Tvory zo živočíšnej ríše velebia Jehovu

RÍŠA zvierat svedčí o Jehovovej vznešenosti. Tak ako sa Boh stará o ľudstvo, stará sa i o zvieratá. (Žalm 145:16) Bolo by veľkou chybou kritizovať Stvoriteľa ľudí a zvierat! Hoci Jób bol priamy muž, „viac ako Boha vyhlasoval za spravodlivú vlastnú dušu“. Preto dostal Jób lekciu. — Jób 32:2; 33:8–12; 34:5.

Príklady z ríše zvierat Jóbovi ukázali, že človeku nepatrí, aby posudzoval Božie cesty. Táto skutočnosť sa stáva ešte jasnejšou, keď sa zamyslíme nad slovami, ktoré povedal Jehova svojmu služobníkovi Jóbovi.

Nepotrebujú pomoc človeka

Jób nebol schopný odpovedať Bohu na otázky týkajúce sa života zvierat. (Jób 38:39–41) Je jasné, že Jehova sa stará o leva či o krkavca bez ľudskej pomoci. Hoci krkavce lietajú za potravou, v skutočnosti ju dostávajú od Boha. — Lukáš 12:24.

Jób nevedel, čo povedať, keď mu Boh kládol otázky týkajúce sa divých zvierat. (Jób 39:1–8) Nikto z ľudí nemôže ochraňovať horské kozy, čiže kamzíky, ani lane, samice jeleňa. Veď ku kamzíkom je ťažké sa čo i len priblížiť! (Žalm 104:18) Vďaka inštinktu od Boha sa laň utiahne do lesa, keď sa blíži čas jej pôrodu. O svoje mladé sa riadne stará, ale keď ‚zmocnejú‘, „odtiahnu a nevrátia sa“. Potom sa už o seba starajú samy.

Zebra si slobodne cvála a domovom divého osla je púšťová rovina. Jób nemohol používať divého osla na nosenie nákladu. Divý osol hľadá „všelijakú zelenú rastlinu“, skúma svahy kvôli paši. Toto zviera nevymení svoju slobodu za ľahšie dostupné jedlo v mestách. „Nepočuje zvuk honca“, lebo rýchlo ujde, keď človek vstúpi na jeho územie.

Ďalej sa Boh zmieňuje o divom býkovi. (Jób 39:9–12) O tomto zvierati anglický archeológ Austen Layard napísal: „Z toho, ako často je divý býk zobrazovaný na basreliéfoch, sa zdá, že bol považovaný za rovnako hrôzostrašné zviera ako lev a bol rovnako cennou trofejou. Často je zobrazovaný v boji s kráľom a ako ho bojovníci prenasledujú na koňoch či pešo.“ ​(Nineveh and Its Remains, 1849, zväzok 2, strana 326) Žiaden rozumný človek by sa nepokúšal dať neovládateľnému divému býkovi postroj. — Žalm 22:21.

Okrídlené tvory velebia Jehovu

Boh ďalej kladie Jóbovi otázky o okrídlených tvoroch. (Jób 39:13–18) Bocian vďaka svojim mocným krídlam vyletí do veľkých výšok. (Jeremiáš 8:7) Hoci pštros trepoce krídlami, nedokáže lietať. Na rozdiel od bociana pštrosica nekladie svoje vajcia do hniezda na strome. (Žalm 104:17) Vyhĺbi v piesku jamu a tam nakladie vajcia. Ale tento vták vajcia neopúšťa. Pod vrstvou piesku majú vyhovujúcu teplotu a samec aj samica sa o ne starajú.

Možno sa zdá, že pštrosica ‚zabúda na múdrosť‘, keď spozoruje nebezpečenstvo v podobe nejakého predátora a beží preč. Dielo An Encyclopedia of Bible Animals však uvádza: „Je to stratégia na odvedenie pozornosti: [pštrosy] na seba budú upozorňovať a budú trepotať krídlami, aby pritiahli pozornosť akéhokoľvek zvieraťa či človeka, ktorý ohrozuje ich vajcia, a tak ho od nich odviedli.“

Čo to znamená, že pštrosica sa „vysmieva... koňovi i jazdcovi na ňom“? Dielo The World Book Encyclopedia hovorí: „Pštros nemôže lietať, no je známy svojím rýchlym behom. Svojimi dlhými nohami dokáže robiť kroky dlhé 4,5 metra a bežať rýchlosťou až 64 kilometrov za hodinu.“

Boh dáva koňovi mohutnosť

Boh ďalej kladie Jóbovi otázky o koňovi. (Jób 39:19–25) V staroveku vojaci bojovali na koňoch a kone ťahali aj dvojkolesové vozy, na ktorých bol jeden jazdec a možno dvaja vojaci. Vojnový kôň dychtiaci po boji erdží a hrabe zem kopytami. Nezľakne sa, keď vidí meč, a neobráti sa späť. Na zvuk rohu reaguje, akoby hovoril: „Haha!“ Ženie sa vpred, pričom „pohlcuje zem“. Poslúcha však svojho jazdca.

Podobný opis použil archeológ Layard: „Hoci je kobyla arabského koňa mierna ako jahňa a na jej ovládanie stačí len ohlávka, keď začuje bojový pokrik kmeňa a vidí pohybujúcu sa kopiju svojho jazdca, oči jej zaiskria, krvavočervené nozdry sa rozšíria, jej krk je vznešene klenutý a zdvihnutý chvost a hriva jej vejú vo vetre.“ — Discoveries Among the Ruins of Nineveh and Babylon, 1853, strana 330.

Uvažujte o sokolovi a orlovi

Jehova obrátil Jóbovu pozornosť na ďalšie vtáky. (Jób 39:26–30) Sokoly ‚sa vznášajú a rozprestierajú svoje krídla k vetru‘. V Guinessovej knihe rekordov je sokol sťahovavý uvedený ako najrýchlejšie lietajúci vták, ktorý „dosahuje rekordnú rýchlosť, keď sa prudko spúšťa z veľkej výšky počas letu nad svojím teritóriom alebo keď chytá korisť v letku“. Tento vták dosiahol v strmhlavom lete v 45-stupňovom uhle rýchlosť 349 kilometrov za hodinu!

Niektoré orly dosiahli rýchlosť až 130 kilometrov za hodinu. Jób prirovnal rýchlo ubiehajúci život k rýchlosti orla, ktorý hľadá potravu. (Jób 9:25, 26) Boh nám dáva silu vytrvávať, akoby sme sa vznášali na zdanlivo neúnavných krídlach plachtiaceho orla. (Izaiáš 40:31) Pri lietaní orol využíva stĺpce stúpajúceho teplého vzduchu, čiže teplé vzdušné prúdy. Tento vták krúži vo vzdušnom prúde, ktorý ho nesie vyššie a vyššie. Keď dosiahne určitú výšku, skĺzne do ďalšieho vzdušného prúdu a môže zostať vo vzduchu celé hodiny s minimálnou spotrebou energie.

„Stavia si hniezdo tam vysoko hore“ na nedostupných miestach, kde budú jeho mladé mimo nebezpečenstva. Jehova vytvoril orla tak, aby to robil inštinktívne. A so zrakom, ktorý má od Boha, „jeho oči neprestajne hľadia do diaľky“. Schopnosť rýchlo zaostrovať zrak umožňuje orlovi, aby korisť alebo nejaké mŕtve telo mal stále na očiach aj počas strmhlavého letu z veľkej výšky. Keďže orol sa môže živiť aj mŕtvymi telami, „kde sú zabití, tam je on“. Tento vták loví malé zvieratá a nosí ich svojim mladým.

Jehova napomína Jóba

Predtým než Jehova položil Jóbovi ďalšie otázky o zvieratách, napomenul ho. Ako Jób reagoval? Pokoril sa a ochotne prijal ďalšie rady. — Jób 40:1–14.

Na tomto mieste inšpirovaného záznamu Jóbových skúseností nachádzame veľmi dôležité poučenie: Žiaden človek nemá právo kritizovať Všemohúceho. Mali by sme rozprávať a konať spôsobom, ktorý sa páči nášmu nebeskému Otcovi. Navyše naším hlavným cieľom by malo byť posvätenie Jehovovho svätého mena a obhájenie jeho zvrchovanosti.

Behemot oslavuje Boha

Boh opäť obracia pozornosť na ríšu zvierat, keď Jóbovi kladie otázky týkajúce sa Behemota, ktorý je vo všeobecnosti stotožňovaný s hrochom. (Jób 40:15–24) Dospelý hroch môže byť dlhý štyri až päť metrov a môže vážiť až 3600 kilogramov. Behemotova „sila je v jeho bokoch“ — v svaloch zadnej časti jeho chrbta. Hrubá koža na bruchu je ozajstnou výhodou, lebo Behemot má krátke nohy a ťahá svoje telo po kamenistom koryte rieky. Človek určite nemôže byť rovnocenným súperom Behemota, ktorý má mocné telo, obrovskú papuľu a silné čeľuste.

Behemot vychádza z rieky, aby si pochutnal na ‚zelenej tráve‘. Zdá sa, že na to, aby sa nasýtil, je potrebná zeleň z celého vrchu. Do jeho žalúdka sa denne dostane 90 až 180 kilogramov rastlinnej potravy. Keď Behemot utíši svoj hlad, ľahne si pod lotosové stromy alebo do tieňa topoľov. Keď sa rieka, v ktorej hroch žije, vyleje zo svojich brehov, toto zviera dokáže udržať hlavu nad vodou a plávať proti valiacemu sa živlu. Keby Jób stál pred Behemotovou obrovskou papuľou a hrozivými klami, nemal by odvahu prebodnúť mu nos hákom.

Leviatan prináša Bohu chválu

Ďalej Jób počúva, čo mu Boh hovorí o Leviatanovi. (Jób 41:1–34) Toto hebrejské slovo sa vzťahuje na zviera, na ktorého koži sú záhyby — zjavne na krokodíla. Mohol by Jób urobiť z Leviatana hračku pre deti? Určite nie! Stretnutia s týmto tvorom opakovane ukázali, že je to nebezpečné. Ak by chcel nejaký človek na Leviatana položiť ruku, čiže skrotiť ho, bol by z toho pravdepodobne taký boj, že by to už nikdy viac neurobil!

Keď Leviatan pri západe slnka dvíha hlavu nad vodu, jeho oči sa zablysnú „ako lúče úsvitu“. Šupiny Leviatana sú tesne uzavreté a na jeho koži sú uložené kostené platničky, ktoré je ťažké prebodnúť strelou, nieto ešte mečom či kopijou. Drsné šupiny na bruchu krokodíla zanechávajú na bahnistých brehoch odtlačok ‚nástroja na mlátenie‘. Keď sa vo vode hnevá, voda sa spení, ako keď sa spení masť. A vďaka svojej veľkosti, pancieru a zbraniam — hrozivej papuli a silnému chvostu — Leviatan nevie, čo je strach.

Jób odvoláva svoje slová

Jób uznal, že ‚rozprával, ale nemal porozumenie vecí príliš obdivuhodných pre neho‘. (Jób 42:1–3) Prijal Božie naprávanie, odvolal svoje slová a kajal sa. Jeho spoločníci boli pokarhaní, ale on bol bohato požehnaný. — Jób 42:4–17.

Je veľmi múdre pamätať na Jóbove skúsenosti! Nie sme schopní odpovedať na všetky otázky, ktoré mu Boh kládol. No môžeme a aj by sme mali prejavovať vďačnosť za tie mnohé rozmanité zázraky stvorenia, ktoré velebia Jehovu.

[Obrázok na strane 13]

Kamzík

[Obrázok na strane 13]

Krkavec

[Obrázok na strane 13]

Levica

[Obrázok na strane 14]

Zebra

[Obrázok na strane 14]

Pštrosica sa vzďaľuje od svojich vajec, ale neopúšťa ich

[Obrázok na strane 14]

Pštrosie vajcia

[Obrázok na stranách 14, 15]

Sokol sťahovavý

[Prameň ilustrácie]

Sokol: © Joe McDonald/​Visuals Unlimited

[Obrázok na strane 15]

Kobyla arabského koňa

[Obrázok na strane 15]

Orol skalný

[Obrázok na strane 16]

Behemot je vo všeobecnosti stotožňovaný s hrochom

[Obrázok na strane 16]

Predpokladá sa, že výraz Leviatan sa vzťahuje na mocného krokodíla