Kvalita tvojej viery je teraz skúšaná

„Považujte to len za radosť, moji bratia, keď sa stretávate s rôznymi skúškami, lebo istotne viete, že tá vyskúšaná akosť vašej viery spôsobuje vytrvalosť.“ — JAKUB 1:2, 3.

 1. Prečo by kresťania mali očakávať skúšky svojej viery?

PRAVÍ kresťania netúžia po utrpení a nemajú žiadne potešenie v bolesti či ponížení. No pamätajú na vyššie uvedené slová, ktoré zapísal Ježišov nevlastný brat Jakub. Kristus svojim učeníkom jasne povedal, že môžu očakávať prenasledovanie a iné ťažkosti preto, že lipnú na Božích normách. (Matúš 10:34; 24:9–13; Ján 16:33) Napriek tomu takéto skúšky môžu viesť k radosti. Ako to?

 2. a) Ako môžu skúšky našej viery viesť k radosti? b) Ako môže vytrvalosť dokončiť svoje dielo v našom prípade?

² Hlavným dôvodom, prečo nachádzame radosť, keď sme podrobení skúškam viery, je to, že skúšky môžu priniesť dobré ovocie. Ako hovorí Jakub, statočné znášanie skúšok alebo ťažkostí „spôsobuje vytrvalosť“. Môžeme mať úžitok z rozvíjania si tejto cennej kresťanskej vlastnosti. Jakub napísal: „Nech vytrvalosť dokončí svoje dielo, aby ste boli úplní a zdraví v každom ohľade a aby vám nič nechýbalo.“ (Jakub 1:4) Vytrvalosť musí vykonať nejakú prácu, nejaké „dielo“. Jej úlohou je urobiť nás v každom ohľade úplnými, pomôcť nám, aby sme sa ako kresťania zdokonalili. Preto keď necháme skúšky prebiehať bez akýchkoľvek pokusov nebiblickými spôsobmi ich rýchlo ukončiť, naša viera bude vyskúšaná a vycibrená. Ak nám pri riešení určitých situácií alebo vo vzťahoch s inými ľuďmi chýba trpezlivosť, súcit, láskavosť či láska, vytrvalosť nás môže urobiť úplnejšími. Áno, postupnosť je taká: skúšky spôsobujú vytrvalosť, vytrvalosť zlepšuje kresťanské vlastnosti a tie sú dôvodom na radosť. — 1. Petra 4:14; 2. Petra 1:5–8.

 3. Prečo by sme nemali pred skúškami viery zo strachu cúvať?

³ Apoštol Peter tiež zdôraznil, prečo sa nemáme skúšok našej viery báť ani cúvať pred nimi. Napísal: „Z tohto sa veľmi radujete, hoci ste boli teraz na chvíľku, ak to musí byť, zarmútení rôznymi skúškami, aby vyskúšaná akosť vašej viery, omnoho hodnotnejšia ako zlato, ktoré sa pomíňa, hoci je skúšané ohňom, bola nájdená ako príčina na chválu a slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.“ (1. Petra 1:6, 7) Teraz sú tieto slová zvlášť povzbudzujúce, pretože „veľké súženie“ — čas chvály, slávy, cti a prežitia — je oveľa bližšie, ako si niektorí možno myslia, a oveľa bližšie než vtedy, keď sme sa stali veriacimi. — Matúš 24:21; Rimanom 13:11, 12.

 4. Ako sa jeden brat pozeral na skúšky, ktoré on i ostatní pomazaní kresťania prežívali?

⁴ V predchádzajúcom článku sme uvažovali o skúškach, s ktorými sa stretával pomazaný ostatok od roku 1914. Boli dôvodom na radosť? A. H. Macmillan to neskôr vyjadril takto: „Videl som veľa ťažkých skúšok, v ktorých sa ocitla organizácia, i skúšky viery tých, ktorí boli v nej. S pomocou Božieho ducha však prežila a ďalej prekvitala. Pochopil som, že je múdre trpezlivo čakať na Jehovu, kým vyjasní naše porozumenie biblických vecí, a nie rozčuľovať sa nad nejakou novou myšlienkou... Bez ohľadu na to, aké zmeny v pohľade na veci budeme musieť z času na čas urobiť, nezmení sa tým milostivé opatrenie výkupného ani Boží sľub večného života. Preto nebol dôvod, aby sme nechali našu vieru zoslabnúť pre nesplnené očakávania alebo zmeny v názoroch.“ — Strážna veža z 15. augusta 1966, strana 504, angl.

 5. a) V čom boli skúšky, ktoré podstúpil ostatok, užitočné? b) Prečo by nás teraz malo skúšanie zaujímať?

⁵ Pomazaní kresťania, ktorí vydržali obdobie skúšok v rokoch 1914 až 1919, boli oslobodení od vplyvu sveta, ktorý sa ich snažil ovládať, a od mnohých babylonských náboženských praktík. Ostatok postupoval ďalej ako očistený a vycibrený ľud, ktorý ochotne prinášal Bohu obete chvály a mal pritom istotu, že ako ľud je mu prijateľný. (Izaiáš 52:11; 2. Korinťanom 6:14–18) Súd sa začal od Božieho domu, ale neskončil sa v jednom presne stanovenom období. Skúšanie a preosievanie Božieho ľudu pokračuje. Skúšaná je aj viera tých, ktorí dúfajú, že prežijú približujúce sa „veľké súženie“ ako súčasť „veľkého zástupu“. (Zjavenie 7:9, 14) Toto skúšanie prebieha podobnými, ale aj inými spôsobmi ako v prípade pomazaného ostatku.

Ako môžeš byť skúšaný?

 6. Aké ťažké skúšky mnohí zažívali?

⁶ Mnohí kresťania premýšľajú o náročnej úlohe, ako obstáť v skúškach, ktoré prichádzajú vo forme priameho frontálneho útoku. Spomínajú si na túto správu: „[Židovskí vodcovia] predvolali apoštolov, zbičovali ich a nariadili im, aby prestali hovoriť v Ježišovom mene, a prepustili ich. A tak odišli zo Sanhedrinu radujúc sa, že boli uznaní za hodných byť zneuctení pre jeho meno.“ (Skutky 5:40, 41) A novodobá história Božieho ľudu zvlášť počas svetových vojen ukazuje, že mnohí Jehovovi svedkovia boli naozaj bití a zažívali z rúk prenasledovateľov i oveľa horšie zaobchádzanie.

 7. Do akej miery boli niektorí novodobí kresťania skúšaní v prejavovaní viery?

⁷ Pokiaľ ide o prenasledovanie kresťanov, svet nerobí nijaký rozdiel medzi pomazaným ostatkom a veľkým zástupom „iných oviec“. (Ján 10:16) V priebehu rokov boli členovia oboch skupín kruto skúšaní väznením a boli dokonca umučení pre svoju lásku k Bohu a pre vieru v neho. Bez ohľadu na to, akú majú nádej, obe skupiny potrebujú Božieho ducha. (Porovnaj Strážnu vežu z 15. júna 1996, strana 31.) V tridsiatych a štyridsiatych rokoch mnohí Jehovovi služobníci v nacistickom Nemecku, vrátane detí, prejavili mimoriadnu vieru a nemálo z nich bolo vyskúšaných až do krajnosti. V bližšej minulosti sa Jehovov ľud stretával so skúškami v podobe prenasledovania v krajinách, ako je Burundi, Eritrea, Etiópia, Malawi, Mozambik, Rwanda, Singapur a Zair. A takéto skúšky pokračujú.

 8. Ako ukazujú vyjadrenia jedného afrického brata, že k skúškam našej viery patrí viac než len zniesť prenasledovanie vo forme bitia?

⁸ Ako však už bolo spomenuté, naša viera je skúšaná aj menej nápadnými spôsobmi. Niektoré skúšky nie sú také priame a tak ľahko rozoznateľné. Uvažuj, ako by si zareagoval na takúto situáciu: Jeden brat v Angole, ktorý mal desať detí, patril do zboru, ktorý bol nejaký čas odrezaný od možnosti komunikovať so zodpovednými bratmi. Neskôr sa naskytla možnosť, aby bratia tento zbor navštívili. Opýtali sa ho, ako dokáže uživiť svoju rodinu. Nebolo preňho ľahké odpovedať a povedal len toľko, že situácia je ťažká. Mohol dať svojim deťom aspoň jedno jedlo denne? Odpovedal: „Nuž, horko-ťažko. Naučili sme sa vyjsť s tým, čo máme.“ Potom s hlasom plným presvedčenia povedal: „Ale nie je to práve to, čo očakávame v týchto posledných dňoch?“ Takáto viera je vo svete pozoruhodná, no nie je nezvyčajná medzi lojálnymi kresťanmi, ktorí plne dôverujú, že sľuby o Kráľovstve sa splnia.

 9. Ako sme skúšaní v súvislosti s 1. Korinťanom 11:3?

⁹ Veľký zástup je skúšaný aj v spojitosti s teokratickými postupmi. Celosvetový kresťanský zbor je riadený podľa Božích zásad a teokratických noriem. To predovšetkým znamená uznávať Ježiša ako Vodcu, ako toho, ktorý bol ustanovený za Hlavu zboru. (1. Korinťanom 11:3) Ochotnú podriadenosť jemu a jeho Otcovi prejavujeme svojou vierou v teokratické ustanovenia a rozhodnutia súvisiace s naším zjednoteným konaním Jehovovej vôle. Navyše v každom miestnom zbore sú vymenovaní muži, ktorí sa ujímajú vedenia. Sú to nedokonalí muži, ktorých chyby si azda hneď všimneme; no sme nabádaní, aby sme mali takýchto dozorcov v úcte a podriaďovali sa im. (Hebrejom 13:7, 17) Zisťuješ niekedy, že je to náročné? Je to naozaj pre teba skúška? Ak áno, máš z tejto skúšky viery úžitok?

10. Pred akými skúškami stojíme v súvislosti so zvestovateľskou službou?

¹⁰ Skúšaní sme aj v súvislosti s výsadou a požiadavkou pravidelnej účasti na zvestovateľskej službe. Aby sme prešli týmito skúškami, musíme si uvedomiť, že plná účasť na službe znamená viac než len minimálny alebo symbolický podiel na kázaní. Spomeň si, ako sa Ježiš pochvalne vyjadril o chudobnej vdove, ktorá dala všetko, čo mala. (Marek 12:41–44) Môžeme si položiť otázku: ‚Dávam podobne všetko, čo môžem, pokiaľ ide o moju zvestovateľskú službu?‘ Všetci máme byť svedkami Jehovu celý deň a máme byť pripravení nechať svietiť svoje svetlo pri každej príležitosti. — Matúš 5:16.

11. Ako môžu byť skúškou zmeny v porozumení alebo rada vo veci správania?

¹¹ Ďalšia skúška, ktorú azda zažívame, súvisí s mierou nášho ocenenia pre silnejúce svetlo vrhané na biblickú pravdu a pre rady poskytované triedou verného otroka. (Matúš 24:45) Niekedy si to vyžaduje úpravy v našom osobnom správaní, tak ako keď bolo objasnené, že tí, ktorí fajčia, musia s tým prestať, ak chcú zostať v zbore.a (2. Korinťanom 7:1) Alebo môže byť skúškou to, či upravíme svoj vkus, pokiaľ ide o hudbu alebo o niektoré iné formy zábavy, keď je to potrebné.b Spochybňujeme, či je poskytnutá rada múdra? Alebo dovolíme, aby Boží duch formoval naše myslenie a pomohol nám obliecť si novú kresťanskú osobnosť? — Efezanom 4:20–24; 5:3–5.

12. Čo je potrebné na posilňovanie viery, keď už je niekto pokrstený?

¹² V priebehu desaťročí počet členov veľkého zástupu stále rastie a títo členovia si po svojom krste ďalej posilňujú svoj vzťah k Jehovovi. K tomu patrí viac než len navštíviť kresťanský zjazd, prísť na niektoré zhromaždenia v sále Kráľovstva alebo príležitostne sa zúčastniť na zvestovateľskej službe. Na znázornenie: Človek môže byť fyzicky mimo Veľkého Babylona, svetovej ríše falošného náboženstva, ale naozaj ho opustil? Lipne ešte k veciam, ktoré odzrkadľujú ducha Veľkého Babylona — ducha, ktorý pohŕda Božími spravodlivými normami? Berie mravnosť a manželskú vernosť na ľahkú váhu? Zdôrazňuje osobné a hmotné záujmy viac než duchovné záujmy? Áno, zostáva nepoškvrnený od sveta? — Jakub 1:27.

Úžitok z vyskúšanej viery

13, 14. Čo niektorí urobili po tom, ako nastúpili na cestu pravého uctievania?

¹³ Ak sme naozaj utiekli z Veľkého Babylona a vyšli sme aj zo sveta, neobzerajme sa na veci za sebou. V súlade so zásadou v Lukášovi 9:62 by obzeranie sa dozadu mohlo pre hocikoho z nás znamenať, že stratíme možnosť byť poddanými Božieho Kráľovstva. Ježiš povedal: „Žiaden, kto položil ruku na pluh a obzerá sa naspäť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“

¹⁴ Ale niektorí, čo sa stali kresťanmi, sa neskôr nechali formovať týmto systémom vecí. Neodolávali duchu sveta. (2. Petra 2:20–22) Svetské rozptýlenia pohltili ich záujem a čas, a to im bránilo v pokroku. Namiesto toho, aby mali myseľ a srdce pevne upnuté na Božie Kráľovstvo a Božiu spravodlivosť a kládli tieto veci na prvé miesto v živote, odvrátili sa od týchto vecí a začali sledovať hmotárske ciele. Kým nebudú podnietení uznať, že ich viera je slabá a že majú vlažný postoj, a kým nezmenia svoj spôsob života tak, že budú hľadať božskú radu, sú v nebezpečenstve, že stratia svoj drahocenný vzťah s Jehovom a jeho organizáciou. — Zjavenie 3:15–19.

15. Čo je potrebné, aby sme zostali prijateľní Bohu?

¹⁵ To, či budeme nájdení ako schválení a či budeme zaradení medzi tých, ktorí prežijú rýchlo sa blížiace veľké súženie, závisí od toho, či sa zachováme čistí a ‚vyperieme si rúcha v Baránkovej krvi‘. (Zjavenie 7:9–14; 1. Korinťanom 6:11) Ak si nezachováme čisté, spravodlivé postavenie pred Bohom, naša svätá služba nebude prijateľná. Áno, každý z nás by si mal uvedomiť, že vyskúšaná akosť viery nám pomôže vytrvať a vyhnúť sa Božej nepriazni.

16. Ako sa môžu stať lži skúškou našej viery?

¹⁶ Spravodajské prostriedky i svetské vrchnosti občas označujú Boží ľud falošnými prívlastkami a nesprávne vysvetľujú naše kresťanské presvedčenie a spôsob života. To by nás nemalo prekvapovať, lebo Ježiš jasne ukazuje, že ,svet nás bude nenávidieť, lebo nie sme jeho časťou‘. (Ján 17:14) Dovolíme tým, ktorí sú zaslepení Satanom, aby nás zastrašili a skľúčili a aby v nás vyvolali pocit hanby za dobré posolstvo? Dovolíme, aby lži o pravde ovplyvnili našu pravidelnú účasť na zhromaždeniach a našu kazateľskú činnosť? Alebo zostaneme pevní a odvážni a ešte viac než kedykoľvek predtým rozhodnutí ďalej hlásať pravdu o Jehovovi a jeho Kráľovstve?

17. Aká istota nás môže podnecovať, aby sme naďalej prejavovali vieru?

¹⁷ Ako vidno zo splnených biblických proroctiev, dnes žijeme hlboko v čase konca. Naše očakávania nového sveta spravodlivosti sú založené na Biblii a určite sa stanú radostnou skutočnosťou. Kým príde ten deň, kiež všetci prejavujeme neotrasiteľnú vieru v Božie Slovo a dokazujeme svoju vieru tým, že nepoľavujeme v kázaní dobrého posolstva o Kráľovstve na celom svete. Spomeň si na tisíce nových učeníkov, ktorí sa dávajú každý týždeň pokrstiť. Či to nie je dostatočný dôvod na to, aby sme si uvedomili, že Jehova je trpezlivý v súvislosti s vykonaním svojho rozsudku, a to môže viesť k záchrane ešte mnohých ďalších ľudí? Vari nie sme šťastní, že Boh dovolil, aby činnosť kázania o Kráľovstve, ktorá zachraňuje životy, pokračovala? Nie sme radi, že milióny ľudí prijali pravdu a prejavujú vieru?

18. Aké je tvoje rozhodnutie, pokiaľ ide o službu Jehovovi?

¹⁸ Ako dlho bude súčasné skúšanie našej viery pokračovať, to nemôžeme povedať. Ale jedno je isté: Jehova má pevne stanovený deň účtovania s terajšími zlými nebesami a zemou. Zatiaľ buďme rozhodnutí napodobňovať vynikajúcu akosť vyskúšanej viery, akú prejavoval Zdokonaľovateľ našej viery, Ježiš. A nasledujme príklad starnúceho pomazaného ostatku i príklad ďalších medzi nami, ktorí odvážne slúžia.

19. Čo určite zvíťazí nad týmto svetom?

¹⁹ Mali by sme byť rozhodnutí bez prestania hlásať večné dobré posolstvo každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu v spolupráci s anjelom letiacim prostriedkom neba. Nech ľudia počujú anjelské vyhlásenie: „Bojte sa Boha a oslavujte ho, lebo prišla hodina jeho súdu.“ (Zjavenie 14:6, 7) Aký bude výsledok, pokiaľ ide o vyskúšanú akosť našej viery, keď bude tento Boží súd vynesený? Nebude to slávny triumf — vyslobodenie zo súčasného systému vecí do Božieho spravodlivého nového sveta? Keď vytrváme v skúškach svojej viery, budeme môcť povedať to, čo povedal apoštol Ján: „To je to víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom: naša viera.“ — 1. Jána 5:4.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Ako to, že skúšky našej viery môžu byť dôvodom na radosť?

◻ Aké skúšky našej viery nemusia byť ľahko rozoznateľné?

◻ Aký trvalý úžitok môžeme mať z toho, že budeme úspešne vytrvávať v skúškach svojej viery?

[Obrázky na strane 17]

A. H. Macmillan (vpredu vľavo) približne v čase, keď bol spolu s vedúcimi predstaviteľmi spoločnosti Watch Tower nespravodlivo uväznený

Bol delegátom na zjazde v Detroite (Michigan) v roku 1928

V posledných rokoch svojho života brat Macmillan stále prejavoval vieru

[Obrázok na strane 18]

Mnohí kresťania v Afrike, ako napríklad táto rodina, dokázali vyskúšanú kvalitu viery