, kozmopolitické obchodné mesto, povestné v celom grécko-rímskom svete svojím voľným životným štýlom. Áno, „žiť ako Korinťan“ znamenalo žiť nemravne. A predsa, keď Židia odmietli Pavlovo kázanie, Pavlovi sa zjavil Kristus a povedal: „Neboj sa, ale ďalej hovor... pretože mám mnoho ľudu v tomto meste.“ (Skutky 18:9, 10) A naozaj, Pavol založil v Korinte zbor, hoci niektorí z jeho členov predtým žili „korintským“ spôsobom života. — 1. Korinťanom 6:9–11.

Snaha zachrániť dnes „ľudí každého druhu“

12, 13. a) Ako sa náš obvod podobá obvodu v Pavlovej dobe? b) Aký postoj prejavujeme v obvodoch, kde už dlho pôsobia náboženstvá takzvaného kresťanstva alebo kde sú mnohí rozčarovaní z organizovaného náboženstva?

¹² Dnes tak ako v prvom storočí „Božia nezaslúžená láskavosť... prináša záchranu ľuďom každého druhu“. (Títovi 2:11) Územie, na ktorom sa káže dobré posolstvo, dnes zahŕňa všetky kontinenty a väčšinu morských ostrovov. A rovnako ako za dní Pavla sa káže naozaj „ľuďom každého druhu“. Napríklad niektorí z nás kážu v krajinách, kde už mnoho storočí pôsobia cirkvi kresťanstva. Tak ako Židia v prvom storočí, aj ich členovia môžu byť silne viazaní náboženskými tradíciami. No my sme šťastní, že môžeme vyhľadávať tých, ktorí majú dobrý stav srdca, a stavať na akomkoľvek poznaní Biblie, ktoré majú. Nerozprávame sa s nimi povznesene ani nimi nepohŕdame, aj keď ich náboženskí vodcovia nám niekedy odporujú a prenasledujú nás. Naopak, uznávame, že niektorí medzi nimi môžu mať „horlivosť pre Boha“, hoci im chýba presné poznanie. Tak ako Ježiš a Pavol prejavujeme úprimnú lásku k ľuďom a vrúcne túžime, aby boli zachránení. — Rimanom 10:2.

¹³ Pri kázaní sa mnohí z nás stretávajú s ľuďmi, ktorí sú rozčarovaní z organizovaného náboženstva. Možno sú stále ešte „bohabojní“, do určitej miery veria v Boha a snažia sa žiť dobrým životom. Nemali by sme sa tešiť, keď v tomto prevrátenom a stále bezbožnejšom pokolení stretneme ľudí, ktorí majú určitú vieru v Boha? Netúžime upriamiť ich na takú formu uctievania, ktorá nie je poznačená pokrytectvom a falošnosťou? — Filipanom 2:15.

14, 15. Ako vzniklo veľké pole na kázanie dobrého posolstva?

¹⁴ Ježiš vo svojom znázornení o vlečnej sieti predpovedal, že kazateľské dielo sa bude vykonávať na veľkom území. (Matúš 13:47–49) Strážna veža z 15. júna 1992 na strane 20 uviedla k vysvetleniu tohto znázornenia toto: „V priebehu storočí členovia kresťanstva zohrali kľúčovú úlohu pri prekladaní, odpisovaní a rozširovaní Božieho slova. Cirkvi neskôr vytvárali alebo podporovali biblické spoločnosti, ktoré prekladali Bibliu do jazykov ďalekých krajín. Vysielali tiež misionárov, ktorí pôsobili ako lekári, a učiteľov, ktorí robili z ľudí kresťanov za pokrm a hmotné výhody. Tak sa zhromaždil obrovský počet nevhodných rýb, ktoré nemali Božie schválenie. Ale milióny nekresťanov boli aspoň oboznámené s Bibliou a s určitou formou kresťanskej viery, i keď porušenou.“

¹⁵ Obracanie na vieru zástupcami takzvaného kresťanstva bolo účinné najmä v Južnej Amerike, Afrike a na niektorých morských ostrovoch. V našej dobe bolo v týchto oblastiach nájdených mnoho miernych ľudí a my môžeme ešte stále urobiť veľa dobra, ak máme k týmto pokorným ľuďom pozitívny, láskyplný postoj, aký mal Pavol k židovským prozelytom. Medzi tými, ktorí potrebujú našu pomoc, sú aj milióny ľudí, ktorí by sa dali nazvať „sympatizantmi“ Jehovových svedkov. Vždy sú radi, keď ich navštívime. Niektorí s nami študujú Bibliu a navštevujú naše zhromaždenia, najmä každoročnú Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti. Nepredstavujú takíto ľudia veľké pole na kázanie dobrého posolstva o Kráľovstve?

16, 17. a) K akým typom ľudí pristupujeme s dobrým posolstvom? b) Ako napodobňujeme Pavla v kázaní rôznym typom ľudí?

¹⁶ A ďalej, čo s tými, ktorí prichádzajú z iných ako kresťanských kultúr — či už ich stretávame v ich domovských krajinách alebo sú prisťahovalcami v západných krajinách? A čo tie mnohé milióny, ktoré sa úplne obrátili chrbtom k náboženstvu a stali sa ateistami a agnostikmi? Navyše, čo tí, ktorí sa s takmer náboženským zápalom držia modernej filozofie alebo populárnej psychológie, ktorá je publikovaná v mnohých príručkách predávaných v kníhkupectvách? Mali by sme sa niektorým z týchto ľudí vyhýbať v predstave, že ich už nie je možné zachrániť? Ak napodobňujeme apoštola Pavla, nie.

¹⁷ Keď Pavol kázal v Aténach, neupadol do osídla filozofických diskusií s poslucháčmi. Prispôsobil však svoju argumentáciu ľuďom, s ktorými sa rozprával, a predkladal biblické pravdy jasným, logickým spôsobom. Podobne ani my sa nemusíme stať odborníkmi na náboženstvá alebo filozofie ľudí, ktorým kážeme. No chceme prispôsobiť svoj prístup tak, aby naše svedectvo bolo účinné a aby sme sa stali ,ľuďom každého druhu všetkým‘. (1. Korinťanom 9:22) Keď Pavol písal kresťanom v Kolosách, uviedol: „Choďte ďalej v múdrosti vzhľadom na tých, ktorí sú vonku, a vykupujte si príhodný čas. Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou, aby ste vedeli, ako by ste mali každému odpovedať.“ — Kolosanom 4:5, 6.

18. Akú máme zodpovednosť a na čo by sme nikdy nemali zabúdať?

¹⁸ Tak ako Ježiš a apoštol Pavol prejavujme lásku ľuďom každého druhu. A hlavne, veľmi sa snažme oznamovať druhým dobré posolstvo o Kráľovstve. Na druhej strane, nikdy nezabudnime, že Ježiš povedal o svojich učeníkoch: „Nie sú časťou sveta.“ (Ján 17:16) Čo to pre nás znamená, o tom budeme uvažovať v nasledujúcom článku.

Na zopakovanie

◻ Opíš Ježišov vyrovnaný postoj voči svetu.

◻ Ako apoštol Pavol kázal Židom a prozelytom?

◻ Ako Pavol pristupoval k „bohabojným“ a neveriacim?

◻ Ako môžeme byť v našej kazateľskej činnosti ,ľuďom každého druhu všetkým‘?

[Obrázky na strane 10]

Kresťania môžu preukazovaním skutkov láskavosti svojim blížnym často zlomiť predsudky