Láska zdoláva nesprávnu žiarlivosť
„Láska nie je žiarlivá.“ — 1. KORINŤANOM 13:4.
1, 2. a) Čo povedal Ježiš svojim učeníkom o láske? b) Je možné prejavovať lásku a zároveň byť žiarlivý? Prečo tak odpovedáš?
LÁSKA je poznávacím znakom pravého kresťanstva. „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou,“ povedal Ježiš Kristus. (Ján 13:35) Apoštol Pavol bol inšpirovaný k tomu, aby vysvetlil, ako by láska mala ovplyvňovať kresťanské vzťahy. Okrem iného napísal: „Láska nie je žiarlivá.“ — 1. Korinťanom 13:4.
2 Keď Pavol písal tieto slová, mal na mysli nesprávnu žiarlivosť. V opačnom prípade by nemohol tomu istému zboru povedať: „Som... žiarlivý na vás zbožnou žiarlivosťou.“ (2. Korinťanom 11:2) Jeho „zbožnú žiarlivosť“ vyvolali muži, ktorí v zbore pôsobili skazonosne. To Pavla podnietilo, aby napísal korintským kresťanom druhý inšpirovaný list, obsahujúci veľa láskyplných rád. — 2. Korinťanom 11:3–5.
Žiarlivosť medzi kresťanmi
3. Ako vznikol medzi korintskými kresťanmi problém týkajúci sa žiarlivosti?
3 Vo svojom prvom liste Korinťanom sa Pavol musel zaoberať problémom, ktorý týmto novým kresťanom bránil v tom, aby spolu dobre vychádzali. Vyzdvihovali totiž niektorých mužov a boli „jednotlivo nadutí v prospech jedného proti druhému“. To viedlo k rozdeleniam v zbore, pričom rôzni jednotlivci hovorili: „Ja patrím k Pavlovi,“ „Ale ja k Apollovi,“ „Ale ja ku Kéfasovi.“ (1. Korinťanom 1:12; 4:6) Apoštol Pavol pod vedením svätého ducha dokázal prísť na koreň tohto problému. Korinťania sa správali ako telesne zmýšľajúci ľudia, a nie ako „duchovní ľudia“. Preto Pavol napísal: „Ste ešte telesní. Kým je medzi vami žiarlivosť a spor, či nie ste telesní a nechodíte ako ľudia?“ — 1. Korinťanom 3:1–3.
4. Aké znázornenie použil Pavol na pomoc svojim bratom, aby dospeli k správnemu názoru jeden na druhého, a aké poučenie z toho môžeme získať?
4 Pavol pomohol Korinťanom získať správny názor na talent a schopnosti rôznych jednotlivcov v zbore. Opýtal sa: „Kto pôsobí, že sa odlišuješ od iného? Vari máš niečo, čo si nedostal? A ak si to skutočne dostal, prečo sa chváliš, ako keby si to nebol dostal?“ (1. Korinťanom 4:7) V 12. kapitole 1. Korinťanom Pavol vysvetlil, že tí, ktorí patria do zboru, sú ako rôzne údy ľudského tela, napríklad ruka, oko a ucho. Poukázal na to, že Boh vytvoril údy tela tak, aby sa o seba navzájom starali. Okrem toho Pavol napísal: „Ak je nejaký úd oslavovaný, všetky ostatné údy sa radujú s ním.“ (1. Korinťanom 12:26) Všetci Boží služobníci dnes by mali túto zásadu uplatňovať vo vzťahoch jeden k druhému. Namiesto toho, aby sme na druhého žiarlili pre jeho pridelenie či pre výsledky v Božej službe, mali by sme sa s ním radovať.
5. Čo je odhalené v Jakubovi 4:5 a ako Písma zdôrazňujú pravdivosť týchto slov?
5 Pripúšťame, že ľahšie sa to hovorí, než robí. Biblický pisateľ Jakub nám pripomína, že „sklon k závisti“ je v každom hriešnom človeku. (Jakub 4:5) K prvej ľudskej smrti došlo preto, že Kain sa poddal svojej nesprávnej žiarlivosti. Filištínci prenasledovali Izáka preto, lebo závideli, že sa mu stále lepšie darí. Ráchel žiarlila na to, aká je jej sestra plodná v rodení detí. Jakobovi synovia žiarlili na priazeň, ktorá bola prejavená ich mladšiemu bratovi Jozefovi. Mirjam zjavne žiarlila na svoju neizraelskú švagrinú. Kórach, Dátan a Abirám sa v závisti sprisahali proti Mojžišovi a Áronovi. Kráľ Saul sa stal žiarlivým na vojenské úspechy Dávida. A žiarlivosť bola nepochybne činiteľom, ktorý zapríčinil, že Ježišovi učeníci sa opakovane dohadovali, kto z nich je najväčší. Skutočnosťou je, že žiaden nedokonalý človek nie je úplne oslobodený od hriešneho „sklonu k závisti“. — 1. Mojžišova 4:4–8; 26:14; 30:1; 37:11; 4. Mojžišova 12:1, 2; 16:1–3; Žalm 106:16; 1. Samuelova 18:7–9; Matúš 20:21, 24; Marek 9:33, 34; Lukáš 22:24.
V zbore
6. Ako môžu starší ovládať sklon k závisti?
6 Všetci kresťania sa musia chrániť pred závisťou a nesprávnou žiarlivosťou. Týka sa to aj rád starších, ktoré sú ustanovené na to, aby sa starali o zbory Božieho ľudu. Ak má starší pokoru mysle, nebude sa ctižiadostivo snažiť zatieniť ostatných. Naproti tomu, ak má určitý starší vynikajúce schopnosti ako organizátor alebo ako verejný rečník, ostatní sa z toho budú tešiť a budú to považovať za požehnanie pre zbor. (Rimanom 12:15, 16) Niektorý brat môže dosahovať pekné pokroky a dokazovať, že vo svojom živote prináša ovocie Božieho ducha. Pri uvažovaní o jeho spôsobilosti by si starší mali dávať pozor na to, aby nezveličovali nejaký jeho malý nedostatok na ospravedlnenie, prečo ho neodporúčajú za služobného pomocníka alebo za staršieho. Prezrádzalo by to nedostatok lásky a rozumnosti.
7. Aký problém môže vzniknúť, keď kresťan dostane teokratickú úlohu?
7 Ak niekto dostane teokratickú úlohu alebo duchovné požehnanie, ostatní v zbore sa musia chrániť pred závisťou. Niektorá schopná sestra môže byť napríklad častejšie poverená mať predvedenia na kresťanských zhromaždeniach než iná. To môže u niektorých sestier vyvolať žiarlivosť. Možno podobný problém bol medzi Euodiou a Syntyche zo zboru vo Filipi. Dnes takéto ženy azda potrebujú láskavé povzbudenie od starších, aby boli pokorné a aby boli „rovnakej mysle v Pánovi“. — Filipanom 2:2, 3; 4:2, 3.
8. K akým hriešnym skutkom môže viesť žiarlivosť?
8 Niektorý kresťan možno vie o minulom zlyhaní niekoho, kto je teraz v zbore požehnaný výsadami. (Jakub 3:2) Môže byť zo žiarlivosti v pokušení hovoriť o tom druhým a spochybňovať úlohu toho človeka v zbore. Bolo by to v rozpore s láskou, ktorá „prikrýva množstvo hriechov“. (1. Petra 4:8) Žiarlivá reč môže rozvrátiť pokoj v zbore. „Ak máte v svojom srdci trpkú žiarlivosť a svárlivosť,“ napomína učeník Jakub, „nepýšte sa a neluhajte proti pravde. To nie je múdrosť prichádzajúca zhora, ale zemská, živočíšna, démonská.“ — Jakub 3:14, 15.
Vo vašej rodine
9. Ako môžu manželskí partneri ovládať pocity žiarlivosti?
9 Mnohé manželstvá zlyhávajú pre nesprávnu žiarlivosť. Prejavovať nedostatočnú dôveru manželskému partnerovi je neláskyplné. (1. Korinťanom 13:7) Na druhej strane jeden manželský partner je možno necitlivý k pocitom žiarlivosti u toho druhého. Napríklad manželka môže žiarliť pre pozornosť, ktorú jej manžel venuje niekomu opačného pohlavia. Alebo manžel môže začať žiarliť preto, že jeho manželka venuje množstvo času starostlivosti o príbuzného, ktorý je v núdzi. Také pocity privádzajú manželských partnerov do rozpakov, a preto sú možno ticho a svoju frustráciu prejavujú takými spôsobmi, ktoré problém ešte viac komplikujú. Namiesto toho je potrebné, aby sa žiarlivý partner vyjadroval a aby bol v súvislosti so svojimi pocitmi čestný. U druhého partnera je zasa potrebné, aby prejavoval porozumenie a vyjadroval uistenia o svojej láske. (Efezanom 5:28, 29) Obaja musia možno zmierňovať pocity žiarlivosti tak, že sa budú vyhýbať situáciám, ktoré dávajú podnety k jej vzniku. Kresťanský dozorca možno niekedy musí pomáhať svojej manželke pochopiť, že v určitej miere venuje náležitú pozornosť príslušníčkam opačného pohlavia preto, aby si spĺňal svoju zodpovednosť pastiera Božieho stáda. (Izaiáš 32:2) Samozrejme, starší by si mal dávať pozor, aby nikdy nedal nijaký oprávnený dôvod na žiarlivosť. Vyžaduje si to vyrovnanosť a tiež postarať sa o to, aby venoval čas posilňovaniu svojho manželského vzťahu. — 1. Timotejovi 3:5; 5:1, 2.
10. Ako môžu rodičia pomáhať svojim deťom vyrovnávať sa s pocitmi žiarlivosti?
10 Rodičia musia svojim deťom pomáhať pochopiť, čo je nesprávna žiarlivosť. Deti sa často zaplietajú do škriepok, ktoré sa menia na bitky. Hlavnou príčinou je často žiarlivosť. Keďže každé dieťa má svoje osobitné potreby, nemožno s deťmi zaobchádzať rovnako. Navyše, je potrebné, aby deti chápali, že každé z nich má iné silné a slabé stránky. Ak je jedno dieťa stále povzbudzované, aby si počínalo tak ako druhé, môže u jedného vzniknúť závisť a u druhého pýcha. Preto rodičia by mali viesť deti k tomu, aby svoj pokrok merali tak, že budú uvažovať o príkladoch z Božieho Slova, a nie navzájom súperiť. Biblia hovorí: „Nestaňme sa sebeckými tým, že by sme sa vzájomne popudzovali k súpereniu a vzájomne si závideli.“ Namiesto toho „nech [každý] dokáže, aké je jeho vlastné dielo, a potom bude mať príčinu jasať nad sebou, a nie v porovnaní s niekým iným“. (Galaťanom 5:26; 6:4) A čo je najdôležitejšie, kresťanskí rodičia musia pomáhať svojim deťom tým, že s nimi budú viesť pravidelné biblické štúdium, zameriavajúc pozornosť na dobré i zlé príklady obsiahnuté v Božom Slove. — 2. Timotejovi 3:15.
Príklady ovládnutia žiarlivosti
11. Ako bol Mojžiš vynikajúcim príkladom v ovládaní žiarlivosti?
11 Na rozdiel od vodcov tohto sveta, bažiacich po moci, „Mojžiš bol ďaleko najmiernejší zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu“. (4. Mojžišova 12:3) Keď sa vedenie nad Izraelitmi stalo pre Mojžiša priťažkým bremenom, aby ho mohol niesť sám, Jehova nechal pôsobiť svojho ducha na ďalších 70 Izraelitov a zmocnil ich, aby Mojžišovi pomáhali. Keď si dvaja z týchto mužov začali počínať ako proroci, Jozua mal pocit, že sa tým nenáležite odvádza pozornosť od Mojžišovho vodcovstva. Jozua chcel tých mužov zadržať, ale Mojžiš mu pokorne povedal: „Si azda kvôli mne žiarlivý? Nie, želám si, aby všetci z Jehovovho ľudu boli proroci, lebo by vložil na nich Jehova svojho ducha!“ (4. Mojžišova 11:29) Áno, Mojžiš bol šťastný, keď druhí dostávali výsady služby. Nechcel žiarlivo mať slávu pre seba.
12. Čo umožnilo Jonatánovi vyhnúť sa pocitom žiarlivosti?
12 Vynikajúci príklad toho, ako láska zdoláva prípadné nesprávne pocity žiarlivosti, poskytol Jonatán, syn izraelského kráľa Saula. Jonatán bol bezprostredným dedičom trónu svojho otca, ale Jehova si za nasledujúceho kráľa vyvolil Dávida, syna Izaiho. Mnohí by v Jonatánovej situácii na Dávida žiarlili a považovali by ho za svojho soka. Jonatánovi však jeho láska zabránila, aby ho niekedy ovládol taký cit. Keď sa Dávid dozvedel o Jonatánovej smrti, mohol povedať: „Som strápený nad tebou, môj brat Jonatán, bol si mi veľmi príjemný. Tvoja láska bola pre mňa podivuhodnejšia ako láska žien.“ — 2. Samuelova 1:26.
Najznamenitejšie príklady
13. Kto je najlepším príkladom vo veci žiarlivosti a prečo?
13 Jehova Boh je najznamenitejším príkladom toho, kto majstrovsky ovláda dokonca aj správnu žiarlivosť. Udržiava také city dokonale pod kontrolou. Každý mocný prejav božskej žiarlivosti je vždy v súlade s Božou láskou, spravodlivosťou a múdrosťou. — Izaiáš 42:13, 14.
14. Aký príklad dal Ježiš, na rozdiel od Satana?
14 Druhým vynikajúcim príkladom toho, kto majstrovsky ovláda pocity žiarlivosti, je Boží milovaný Syn, Ježiš Kristus. „Hoci bol v Božej podobe, neuvažoval o tom, aby niečo uchvátil, totiž aby bol rovný Bohu.“ (Filipanom 2:6) Aký je to ostrý kontrast v porovnaní s cestou, na ktorú sa vydal ctižiadostivý anjel, ktorý sa stal Satanom Diablom! Tak ako „babylonský kráľ“, Satan žiarlivo túžil ‚pripodobniť sa Najvyššiemu‘ tým, že zo seba urobil súperiaceho boha odporujúceho Jehovovi. (Izaiáš 14:4, 14; 2. Korinťanom 4:4) Satan sa dokonca snažil dosiahnuť, aby Ježiš ‚padol a preukázal mu akt uctievania‘. (Matúš 4:9) Ale Ježiša nemohlo nič odvrátiť od jeho pokornej cesty podriadenosti Jehovovej zvrchovanosti. Na rozdiel od Satana Ježiš sa „vzdal... sám seba, prijal podobu otroka a stal sa rovný ľuďom. Viac ako to: Keď sa nachádzal v stave ako človek, pokoril sa a stal sa poslušným až po smrť na mučeníckom kole.“ Ježiš potvrdil oprávnenosť vlády svojho Otca a úplne zavrhol Diablovu cestu pýchy a žiarlivosti. Pre Ježišovu vernosť „ho [Boh] povýšil... do nadradeného postavenia a láskavo mu dal meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno tých v nebi a tých na zemi a tých pod zemou a aby každý jazyk otvorene uznával, že Ježiš Kristus je Pánom na slávu Boha, Otca“. — Filipanom 2:7–11.
Ovládnuť svoju žiarlivosť
15. Prečo musíme dávať pozor na to, aby sme držali na uzde pocity žiarlivosti?
15 Na rozdiel od Boha a Krista kresťania sú nedokonalí. Keďže sú hriešni, niekedy možno niečo robia z hriešnej žiarlivosti. Preto namiesto toho, že by sme dovolili, aby nás žiarlivosť podnietila kritizovať spoluveriaceho pre nejaký malý nedostatok alebo pre domnelé zlo, je dôležité, aby sme rozjímali o týchto inšpirovaných slovách: „Nestaň sa príliš spravodlivým, ani sa neukazuj nadmieru múdrym. Prečo by si si mal spôsobiť spustošenie?“ — Kazateľ 7:16.
16. Aká výborná rada o žiarlivosti bola v minulosti daná v tomto časopise?
16 Strážna veža z 15. marca 1911 (angl.) v súvislosti so žiarlivosťou vystríhala: „I keď by sme mali byť veľmi horliví a veľmi žiarliví vo veci Pána, veľmi si musíme byť istí, že nejde o nejakú súkromnú záležitosť; a mali by sme zvažovať, či sme alebo nie sme všeteční. Okrem toho by sme mali zvažovať, či môže byť správne, aby sa tým starší zaoberali a či je alebo nie je našou povinnosťou ísť za staršími. Všetci by sme mali mať veľkú mieru žiarlivosti pre Pánovu vec a Pánovo dielo, ale mali by sme dávať veľký pozor na to, aby nebola horkého druhu... inými slovami, mali by sme si byť veľmi istí, že to nie je žiarlivosť na druhého, ale žiarlivosť v prospech druhého, v prospech jeho záujmov a jeho najlepšieho blaha.“ — 1. Petra 4:15.
17. Ako sa môžeme vyhýbať hriešnym skutkom žiarlivosti?
17 Ako sa môžeme ako kresťania vyhýbať pýche, žiarlivosti a závisti? Riešenie spočíva v tom, že dovolíme, aby v našom živote voľne prúdil Boží svätý duch. Napríklad, je potrebné, aby sme sa modlili o Božieho ducha a o pomoc pri prejavovaní jeho dobrého ovocia. (Lukáš 11:13) Potrebujeme chodiť na kresťanské zhromaždenia, ktoré sa začínajú modlitbou, a na ktorých spočíva Boží duch a Božie požehnanie. Okrem toho potrebujeme študovať Bibliu, ktorá bola inšpirovaná Bohom. (2. Timotejovi 3:16) A je tiež potrebné, aby sme sa zúčastňovali diela kázania o Kráľovstve, ktoré sa koná mocou Jehovovho svätého ducha. (Skutky 1:8) Pomoc spolukresťanom, ktorí sú zdrvení nejakým zlým zážitkom, je ďalší spôsob podriaďovania sa dobrému účinku Božieho ducha. (Izaiáš 57:15; 1. Jána 3:15–17) Keď si budeme horlivo spĺňať všetky tieto kresťanské záväzky, pomôže nám to chrániť sa pred hriešnymi skutkami žiarlivosti, pretože Božie Slovo hovorí: „Choďte stále duchom a nevykonáte nijakú telesnú žiadosť.“ — Galaťanom 5:16.
18. Prečo nebudeme musieť stále bojovať proti nesprávnym pocitom žiarlivosti?
18 Láska je uvedená ako prvá medzi ovocím Božieho svätého ducha. (Galaťanom 5:22, 23) Prejavovanie lásky nám teraz pomôže ovládať hriešne sklony. Ale ako to bude v budúcnosti? Milióny Jehovových služobníkov majú nádej na život v prichádzajúcom pozemskom raji, v ktorom sa budú môcť tešiť z toho, že budú pozdvihnutí k ľudskej dokonalosti. V tomto novom svete zvíťazí láska a nikto tam už nebude podliehať nesprávnym pocitom žiarlivosti, pretože „samo tvorstvo bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí“. — Rimanom 8:21.
Otázky na rozjímanie
◻ Aké znázornenie použil Pavol ako pomoc na prekonávanie žiarlivosti?
◻ Ako by žiarlivosť mohla rozvrátiť pokoj v zbore?
◻ Ako môžu rodičia školiť svoje deti v tom, ako sa vyrovnávať s pocitmi žiarlivosti?
◻ Ako sa môžeme vyhýbať hriešnym skutkom žiarlivosti?
[Obrázok na strane 16]
Nedovoľte, aby žiarlivosť rozvrátila pokoj v zbore
[Obrázok na strane 17]
Rodičia môžu školiť deti v tom, ako sa vyrovnávať s pocitmi žiarlivosti