Čo by ste mali vedieť o žiarlivosti?
ČO JE žiarlivosť? Je to intenzívny cit, v dôsledku ktorého môže človek cítiť úzkosť, smútok alebo hnev. Žiarlivosť možno zažívame, keď sa zdá, že niekto je v nejakej úlohe úspešnejší než my. Alebo možno pociťujeme žiarlivosť, keď sa priateľovi dostáva viac pochvaly ako nám. Je však žiarlivosť vždy nesprávna?
Ľudia, ktorých premáha žiarlivosť, majú sklon podozrievať možných konkurentov. Príkladom toho bol kráľ Saul zo starovekého Izraela. Saul spočiatku miloval svojho zbrojnoša Dávida a dokonca ho povýšil do postavenia vodcu vojska. (1. Samuelova 16:21; 18:5) Potom jedného dňa kráľ Saul počul, ako ženy chvália Dávida slovami: „Saul zrazil svoje tisíce, a Dávid svoje desaťtisíce.“ (1. Samuelova 18:7) Saul nemal pripustiť, aby to ovplyvnilo jeho dobrý vzťah k Dávidovi. On sa však urazil. „Od toho dňa pozeral Saul na Dávida stále podozrievavo.“ — 1. Samuelova 18:9.
Žiarlivý človek možno nechce druhému ublížiť. Možno jednoducho neznáša úspech druhého a veľmi chce mať rovnaké vlastnosti či podmienky. Naproti tomu závisť je mimoriadne negatívnou formou žiarlivosti. Závistlivý človek možno tajne odopiera dobro tomu, kto v ňom vzbudzuje žiarlivosť, alebo si možno praje, aby sa tomu človeku stalo niečo zlé. Závistlivý človek niekedy nedokáže skryť svoje pocity. Môžu ho poháňať k tomu, aby druhému otvorene ubližoval, práve tak ako sa kráľ Saul snažil zavraždiť Dávida. Saul pri viacerých príležitostiach hodil kopiju v snahe ‚pribodnúť Dávida k stene‘. — 1. Samuelova 18:11; 19:10.
‚Ale ja nie som žiarlivý človek,‘ možno poviete. Pravda, žiarlivosť možno neovláda váš život. No do určitej miery sme všetci ovplyvnení žiarlivosťou — vlastnými pocitmi žiarlivosti i pocitmi žiarlivosti druhých. Hoci u druhých si žiarlivosť rýchlo všimneme, u seba ju možno ani zďaleka tak rýchlo nezbadáme.
„Sklon k závisti“
Záznam o hriešnej ľudskej povahe, ktorú Božie Slovo, Biblia, odhaľuje, často upozorňuje na hriechy závisti. Spomínate si na správu o Kainovi a Ábelovi? Obaja títo synovia Adama a Evy obetovali obete Bohu. Ábel to robil preto, že bol mužom viery. (Hebrejom 11:4) Veril, že Boh dokáže splniť svoje veľkolepé predsavzatie so zemou. (1. Mojžišova 1:28; 3:15; Hebrejom 11:1) Ábel veril aj v to, že Boh odmení verných ľudí životom v prichádzajúcom pozemskom raji. (Hebrejom 11:6) Preto dal Boh najavo, že Ábelova obeť mu je príjemná. Keby bol Kain skutočne miloval svojho brata, bol by šťastný, že Boh žehná Ábela. Namiesto toho sa Kain „rozpálil veľkým hnevom“. — 1. Mojžišova 4:5.
Boh nabádal Kaina, aby robil dobro, a tak aby aj on mohol dostať požehnanie. Potom ho Boh varoval: „Ak sa neobrátiš robiť dobre, hriech sa krčí pri vchode a žiadostivo túži po tebe; a čo ty, ovládneš ho?“ (1. Mojžišova 4:7) Je smutné, že Kain svoj žiarlivý hnev neovládol. Dohnal ho až k vražde jeho spravodlivého brata. (1. Jána 3:12) Odvtedy si boje a vojny vyžiadali stovky miliónov životov. „K základným príčinám vojen môže patriť túžba mať viac zeme, túžba po väčšom bohatstve, túžba po väčšej moci alebo túžba po bezpečnosti,“ vysvetľuje The World Book Encyclopedia.
Praví kresťania sa nezúčastňujú vojen tohto sveta. (Ján 17:16) Je však smutné, že jednotliví kresťania sa niekedy zapletajú do slovných bojov. Ak ich podporia ďalší členovia zboru, tieto boje sa môžu zmeniť na škodlivé slovné vojny. „Odkiaľ pochádzajú vojny a odkiaľ pochádzajú boje medzi vami?“ opýtal sa spoluveriacich biblický pisateľ Jakub. (Jakub 4:1) Na túto otázku odpovedal tak, že odhalil ich hmotársku chamtivosť, a dodal: „Ste žiadostiví“ alebo „žiarliví“. (Jakub 4:2, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Áno, hmotárstvo môže viesť k žiadostivosti a k žiarleniu na tých, ktorých okolnosti sa zdajú lepšie. Preto Jakub vystríhal pred ľudským „sklonom k závisti“. — Jakub 4:5.
Aký úžitok prináša analyzovanie príčin žiarlivosti? Môže nám pomôcť, aby sme boli čestní a podporovali lepšie vzťahy k druhým. A môže nám pomôcť aj v tom, aby sme boli chápavejší a tolerantnejší a aby sme viac odpúšťali. A najlepšie na tom je, že sa tým vyzdvihne, ako zúfalo človek potrebuje Božie láskyplné opatrenie záchrany a oslobodenia od hriešnych ľudských sklonov. — Rimanom 7:24, 25.
Svet bez hriešnej žiarlivosti
Z ľudského hľadiska sa môže zdať, že svet bez hriešnej žiarlivosti nie je možný. Spisovateľ Rom Landau pripustil: „Nazhromaždená múdrosť mnohých generácií so všetkým, čo filozofi... a psychológovia na túto tému povedali, neposkytuje žiadne vedenie človeku sužovanému žiarlivosťou... Vyliečil niekedy nejaký lekár žiarlivého človeka?“
Božie Slovo však poskytuje nádej na dosiahnutie dokonalého ľudského života v novom svete, kde už nikto nikdy nebude sužovaný nezbožnou žiarlivosťou alebo závisťou. A pokoj tohto nového sveta nebudú narúšať ľudia prejavujúci také zlé vlastnosti. — Galaťanom 5:19–21; 2. Petra 3:13.
No nie každá žiarlivosť je nesprávna. Biblia v skutočnosti hovorí, že Jehova „je žiarlivým Bohom“. (2. Mojžišova 34:14) Čo to znamená? Čo Biblia hovorí o správnej žiarlivosti? A ako môže človek ovládnuť nesprávnu žiarlivosť? Prečítajte si nasledujúce články.