Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z 2. knihy Mojžišovej
JE TO skutočný príbeh o oslobodení tých, ktorí boli ‚tyransky zotročení‘. (2. Mojžišova 1:13) Je to tiež vzrušujúca správa o zrode národa. Medzi jej pútavé časti patria ohromujúce zázraky, vynikajúca sústava zákonov a stavba svätostánku. To je v podstate obsahom biblickej knihy Exodus, čiže 2. knihy Mojžišovej.
Pisateľom tejto knihy je hebrejský prorok Mojžiš, ktorý zaznamenal udalosti zo života Izraelitov za obdobie 145 rokov — od Jozefovej smrti v roku 1657 pred n. l. až po dokončenie svätostánku v roku 1512 pred n. l. No táto správa nie je zaujímavá len z historického hľadiska. Je súčasťou Božieho slova, čiže posolstva adresovaného ľudstvu, ktoré je „živé a vykonáva moc“. (Hebrejom 4:12) Preto má 2. Mojžišova pre nás praktický význam.
„BOH POČUL ICH STONANIE“
Jakobových potomkov žijúcich v Egypte pribúda tak rýchlo, že na faraónov príkaz sú donútení pracovať ako otroci. Faraón dokonca vydáva výnos, podľa ktorého má byť usmrtený každý novonarodený izraelský chlapec. Tomuto údelu však uniká trojmesačný Mojžiš, ktorého si adoptuje faraónova dcéra. Hoci je Mojžiš vychovávaný v domácnosti egyptského panovníka, vo veku 40 rokov sa pridáva na stranu svojho ľudu a zabije jedného Egypťana. (Skutky 7:23, 24) Je nútený utiecť do Madianu. Tam sa ožení a žije ako pastier. Pri zázračne horiacom kre Jehova poveruje Mojžiša, aby sa vrátil do Egypta a vyviedol Izraelitov z otroctva. Jeho brat Áron je ustanovený za jeho hovorcu.
Odpovede na biblické otázky:
3:1 — Akým kňazom bol Jetro? V patriarchálnych časoch hlava rodiny slúžila vo svojej rodine aj ako kňaz. Jetro bol zjavne patriarchálnou hlavou jedného madianskeho kmeňa. Keďže Madianci boli po Keture Abrahámovými potomkami, pravdepodobne boli oboznámení s uctievaním Jehovu. — 1. Mojžišova 25:1, 2.
4:11 — V akom zmysle Jehova ‚ustanovuje nemého, hluchého a slepého‘? Hoci Jehova občas spôsobil slepotu a nemotu, nie je zodpovedný za každý prípad takéhoto postihnutia. (1. Mojžišova 19:11; Lukáš 1:20–22, 62–64) Je to následok zdedeného hriechu. (Jób 14:4; Rimanom 5:12) Keďže však Boh pripúšťa, aby tento stav existoval, môže o sebe hovoriť, že „ustanovuje“ nemého, hluchého a slepého.
4:16 — Ako mal Mojžiš „slúžiť ako Boh“ Áronovi? Mojžiš bol Božím predstaviteľom. Preto bol Áronovi, ktorý ho v reči zastupoval, „ako Boh“.
Poučenie pre nás:
1:7, 14 V čase egyptského útlaku Jehova podporoval svoj ľud. Podobne pomáha svojim dnešným svedkom, aj keď čelia intenzívnemu prenasledovaniu.
1:17–21 Jehova na nás pamätá „v dobrom“. — Nehemiáš 13:31.
3:7–10 Jehova citlivo reaguje na krik svojho ľudu.
3:14 Jehova vždy uskutočňuje všetky svoje predsavzatia. Preto si môžeme byť istí, že našu biblickú nádej premení na skutočnosť.
4:10, 13 Mojžiš prejavil taký nedostatok dôvery vo vlastné vyjadrovacie schopnosti, že aj keď dostal uistenie o božskej podpore, prosil Boha, aby poslal k faraónovi niekoho iného. No Jehova použil Mojžiša a dal mu potrebnú múdrosť a silu na vykonanie tejto úlohy. Namiesto toho, aby sme sa zameriavali na svoje nedostatky, spoliehajme sa na Jehovu a verne si plňme poverenie kázať a vyučovať. — Matúš 24:14; 28:19, 20.
OHROMUJÚCE ZÁZRAKY VEDÚ K VYSLOBODENIU
Mojžiš a Áron prichádzajú pred faraóna a žiadajú ho, aby Izraeliti mohli odísť na pustatinu sláviť sviatok Jehovovi. Egyptský vládca ich žiadosť s pohŕdaním zamieta. Jehova prostredníctvom Mojžiša spôsobuje jednu ranu za druhou. Až po desiatej rane faraón dovoľuje Izraelitom odísť. Onedlho ich však už so svojimi vojskami zúrivo prenasleduje. No Jehova otvára únikovú cestu cez Červené more a vyslobodzuje svoj ľud. Vody sa vracajú späť a egyptskí prenasledovatelia v nich hynú.
Odpovede na biblické otázky:
6:3 — V akom zmysle Abrahám, Izák a Jakob nespoznali Božie meno? Títo patriarchovia používali Božie meno a dostali od Jehovu sľuby. No nespoznali ani nezažili Jehovu v úlohe toho, kto spôsobuje, aby sa tieto sľuby splnili. — 1. Mojžišova 12:1, 2; 15:7, 13–16; 26:24; 28:10–15.
7:1 — Ako Jehova urobil Mojžiša „Bohom pre faraóna“? Mojžiš dostal nad faraónom božskú moc a autoritu. Preto sa nemusel tohto kráľa báť.
7:22 — Kde vzali egyptskí kňazi vodu, ktorá nebola premenená na krv? Mohli použiť nejakú vodu, ktorá bola z Nílu načerpaná pred touto ranou. Voda sa zjavne dala získať aj kopaním studní vo vlhkej pôde okolo Nílu. — 2. Mojžišova 7:24.
8:26, 27 — Prečo Mojžiš povedal, že izraelské obete by boli ‚Egypťanom odporné‘? Egypťania uctievali mnoho zvierat. Zmienka o obetiach teda dodala silu a presvedčivosť Mojžišovej požiadavke, aby Izraelu bolo dovolené odísť obetovať Jehovovi.
12:29 — Kto bol považovaný za prvorodeného? Za prvorodených sa považovali iba synovia. (4. Mojžišova 3:40–51) Faraón, sám prvorodený, nebol usmrtený. Mal už vlastnú rodinu. Pri desiatej rane zahynula nie hlava rodiny, ale prvorodený syn v domácnosti.
12:40 — Ako dlho bývali Izraeliti v Egypte? Tých 430 rokov, ktoré sa tu spomínajú, zahŕňa čas, ktorý synovia Izraela strávili v egyptskej krajine i v krajine Kanaan.a Sedemdesiatpäťročný Abrahám na ceste do Kanaanu prekročil rieku Eufrat v roku 1943 pred n. l. (1. Mojžišova 12:4) Odvtedy až do času, keď 130-ročný Jakob prišiel do Egypta, uplynulo 215 rokov. (1. Mojžišova 21:5; 25:26; 47:9) To znamená, že Izraeliti potom strávili v Egypte ešte ďalších 215 rokov.
15:8 — Boli ‚stuhnuté‘ vody Červeného mora v skutočnosti zamrznuté? Hebrejské sloveso, ktoré je tu preložené ako „stuhli“, znamená zraziť sa, zhustnúť. V Jóbovi 10:10 je tento výraz použitý na zrazené mlieko. Stuhnuté vody teda nemusia znamenať zamrznutú vodu, čiže ľad. Keby bol ‚silný východný vietor‘ spomenutý v 2. Mojžišovej 14:21 dostatočne studený na to, aby spôsobil zamrznutie vody, nepochybne by sa zachovala nejaká zmienka o extrémnom chlade. Keďže vody nezadržiavalo nič viditeľné, na pohľad sa zdalo, akoby stuhli.
Poučenie pre nás:
7:14–12:30 Desať rán nebolo len náhodnými udalosťami. Boli predpovedané a prišli presne podľa predpovede. Tieto rany pôsobivým spôsobom dokazujú Stvoriteľovu moc nad vodou, slnečným svetlom, hmyzom, zvieratami i ľuďmi. Ukazujú aj to, že Boh dokáže priviesť nešťastie na svojich nepriateľov a pritom ochrániť svojich ctiteľov.
11:2; 12:36 Jehova žehná svojmu ľudu. Zjavne sa postaral o to, aby Izraeliti za svoju ťažkú prácu v Egypte teraz dostali odmenu. Do tejto krajiny vstúpili ako slobodný ľud, nie ako vojnoví zajatci, ktorí mali vykonávať otrockú prácu.
14:30 Môžeme si byť istí, že Jehova oslobodí svojich ctiteľov v prichádzajúcom „veľkom súžení“. — Matúš 24:20–22; Zjavenie 7:9, 14.
JEHOVA ORGANIZUJE TEOKRATICKÝ NÁROD
V treťom mesiaci po vyslobodení z Egypta Izraeliti táboria na úpätí vrchu Sinaj. Tam dostávajú Desať prikázaní a iné zákony, vstupujú do zmluvy s Jehovom a stávajú sa teokratickým národom. Mojžiš zostáva 40 dní na vrchu, kde dostáva pokyny v súvislosti s pravým uctievaním a so stavbou prenosného chrámu, Jehovovho svätostánku. Medzitým si Izraeliti robia zlaté teľa a uctievajú ho. Mojžiš zostupuje z vrchu, a keď vidí, čo sa deje, tak sa rozhnevá, že rozbije dve kamenné dosky, ktoré mu dal Boh. Po potrestaní vinníkov Mojžiš opäť vystupuje na vrch a dostáva ďalšie dve dosky. Po jeho návrate sa začína stavať svätostánok. Ku koncu prvého roku slobody Izraela je tento vznešený stan so všetkým potrebným náčiním dokončený a pripravený. Potom Jehova napĺňa tento stan svojou slávou.
Odpovede na biblické otázky:
20:5 — Čo to znamená, že Jehova privádza „trest za previnenie otcov“ na ďalšie pokolenia? Keď človek dosiahne vek, v ktorom už nesie osobnú zodpovednosť, je súdený na základe svojho vlastného správania a postoja. Ale keď sa izraelský národ obrátil k modlárstvu, trpeli následkami celé generácie. Aj verní Izraeliti pociťovali tieto následky, lebo náboženská nevernosť národa im sťažovala cestu rýdzosti.
23:19; 34:26 — Aký význam mal zákaz variť kozľa v mlieku jeho matky? Varenie kozľaťa (alebo mláďaťa iného zvieraťa) v mlieku jeho matky bol údajne pohanský rituál na privolanie dažďa. Okrem toho mlieko matky slúži na výživu pre mladé, a tak variť mláďa v tomto mlieku by bolo krutosťou. Tento zákon mal pomôcť Božiemu ľudu pochopiť, že má byť súcitný.
23:20–23 — Kto bol anjel, o ktorom sa tu píše, a ako „v ňom“ bolo Jehovovo meno? Týmto anjelom bol pravdepodobne Ježiš v predľudskej podobe. Mal viesť Izraelitov na ceste do Zasľúbenej krajiny. (1. Korinťanom 10:1–4) Jehovovo meno je „v ňom“ v tom zmysle, že Ježiš je hlavnou osobou, ktorá obhajuje a posväcuje Otcovo meno.
32:1–8, 25–35 — Prečo nebol Áron potrestaný za to, že urobil zlaté teľa? Áron v srdci nesúhlasil s týmto modlárstvom. Neskôr sa zjavne pripojil k Lévitom, ktorí sa postavili na stranu Boha a boli proti tým, ktorí odporovali Mojžišovi. Keď boli vinníci zabití, Mojžiš pripomenul ľudu, že sa dopustili veľkého hriechu, z čoho vyplýva, že nielen Áron, ale aj iní mali úžitok z Jehovovho milosrdenstva.
33:11, 20 — Ako Boh hovoril s Mojžišom „tvárou v tvár“? Tento výraz obsahuje myšlienku dôverného, obojstranného rozhovoru. Mojžiš sa rozprával s Božím zástupcom a prostredníctvom neho ústne dostával od Jehovu pokyny. Ale Mojžiš Jehovu nevidel, lebo ‚žiaden človek nemôže vidieť Boha a zostať žiť‘. Jehova s Mojžišom osobne nehovoril. Zákon „bol odovzdaný prostredníctvom anjelov rukou sprostredkovateľa,“ píše sa v Galaťanom 3:19.
Poučenie pre nás:
15:25; 16:12 Jehova sa stará o svoj ľud.
18:21 Aj muži, ktorým bola zverená zodpovednosť v kresťanskom zbore, musia byť schopní, bohabojní, dôveryhodní a nesebeckí.
20:1–23:33 Jehova je najlepší Zákonodarca. Keď Izraeliti poslúchali jeho zákony, umožňovalo im to uctievať ho usporiadane a s radosťou. Jehova má aj dnes teokratickú organizáciu. Spolupráca s ňou vedie k nášmu šťastiu a bezpečiu.
Praktický význam pre nás
Čo nám 2. Mojžišova odhaľuje o Jehovovi? Predstavuje ho ako neporovnateľného Osloboditeľa, Toho, ktorý spĺňa svoje predsavzatia a s láskou sa stará o svoj ľud. Je to Boh teokratickej organizácie.
Pri príprave týždenného čítania Biblie na teokratickú školu budeš nepochybne hlboko pohnutý tým, čo sa dozvieš z tejto knihy. Keď pouvažuješ o častiach „Odpovede na biblické otázky“, získaš lepšie pochopenie niektorých biblických pasáží. Myšlienky v časti „Poučenie pre nás“ ti ukážu, ako môžeš mať úžitok z čítania Biblie na daný týždeň.
[Poznámka pod čiarou]
a Samaritánsky Pentateuch, Septuaginta a Josephus uvádzajú, že tých 430 rokov sa počíta odvtedy, čo Abrahám vstúpil do Kanaanu, až do času, keď Izraeliti vyšli z Egypta.
[Obrázok na stranách 24, 25]
Jehova poveril mierneho muža Mojžiša, aby vyviedol Izraelitov z otroctva
[Obrázok na strane 25]
Desať rán dokázalo Stvoriteľovu moc nad vodou, slnečným svetlom, hmyzom, zvieratami i ľuďmi
[Obrázok na stranách 26, 27]
Jehova prostredníctvom Mojžiša zorganizoval Izraelitov do teokratického národa