‚Koľko bolo hodín?‘

‚KOĽKO je hodín?‘ Ako často kladieš túto otázku? V našej uponáhľanej modernej dobe si všetci stále uvedomujeme čas. Väčšinu našich každodenných činností — ranné vstávanie, chodenie do práce, čas jedla, naše stretnutia s priateľmi a tak ďalej — pevne ovláda čas. Pritom sa spoliehame na celé množstvo rôznych pomôcok — hodiniek, hodín, budíkov, rozhlas — aby nám povedali, koľko je hodín.

Ale ako to bolo v biblických časoch, keď ľudia nemali chronometre podobné našim? Ako určovali čas? Naznačuje o tom niečo biblický záznam? Poznanie dennej doby, keď sa určitá biblická udalosť odohrala, ti môže poskytnúť nové, hlbšie pochopenie Božieho slova a zväčšiť potešenie zo štúdia Biblie.

Bohom dané indikátory času

V raných dobách sa čas nejakej udalosti obvykle určoval podľa slnka alebo mesiaca, „dvoch veľkých svetelných telies“, ktoré Stvoriteľ umiestnil v nebesiach, „aby oddeľovali deň od noci“. (1. Mojžišova 1:14–16) Napríklad vtedy, keď „nastal úsvit“, pobádali dvaja anjeli Lóta a jeho rodinu, aby utiekli z odsúdeného mesta Sodomy. (1. Mojžišova 19:15, 16) A bol „večer“, keď Abrahámov verný sluha prišiel k studni, kde stretol Rebeku. — 1. Mojžišova 24:11, 15.

Príležitostne je udané aj presnejšie určenie času. Napríklad Abimelech, násilnícky syn sudcu Gedeona, dostal radu, aby podnikol výpad proti mestu Sichem, „akonáhle ráno vysvitne slnko“. (Sudcovia 9:33) Zjavne sa za tým skrývali taktické dôvody. Žiara vychádzajúceho slnka za Abimelechovými oddielmi určite veľmi sťažila obrancom Sichemu možnosť rozoznať útočiace vojská v „tieňoch vrchov“. — Sudcovia 9:36–41.

Ustálené výrazy na vyjadrenie času

Hebreji používali na určenie času výrazy, ktoré sú pestré i zaujímavé. Nielenže v nich môžeme cítiť ráz miestneho prostredia a zvykov, ale naznačujú niečo aj o okolnostiach deja.

Napríklad správa v 1. Mojžišovej 3:8 nám hovorí, že to bolo „v čase denného vánku“, keď Jehova hovoril s Adamom a Evou v deň, keď zhrešili. Chápe sa to ako čas tesne pred západom slnka, keď začína podúvať svieži vánok prinášajúci osvieženie od dennej horúčavy. Ako sa deň chýli ku koncu, obyčajne nastáva čas na uvoľnenie a odpočinok. Napriek tomu však Jehova nedovolil, aby sa vážna súdna záležitosť preťahovala do ďalšieho dňa, keď bol ešte čas ju vybaviť.

Na druhej strane 1. Mojžišova 18:1, 2 ukazuje, že Jehovovi anjeli prišli k Abrahámovmu stanu v Mamre „počas dennej horúčavy“. Predstav si páľavu poludňajšieho slnka priamo nad hlavou v judských kopcoch. Horúčava mohla byť vyčerpávajúca. Vtedy bol obvyklý čas na jedlo a odpočinok. (Pozri 1. Mojžišovu 43:16, 25; 2. Samuelovu 4:5.) Preto Abrahám „sedel... pri vchode do stanu“, kde možno trochu prefukovalo, a snáď po jedle chvíľu odpočíval. O to viac si môžeme oceniť pohostinnosť tohto už staršieho muža, keď čítame, že sa ‚rozbehol v ústrety‘ návštevníkom a potom „sa ponáhľal... do stanu“ povedať Sáre, aby pripravila chlieb, nato „bežal ku stádu“ a ‚ponáhľal sa s prípravou‘. A to všetko počas dennej horúčavy! — 1. Mojžišova 18:2–8.

Ako Hebreji určovali čas v noci

Hebreji zjavne delili noc na tri obdobia nazývané „hliadky“. Každé z nich trvalo tretinu času medzi západom a východom slnka, čiže asi štyri hodiny, čo záviselo od ročného obdobia. (Žalm 63:6; 63:7, RP) Bolo to „na začiatku prostrednej nočnej hliadky“, ktorá trvala asi od desiatej večer do druhej hodiny ráno, keď Gedeon podnikol útok na madiansky tábor. Útok v tomto čase stráže nepochybne poriadne prekvapil. Opatrný Gedeon si určite nemohol vybrať zo strategického hľadiska lepší čas na svoj útok! — Sudcovia 7:19.

V čase odchodu z Egypta „Jehova nechal ustupovať more počas celej noci pod silným východným vetrom“, a tak umožnil Izraelčanom prejsť po suchej zemi. Keď ich Egypťania dostihli, bol už čas „rannej hliadky“ a Jehova privádzal tábor Egypťanov do zmätku, až ich nakoniec zničil tak, že „s blížiacim sa ránom začalo sa more vracať do svojho normálneho stavu“. (2. Mojžišova 14:21–27) Teda trvalo takmer celú noc, kým sa more rozdelilo a Izraelčania ho prekročili.

V prvom storočí

V prvom storočí Židia prijali rozdelenie dňa na 12 hodín. Preto Ježiš v jednom zo svojich znázornení povedal: „Či nie je denné svetlo dvanásť hodín?“ (Ján 11:9) Tieto sa počítali od východu po západ slnka alebo zhruba od šiestej ráno do šiestej večer. Preto „tretia hodina dňa“ bola asi o deviatej ráno. Práve v tomto čase bol v deň Letníc vyliaty svätý duch. Keď ľudia obviňovali učeníkov, že sú „plní sladkého vína“, Peter rýchlo umlčal takéto obviňovanie. Určite by nikto nebol opitý v takúto skorú hodinu! — Skutky 2:13, 15.

Podobne aj Ježišov výrok „mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal“ získava hlbší význam, keď berieme do úvahy časový faktor. Podľa Jána 4:6 „bolo asi šesť hodín“, čiže okolo poludnia. Po chôdzi cez kopcovitú Samáriu, čo trvalo celé dopoludnie, Ježiš a jeho učeníci boli hladní a smädní. Preto učeníci, keď sa vrátili s potravou, pobádali Ježiša, aby si zajedol. Sotva vedeli o sile a výžive, ktoré Ježiš dostával z konania Jehovovho diela. Ježišov výrok bol nepochybne niečo viac ako iba rečnícky zvrat. Bol doslovne živený konaním Božieho diela, hoci už určite museli uplynúť celé hodiny odvtedy, čo jedol. — Ján 4:31–34.

Pretože sa východ a západ slnka menil podľa ročnej doby, obyčajne sa udával iba približný čas nejakej udalosti. A tak keď čítame o udalostiach, ktoré sa odohrali o tretej, šiestej alebo deviatej hodine, častokrát to znamená iba približne v tom čase. (Matúš 20:3, 5; 27:45, 46; Marek 15:25, 33, 34; Lukáš 23:44; Ján 19:14; Skutky 10:3, 9, 30) Keď bol však časový faktor pre udalosť podstatný, udávalo sa presnejšie určenie času. Napríklad mužovi, ktorý chcel dychtivo vedieť, či sa jeho synovi skutočne uľavilo Ježišovou mocou, otroci odpovedali: „Včera o siedmej hodine [asi o 13,00] ho opustila horúčka.“ — Ján 4:49–54.

Rozdelenie noci

Zdá sa, že v čase rímskeho panstva Židia prijali grécke a rímske rozdelenie noci na štyri hliadky namiesto na tri ako dovtedy. V Markovi 13:35 mal Ježiš zjavne na mysli štyri delenia. Hliadka „na sklonku dňa“ trvala od západu slnka asi do deviatej večer. Druhá hliadka, ‚polnočná‘, začínala asi o deviatej a končila o polnoci. Obdobie „keď zakikiríka kohút“ trvalo od polnoci asi do tretej. A posledná hliadka, „zavčas rána“, končila na úsvite, čiže okolo šiestej.

Hliadka v čase „keď zakikiríka kohút“ je zvlášť zaujímavá vzhľadom na Ježišove slová Petrovi, ktoré sú zapísané v Markovi 14:30: „Skôr ako kohút dvakrát zakikiríka, práve ty ma trikrát zaprieš.“ Zatiaľ čo niektorí komentátori tvrdia, že „dvakrát“ sa vzťahuje na dva presne určené časové body — polnoc a úsvit — slovník A Dictionary of Christ and the Gospels, ktorý vydal James Hastings, naznačuje, že „v skutočnosti kohúty v noci kikiríkajú, tak na Východe, ako aj kdekoľvek inde, kedykoľvek od polnoci do rána“. Je zjavné, že Ježiš sa nezmieňoval o presnom čase, kedy ho Peter zaprie. Skôr dal len určité sprievodné znamenie pre svoje slová Petrovi, ktoré sa presne splnili v tú istú noc. — Marek 14:72.

Bolo to „v čase štvrtej nočnej hliadky“ — medzi treťou a šiestou ráno — keď Ježiš, kráčajúc po vode Galilejského mora, prišiel k svojim učeníkom, ktorí boli v člne vzdialenom „mnoho stoviek metrov od pevniny“. Preto možno ľahko porozumieť tomu, prečo sa učeníci „znepokojili... a povedali: ‚To je prízrak!‘ A kričali od strachu.“ (Matúš 14:23–26) Na druhej strane to tiež ukazuje, že Ježiš musel stráviť značný čas osamote modlitbou na vrchu. Keďže to bolo čoskoro potom, čo Herodes Antipas sťal Jána Krstiteľa, a krátko pred pesachom, ktorý označoval začiatok posledného roku Ježišovej pozemskej služby, mal Ježiš určite mnoho o čom rozjímať vo svojej osobnej modlitbe k Otcovi.

Súčasne so štyrmi hliadkami sa používalo aj 12-hodinové rozdelenie času v noci. Vojenský veliteľ Klaudius Lysiáš povedal svojim dôstojníkom, nech pripravia oddiel v počte 470 vojakov „na tretiu nočnú hodinu“, aby tak bezpečne odviedli Pavla do Cézarey. (Skutky 23:23, 24) Pavol bol takto bezpečne pod rúškom noci odvedený z Jeruzalema.

Poznaj čas dňa

Čítanie a uvažovanie o tom, čo sa prihodilo medzi Božím starovekým ľudom, je zdrojom potešenia a duchovnej sily. Ak môžeš zahrnúť do svojich úvah aj časový faktor, určite to zväčší tvoju radosť zo štúdia Biblie. Prečo? Pretože takto môžeš byť dobre oboznámený s Božím slovom. Encyklopédie ako napríklad Hlbší pohľad na Písma a aj Preklad nového sveta Svätých písiem s odkazmi sú neoceniteľnými pomôckami v tomto ohľade (oboje vydala Newyorská biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža). Pomôžu ti nájsť odpoveď, keď si položíš otázku: ‚Koľko bolo hodín?‘