Ježiš — Panovník, „ktorého pôvod je od skorých čias“

KEĎ očakávaš príchod príbuzného, ktorého si dlho nevidel, tvoje vzrušenie sa stupňuje. Konečne sa stretnete a vrúcne ho privítaš. Pozorne počúvaš, keď ti rozpráva, prečo ho jeho otec poslal k tebe na návštevu. Potom sa rýchlo priblíži čas jeho návratu domov. Smutne sa s ním lúčiš. Pocit straty po jeho odchode sa zmenší, keď dostaneš správu o tom, že sa bezpečne dostal domov.

Neskôr, keď si prezeráš nejakú starú korešpondenciu, všimneš si listy, ktoré sa stručne zmieňujú o pozoruhodných činoch tvojho príbuzného, vykonaných dávno predtým, než sa vydal na cestu k tebe. To, čo tieto listy hovoria, ti poskytne zaujímavý hlbší pohľad do jeho minulosti a zvýši tvoje ocenenie pre jeho návštevu, ako aj pre jeho prácu v súčasnosti.

„Od skorých čias“

Medzi starými dokumentmi, ktoré boli dostupné Židom prvého storočia, boli spisy Božieho proroka Micheáša, zaznamenané približne sedemsto rokov predtým. Tieto spisy presne označovali miesto narodenia Mesiáša. „Ty, ó, Betlehem, Efrata, si príliš maličký, aby si sa dostal medzi judské tisíce, z teba mi vyjde ten, ktorý sa má stať panovníkom v Izraeli, ktorého pôvod je od skorých čias, odo dní neurčitého času.“ (Micheáš 5:2) V súlade s týmito slovami sa Ježiš narodil v judskej dedine Betlehem v roku, ktorý sa teraz označuje ako rok 2 pred n. l. Ale ako mohol byť jeho pôvod „od skorých čias“?

Ježiš mal predľudskú existenciu. Apoštol Pavol vo svojom liste kresťanom v Kolosách opísal Ježiša ako ‚obraz neviditeľného Boha, prvorodeného celého stvorenia‘. — Kolosanom 1:15.

Jehova, Zdroj múdrosti, stvoril svojho prvého Syna ako svoj ‚najskorší čin‘, keď použijeme inšpirované vyjadrenie zaznamenané kráľom Šalamúnom v knihe Prísloví. Po pobyte na zemi a po návrate do neba Ježiš dosvedčil, že je naozaj „začiatok Božieho stvorenia“. Ako zosobnená múdrosť predľudský Ježiš vyhlásil: „Keď [Jehova] pripravoval nebesia, bola som tu.“ — Príslovia 8:22, 23, 27; Zjavenie 3:14.

Boží Syn mal od začiatku jedinečné poverenie — byť „majstrom v diele“ po boku svojho Otca. Akú radosť to spôsobilo Jehovovi! „Stala som sa tým, čo mal [Jehova] zvlášť rád deň čo deň,“ poznamenávajú Príslovia 8:30 a dodávajú: „Celý čas som sa pred ním radovala.“

Neskôr Jehova pozval svojho prvorodeného Syna, aby sa podieľal na stvorení ľudstva. „Urobme človeka na svoj obraz,“ vyhlásil, „podľa svojej podoby.“ (1. Mojžišova 1:26) Tým sa rozvinula ďalšia nežná náklonnosť. „Veci, ktoré som mala rada,“ vysvetľuje predľudský Ježiš, „boli u ľudských synov.“ (Príslovia 8:31) Apoštol Ján na začiatku svojho evanjelia uznal Ježišovu predľudskú úlohu pri stvorení: „Všetko začalo jestvovať prostredníctvom neho a bez neho nezačalo jestvovať nič.“ — Ján 1:3.

Jehovov hovorca

Jánove slová upozorňujú na ďalšiu výsadu, z ktorej sa tešil Boží Syn, totiž že bol hovorcom. Od začiatku slúžil ako Slovo. Teda keď Jehova hovoril s Adamom, a neskôr keď oslovil Adama aj Evu, hovoril pravdepodobne prostredníctvom tohto Slova. A kto by mohol byť spôsobilejší odovzdávať Božie poučenie na úžitok ľudstva než ten, kto má k nim nežnú náklonnosť? — Ján 1:1, 2.

Aké bolestivé to muselo byť pre Slovo, vidieť Evu a potom aj Adama neuposlúchnuť svojho Stvoriteľa! A ako musel túžiť po tom, aby odstránil škodlivé následky, ktoré ich neposlušnosť priniesla ich potomstvu! (1. Mojžišova 2:15–17; 3:6, 8; Rimanom 5:12) Keď sa Jehova obrátil na Satana, ktorý podnietil Evu k vzbure, vyhlásil: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno.“ (1. Mojžišova 3:15) Keďže „Slovo“ bol svedkom toho, čo sa stalo v Edene, uvedomoval si, že ako prvotná časť „semena“ ženy sa stane terčom zlomyseľnej nenávisti. Vedel, že Satan je vrah. — Ján 8:44.

Keď neskôr Satan spochybňoval rýdzosť verného Jóba, „Slovo“ bol určite rozhorčený ohováračskými obvineniami namierenými proti jeho Otcovi. (Jób 1:6–10; 2:1–4) Skutočne, v úlohe archanjela je „Slovo“ známy ako Michael, čo je meno, ktoré znamená „Kto je ako Boh?“ a naznačuje, že sa zastáva Jehovu pred všetkými, ktorí sa usilujú prisvojiť si Božiu zvrchovanosť. — Daniel 12:1; Zjavenie 12:7–10.

Ako sa odvíjala história Izraela, „Slovo“ pozoroval Satanove snahy odvrátiť ľudí od čistého uctievania. Po hromadnom odchode Izraela z Egypta Boh prostredníctvom Mojžiša Izraelitom povedal: „Hľa, posielam pred tebou anjela, aby ťa opatroval na ceste a priviedol ťa na miesto, ktoré som pripravil. Dávaj na seba kvôli nemu pozor a poslúchaj jeho hlas. Nesprávaj sa voči nemu spurne, lebo neodpustí váš priestupok, lebo moje meno je v ňom.“ (2. Mojžišova 23:20, 21) Kto bol tento anjel? Pravdepodobne predľudský Ježiš.

Verná podriadenosť

Mojžiš zomrel v roku 1473 pred n. l. a jeho telo bolo pochované „v údolí v moábskej krajine pred Bet-peorom“. (5. Mojžišova 34:5, 6) Podľa všetkého Satan chcel použiť mŕtve telo Mojžiša, azda na podporu modlárstva. Michael sa proti tomu postavil, ale poslušne sa podrobil autorite svojho Otca, Jehovu. ‚Neodvažujúc sa nad Satanom vyniesť súd utŕhačnými výrazmi,‘ Michael Satanovi dôrazne povedal: „Nech ťa Jehova pokára.“ — Júda 9.

Potom Izrael začal dobývať Zasľúbenú krajinu Kanaan. Blízko mesta Jericho Jozua dostal opätovné uistenie o tom, že Slovo má naďalej dohľad nad národom. Stretol tam muža s vytaseným mečom. Jozua vykročil k cudzincovi a spýtal sa: „Si za nás, alebo za našich odporcov?“ Predstav si Jozuovo prekvapenie, keď cudzinec odhalil svoju totožnosť, povediac: „Nie, ale ja som prišiel teraz ako knieža Jehovovho vojska.“ Nečudo, že Jozua padol na tvár pred týmto vysokopostaveným zástupcom Jehovu, nepochybne predľudským Ježišom, ktorý sa neskôr mal stať „Vodcom Mesiášom“. — Jozua 5:13–15; Daniel 9:25.

K ďalšej konfrontácii so Satanom došlo za dní Božieho proroka Daniela. Pri tejto príležitosti Michael podporil iného anjela, keď mu démonské knieža Perzie tri týždne „kládlo odpor“. Ten anjel povedal: „Hľa, prišiel mi na pomoc Michael, jedno z najpoprednejších kniežat, a ja, ja som tam zostal pri perzských kráľoch.“ — Daniel 10:13, 21.

Predľudská a ľudská sláva

V roku 778 pred n. l., keď zomrel judský kráľ Uzzijah, videl Boží prorok Izaiáš videnie Jehovu na jeho vznešenom tróne. „Koho pošlem a kto nám pôjde?“ spýtal sa Jehova. Izaiáš sa dobrovoľne ponúkol, ale Jehova ho upozornil na to, že jeho súkmeňovci Izraeliti nebudú reagovať na jeho vyhlásenia. Apoštol Ján prirovnal neveriacich Židov prvého storočia k ľuďom Izaiášových dní a poznamenal: „Izaiáš to povedal, lebo videl jeho slávu.“ Čiu slávu? Slávu Jehovu a predľudského Ježiša po jeho boku na nebeských nádvoriach. — Izaiáš 6:1, 8–10; Ján 12:37–41.

O niekoľko storočí neskôr dostal Ježiš dovtedy najvýznamnejšie poverenie. Jehova preniesol životnú silu svojho milovaného Syna z nebies do lona Márie. O deväť mesiacov porodila chlapčeka, Ježiša. (Lukáš 2:1–7, 21) Apoštol Pavol to vyjadril takto: „Keď prišla plná hranica času, Boh poslal svojho Syna, ktorý bol zo ženy.“ (Galaťanom 4:4) Podobne apoštol Ján potvrdil: „Slovo sa stalo telom a bývalo medzi nami a videli sme jeho slávu, slávu, aká patrí jednosplodenému synovi od otca; a bol plný nezaslúženej láskavosti a pravdy.“ — Ján 1:14.

Objavuje sa Mesiáš

Mladý Ježiš si prinajmenšom od svojich dvanástich rokov začal uvedomovať, že musí vykonať veľa práce v diele svojho nebeského Otca. (Lukáš 2:48, 49) Asi o 18 rokov neskôr prišiel Ježiš k Jánovi Krstiteľovi k rieke Jordán a bol pokrstený. Keď sa Ježiš modlil, otvorili sa nebesia a zostúpil naňho svätý duch. Predstav si tú záplavu spomienok, ktoré sa mu vynorili, keď si spomenul na nespočítateľné tisícročia, počas ktorých slúžil po boku svojho Otca ako majster v diele, hovorca, knieža Božieho vojska a ako archanjel Michael. Potom prišlo vzrušenie z toho, že počul hlas svojho Otca, ako hovorí Jánovi Krstiteľovi: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ — Matúš 3:16, 17; Lukáš 3:21, 22.

Ján Krstiteľ určite nepochyboval o Ježišovej predľudskej existencii. Keď Ježiš prišiel k Jánovi, Ján vyhlásil: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta!“ A dodal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý ma predišiel, lebo jestvoval predo mnou.“ (Ján 1:15, 29, 30) Aj apoštol Ján vedel o Ježišovej predošlej existencii. „Kto prichádza zhora, je nad všetkými ostatnými,“ napísal. „Kto prichádza z neba, je nad všetkými ostatnými. Čo videl a čo počul, o tom svedčí.“ — Ján 3:31, 32.

Okolo roku 61 n. l. nabádal apoštol Pavol hebrejských kresťanov, aby si cenili dôležitosť Mesiášovho príchodu na zem a jeho pôsobenie ako veľkňaza. Pavol upriamil pozornosť na Ježišovu úlohu hovorcu, keď napísal: „Boh... [nám] hovoril... na konci týchto dní prostredníctvom Syna... prostredníctvom ktorého urobil systémy vecí.“ Či už sa tu Pavol zmieňuje o Ježišovej úlohe „majstra v diele“ pri stvorení, alebo o jeho úlohe v Božích postupných opatreniach na zmierenie ľudstva, pridáva tu svoje svedectvo o Ježišovej predľudskej existencii. — Hebrejom 1:1–6; 2:9.

Lojálnosť „od skorých čias“

Kresťanov prvého storočia z Filipi Pavol nabádal slovami: „Zachovajte si také zmýšľanie, aké mal aj Kristus Ježiš, ktorý, hoci bol v Božej podobe, neuvažoval o tom, aby niečo uchvátil, totiž aby bol rovný Bohu. Nie, ale vzdal sa sám seba, prijal podobu otroka a stal sa rovný ľuďom. Viac ako to: Keď sa nachádzal v stave ako človek, pokoril sa a stal sa poslušným až po smrť na mučeníckom kole.“ (Filipanom 2:5–8) Jehova láskyplne reagoval na Ježišov lojálny spôsob života tým, že ho vzkriesil a potom ho prijal späť domov, do neba. Aký skvelý príklad rýdzosti počas vekov nám Ježiš zanechal! — 1. Petra 2:21.

Akí sme vďační za letmý pohľad na Ježišovu predľudskú existenciu, ktorý nám Biblia poskytuje! Iste to posilňuje naše odhodlanie napodobňovať jeho príklad lojálnej služby, najmä teraz, keď vládne ako Kráľ Božieho mesiášskeho Kráľovstva. Zdravme „Knieža pokoja“, Krista Ježiša, nášho Vládcu a Panovníka, „ktorého pôvod je od skorých čias“! — Izaiáš 9:6; Micheáš 5:2.

[Rámček na strane 24]

Svedectvo o predľudskej existencii

Ježišove vlastné slová hojne dosvedčujú jeho predľudskú existenciu:

◻ „Nikto nevystúpil do neba, iba ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka.“ — Ján 3:13.

◻ „Mojžiš vám nedal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. To je ten Boží chlieb, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život... Nezostúpil [som] z neba konať svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ — Ján 6:32, 33, 38.

◻ „Toto je chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby mohol z neho jesť ktokoľvek a nezomrel. Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky.“ — Ján 6:50, 51.

◻ „Čo teda, keby ste zbadali Syna človeka, ako vystupuje tam, kde bol predtým?“ — Ján 6:62.

◻ „Moje svedectvo je pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem... Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta.“ — Ján 8:14, 23.

◻ „Keby bol Boh vaším Otcom, milovali by ste ma, lebo som vyšiel od Boha a som tu. Ani som neprišiel sám od seba, ale On ma vyslal.“ — Ján 8:42.

◻ „Pravdivo, pravdivo vám hovorím: Skôr ako bol Abrahám, bol som ja.“ — Ján 8:58.

◻ „Otče, a teraz ma osláv vedľa seba slávou, ktorú som mal vedľa teba, skôr ako bol svet. Otče, kvôli tomu, čo si mi dal, si želám, aby boli aj oni so mnou tam, kde som ja, aby uvideli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred založením sveta.“ — Ján 17:5, 24.

[Obrázok na strane 23]

Jozua stretáva knieža Jehovovho vojska