„Svetlo prišlo do sveta“
„Toto je podklad pre súd, že svetlo prišlo do sveta, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo.“ — JÁN 3:19.
1. Prečo by sa mal každý zaujímať o Boží súd?
VÄČŠINU ľudí dnes Boží súd veľmi neznepokojuje. Niektorí považujú za zaručené, že Boh ich posúdi priaznivo, ak budú chodiť pravidelne do kostola a nerobiť nič zlé svojim blížnym. Náuky náboženstiev kresťanstva o pekelnom ohni a očistci znevážili u mnohých celú predstavu o božskom súde. Ale všeobecná apatia ani lži kresťanstva nemôžu nič zmeniť na skutočnosti, že každého človeka bude nakoniec súdiť Boh. (Rimanom 14:12; 2. Timotejovi 4:1; Zjavenie 20:13) A od tohto súdu bude závisieť veľa. Tí, ktorí budú posúdení priaznivo, dostanú Boží dar večného života, zatiaľ čo tí, ktorí budú posúdení nepriaznivo, dostanú plnú mzdu hriechu: smrť. — Rimanom 6:23.
2. Čo je podkladom pre Boží súd?
2 Preto sa úprimní kresťania zaujímajú o Boží súd a vrúcne túžia, aby sa Bohu páčili. Ako to môžu robiť? V Jánovi 3:19 nám Ježiš dáva k tomu kľúč. Hovorí: „Toto je podklad pre súd, že svetlo prišlo do sveta, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ Áno, Boží súd bude založený na tom, či viacej milujeme svetlo ako tmu.
„Boh je svetlo“
3. Čo je tma a čo je svetlo?
3 V duchovnom zmysle tma súvisí s nevedomosťou a beznádejou, ktoré jestvujú v Satanovej ríši — hoci Satan častokrát predstiera, že je „anjelom svetla“. (2. Korinťanom 4:4; 11:14; Efezanom 6:12) Na druhej strane svetlo súvisí s porozumením a osvietením, ktoré prichádzajú od Boha Jehovu. Pavol hovoril o svetle, keď napísal: „Lebo je to Boh, ktorý povedal: ‚Nech zažiari svetlo z tmy‘, a zažiaril na naše srdcia, aby ich osvietil slávnym poznaním Boha Kristovou tvárou.“ (2. Korinťanom 4:6) Duchovné svetlo je tak úzko stotožnené s Bohom Jehovom, že apoštol Ján napísal: „Boh je svetlo.“ — 1. Jána 1:5; Zjavenie 22:5.
4. a) Čo urobil Jehova, aby bolo svetlo dostupné? b) Akým spôsobom môžeme prejaviť lásku k svetlu?
4 Jehova urobil svetlo dostupným prostredníctvom svojho slova, ktoré je dnes voľne k dispozícii v písanej forme vo Svätej biblii. (Žalm 119:105; 2. Petra 1:19) Žalmista preto skutočne vyjadroval svoju lásku k svetlu, keď napísal: „Ako ja milujem tvoj zákon! Celý deň sa ním zaoberám. Moja duša dodržiavala tvoje pripomienky a nadmieru ich milujem.“ (Žalm 119:97, 167) Miluješ svetlo tak, ako ho zjavne miloval žalmista? Čítaš pravidelne Božie slovo, rozjímaš o ňom a usiluješ sa uplatňovať to, čo hovorí? (Žalm 1:1–3) Ak áno, potom sa usiluješ o to, aby si dostal priaznivý rozsudok od Jehovu.
„Som svetlom sveta“
5. Na koho sa sústreďuje božské svetlo?
5 Životodarné svetlo od Jehovu sa sústreďuje na osobu Ježiša Krista. V úvode Jánovho evanjelia čítame: „Pomocou neho [Ježiša] bol život, a život bol svetlom ľudí. A svetlo svieti v tme, ale tma ho nepremohla.“ (Ján 1:4, 5) Naozaj, Ježiš má také úzke spojenie so svetlom, že je nazvaný ako „pravé svetlo, ktoré svieti človeku každého druhu“. (Ján 1:9) Sám Ježiš povedal: „Kým som na svete, som svetlom sveta.“ — Ján 9:5.
6. Čo musí človek robiť, aby získal priaznivý rozsudok, ktorý vedie k večnému životu?
6 Preto tí, ktorí milujú svetlo, milujú Ježiša a majú v neho vieru. Je nemožné získať priaznivý rozsudok bez Ježiša. Áno, iba vtedy, keď k nemu vzhliadame ako k Božiemu ustanovenému prostriedku na záchranu, môžeme získať priaznivý rozsudok. Ježiš povedal: „Kto prejavuje vieru v Syna, má večný život; kto neposlúcha Syna, neuvidí život, ale Boží hnev zostáva na ňom.“ (Ján 3:36) Čo teda znamená prejavovať vieru v Ježiša?
7. Veriť v Ježiša znamená veriť aj v niekoho iného. V koho?
7 V prvom rade, ako sám Ježiš povedal: „Kto uverí vo mňa, neuverí len vo mňa, ale aj v toho, ktorý ma poslal; a ten, kto mňa vidí, vidí aj toho, ktorý ma poslal. Prišiel som do sveta ako svetlo, aby nikto, kto vo mňa uverí, nezostal v tme.“ (Ján 12:44–46) Tí, ktorí milujú Ježiša a prejavujú vieru v neho, musia mať tiež hlbokú lásku k Ježišovmu Bohu a Otcovi, Jehovovi, a vieru v neho. (Matúš 22:37; Ján 20:17) Všetci, ktorí používajú Ježišovo meno pri svojom uctievaní, ale nevzdávajú väčšiu česť Jehovovi, neprejavujú pravú lásku k svetlu. — Žalm 22:27; 22:28, RP; Rimanom 14:7, 8; Filipanom 2:10, 11.
Boží „Hlavný Sprostredkovateľ“
8. Ako sa božské svetlo sústreďovalo na Ježiša už pred jeho ľudským narodením?
8 Prejavovať vieru v Ježiša znamená tiež plne prijať jeho úlohu v Jehovových zámeroch. Dôležitosť tejto úlohy bola vyzdvihnutá, keď anjel povedal Jánovi: „Vydávanie svedectva o Ježišovi je to, čo inšpiruje k prorokovaniu.“ (Zjavenie 19:10; Skutky 10:43; 2. Korinťanom 1:20) Už od prvého proroctva v Edene sa všetky božsky inšpirované proroctvá týkali v konečnom dôsledku Ježiša a jeho miesta pri dovŕšení Božích zámerov. Podobne povedal Pavol galatským kresťanom, že zmluva zákona bola „vychovávateľom vedúcim ku Kristovi“. (Galaťanom 3:24) Táto staroveká zmluva zákona bola vytvorená so zámerom pripraviť národ na príchod Ježiša ako Mesiáša. A tak sa svetlo od Jehovu sústreďovalo na Ježiša už pred jeho ľudským narodením.
9. Čo ešte od roku 33 n. l. znamená milovať svetlo?
9 V roku 29 n. l. sa Ježiš dal pokrstiť a bol pomazaný svätým duchom. Tak sa stal sľúbeným Mesiášom. V roku 33 n. l. zomrel ako dokonalý človek, bol vzkriesený, vystúpil do neba a tam predložil hodnotu svojho života za naše hriechy. (Hebrejom 9:11–14, 24) Tento sled udalostí vyznačil obrat v Božom zaobchádzaní s ľuďmi. Ježiš bol teraz „Hlavný Sprostredkovateľ života“, ‚Hlavný Sprostredkovateľ záchrany‘, „Hlavný Sprostredkovateľ a Zdokonaľovateľ našej viery“. (Skutky 3:15; Hebrejom 2:10; 12:2; Rimanom 3:23, 24) Od roku 33 n. l. tí, ktorí milujú svetlo, rozpoznali a uznali, že okrem Ježiša „v nikom inom niet záchrany, lebo niet pod nebom nijakého iného mena daného ľuďom, v ktorom máme byť zachránení“. — Skutky 4:12.
10. Prečo je také dôležité počúvať Ježišove slová a poslúchať ich?
10 Prejavovať vieru v Ježiša znamená tiež uznať ho ako „Slovo“ a „Obdivuhodného radcu“. (Ján 1:1; Izaiáš 9:6) Čo Ježiš hovorí, to vždy zjavuje Božiu pravdu. (Ján 8:28; Zjavenie 1:1, 2) Počúvať ho je záležitosťou života a smrti. Ježiš povedal Židom za jeho dní: „Kto počuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“ (Ján 5:24) V prvom storočí n. l. boli tí, ktorí konali podľa Ježišových slov, vyslobodení z tmy Satanovho sveta a akoby ožili. Boli vyhlásení za spravodlivých s vyhliadkou byť s ním spoludedičmi v jeho nebeskom kráľovstve. (Efezanom 1:1; 2:1, 4–7) Poslúchanie Ježišových slov dnes otvára cestu pre mnohých k vyhláseniu za spravodlivých s vyhliadkou na prežitie Armagedonu a získanie dokonalého ľudského života v novom svete. — Zjavenie 21:1–4; porovnaj Jakuba 2:21, 25.
„Hlava nad všetkým“
11. Akú veľkú právomoc dostal Ježiš v roku 33 n. l.?
11 Po svojom vzkriesení Ježiš odhalil svojim nasledovníkom inú stránku toho svetla. Povedal: „Dostal som všetku moc v nebi a na zemi.“ (Matúš 28:18) Ježiš bol takto pozdvihnutý do všetko prevyšujúceho postavenia v Jehovovej univerzálnej organizácii. Pavol uvádza ďalšie podrobnosti, keď hovorí: „[Boh] vzkriesil [Ježiša] z mŕtvych a posadil po svojej pravici v nebeských miestach, vysoko nad každú vládu a vrchnosť a moc a panstvo a každé meno, ktoré sa menuje nielen v tomto systéme vecí, ale i v budúcom. Všetko tiež podriadil pod jeho nohy a urobil ho hlavou nad všetkým v zbore, ktorý je jeho telom.“ (Efezanom 1:20–23; Filipanom 2:9–11) Milovať svetlo od roku 33 n. l. znamená aj uznávať toto Ježišovo vysoké postavenie.
12. Čo ochotne uznali pomazaní kresťania hneď od začiatku a ako to prejavili v praktickom ohľade?
12 Nakoniec bude musieť celé ľudstvo uznať Ježišovu právomoc. (Matúš 24:30; Zjavenie 1:7) Avšak tí, ktorí milujú svetlo, ju ochotne uznávajú už od začiatku. Pomazaní členovia kresťanského zboru prijímajú Ježiša ako „hlavu tela, zboru“. (Kolosanom 1:18; Efezanom 5:23) Keď sa stanú časťou tohto tela, sú ‚oslobodení z moci tmy a prenesení do kráľovstva Syna Božej lásky‘. (Kolosanom 1:13) Preto sa úprimne riadia podľa Ježišovho vedenia v každom životnom ohľade a v našej dobe to tak isto naučili aj „iné ovce“. (Ján 10:16) Uznanie Ježišovho postavenia hlavy je kľúčovou požiadavkou pre dosiahnutie priaznivého rozsudku.
13. Kedy začal Ježiš prejavovať kráľovskú moc a čo nasledovalo tu na zemi?
13 Pri svojom vystúpení do neba v roku 33 n. l. Ježiš nezačal hneď prejavovať svoju právomoc v plnom rozsahu. Hoci bol Hlavou kresťanského zboru, očakával vhodný čas na prejavenie plnej právomoci nad ľudstvom vo všeobecnosti. (Žalm 110:1; Skutky 2:33–35) Tento čas prišiel v roku 1914, keď bol Ježiš dosadený na trón ako Kráľ Božieho kráľovstva a začali sa „posledné dni“ tohto sveta. (2. Timotejovi 3:1) Zhromažďovanie pomazaného ostatku postupovalo od roku 1919 k svojmu dovŕšeniu. Zvlášť od roku 1935 rozdeľuje Ježiš ľudstvo na „ovce“, ktoré zdedia ‚kráľovstvo pripravené pre ne‘ a na „capov“, ktorí „odídu do večného odrezania“. — Matúš 25:31–34, 41, 46.
14. Ako dali členovia veľkého zástupu najavo lásku k svetlu a čo to bude pre nich znamenať?
14 Našťastie, ukázalo sa, že oviec je v týchto posledných dňoch veľký počet. Na svetovej scéne sa objavil z nich pozostávajúci veľký zástup, ktorého počet ide do miliónov, „zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“. Tak ako ich druhovia, pomazaní, i títo ľudia podobní ovciam milujú svetlo. „Vyprali si rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi“ a volajú silným hlasom: „Za záchranu vďačíme svojmu Bohu sediacemu na tróne a Baránkovi.“ Kvôli tomu veľký zástup ako skupina dostane priaznivý rozsudok. Jeho členovia „vychádzajú z veľkého súženia“ a prežívajú zničenie tých, ktorí milujú tmu, v Armagedone. — Zjavenie 7:9, 10, 14.
„Deti svetla“
15. Ako ukazuje naše konanie, že sa podriaďujeme Kráľovi Ježišovi Kristovi?
15 Ako sa však tí, ktorí milujú svetlo, či už sú pomazaní alebo iné ovce, podriaďujú v praktickom ohľade Ježišovi ako tomu, koho Boh dosadil na trón za Kráľa a úradujúceho Sudcu? Jeden zo spôsobov je ten, že sa usilujú byť takými ľuďmi, ktorých Ježiš schvaľuje. Ježiš, kým bol na zemi, prejavil ocenenie pre také vlastnosti ako úprimnosť, horlivosť a nadšenie pre pravdu. On sám bol príkladom týchto vlastností. (Marek 12:28–34, 41–44; Lukáš 10:17, 21) Ak túžime po priaznivom rozsudku, musíme rozvíjať takéto vlastnosti.
16. Prečo je životne dôležité odložiť skutky patriace tme?
16 To zvlášť platí odvtedy, ako tma Satanovho sveta hustne, pretože sa približuje koniec. (Zjavenie 16:10) Preto sú veľmi vhodné Pavlove slová napísané Rimanom: „Noc veľmi pokročila. Deň sa priblížil. Teda zoblečme skutky, ktoré patria tme, a oblečme si zbrane svetla. Choďme slušne ako vo dne, nie v hýrení a pijatikách, nie v nedovolených stykoch a vo voľnom správaní, nie v sporoch a žiarlivosti.“ (Rimanom 13:12, 13) Zatiaľ čo večný život je darom od Boha, pravosť našej viery a našu lásku k svetlu dokážu naše skutky. (Jakub 2:26) Preto rozsudok, ktorý dostaneme, bude do značnej miery závisieť od rozsahu, v akom konáme znamenité skutky a vyhýbame sa zlým skutkom.
17. Čo to znamená ‚obliecť si Pána Ježiša Krista‘?
17 Po napísaní svojej rady v liste Rimanom 13:12, 13 apoštol Pavol končí slovami: „Oblečte si Pána Ježiša Krista a neplánujte vopred telesné žiadosti.“ (Rimanom 13:14) Čo to znamená ‚obliecť si Pána Ježiša Krista‘? Znamená to, že kresťania majú verne nasledovať Ježiša, akoby sa obliecť jeho príkladom a povahovými sklonmi, usilovať sa byť ako Kristus. „Veď na to ste boli povolaní,“ povedal Peter, „lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste verne nasledovali jeho šľapaje.“ — 1. Petra 2:21.
18. Aké radikálne zmeny môžu byť potrebné, ak chceme dostať priaznivý rozsudok?
18 To často zahŕňa radikálne zmeny v živote kresťana. „Kedysi ste boli tmou,“ povedal Pavol, „ale teraz ste svetlom v spojitosti s Pánom. Choďte ďalej ako deti svetla, lebo ovocie svetla pozostáva z každého druhu dobra, spravodlivosti a pravdy.“ (Efezanom 5:8, 9) Všetci, ktorí konajú skutky tmy, nemilujú svetlo a nedostanú priaznivý rozsudok, pokiaľ neurobia zmenu.
„Vy ste svetlom sveta“
19. Akými rôznymi spôsobmi môže kresťan odrážať svetlo?
19 Nakoniec, milovať svetlo znamená odrážať svetlo, aby ho iní mohli vidieť a byť k nemu pritiahnutí. „Vy ste svetlom sveta,“ povedal Ježiš. A dodal: „Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše znamenité skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Matúš 5:14, 16) Znamenité skutky kresťana zahŕňajú prejavovanie každého druhu dobra, spravodlivosti a pravdy, pretože takéto znamenité správanie poskytuje mocné svedectvo o pravde. (Galaťanom 6:10; 1. Petra 3:1) Patrí sem najmä rozprávanie o pravde druhým. Dnes to znamená podieľať sa na celosvetovom diele zvestovania ‚tohto dobrého posolstva o kráľovstve... po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom‘. Znamená to tiež trpezlivo navštevovať záujemcov, študovať s nimi Bibliu a pomáhať im, aby aj oni konali skutky, ktoré patria k svetlu. — Matúš 24:14; 28:19, 20.
20. a) Ako jasne svieti svetlo dnes? b) Z akých bohatých požehnaní sa tešia tí, ktorí pozitívne reagujú na svetlo?
20 V našich dňoch, vďaka horlivej zvestovateľskej činnosti verných kresťanov, počuť dobré posolstvo vo viac ako 200 krajinách a svetlo svieti tak ako nikdy predtým. Ježiš povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, určite nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ (Ján 8:12) Aká je to radosť podieľať sa na spĺňaní tohto sľubu! Naše životy sú teraz omnoho bohatšie, pretože už nechradneme v tme Satanovho sveta. A naše vyhliadky sú skutočne nádherné, zatiaľ čo sa tešíme na priaznivý rozsudok od Jehovovho ustanoveného Sudcu. (2. Timotejovi 4:8) Aká by to bola tragédia, keď sme už raz prišli k svetlu, a nechali by sme sa odvliecť späť do tmy a dostali nepriaznivý rozsudok! V nasledujúcom článku budeme hovoriť o tom, ako môžeme zostať pevní vo viere.
Vieš vysvetliť?
◻ Čo je podkladom pre Boží súd?
◻ Akú ústrednú úlohu hrá Ježiš vzhľadom na Božie zámery?
◻ Ako dávame najavo, že sa podriaďujeme Ježišovi ako tomu, koho Jehova dosadil na trón za Kráľa?
◻ Ako môžeme dokázať, že sme „deti svetla“?
◻ Akým spôsobom svieti svetlo v tme tohto sveta tak ako nikdy predtým?
[Obrázok na strane 10]
Nakoniec bude musieť celé ľudstvo uznať Ježišovu právomoc
[Obrázok na strane 12]
Lásku k svetlu prejavujeme, keď ho odrážame pre iných