Kristov zákon

„Som... pod zákonom voči Kristovi.“ — 1. KORINŤANOM 9:21.

 1. 2. a) Ako sa mohlo predísť mnohým chybám ľudstva? b) V čom sa takzvané kresťanstvo nepoučilo z dejín judaizmu?

„NÁRODY a vlády sa z dejín nikdy nepoučili a ani nekonali podľa princípov, ktoré z nich vyvodili.“ To povedal istý nemecký filozof 19. storočia. Priebeh ľudských dejín bol opísaný ako „pochod pochabosti“, ako séria hrozných omylov a kríz, z ktorých mnohým bolo možné predísť, keby bolo ľudstvo ochotné poučiť sa z minulých chýb.

² Na rovnaké odmietanie poučiť sa z minulých chýb poukazuje tento rozbor božského práva. Jehova Boh nahradil mojžišovský Zákon zákonom, ktorý je ešte lepší — Kristovým zákonom. Ale vodcovia takzvaného kresťanstva, ktorí tvrdia, že tento zákon vyučujú a že podľa neho žijú, sa nepoučili z hroznej pochabosti farizejov. Preto takzvané kresťanstvo prekrútilo a zneužilo Kristov zákon práve tak, ako to urobil judaizmus s Mojžišovým zákonom. Ako je to možné? Najprv si pohovorme o tomto zákone — čím je, koho a ako riadi a čím sa odlišuje od mojžišovského Zákona. Potom preskúmame, ako ho takzvané kresťanstvo zneužilo. Kiež sa tak poučíme z dejín a získame z toho úžitok!

Nová zmluva

 3. Aký sľub o novej zmluve dal Jehova?

³ Kto okrem Jehovu Boha mohol ešte zlepšiť dokonalý Zákon? Zmluva mojžišovského Zákona bola dokonalá. (Žalm 19:7) Napriek tomu Jehova sľúbil: „Hľa, prichádzajú dni... a ja uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu, nie takú, akou bola zmluva, ktorú som uzavrel s ich predkami.“ Desať prikázaní — jadro mojžišovského Zákona — bolo napísaných na kamenné tabule. Ale o novej zmluve Jehova povedal: „Vložím svoj zákon do nich a napíšem im ho do srdca.“ — Jeremiáš 31:31–34.

 4. a) Ktorý Izrael je zahrnutý do novej zmluvy? b) Kto okrem duchovných Izraelitov je tiež pod Kristovým zákonom?

⁴ Kto mal byť pojatý do tejto novej zmluvy? Istotne nie doslovný „dom Izraela“, ktorý zavrhol Sprostredkovateľa tejto zmluvy. (Hebrejom 9:15) Nie, tento nový „Izrael“ mal byť „Božím Izraelom“, národom duchovných Izraelitov. (Galaťanom 6:16; Rimanom 2:28, 29) K tejto malej skupine kresťanov pomazaných duchom sa neskôr mal pripojiť „veľký zástup“ zo všetkých národov, ktorý sa mal takisto snažiť uctievať Jehovu. (Zjavenie 7:9, 10; Zechariáš 8:23) I keď jeho členovia nebudú účastníkmi novej zmluvy, aj oni budú podliehať zákonu. (Porovnaj 3. Mojžišovu 24:22; 4. Mojžišovu 15:15.) Ako „jedno stádo“ pod „jedným pastierom“ budú všetci „pod zákonom voči Kristovi“, ako napísal apoštol Pavol. (Ján 10:16; 1. Korinťanom 9:21) Pavol nazval túto novú zmluvu „lepšou zmluvou“. Prečo? Napríklad preto, že je založená na splnených sľuboch, a nie na tieňoch budúcich vecí. — Hebrejom 8:6; 9:11–14.

 5. Aký je účel novej zmluvy a prečo bude úspešná?

⁵ Aký je účel tejto zmluvy? Vytvoriť národ kráľov a kňazov na požehnanie celého ľudstva. (2. Mojžišova 19:6; 1. Petra 2:9; Zjavenie 5:10) Zmluva mojžišovského Zákona nikdy nevytvorila tento národ v najplnšom zmysle, pretože Izrael ako celok sa vzbúril a stratil svoju príležitosť. (Porovnaj Rimanom 11:17–21.) Nová zmluva však určite bude mať úspech, pretože je spojená s veľmi odlišným typom zákona. V akých smeroch odlišným?

Zákon patriaci k slobode

 6. 7. Ako Kristov zákon poskytuje väčšiu slobodu ako mojžišovský Zákon?

⁶ Kristov zákon je opakovane spájaný so slobodou. (Ján 8:31, 32) Hovorí sa o ňom ako o „zákone slobodných“ a ako o ‚dokonalom zákone, ktorý patrí k slobode‘. (Jakub 1:25; 2:12) Samozrejme, všetka sloboda u ľudí je relatívna. Napriek tomu tento zákon poskytuje oveľa väčšiu slobodu ako jeho predchodca, mojžišovský Zákon. Ako je to možné?

⁷ Napríklad pod Kristovým zákonom sa nikto nenarodil. Také činitele ako rasa a miesto narodenia sú nepodstatné. Praví kresťania si vo svojom srdci slobodne volia, že prijmú jarmo poslušnosti tomuto zákonu. Keď to robia, zisťujú, že je to jemné jarmo a ľahký náklad. (Matúš 11:28–30) Napokon, mojžišovský Zákon bol tiež zostavený tak, aby poučil človeka o tom, že je hriešny a že naliehavo potrebuje výkupnú obeť, aby bol vykúpený. (Galaťanom 3:19) Kristov zákon učí, že Mesiáš už prišiel, zaplatil výkupnú cenu svojím životom a otvoril nám cestu, aby sme mohli byť oslobodení od strašného útlaku hriechu a smrti! (Rimanom 5:20, 21) Aby sme z toho mali úžitok, musíme ‚prejavovať vieru‘ v túto obeť. — Ján 3:16.

 8. Čo zahŕňa Kristov zákon a prečo žiť podľa neho si nevyžaduje učiť sa naspamäť stovky právnych nariadení?

⁸ ‚Prejavovanie viery‘ si vyžaduje žiť podľa Kristovho zákona. Patrí k tomu poslúchať všetky Kristove príkazy. Znamená to učiť sa naspamäť stovky zákonov a nariadení? Nie. Zatiaľ čo Mojžiš, sprostredkovateľ starej zmluvy, zapísal mojžišovský Zákon, Ježiš, Sprostredkovateľ novej zmluvy, nikdy nezapísal ani jeden zákon. Namiesto toho tým zákonom žil. Svojím dokonalým spôsobom života dal vzor, ktorým sa všetci majú riadiť. (1. Petra 2:21) Možno práve preto sa o uctievaní, ktoré vykonávali raní kresťania, hovorí ako o „tej Ceste“. (Skutky 9:2; 19:9, 23; 22:4; 24:22) Kristov zákon im bol názorne ukázaný na živote Krista. Napodobňovať Ježiša znamenalo poslúchať tento zákon. Ich silná láska k Ježišovi znamenala, že tento zákon bol naozaj napísaný na ich srdciach, ako to bolo prorokované. (Jeremiáš 31:33; 1. Petra 4:8) A ten, kto poslúcha z lásky, sa nikdy necíti utláčaný — a to je ďalší dôvod, prečo Kristov zákon môže byť nazvaný „zákon slobodných“.

 9. Čo je samotnou podstatou Kristovho zákona a v akom ohľade tento zákon obsahuje nový príkaz?

⁹ Ak v mojžišovskom Zákone bola láska dôležitá, v kresťanskom zákone je samotnou jeho podstatou. Preto Kristov zákon obsahuje nový príkaz — kresťania majú mať obetavú lásku jeden k druhému. Majú milovať tak, ako miloval Ježiš; Ježiš ochotne položil svoj život za svojich priateľov. (Ján 13:34, 35; 15:13) Dalo by sa teda povedať, že Kristov zákon je ešte vznešenejším vyjadrením teokracie ako Mojžišov zákon. Tento časopis to už v minulosti vyjadril takto: „Teokracia je vláda Boha; Boh je láska; a preto teokracia je vláda pomocou lásky.“

Ježiš a farizeji

10. V akom protiklade bolo Ježišovo vyučovanie k vyučovaniu farizejov?

¹⁰ Preto sotva prekvapuje, že Ježiš sa dostal do konfliktu so židovskými náboženskými vodcami za jeho dní. Mysliam znalcov Písma a farizejov nemohlo byť nič také vzdialené ako ‚dokonalý zákon, ktorý patrí k slobode‘. Snažili sa ovládať ľudí pomocou nariadení vytvorených ľuďmi. Ich učenie sa stalo utláčajúcim, odsudzujúcim a negatívnym. V úplnom protiklade k tomu Ježišovo učenie bolo nesmierne budujúce a pozitívne! Ježiš bol praktický a zaoberal sa skutočnými potrebami a záujmami ľudí. Vyučoval jednoducho a s ozajstným citom, pričom používal znázornenia z každodenného života, a autoritou, z ktorej čerpal, bolo Božie Slovo. Preto „zástupy žasli nad jeho spôsobom vyučovania“. (Matúš 7:28) Áno, Ježišovo vyučovanie pôsobilo na ich srdce!

11. Ako Ježiš ukázal, že mojžišovský Zákon sa mal uplatňovať rozumne a milosrdne?

¹¹ Ježiš nepridával ďalšie nariadenia k mojžišovskému Zákonu; namiesto toho ukazoval, ako Židia mali celý ten čas Zákon uplatňovať — rozumne a milosrdne. Spomeň si napríklad na situáciu, keď k nemu pristúpila žena postihnutá krvotokom. Podľa mojžišovského Zákona by sa každý, koho by sa dotkla, stal nečistým, a preto určite nemala dovolené vojsť do zástupu ľudí! (3. Mojžišova 15:25–27) Ona však tak veľmi túžila byť uzdravená, že sa pretlačila cez zástup a dotkla sa Ježišovho vonkajšieho odevu. Krvácanie ihneď prestalo. Pokarhal ju Ježiš za porušenie Zákona? Nie, pochopil jej zúfalú situáciu a prejavil to, čo je najväčším predpisom Zákona — lásku. Vcítil sa do jej situácie a povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej bolestivej choroby.“ — Marek 5:25–34.

Je Kristov zákon povoľný?

12. a) Prečo by sme nemali usudzovať, že Kristus je povoľný? b) Čo ukazuje, že vytváranie veľkého množstva zákonov vedie k vytváraniu mnohých medzier v nich?

¹² Mali by sme preto prísť k záveru, že vzhľadom na to, že Kristov zákon „patrí k slobode“, je povoľný, zatiaľ čo farizeji so všetkými svojimi ústnymi tradíciami aspoň udržiavali správanie ľudí v prísnych medziach? Nie. Súčasné právne systémy sú často príkladom toho, že čím viac je zákonov, tým viac spôsobov, ako ich obísť, ľudia nachádzajú.a V Ježišových dňoch veľké množstvo farizejských pravidiel povzbudzovalo k hľadaniu spôsobov, ako ich obísť, k povrchnému konaniu skutkov bez lásky a k vytváraniu samospravodlivého zovňajšku maskujúceho vnútornú skazenosť. — Matúš 23:23, 24.

13. Prečo Kristov zákon prináša vyššiu normu správania než ktorýkoľvek písaný zákonník?

¹³ Naproti tomu Kristov zákon nepodporuje takéto postoje. Poslušnosť zákonu založenému na láske k Jehovovi, ktorý poslúchame napodobňovaním Kristovej obetavej lásky k druhým, vedie v skutočnosti k oveľa vyššej norme správania než riadenie sa formálnym právnym zákonníkom. Láska nevyhľadáva spôsoby, ako zákon obísť; bráni nám robiť škodlivé veci, ktoré zákonník nemusí vyslovene uvádzať ako zakázané. (Pozri Matúša 5:27, 28.) Preto Kristov zákon nás bude podnecovať ku konaniu v prospech druhých — k prejavovaniu štedrosti, pohostinnosti a lásky — a to takými spôsobmi, k akým by nás neprinútil žiaden formálny zákon. — Skutky 20:35; 2. Korinťanom 9:7; Hebrejom 13:16.

14. Aký účinok malo na kresťanský zbor prvého storočia to, že žil podľa Kristovho zákona?

¹⁴ Podľa toho, do akej miery členovia raného kresťanského zboru žili podľa Kristovho zákona, do takej miery sa tešili z vrúcneho a láskyplného ovzdušia, relatívne oslobodeného od strnulých, odsudzovačných a pokryteckých postojov, takých rozšírených vo vtedajších synagógach. Členovia týchto mladých zborov určite naozaj cítili, že žijú podľa „zákona slobodných“!

15. Aké boli niektoré z prvých Satanových snáh skaziť kresťanský zbor?

¹⁵ Satan sa však snažil skaziť kresťanský zbor zvnútra, práve tak ako skazil izraelský národ. Apoštol Pavol vystríhal pred mužmi podobnými vlkom, ktorí budú „hovoriť prevrátené veci“ a utláčať Božie stádo. (Skutky 20:29, 30) Musel zápasiť s tými, ktorí presadzovali judaizmus a snažili sa zameniť relatívnu slobodu Kristovho zákona za otroctvo mojžišovskému Zákonu, ktorý sa už naplnil na Kristovi. (Matúš 5:17; Skutky 15:1; Rimanom 10:4) Po smrti posledného z apoštolov už nebola žiadna prekážka brániaca takémuto odpadlíctvu. A tak sa skazenosť rozbujnela. — 2. Tesaloničanom 2:6, 7.

Takzvané kresťanstvo znečisťuje Kristov zákon

16. 17. a) Aké formy nadobudla skazenosť v takzvanom kresťanstve? b) Ako zákony katolíckej cirkvi podporovali prekrútený názor na pohlavný život?

¹⁶ Tak ako v judaizme aj v kresťanstve nadobudla skazenosť viac foriem. Aj ono sa stalo korisťou falošných náuk a neviazanej morálky. A jeho snahy chrániť stádo pred vonkajšími vplyvmi sa často prejavili tak, že pustošili všetky zvyšky čistého uctievania. Strnulé a nebiblické zákony rýchlo pribúdali.

¹⁷ Katolícka cirkev bola na čele tých, čo vytvárali veľké množstvo cirkevných zákonov. Tieto zákony boli mimoriadne zvrátené v otázkach pohlavného života. Podľa knihy Sexuality and Catholicism (Sexualita a katolicizmus) cirkev prevzala grécku filozofiu stoicizmu, ktorý bol podozrievavý voči všetkým formám potešenia. Cirkev začala učiť, že každé pohlavné potešenie vrátane toho, ktoré patrí k normálnym manželským vzťahom, je hriešne. (Porovnaj Príslovia 5:18, 19.) Tvrdilo sa, že pohlavný život je určený len na plodenie a na nič iné. Cirkevný zákon preto odsudzoval každú formu antikoncepcie ako veľmi vážny hriech, vyžadujúc niekedy veľa rokov pokánia. Okrem toho, kňazom bolo zakázané ženiť sa a toto nariadenie viedlo k rozšíreniu nezákonného sexu vrátane zneužívania detí. — 1. Timotejovi 4:1–3.

18. K čomu viedlo vytváranie množstva cirkevných zákonov?

¹⁸ Ako množstvo cirkevných zákonov narastalo, boli zoraďované do kníh. Tieto knihy začali zatemňovať a nahrádzať Bibliu. (Porovnaj Matúša 15:3, 9.) Tak ako judaizmus ani katolicizmus nedôveroval svetským spisom a mnohé z nich považoval za hrozbu. Tento názor sa zanedlho ďaleko vzdialil od rozumnej výstrahy Biblie v tejto veci. (Kazateľ 12:12; Kolosanom 2:8) Hieronym, cirkevný pisateľ štvrtého storočia n. l., zvolal: „Ó, Pane, keby som niekedy opäť vlastnil svetské knihy alebo keby som ich čítal, tým by som ťa zaprel.“ Po čase sa cirkev podujala cenzurovať knihy — dokonca i tie, ktoré sa zaoberali svetskými témami. A tak astronóm 17. storočia Galileo bol kritizovaný za to, že napísal, že Zem obieha okolo Slnka. Trvanie cirkvi na tom, že je vo všetkom konečnou autoritou — dokonca aj v otázkach astronómie, nakoniec viedlo k podkopaniu viery v Bibliu.

19. Ako kláštory podporovali strnulé autoritárstvo?

¹⁹ Vytváranie pravidiel zo strany cirkvi prekvitalo v kláštoroch, kde mnísi boli odlúčení od tohto sveta, aby žili v sebazapieraní. Väčšina katolíckych kláštorov sa riadila „Regulou sv. Benedikta“. Opát (výraz odvodený z aramejského slova „otec“) vládol s absolútnou právomocou. (Porovnaj Matúša 23:9.) Ak niektorý mních dostal dar od rodičov, opát rozhodoval o tom, či ho dostane ten mních, alebo niekto iný. Jedno pravidlo popri odsúdení vulgárností zakazovalo aj všetky všedné rozhovory a vtipy, uvádzajúc: „Žiaden učeník tak nebude hovoriť.“

20. Čo ukazuje, že aj protestantizmus podporoval nebiblické autoritárstvo?

²⁰ Protestantizmus, ktorý sa snažil reformovať nebiblické výstrelky katolicizmu, zakrátko rovnako majstrovsky vytváral autoritárske pravidlá bez akéhokoľvek základu v Kristovom zákone. Napríklad popredného reformátora Jána Kalvína začali nazývať „zákonodarcom obnovenej Cirkvi“. Ovládal Ženevu množstvom prísnych pravidiel presadzovaných „staršími“, ktorých „úlohou“ bolo, ako sa Kalvín vyjadril, „mať dozor nad životom každého“. (Porovnaj 2. Korinťanom 1:24.) Cirkev dozerala na hostince a dávala usmernenia, aké témy rozhovorov sú dovolené. Za také prehrešky, ako bol spev ľahkomyseľných piesní alebo tancovanie, boli prísne tresty.b

Poučenie z previnení takzvaného kresťanstva

21. Aké sú celkové účinky sklonu takzvaného kresťanstva ‚ísť nad to, čo je napísané‘?

²¹ Pôsobili všetky tie pravidlá a zákony na ochranu takzvaného kresťanstva pred skazenosťou? Práve naopak! Takzvané kresťanstvo je dnes rozštiepené na stovky siekt, od nadmieru prísnych až po krikľavo povoľné. Každá z nich tým či oným spôsobom ‚ide nad to, čo je napísané‘ a dovoľuje, aby ľudské zmýšľanie ovládalo jej stáda a prekážalo božskému zákonu. — 1. Korinťanom 4:6.

22. Prečo odpadnutie takzvaného kresťanstva neznamená koniec Kristovho zákona?

²² Dejiny Kristovho zákona však nie sú tragédiou. Jehova Boh nikdy nedovolí, aby ľudia zrušili božský zákon. Kresťanský zákon dnes mocne pôsobí medzi pravými kresťanmi, ktorí majú veľkú výsadu žiť podľa neho. Po preskúmaní toho, čo judaizmus a takzvané kresťanstvo urobili s božským zákonom, by sme si náležite mohli položiť otázku: ‚Ako môžeme žiť podľa Kristovho zákona a zároveň sa vyhýbať osídlu znečisťovania Božieho Slova ľudskými úvahami a pravidlami, ktoré podkopávajú ducha božského zákona? Aký vyrovnaný názor by nám Kristov zákon mal dnes vštepovať?‘ Týmito otázkami sa bude zaoberať nasledujúci článok.

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Čo je samotnou podstatou Kristovho zákona?

◻ Čím sa Ježišov spôsob vyučovania odlišoval od spôsobu vyučovania farizejov?

◻ Ako Satan využil strnulého ducha vytvárania pravidiel na skazenie kresťanstva?

◻ Čo patrí k pozitívnym účinkom žitia podľa Kristovho zákona?

[Obrázok na strane 16]

Ježiš uplatňoval mojžišovský Zákon rozumne a milosrdne