Milióny trpia — možno im pomôcť?

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Afrike

AK BY ste mali takú moc, odstránili by ste všetko ľudské utrpenie? Pravdaže by ste ho odstránili — keby ste mali tú moc! Skutočnosťou je, že žiaden človek nemá prostriedky na to, aby skoncoval so všetkou bolesťou a všetkými mukami na svete.

Možno však máte moc, aby ste pomohli zmenšiť isté utrpenie, ku ktorému vo svete dochádza, alebo mu dokonca predísť. Odhaduje sa, že v rôznych krajinách podstúpia desiatky miliónov žien veľa bolestí a múk následkom starej a hlboko zakorenenej tradície. Podľa tejto tradície rodičia v dobrom úmysle nechajú odstrániť časť alebo väčšinu vonkajších pohlavných orgánov svojich dcér. Nazýva sa to ženská obriezka.a Ale väčšina odborníkov to dnes nazýva FGM (female genital mutilation [zmrzačenie ženských pohlavných orgánov]), termínom, ktorý presnejšie vystihuje túto procedúru.

Kniha Hosken Report (Hoskenova správa) o FGM nás informuje, že mrzačenie pohlavných orgánov je praktika, ktorú vykonávajú v rozsiahlej oblasti od východnej Afriky až po západnú Afriku a v niektorých priľahlých oblastiach. Toto bolestivé mrzačenie žien spôsobuje zdravotné problémy a môže ohroziť aj život.

Ozývajú sa hlasy proti

Vysloviť sa proti tejto praktike nebolo jednoduché. Kenské noviny The Standard napísali, že FGM „je prevažne zahalené tajomstvom. Pre tie ženy alebo mužov, ktorí chcú, aby sa s touto operáciou prestalo, je ťažké a niekedy aj nebezpečné vysloviť sa proti tejto praktike. Často ich obviňujú, že sú proti tradíciám, rodine, náboženstvu, národu, alebo že zavrhujú svoj vlastný ľud a kultúru.“

Tie isté africké noviny vysvetľujú, že FGM „nie je ‚neškodná kultúrna praktika‘, ale význačná príčina trvalej telesnej ujmy a úmrtí žien a dievčat... Porušuje právo každého dievčaťa na zdravý a normálny telesný vývin“.

V celej Afrike a aj v medzinárodnom meradle mnohí ďalší pozdvihli svoj hlas v snahe poučiť ľudí o tejto praktike. Dievčatám spôsobuje bolesť a zmrzačí ich, dokonca už v detstve, a nemá vôbec žiadne lekárske opodstatnenie.

Počet trvalých, bolestivých poškodení a hlásených úmrtí zalarmoval zodpovedných zdravotníckych pracovníkov a vlády mnohých krajín. Predpokladá sa dokonca, že FGM môže zohrávať určitú úlohu v prenose aidsu v Afrike. A pre príliv emigrantov z Afriky a Stredného východu do Austrálie, Európy, Kanady a Spojených štátov sa stáva v niektorých zdravotníckych zariadeniach západných krajín toto mrzačenie žien spornou otázkou verejného zdravotníctva. Nemožno prehliadať ani náklady na následnú liečbu telesných komplikácií, a v mnohých prípadoch psychickú ujmu.

Zákonodarstvo prijalo a prijíma zákony na obmedzenie tohto zvyku. Anglicko, Francúzsko, Taliansko a Švédsko patria k tým európskym krajinám, kde je FGM nezákonné. Kanadské noviny The Globe and Mail oznámili, že „riadiaci orgán, ktorý usmerňuje lekárov v Ontáriu, FGM zakázal“. Ďalej napísali: „Hoci kanadský zákon priamo neuvádza ženskú obriezku ani infabuláciu, federálni úradníci povedali, že takéto praktiky treba považovať za určitú formu zneužívania detí alebo vážny pokus o znásilnenie.“

Mnohé medzinárodné organizácie, napríklad Svetová zdravotnícka organizácia, sa usilujú o to, aby sa s FGM prestalo. Istý úspech dosiahli v septembri 1990, keď sa v New Yorku zišli vodcovia sveta vrátane prezidentov afrických krajín, ako sú Senegal, Uganda a Zimbabwe, a podpísali Dohodu o právach detí. Tento dokument odsudzuje ženskú obriezku ako mučenie a sexuálne zneužívanie.

Londýnsky Economist oznámil: „Ženská obriezka — vhodnejšie nazvaná mrzačenie pohlavných orgánov — zostáva jednou z veľkých afrických hrôz, o ktorej sa nesmie hovoriť. Podľa istej správy Skupiny pre práva menšín založenej v Londýne... každoročne sú postihnuté desiatky miliónov dievčat.“

Táto publikácia pokračuje: „Procedúra je rôzna, od mierne bolestivej až po príšernú, a môže zahŕňať odstránenie dráždca a ďalších vonkajších orgánov nožom, úlomkom skla alebo britvou — ale iba veľmi zriedka sa vykonáva s umŕtvením. Môže viesť k vážnym ťažkostiam pri menštruácii, pri pohlavnom styku a pôrode, ďalej k psychickým poruchám, a dokonca k smrti... V praktike sa pokračuje z poverčivého strachu pred ženskou sexualitou, zo zvyku a z mylného presvedčenia, že je to hygienické.“

Praktika prežíva

V jednej africkej krajine, kde veľa žien podstúpilo túto procedúru, boli v roku 1947 prijaté zákony, ktoré zakazujú najkrutejšiu formu mrzačenia. Ale rituál naďalej prežíva. Prečo? Lebo milióny ľudí, ktorí to myslia dobre, sú stále nesprávne informovaní a sú podvádzaní presvedčením, že FGM je prospešné. Staršie dedinské ženy napríklad veria, že je to pre dobro dievčaťa. Preto Skupina pre práva menšín tvrdí, ako oznámili nigérijské noviny The Guardian, že je potrebné „zmeniť zmýšľanie starších žien, ktoré tento zvyk udržiavajú“.

Časopis Nursing Times dôvodí podobne: „Vzdelávanie je jediný spôsob, ako skutočne premôcť ženskú obriezku.“ A neskôr ten istý časopis napísal: „Celý problém možno vykoreniť iba tak, že si ľudia uvedomia škodlivosť obriezky, a treba poučiť mužov, takisto ako ženy.“ Prečo poučiť aj mužov? Lebo mnohí otcovia platia za operáciu, aby mohli svoje dcéry vydať za mužov, ktorí by si nevzali neobrezanú ženu.

Ďalším dôvodom, prečo mrzačenie pokračuje, sú peniaze. The American Journal of Nursing tvrdí: „Obriezka je dôležitým zdrojom príjmu tých, ktorí ju vykonávajú; preto títo ľudia majú veľký záujem na tom, aby sa v tejto praktike pokračovalo.“ Za túto procedúru nedostávajú zaplatené len staršie ženy, ale aj pôrodné baby a holiči. Sestry a lekári na niektorých klinikách to robia tiež, a to v snahe ušetriť dievčatá aspoň od istého rizika a traumy, ktoré nasledujú po nehygienických operáciách. No bez ohľadu na to, kto to robí, stále je to mrzačenie.

V niektorých prípadoch sa dospelé ženy podrobujú tejto operácii stále znova, po všetky roky, kým rodia deti. Noviny The New York Times International napísali, že „mnohé ženy podstupujú bolestivú sériu obriezky a znovuobriezky po každom pôrode. Jazvy po obriezkach sa pred každým pôrodom rozrežú a po pôrode zašijú. To zapríčiňuje silné krvácanie, predlžuje pôrod a zvyšuje riziko poškodenia mozgu plodu.“

Časopis New Scientist oznámil, že mnohé „dievčatká vykrvácali a zomreli, pretože nešikovní operatéri zarezali do lonovej tepny alebo do zadnej tepny dráždca. Ďalšie zomierajú následkom pooperačného šoku, lebo nikto nevie, ako ich prebrať z bezvedomia, a nemocnica je príliš ďaleko; alebo sa zúčastnení zdráhajú vyhľadať pomoc, pretože sa hanbia za nevydarenú operáciu.“

V praktike sa však pokračuje. V afrických aj v európskych novinách sa stále objavujú správy o FGM. Jeden africký časopis nedávno napísal, že „väčšina obetí mrzačenia ženských pohlavných orgánov sú ešte malé dievčatká a dospievajúce dievčatá. Hoci rodičia dávajú obrezať svoje dcéry v presvedčení, že je to správne a potrebné, operáciu a jej následky možno prirovnať k mučeniu.“ Podľa londýnskych novín The Independent (7. júla 1992) jeden nedávny prieskum ukázal, že „táto praktika bola v Spojenom kráľovstve viac rozšírená, ako sa skôr predpokladalo“. Odhaduje sa, že v Británii „hrozí ženská obriezka“ vyše 10 000 dievčatám, pričom „väčšina z nich je vo veku osem rokov a menej“.

Tradícia založená na lži

Niektorí veria lži, že vonkajšie ženské pohlavné orgány sú nečisté a musia byť očistené tak, že sa odrežú. Myslia si, že len muži majú právo tešiť sa zo sexuálnych stykov. Veria aj tomu, že FGM prispieva k plodnosti, odrádza od sexuálnej nemravnosti a zvyšuje šance dievčaťa na vydaj. „Je iróniou,“ píše časopis Time, „že frigidita alebo neplodnosť, ktorá je zapríčinená týmto mrzačením, vedie mnohých manželov k tomu, že sa stránia svojich manželiek.“

Účastníci konferencie Interafrického výboru, ktorá sa nedávno konala v nigérijskom Lagose, neveria, že ženskou obriezkou možno predchádzať promiskuite; tvrdia, že prospešnejšia je mravná výchova v ranej mladosti. Zlému správaniu možno predchádzať poučovaním, nie mrzačením. Na ilustráciu: Odrezali by sme deťom ruky len preto, aby sme im zabránili vyrásť na zlodejov? Alebo by sme im vyrezali jazyky, aby nikdy škaredo nerozprávali?

Jeden nigérijský manželský pár odmietol dať obrezať svoju dcéru. To nazlostilo otcovu matku, ktorá bola presvedčená, že keď dieťa vyrastie, bude pestovať promiskuitu. Keďže rodičia ju po mravnej stránke dobre vychovávali, dievča zostalo cudné. Naproti tomu niektoré iné deti, ktoré táto rodina poznala a ktorým rodičia nevenovali čas, aby im vštepovali dobré mravné zásady, úplne prepadli promiskuite, hoci boli obrezané. Teraz sa stará matka presvedčila, že pre deti nie je dôležitá obriezka či neobriezka, ale vštepovanie Božích mravných zásad.

Ak milujeme svoje dcéry, budeme pamätať na nepriaznivé následky, ktoré by FGM spôsobila v ich živote a nebudeme túto praktiku nijako podporovať či presadzovať. Budeme potrebovať odvahu, pretože na niektorých miestach sú veľké obavy z nátlaku spoločenstva dodržiavať túto tradíciu.

Náboženská súvislosť

Dejiny ženskej obriezky sú poučné. Táto praktika je známa už stáročia a možno ju dokonca vidieť na niektorých múmiách starovekého Egypta. Časopis Plastic and Reconstructive Surgery píše: „Ženská obriezka sa vykonávala v starovekom Egypte a súvisela s presvedčením faraónov, že bohovia sú bisexuálni.“ Najkrutejší druh tohto mrzačenia sa až dodnes nazýva faraónskou obriezkou.

Na niektorých miestach sú s FGM spojené starobylé náboženské obrady. Istý znalec Afriky vysvetlil, že jeden zvláštny obrad sa považuje za akt spojenia s bohom predkov, u ktorého sa dovolávajú ochrany, aby pomohol dievčatám pri obriezke a súčasne im dal múdrosť predkov. — Porovnaj 2. Korinťanom 6:14–18.

Nie je ťažké pochopiť, prečo sa praví kresťania žijúci v krajinách, kde sa FGM praktizuje, nedržia tejto tradície. V Biblii nie je ani náznak o tom, aby ženy podstupovali takéto zmrzačujúce operácie. Je jasné, že Stvoriteľ vytvoril ženu tak, aby sa mohla tešiť zo sexuálnych stykov v rámci manželského usporiadania. Mrzačenie pohlavných orgánov ženy nie je v súlade so zásadami lásky, empatie a rozumnosti, ktorú vyžadujú Sväté Písma. — Efezanom 5:28, 29; Filipanom 4:5.

A čo je najdôležitejšie, Jehovu, Boha lásky, zarmucuje takéto nerozumné mrzačenie a následné utrpenie miliónov žien a malých dievčat. Akí sme šťastní, že sľúbil nový svet, v ktorom nebude nikto trpieť! — Zjavenie 21:3, 4.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 21]

Ako je to s mužskou obriezkou?

Niektorí môžu položiť otázku: Či nie je mužská obriezka takým istým mrzačením tela? V Biblii sa píše, že v istom čase Boh nariadil, aby sa muži obrezávali. Neskôr, pri založení kresťanského zboru, obriezka už nebola požiadavkou, i keď nebola zakázaná. Záleží na každom jednotlivcovi, či sa rozhodne, že sa on alebo jeho synovia dajú obrezať, alebo nie.

Dnes sa na mnohých miestach muži dávajú obrezať. Je pravda, že tento zákrok vyžaduje chirurgické odstránenie predkožky. Ale tento zákrok ani zďaleka nezodpovedá FGM. U mužov sa po obriezke obyčajne neobjavujú žiadne vedľajšie nepriaznivé účinky. Naproti tomu u žien je FGM často sprevádzané doživotným neznesiteľným utrpením pri prirodzených funkciách ženského tela, ako je menštruácia, pohlavný styk, pôrod a močenie. Mimoriadne komplikovaný pôrod zapríčinil aj vážne defekty u novorodencov, ba u mnohých aj smrť.

Koľko mužov by sebe alebo svojim synom nechalo zmrzačiť penis tak, aby im to bránilo pôžitku pri pohlavnom styku, spôsobovalo ustavičnú bolesť a po celý život ohrozovalo ich zdravie? Je zrejmé, že mužskú obriezku vôbec nemožno porovnávať s FGM.

[Rámček na strane 23]

Rozprávanie afrického dievčatka

‚Keď som mala osem rokov, bola som obrezaná. Teraz mám 11 rokov, ale na operáciu sa pamätám veľmi dobre. Keď si na ňu len pomyslím, je mi zle, a niekedy mávam desivé sny. Väčšinu dní som celkom šťastná, ale keď si na to spomeniem, cítim sa vnútri, akoby som bola mŕtva.

Keď som prvý raz o tom počula, bola som skutočne šťastná. Rodina a príbuzní prichádzali a dávali mi mnoho darčekov. Nevedela som, čo je obriezka a nemyslela som si, že to bude tak bolieť.

Potom moje nadšenie opadlo. Začala som plakať a bola som naozaj vydesená. Boli tam štyri ženy a držali mi ruky a nohy. Jedna žena mi rukou zakryla ústa. Pokúšala som sa vyslobodiť, ale ony boli silnejšie ako ja a donútili ma zase si ľahnúť. Hrozne ma to bolelo.

Keď ma rezali nožom, všade bolo plno krvi. Nikdy som si nemyslela, že niečo môže tak strašne bolieť. Ranu mi natreli zmesou vajec a cukru. Potom mi zviazali nohy. Odniesli ma späť do auta. Celou cestou späť do dediny som plakala.‘ — Výňatok prevzatý z kenských novín The Standard.

[Prameň ilustrácie na strane 20]

WHO/​OXFAM