Biblická kniha číslo 7 — Sudcovia

Pisateľ: Samuel

Miesto písania: Izrael

Písanie dokončené: asi 1100 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: asi 1450 — asi 1120 pred n. l.

 1. V akých ohľadoch bolo obdobie sudcov pozoruhodné?

JE TO stránka izraelských dejín, ktorá je nabitá dejom. Zhubné zapletanie sa do démonského náboženstva sa strieda s Jehovovým milosrdným oslobodzovaním jeho kajúcneho ľudu, a to prostredníctvom božsky ustanovených sudcov. Mocné skutky Otniela, Ehúda, Šamgara a iných sudcov, ktorí prišli po nich, posilňujú vieru. Ako povedal pisateľ listu Hebrejom: „Veď nebudem mať dosť času, ak budem ďalej rozprávať o Gedeonovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftovi,... ktorí vierou porážali kráľovstvá, konali spravodlivosť,... zo stavu slabosti sa stali silnými, stali sa udatnými vo vojne; rozháňali vojská cudzincov.“ ​(Hebr. 11:32–34) A Tóla, Jair, Ibcan, Elon a Abdon dopĺňajú počet dvanástich verných sudcov tohto obdobia. (Samuel obvykle nie je počítaný medzi sudcov.) Jehova vybojovával za sudcov vojny a jeho duch ich zahaľoval, keď konali hrdinské činy. Ale vždy pripisovali všetku zásluhu a slávu svojmu Bohu.

 2. Prečo je vhodný hebrejský názov tejto knihy?

² V Septuaginte sa táto kniha nazýva Kritai a v hebrejskej Biblii Šofetim, čo v preklade znamená „Sudcovia“. Šofetim je odvodené od slovesa šafat, ktoré znamená „súdiť, ospravedlniť, trestať, vládnuť“. To dobre vystihuje úrad týchto teokratických poverencov ‚Boha, Sudcu všetkých‘. (Hebr. 12:23) Boli to muži, ktorých Jehova vzbudil pri zvláštnych príležitostiach, aby oslobodili jeho ľud z cudzieho područia.

 3. Kedy bola napísaná kniha Sudcovia?

³ Kedy bola napísaná kniha Sudcovia? Dva výroky v knihe nám pomôžu nájsť odpoveď. Prvý je: „Ale Jebuzejci bývajú so synmi Benjamina v Jeruzaleme až do tohto dňa.“ ​(Sud. 1:21) Kráľ Dávid dobyl jebuzejskú „pevnosť Sion“ v ôsmom roku svojej vlády čiže v roku 1070 pred n. l., a preto musela byť kniha Sudcovia napísaná pred týmto dátumom. (2. Sam. 5:4–7) Druhý výrok sa vyskytuje štyrikrát: „V tých dňoch nebol v Izraeli žiaden kráľ.“ ​(Sud. 17:6; 18:1; 19:1; 21:25) Správa teda bola napísaná v čase, keď už bol ‚kráľ v Izraeli‘, to znamená po roku 1117 pred n. l., keď sa stal Saul prvým kráľom. Preto musí byť kniha datovaná medzi roky 1117 a 1070 pred n. l.

 4. Kto bol pisateľom knihy Sudcovia?

⁴ Kto bol pisateľom? Nepochybne nejaký oddaný Jehovov služobník. Je to Samuel, kto vyniká ako hlavný obhajca Jehovovho uctievania v tejto prechodnej dobe od sudcov po kráľov a stojí tiež ako prvý v rade verných prorokov. Je preto len logické, že to bol práve Samuel, kto zaznamenal dejiny sudcov.

 5. Ako môžeme vypočítať dĺžku času zahrnutého v knihe Sudcovia?

⁵ Aké dlhé obdobie zahŕňa kniha Sudcovia? Môžeme to vypočítať z 1. Kráľov 6:1, ktorá ukazuje, že Šalamún začal stavať Jehovov dom v štvrtom roku svojej vlády, ktorý bol tiež ‚štyristo osemdesiatym rokom po tom, čo synovia Izraela vyšli z egyptskej krajiny‘. (‚Štyristo osemdesiaty‘ je radová číslovka, a preto predstavuje 479 plných rokov.) Známe časové obdobia zahrnuté v týchto 479 rokoch sú 40 rokov pod Mojžišom v pustatine (5. Mojž. 8:2), 40 rokov Saulovej vlády (Skutky 13:21), 40 rokov Dávidovej vlády (2. Sam. 5:4, 5) a prvé tri plné roky vlády Šalamúna. Ak odrátame tento súčet 123 rokov od 479 rokov v 1. Kráľov 6:1, zostáva 356 rokov pre obdobie medzi vstupom Izraela do Kanaanu a začiatkom Saulovej vlády.a Udalosti zaznamenané v knihe Sudcovia sa tiahnu od Jozuovej smrti až do doby Samuela a zahrnujú asi 330 rokov z tohto 356-ročného obdobia.

 6. Čo svedčí o vierohodnosti tejto knihy?

⁶ O vierohodnosti knihy Sudcovia niet pochybností. Židia ju vždy uznávali ako súčasť biblického kánonu. Pisatelia Hebrejských i Kresťanských gréckych písiem čerpali z jej záznamu, ako je to zjavné zo Žalmu 83:9–18, z Izaiáša 9:4; 10:26 a z Hebrejom 11:32–34. Kniha otvorene odhaľuje nedostatky a poklesky Izraela a súčasne vyvyšuje Jehovovu nekonečnú milujúcu láskavosť. Je to Jehova, a nie nejaký ľudský sudca, kto si zasluhuje slávu ako Osloboditeľ v Izraeli.

 7. a) Ako podporuje archeológia správu v Sudcoch? b) Prečo Jehova právom nariadil vyhladenie Baalových ctiteľov?

⁷ Aj archeologické nálezy podporujú pravosť knihy Sudcovia. Najpozoruhodnejšie sú tie, ktoré vypovedajú o charaktere Baalovho náboženstva Kanaančanov. Okrem zmienok v Biblii sa o baalizme málo vedelo, dokiaľ sa nezačalo v roku 1929 s vykopávkami v starovekom kanaanskom meste Ugarite (moderné Ras Šamra na sýrskom pobreží, oproti severovýchodnému výbežku ostrova Cyprus). Tu sa odhalilo, že Baalovo náboženstvo sa vyznačovalo hmotárstvom, extrémnym nacionalizmom a uctievaním sexu. Každé kanaanske mesto malo zjavne vlastnú Baalovu svätyňu a obetištia, ktoré boli známe ako výšiny. Vnútri svätýň boli zrejme obrazy Baala, a vonku, neďaleko od oltára, boli kamenné stĺpy — azda falické symboly Baala. Tieto svätyne boli poškvrnené krvou odporných ľudských obetí. Keď sa Izraeliti poškvrnili baalizmom, tiež obetovali svojich synov a dcéry. (Jer. 32:35) Stál tu posvätný stĺp, ktorý predstavoval Baalovu matku Ašeru. Bohyňa plodnosti, Baalova manželka Aštoret, bola uctievaná necudnými sexuálnymi obradmi, a niektorí muži i ženy boli vydržiavaní ako „zasvätení“ pre chrámovú prostitúciu. Nie div, že Jehova prikázal vyhladenie baalizmu a jeho brutálnych stúpencov. „Tvoje oko ich nebude ľutovať; a nebudeš slúžiť ich bohom.“ — 5. Mojž. 7:16.b

OBSAH KNIHY SUDCOVIA

 8. Na aké časti sa kniha logicky delí?

⁸ Kniha sa logicky delí na tri časti. Prvé dve kapitoly opisujú pomery v Izraeli v tom čase. Kapitoly 3 až 16 rozprávajú o tom, ako dvanásť sudcov oslobodzovalo ľud. Kapitoly 17 až 21 potom vykresľujú niektoré udalosti z vnútorných sporov v Izraeli.

 9. Aké pozadie nám poskytujú dve úvodné kapitoly Sudcov?

⁹ Pomery v Izraeli v dobe sudcov (1:1–2:23). Izraelské kmene sa rozchádzajú, aby sa usadili vo svojich pridelených územiach. Ale namiesto toho, aby Izraeliti Kanaančanov úplne vyhnali, prinútia mnohých z nich k nútenej práci a dovoľujú im, aby bývali medzi nimi. Preto Jehovov anjel vyhlasuje: „Stanú sa vám osídlom, a ich bohovia vám budú slúžiť ako lákadlo.“ ​(2:3) A tak, keď povstane nová generácia, ktorá nepozná Jehovu ani jeho diela, čoskoro ho opustia a slúžia Baalom a iným bohom. Jehovova ruka je proti nim, a preto ich postihne nešťastie a dostanú sa „do veľkých úzkostí“. Keďže sú tvrdošijní a odmietajú počúvať i sudcov, Jehova nevyháňa ani jeden z národov, ktoré ponechal, aby skúšali Izrael. Toto pozadie nám teda pomáha porozumieť ďalším udalostiam.“ — 2:15.

10. Z čej moci súdi Otniel a s akým výsledkom?

¹⁰ Sudca Otniel (3:1–11). Izraelskí synovia začínajú v tiesni volať k Jehovovi o pomoc, pretože sú zotročení Kanaančanmi. Jehova vzbudí ako sudcu najprv Otniela. Súdi snáď Otniel z ľudskej moci a múdrosti? Nie, pretože čítame: „Jehovov duch prišiel na neho“, aby podmanil nepriateľa Izraela. „Krajina nebola znepokojovaná štyridsať rokov.“ — 3:10, 11.

11. Ako Jehova používa Ehúda, aby oslobodil Izrael?

¹¹ Sudca Ehúd (3:12–30). Keď sú izraelskí synovia 18 rokov podrobení moábskemu kráľovi Eglonovi, Jehova opäť počuje ich volanie o pomoc a vzbudí sudcu Ehúda. Ľavák Ehúd získa tajné prijatie u kráľa, vytrhne svoj doma vyrobený meč spod plášťa a vrazí ho tlstému Eglonovi hlboko do brucha, takže ten zomrie. Izrael sa rýchlo zhromaždí na Ehúdovu stranu v boji proti Moábu, a krajina sa opäť teší osemdesiat rokov z pokoja od Boha.

12. Čo ukazuje, že Šamgarovo víťazstvo je z Božej moci?

¹² Sudca Šamgar (3:31). Šamgar zachráni Izrael tak, že pozabíja 600 Filištíncov. Zbraň, ktorú použije — obyčajný bodec na dobytok — ukazuje, že víťazstvo dosiahol Jehovovou silou.

13. Aké dramatické udalosti vrcholia víťaznou piesňou Baráka a Debory?

¹³ Sudca Barák (4:1–5:31). Potom sa Izrael dostáva do područia kanaanskeho kráľa Jabina a jeho vojvodcu Siseru, ktorý sa chváli, že má 900 bojových dvojkolesových vozov so železnými kosami. Pretože Izrael začína opäť kričať k Jehovovi, Jehova vzbudí sudcu Baráka, ktorého šikovne podporuje prorokyňa Debora. Aby azda Barák a jeho vojsko nemali nijaký dôvod na vychvaľovanie, Debora dáva na vedomie, že boj bude riadiť Jehova, a prorokuje: „Jehova predá Siseru do ruky ženy.“ ​(4:9) Barák zvoláva mužov z kmeňa Naftali a Zebulún k vrchu Tábor. Potom jeho vojsko 10 000 mužov zostupuje do boja. V ten deň víťazí silná viera. ‚Jehova začína vrhať do zmätku Siseru a všetky jeho bojové dvojkolesové vozy a celý tábor‘, keď ich ohromí prudkou záplavou v údolí Kišon. „Nezostal ani jediný.“ ​(4:15, 16) Jáel, manželka Kenitu Chébera, k stanu ktorej Sisera uteká, spečatí porážku, keď zatlčie hlavu Siseru kolíkom do zeme. ‚Tak Boh podmanil Jabina.‘ (4:23) Debora a Barák v piesni jasajú a vyzdvihujú nepremožiteľnú moc Jehovu, ktorý spôsobil, že i hviezdy bojovali zo svojich obežných dráh proti Siserovi. Naozaj je čas ‚žehnať Jehovovi‘. (5:2) Nasleduje 40 rokov pokoja.

14, 15. Aké znamenie Jehovovej podpory dostáva Gedeon a ako je táto skutočnosť ďalej zdôraznená v konečnej porážke Madiančanov?

¹⁴ Sudca Gedeon (6:1–9:57). Izraelskí synovia opäť robia to, čo je zlé, a krajinu pustošia nájazdy Madiančanov. Jehova prostredníctvom svojho anjela poveruje ako sudcu Gedeona, a sám Jehova pripája uistenie: „Dokážem, že som s tebou.“ ​(6:16) Gedeon začína odvážne konať tým, že rozborí Baalov oltár vo svojom rodnom meste. Spojené vojská nepriateľa teraz prechádzajú do Jezreela a ‚Jehovov duch zahalí Gedeona‘, keď zvoláva Izrael do boja. (6:34) Gedeon rozprestrie na mlatovisku vlnené rúno na skúšku, či sa orosí, a dostane dvojnásobné znamenie, že Boh je s ním.

¹⁵ Jehova hovorí Gedeonovi, že jeho vojsko v sile 32 000 mužov je príliš veľké, a preto by sa mohlo stať, že by sa víťazstvom pýšili ľudia. Najprv sú poslaní domov tí, čo sa boja, a zostane len 10 000. (Sud. 7:3; 5. Mojž. 20:8) Potom je oddelených skúškou pri pití vody len 300 bdelých a pozorných. Gedeon ide v noci na výzvedy do madianskeho tábora a získa odvahu, keď počuje, ako jeden muž vysvetľuje význam sna, že ‚to nie je nič iné ako meč Gedeona... Pravý Boh dal Madiana a celý tábor do jeho ruky.‘ (Sud. 7:14) Gedeon uctieva Jehovu a potom posiela svojich mužov v troch oddieloch okolo madianskeho tábora. Nočné ticho náhle preruší trúbenie rohov, rozbitie veľkých džbánov na vodu, žiara pochodní a krik Gedeonových tristo mužov: „Meč Jehovov a Gedeonov!“ ​(7:20) V nepriateľskom tábore prepuká vrava. Muži bojujú proti sebe navzájom a dávajú sa na útek. Izrael ich prenasleduje, pobíja ich a usmrcuje ich kniežatá. Izraelský ľud teraz žiada Gedeona, aby nad nimi vládol, ale on odmieta: „Jehova, ten bude vládnuť nad vami.“ ​(8:23) Urobí však efod z vojnovej koristi, ktorý je neskôr nadmerne uctievaný, a stáva sa tak Gedeonovi a jeho domácnosti osídlom. Počas celého štyridsaťročného Gedeonovho sudcovského obdobia sa krajina teší pokoju.

16. Aká záhuba postihne uchvatiteľa Abimelecha?

¹⁶ Po Gedeonovej smrti uchváti moc Abimelech, jeden zo synov, ktorého mal Gedeon so svojou súložnicou, a zavraždí svojich 70 nevlastných bratov. Jotám, Gedeonov najmladší syn, je jediný, kto unikol. Z vrcholu vrchu Gerizim oznamuje Abimelechovu záhubu. V podobenstve o stromoch prirovnáva Abimelechovo „kraľovanie“ k panstvu nízkej ostružiny. Abimelech sa čoskoro zapletie do vnútorného sporu v Sicheme a zomrie pokorujúcou smrťou. Zabije ho žena, ktorá naňho zvrhne z veže v Tebeci mlynský kameň, a ten mu rozbije lebku. — Sud. 9:53; 2. Sam. 11:21.

17. Čo hovorí správa o sudcoch Tólovi a Jairovi?

¹⁷ Sudcovia Tóla a Jair (10:1–5). To sú ďalší, ktorí z Jehovovej moci oslobodzujú. Jeden z nich súdi 23 a druhý 22 rokov.

18. a) Aké oslobodenie spôsobí Jefta? b) Aký slávnostný sľub Jehovovi verne splní? Ako?

¹⁸ Sudca Jefta (10:6–12:7). Izrael zotrváva v modloslužbe, a preto Jehovov hnev znovu vzplanie proti národu. Ľud teraz trpí útlakom Ammónčanov a Filištíncov. Jefta je povolaný späť z vyhnanstva, aby viedol Izrael v boji. Ale kto je skutočným sudcom v tomto spore? Jeftove vlastné slová poskytujú odpoveď: „Nech Jehova, Sudca, súdi dnes medzi synmi Izraela a synmi Ammóna.“ ​(11:27) Zostupuje na neho Jehovov duch a on slávnostne sľubuje, že keď sa vráti v pokoji z Ammónu, oddá Jehovovi toho, kto mu z jeho domu prvý vyjde naproti. Jefta zvíťazil nad Ammónom a spôsobil mu veľkú porážku. Keď sa vracia do svojho domova v Micpe, je to jeho vlastná dcéra, ktorá mu ako prvá z radosti nad Jehovovým víťazstvom pribieha v ústrety. Jefta plní svoj slávnostný sľub — nie pohanskou ľudskou obeťou podľa Baalových obradov, ale tým, že oddá svoju jedinú dcéru výlučne službe v Jehovovom dome na Jeho chválu.

19. Aké udalosti vedú ku skúške slovom „šibolet“?

¹⁹ Efraimskí muži teraz protestujú, že neboli povolaní, aby bojovali proti Ammónu, a vyhrážajú sa Jeftovi, ktorý ich musí zahnať späť. Spolu je pobitých 42 000 Efraimcov, mnohí z nich pri jordánskych brodoch, kde ich spoznajú podľa toho, že nevedia správne vysloviť heslo „šibolet“. Jefta súdi Izrael ešte šesť rokov. — 12:6.

20. O ktorých troch sudcoch je potom zmienka?

²⁰ Sudcovia Ibcan, Elon a Abdon (12:8–15). Hoci je o nich len krátka zmienka, uvádza sa, že ich sudcovské obdobia, každé jednotlivo, trvali sedem, desať a osem rokov.

21, 22. a) Aké mocné činy vykoná Samson a z čej sily? b) Ako ho nakoniec premôžu Filištínci? c) Aké udalosti vrcholia Samsonovým najväčším hrdinským činom a kto si naňho v tej chvíli spomenie?

²¹ Sudca Samson (13:1–16:31). Izrael sa opäť dostáva do zajatia Filištíncov. Tentokrát Jehova povoláva ako sudcu Samsona. Jeho rodičia ho zasväcujú od narodenia ako Nazareja a to vyžaduje, aby sa jeho vlasov nikdy nedotkla britva. Ako vyrastá, Jehova mu žehná a ‚časom ho Jehovov duch začal nabádať‘. (13:25) Tajomstvo jeho sily nespočíva v ľudských svaloch, ale v moci, ktorú mu poskytuje Jehova. Keď ‚naňho začína pôsobiť Jehovov duch‘, nadobudne takú silu, že zabije holými rukami leva, a neskôr odplatí Filištíncom zradu a tridsiatich z nich pobije. (14:6, 19) Pretože Filištínci ďalej konajú zradne i pri Samsonových zásnubách s filištínskym dievčaťom, vezme Samson tristo líšiek, obráti ich chvostami k sebe, medzi ne dá fakle a pustí ich, aby vypálili obilné polia, vinice a olivové háje Filištíncov. Potom dovŕši veľkú porážku Filištíncov tým, že ‚navŕši nohy na stehná‘. (15:8) Filištínci prehovoria Samsonových izraelských druhov, judských mužov, aby ho zviazali a vydali im ho, ale opäť ‚na neho pôsobí Jehovov duch‘ a jeho putá akoby sa mu rozpadli na rukách. Samson pobije tisíc Filištíncov — ‚jednu hromadu, dve hromady‘! (15:14–16) A jeho ničivá zbraň? Vlhká čeľusť osla. Jehova osvieži svojho vyčerpaného sluhu tým, že spôsobí, aby na dejisku boja zázračne vytryskol prameň vody.

²² Potom Samson prenocuje v dome prostitútky v Gaze, kde ho Filištínci potichu obkľúčia. Ale opäť sa ukáže, že Jehovov duch je s ním, lebo o polnoci vstane, vytrhne vráta mestskej brány a aj dve bočné podpery a vynesie ich na vrchol vrchu pred Hebronom. Neskôr sa zamiluje do zradnej Dalily, ktorá sa stane ochotným nástrojom Filištíncov. Nalieha naňho dovtedy, kým jej neprezradí, že skutočným zdrojom jeho veľkej sily je jeho nazarejská oddanosť Jehovovi symbolizovaná dlhými vlasmi. Keď spí, dá mu vlasy ostrihať. Samson sa prebúdza do boja, ale tentokrát je všetko márne, pretože „to bol Jehova, kto sa od neho vzdialil“. (16:20) Filištínci ho chytia, vypichnú mu oči a pošlú ho do väznice, aby tam mlel ako otrok. Keď príde čas veľkého sviatku na počesť ich boha Dágona, Filištínci vyvedú Samsona, aby ich pobavil. Neprikladajú žiaden význam skutočnosti, že mu opäť bujne narástli vlasy, a dovolia mu, aby sa postavil medzi dva mohutné stĺpy v dome používanom na uctievanie Dágona. Samson volá na Jehovu: „Pán Jehova, spomeň si na mňa, prosím, a posilni ma, prosím, len tentoraz.“ Jehova si naňho naozaj spomenie. Samson uchopí stĺpy a ‚napne silu‘ — Jehovovu silu — ‚a dom padá... takže mŕtvych, ktorých usmrtil pri svojej smrti, bolo viac ako tých, ktorých usmrtil počas svojho života‘. — 16:28–30.

23. O ktorých udalostiach rozprávajú kapitoly 17 až 21 a kedy sa odohrali?

²³ Teraz prichádzame ku kapitolám 17 až 21, opisujúcim niektoré vnútorné spory, ktoré v tejto dobe sužujú Izrael. K týmto udalostiam dochádza hneď na začiatku obdobia sudcov, ako to naznačuje zmienka o Jonatánovi a Pinchasovi, v tom čase ešte žijúcich vnukoch Mojžiša a Árona.

24. Ako zaviedli niektorí Dánovci nezávislé náboženstvo?

²⁴ Micheáš a Dánovci (17:1–18:31). Micheáš, akýsi efraimský muž, si zaviedol svoje vlastné nezávislé náboženské usporiadanie, modlársky „dom bohov“ doplnený vyrezávaným obrazom a lévitským kňazom. (17:5) Muži z kmeňa Dán, ktorí sú na ceste za dedičstvom na severe, idú okolo. Pripravia Micheáša o jeho náboženské zariadenie a kňaza a pochodujú ďaleko na sever, aby zničili nič netušiace mesto Lajiš. Vystavajú na jeho mieste svoje vlastné mesto Dán a postavia tam Micheášov vyrezávaný obraz. A tak vykonávajú náboženstvo podľa svojej vlastnej nezávislej voľby po celý čas, kým je Jehovov dom pravého uctievania v Šíle.

25. Ako vnútorné spory v Izraeli vrcholia v Gibei?

²⁵ Benjaminov hriech v Gibei (19:1–21:25). Ďalšia zaznamenaná udalosť dáva podnet k neskorším Hozeášovým slovám: „Odo dní Gibey si hrešil, ó, Izrael.“ ​(Hoz. 10:9) Istý Lévita z Efraima sa vracia domov so svojou súložnicou a prenocuje u starého muža v Benjaminovej Gibei. Neužitoční muži z mesta obklopia dom a dožadujú sa pohlavného styku s Lévitom. Prijmú však namiesto neho jeho súložnicu a celú noc ju zneužívajú. Ráno je nájdená mŕtva pri prahu. Lévita berie jej telo domov, rozreže ho na dvanásť kusov a tie rozosiela po celom Izraeli. Tak je dvanásť kmeňov vyskúšaných. Potrestajú Gibeu a odstránia nemorálny stav z Izraela? Benjamin prehliada tento podlý zločin. Ostatné kmene sa zídu k Jehovovi v Micpe, kde sa uznesú, že vytiahnu proti Benjaminovi v Gibei podľa lósu. Sú dvakrát krvavo odrazení, ale potom sa ďalším kmeňom podarí prepad zo zálohy a kmeň Benjamin prakticky vyhladia. Iba 600 mužov utečie ku skalnému útesu Rimmon. Neskôr Izrael ľutuje, že jeden kmeň je odrezaný. Využije príležitosť, aby zaobstaral prežijúcim Benjamincom manželky z dcér Jabeš-gileádu a Šíla. Tým sa končí správa o sporoch a intrigách v Izraeli. Ako opakujú záverečné slová knihy Sudcovia: „V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa. Každý bol zvyknutý robiť to, čo bolo správne v jeho vlastných očiach.“ — Sud. 21:25.

PREČO JE UŽITOČNÁ

26. Aké mocné výstrahy v knihe Sudcovia sa hodia i pre dnešok?

²⁶ Kniha Sudcovia nie je ani zďaleka iba záznamom o sporoch a krviprelievaní, ale vyvyšuje Jehovu ako veľkého Osloboditeľa svojho ľudu. Ukazuje, ako Jehova prejavuje svoje neporovnateľné milosrdenstvo a zhovievavosť voči ľudu pre svoje meno, ktorý k nemu prichádza s kajúcnym srdcom. Kniha Sudcovia je nanajvýš užitočná, lebo otvorene obhajuje Jehovovo uctievanie a mocne varuje pred pochabosťou démonského náboženstva, styku s inými náboženstvami a nemravného spoločenstva. Jehovovo prísne odsúdenie Baalovho uctievania by nás malo podnecovať, aby sme sa vyhli jeho novodobým podobám — hmotárstvu, nacionalizmu a sexuálnej nemravnosti. — Sud. 2:11–18.

27. Aký úžitok môžeme mať dnes z dobrého príkladu sudcov?

²⁷ Skúmanie nebojácnej a odvážnej viery sudcov by malo v našom srdci roznietiť podobnú vieru. Nie div, že je o nich taká vrelá zmienka v Hebrejom 11:32–34! Boli to bojovníci za posvätenie Jehovovho mena, ale nie zo svojej vlastnej sily. Poznali zdroj svojej sily, Jehovovho ducha, a pokorne to uznávali. Podobne môžeme i dnes uchopiť „meč ducha“ čiže Božie slovo v dôvere, že nám Boh dá silu ako Barákovi, Gedeonovi, Jeftovi, Samsonovi a iným. Áno, pri prekonávaní veľkých prekážok môžeme byť takí silní duchovne, ako bol Samson telesne, ak sa modlíme k Jehovovi, aby sme mali jeho ducha, a spoliehame sa na neho. — Ef. 6:17, 18; Sud. 16:28.

28. Ako poukazuje kniha Sudcovia na posvätenie Jehovovho mena prostredníctvom Semena Kráľovstva?

²⁸ Prorok Izaiáš sa na dvoch miestach odvoláva na knihu Sudcovia, aby ukázal, ako Jehova celkom istotne roztrieska jarmo, ktoré nepriatelia nasadili jeho ľudu, ako to urobil za dní Madiana. (Iz. 9:4; 10:26) To nám tiež pripomína pieseň Debory a Baráka, ktorá sa končí vrúcnou prosbou: „Tak nech zahynú všetci tvoji nepriatelia, ó, Jehova. A nech sú tí, ktorí ťa milujú, ako keď vychádza slnko vo svojej moci.“ ​(Sud. 5:31) A kto sú tí, ktorí ho milujú? Sám Ježiš Kristus vysvetľuje, že sú to dedičia Kráľovstva, keď používa podobný výraz v Matúšovi 13:43: „Vtedy budú spravodliví žiariť jasne ako slnko v kráľovstve svojho Otca.“ A tak kniha Sudcovia poukazuje na dobu, keď bude vykonávať moc spravodlivý Sudca a Semeno Kráľovstva, Ježiš. Jeho prostredníctvom Jehova oslávi a posvätí svoje meno, v súlade so žalmistovou modlitbou týkajúcou sa Božích nepriateľov: „Urob im ako Madianovi, ako Siserovi, ako Jabinovi v údolí bystriny Kišon..., aby poznali ľudia, že ty, ktorého meno je Jehova, ty sám si Najvyšší nad celou zemou.“ — Žalm 83:9, 18; Sud. 5:20, 21.

[Poznámky pod čiarou]