Ani sneh, ani dážď, ani množstvo poštu nezastaví
„Kým budú na svete poštári, život bude pestrý.“ — William James, americký filozof (1842–1910)
TAKMER každý by mohol porozprávať nejakú nepríjemnú skúsenosť s poštovou službou. List, ktorý poslal, prišiel o týždne, či dokonca o mesiace neskôr, ako očakával, poštovné príliš rýchlo stúpa alebo človeka rozčuľujú dlhé rady na poštovom úrade. V októbri 1966 hrozila istému poštovému systému katastrofa. Hovorca poštovej služby v Spojených štátoch pre časopis Prebuďte sa! sa vyjadril, že „v tom čase najväčší poštový úrad v Spojených štátoch v centre Chicaga vlastne prestal pracovať, pretože bol preplnený a nebol schopný vybavovať poštu“.
Čo sa podniklo, aby sa zaistil plynulý tok pošty a aby sa váš list dostal na miesto určenia? Môžete osobne nejako prispieť k zlepšeniu tejto služby? Zmenili sa podstatne v priebehu storočí spôsoby doručovania listov a spoľahlivosť doručovania?
Staroveká poštová služba
Prvá organizovaná poštová služba sa používala výlučne pre vládne účely. Takéto systémy existovali v starovekej Číne, v Egypte, Asýrii, Perzii a v Grécku. Rímsky poštový systém sa nazýval curcus publicus, doslovne „verejná cesta“; no bola to služba takmer výhradne pre vládne kruhy. Je zaujímavé, že listy biblického pisateľa Pavla zborom v Efeze a Kolosách a list Filémonovi boli poslané súkromne, a nie rímskou vládnou poštovou službou. — Efezanom 6:21, 22; Kolosanom 4:7–9; Filémonovi 21, 22.
Zatiaľ čo v spôsobe prepravy a doručovania korešpondencie sa do 19. storočia zmenilo len veľmi málo, snahy o kontrolu a vylúčenie súkromnej poštovej služby sa začali vyvíjať skôr. Prečo? Pretože vlády cítili potrebu mať dozor nad súkromnou komunikáciou. George A. Codding ml. v knihe The Universal Postal Union predkladá dva hlavné dôvody utvorenia vládneho monopolu nad poštovými službami. Po prvé, výnos bol „výborným prostriedkom na podporovanie úradných služieb“. Po druhé, zaisťovaná bezpečnosť bola určitou pomocou pri kontrolovaní komunikácie medzi nepriateľmi štátu.
Preto Francúzska kráľovská pošta začala v roku 1464 vybavovať aj niektoré poštové zásielky verejnosti. V roku 1635 anglický kráľ Karol I. sprístupnil obyvateľstvu Kráľovskú poštovú službu. Ďalšie vlády podnikli podobné kroky, čím zmonopolizovali poštovú službu a prevzali kontrolu nad výmenou korešpondencie medzi ľuďmi.
Pravidlá raného amerického systému určila Británia, tak ako predtým rozšírila do Británie svoju poštovú sieť Rímska ríša. Rímsky systém v mnohom napodobnil perzskú sústavu. Bol to poštový systém kuriérov jazdcov, ktorí si poštu odovzdávali, zavedený v šiestom storočí pred n. l. Preto črty mnohých poštových systémov môžu siahať až do Perzie.
Koloniálny americký poštový systém začal oficiálne vybavovať zámorské poštové zásielky v roku 1639 a vnútroštátne zásielky medzi Bostonom a New Yorkom v roku 1673. Táto dočasná poštová cesta sa začala nazývať Bostonská poštová cesta a dnes je súčasťou americkej diaľnice č. 1. V polovici 19. storočia sa poštové zásielky prepravovali dostavníkmi, parníkmi a železnicou. Doručenie pošty loďou z New Yorku do San Franciska (Kalifornia) trvalo asi mesiac, alebo i viac, a ešte dlhšie to trvalo dostavníkom.
Pony expres
Na urýchlenie transkontinentálneho doručovania v Spojených štátoch bolo potrebné niečo iné ako dostavník alebo loď. Ako sa tento problém vyriešil? Použitím stáročného systému poštových jazdcov na koňoch. Publikácia History of the U.S. Postal Service 1775-1984 cituje novinové inzeráty z marca 1860:
„Hľadajú sa: mladí, štíhli, šľachovití chlapci do 18 rokov. Musia to byť obratní jazdci, ochotní denne riskovať život. Siroty majú prednosť.“
Tí, ktorí boli najatí, „museli prisahať na Bibliu, že nebudú ,kliať‘, nebudú sa púšťať do bitiek alebo kruto zaobchádzať so svojimi zvieratami a že sa budú správať čestne“. Tento slávny pony expres skrátil čas doručenia po 3 200 kilometrovej trase medzi St. Josephom (Missouri) a západným pobrežím Spojených štátov na desať dní. Mladí jazdci uháňali najvyššou možnou rýchlosťou 15 až 25 kilometrov, potom bez meškania vymenili kone a za každého počasia hnali sa ako opreteky cez vrchy, roviny a rieky. V čase pony expresu mali odvážni kuriéri najrýchlejšie kone, na ktorých unikali Indiánom a zbojníkom; jeden jazdec však bol zabitý.
Legendy zveličili túto odvážnu poštovú službu, ktorá však fungovala len od 3. apríla 1860 do 26. októbra 1861. Zanikla so zavedením transkontinentálnej telegrafnej služby, a tak ukončila jednu z najpestrejších kapitol histórie americkej pošty.
Moderné metódy
Poďme teraz podať list a pozrime sa, čo sa s ním bude diať. Čas doručenia sa môže líšiť podľa toho, akú službu využijete.
Po skončení dennej práce odosielate nahromadenú korešpondenciu. Tak to robí väčšina z nás, a preto sa do poštového toku dostáva záplava poštových zásielok ku koncu dňa. Keď teda odosielate poštu skôr počas dňa, budete zvýhodnení o niekoľko hodín a vaše zásielky sa dostanú pred hlavný denný príliv pošty. V roku 1991 priemerné denné množstvo poštových zásielok bolo v Spojených štátoch 454 miliónov, z toho 13,3 milióna v New Yorku; vo Francúzsku 71 miliónov zásielok, z toho 5,5 milióna v Paríži; v Japonsku 62,5 milióna, z toho 17 miliónov v Tokiu; a v Británii 60 miliónov.
Listy vhodené do poštovej schránky na ulici alebo podané na malom poštovom úrade sa privážajú na väčší poštový úrad. Ak vhodíte zásielky ešte pred vyberaním schránky a, ak je to praktické, blízko väčšieho poštového úradu, skráti sa tým čas ich doručenia.
Na miestnom poštovom úrade je váš list vhodený do vreca a potom odvezený do poštového objektu nazývaného deliace stredisko, kde sa používa automatické zariadenie na triedenie pošty. Tu sa listy pomocou dômyselne skonštruovaných strojov automaticky nadhadzujú a obracajú, keď na bežiacich pásoch prechádzajú fázou oddeľovania, obracania na lícovú stranu, pečiatkovania, triedenia a stohovania. Jeden takýto stroj, nazývaný stavacie a pečiatkovacie zariadenie, obrovskou rýchlosťou opečiatkuje za hodinu 27 000 listov.
V priebehu odpoludnia a večera sa pošta určená na odvoz triedi. Listy s dobre čitateľnou adresou — napísanou strojom, vytlačenou alebo ručne napísanou tlačenými písmenami — sa môžu triediť strojom. Novšie stroje dešifrujú dva riadky obsahujúce kód ZIP alebo poštové smerovacie číslo; mesto, štát alebo provinciu; a ulicu.
Takéto stroje i s príslušenstvom môžu automaticky „čítať“ adresy a tlačiť špeciálne poštové kódy na tisíce listov za hodinu. Listové zásielky prvej triedy, ktoré sa nedajú spracovať strojmi, sa musia triediť ručne, priemerne osemsto kusov za hodinu. Dobre čitateľná adresa s kódom ZIP v Spojených štátoch (poštovým alebo smerovacím číslom v mnohých iných krajinách) umožňuje, aby bol váš list spracovaný rýchlejšími a výkonnejšími metódami.
Poštu určenú na odvoz prepravuje letecká alebo pozemná doprava. Poštové zásielky prvej triedy sú bežne doručené do určitých miest a oblastných stredísk do druhého dňa, do miestne označených štátov do dvoch dní a na ktorékoľvek miesto v Spojených štátoch do troch dní. V Británii by malo byť 90 percent poštových zásielok prvej triedy doručených v nasledujúci pracovný deň a 97,4 percenta poštových zásielok druhej triedy na tretí deň. Prieskum doručovania pošty vo Francúzsku uverejnený v máji 1992 ukazuje, že 81 percent vnútroštátnych listových zásielok bolo doručených do druhého dňa a 96,3 percenta poštových zásielok bolo doručených do dvoch dní, nepočítajúc nedele a sviatky. A tak neskoro večer sa táto odoslaná pošta dostáva do strediska na spracovanie zásielok a potom na poštový úrad, kde bola určená. Počas noci a do skorého rána sa prijatá pošta triedi na doručenie.
Väčší poštoví zákazníci, ako je napríklad Spoločnosť Strážna veža, pripravujú svoju poštu tak, aby ju poštový úrad mohol prevziať kamiónom v továrni odosielateľa. Túto poštu prepravuje poštový úrad priamo po celej krajine poštovej doručovateľskej službe. Poštové služby stále viac využívajú konkurenčné komunikačné prostriedky, ako je elektronická pošta (E-mail, údaje prenášané počítačom telekomunikačnou sieťou). Francúzsky systém prepravil minulý rok desať miliónov kusov tlače (E-mail) zo vzdialených oblastí.
Hoci postup práce môže byť v rôznych krajinách odlišný, väčšina poštových zásielok na svete sa spracúva podobným spôsobom, ako sme opísali v prípade poštovej služby v Spojených štátoch, ktorá vybavuje 40 percent objemu svetovej pošty.
Ďalšie poštové služby
Poštové systémy poskytujú aj iné služby, nielen spracúvanie poštových zásielok. Na poštovom úrade v Spojených štátoch môžete dostať pas. Na japonskom poštovom úrade alebo v britskej Girobanke (kedysi patrila Britskej poštovej službe) môžete robiť bankové operácie. Zásielky možno poistiť alebo podať doporučene, aby bola ich cena v prípade straty či poškodenia nahradená. Ak si odosielaná zásielka vyžaduje iba doklad o odoslaní alebo doručení, jej potvrdenie bude stáť zrejme menej, ako keby bola poslaná doporučene. Japonská poštová služba môže zariadiť uzatvorenie životnej poistky.
Na požiadanie vám niektoré poštové služby, napríklad služba v Spojených štátoch, poskytnú dostupné informácie o zmene adries. Na prednú stranu obálky napíšte presne pod spiatočnú adresu „Address Correction Requested“ (Žiadam o novú adresu) alebo „Do Not Forward“ (Nedoručiť). Bez príplatku vám bude poštová zásielka prvej triedy vrátená s novou adresou (ak je stará menej ako jeden rok) alebo s uvedením iného dôvodu, pre ktorý by nemohla byť doručená.
Pre tieto a iné služby je svet od poštového systému veľmi závislý. Správa Evaluation of the United States Postal Service hovorí: „Poštová služba vykonáva dobrú prácu tým, že vybavuje obrovské množstvo poštových zásielok. Ale chyby, ktoré nemožno odstrániť, by sa mali stále priznávať, aby verejnosť vedela, čo môže realisticky od pošty očakávať.“ Ak sa v Spojených štátoch oneskorí len 5 percent z takmer 250 000 000 zásielok, čo je denný objem zásielok prvej triedy, znamená to vyše 12 000 000 zásielok každý deň. To vedie k početným sťažnostiam na oneskorené doručenie.
Ťažké ekonomické podmienky ovplyvnili aj poštový systém. Zvyšujúce sa sadzby, poškodené zásielky, oneskorené doručenie a moderná technika podporovali rastúcu konkurenciu služieb, ktoré riadi vláda. Hoci novátorské manipulačné metódy zlepšili spracúvanie poštových zásielok, tlak na všetky inštitúcie je príčinou kritického stavu v poštovom systéme. Poštová služba v Spojených štátoch mala v roku 1991 príjmový deficit asi 1 500 000 000 dolárov. Drastické opatrenia, ako je veľké zvýšenie poštových sadzieb alebo znižovanie počtu zamestnancov, sú zrejme nutné, aby služba mohla v súčasnosti pokračovať.
Od tenkého pramienka v staroveku až po zaplavujúcu rieku v súčasnosti pokračuje tok pošty i napriek problémom, a tak uspokojuje vrodenú potrebu komunikovať. — Poslal istý pracovník pošty.
[Rámček/obrázok na strane 18]
Perzský štýl doručovania pošty
Dejiskom je staroveká Perzská ríša. Písané doklady sa starostlivo pripravovali, úradne zapečatili a odoslali vládnou poštovou službou. Mnohí by prišli o život, keby neboli nariadenia doručené ihneď a keby neboli okamžite uplatnené. Ale ako bola pošta doručovaná? „Listy niesli kuriéri jazdiaci na koňoch z kráľovských stajní... Teda na kráľov naliehavý príkaz boli ihneď vysielaní kuriéri na kráľovských koňoch,“ uvádza The New English Bible v Ester 8:10, 14.
Týchto spoľahlivých štafetových jazdcov, ktorí mali kone rozostavené v približne 23-kilometrových úsekoch, použil kráľ Ahasver ako výhodný prostriedok na doručenie nového výnosu, ktorý v piatom storočí pred n. l. zachránil Židov pred genocídou. Historik Herodotos povedal, že týmto listovým kuriérom „ani sneh, ani dážď, ani horúčava, ani tma noci nezabránili čo najrýchlejšie prekonať vzdialenosť, ktorú museli prejsť“. Taký bol každodenný vládny systém komunikácie, ktorý fungoval v čase Perzskej ríše.
[Obrázok na strane 17]
Stroje automaticky prečítajú a roztriedia tisíce listov za hodinu
[Prameň ilustrácie]
USPS Photo