Duša

Definícia: V Biblii je slovo „duša“ preložené z hebrejského nefeš a z gréckeho psyché. Použitie tohto slova v Biblii svedčí o tom, že duša je človek alebo zviera, alebo život, z ktorého sa človek či zviera teší. Pre mnohých ľudí má však výraz „duša“ význam nehmotnej alebo duchovnej časti ľudskej bytosti, ktorá prežíva smrť hmotného tela. Iní ju chápu ako životný princíp. Ale tieto druhé názory nie sú biblickým učením.

Aké výroky v Biblii nám pomáhajú porozumieť, čo je duša?

1. Mojž. 2:7: „Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.“ ​(Všimni si, že sa tu nehovorí, že človeku bola daná duša, ale že sa stal dušou, živou osobou.) (Časť hebrejského slova, ktoré je tu preložené ako „duša“, je nefeš. RP sa s týmto prekladom zhoduje. NV a EP ho prekladajú ako „bytosť“. AH ako „bytnosť“.)

1. Kor. 15:45: „Tak je to aj napísané: ‚Prvý človek Adam sa stal živou dušou.‘ Posledný Adam sa stal životodarným duchom.“ ​(Teda Kresťanské grécke Písma sa zhodujú s Hebrejskými Písmami, pokiaľ ide o to, čo je duša.) (Grécke slovo, ktoré je tu preložené ako „duša“, je akuzatív slova psyché. RP a AH ho tiež prekladajú ako „duša“. EP hovorí „tvor“ a NV „bytosť“.)

1. Petra 3:20: „V Noachových dňoch... bolo niekoľko ľudí, totiž osem duší, bezpečne prenesených cez vodu.“ (Grécke slovo tu preložené „duše“ je psychai, množné číslo od psyché. RP, AH a EP ho tiež prekladajú ako „duše“. NV používa „ľudia“.)

1. Mojž. 9:5: „Vyžiadam si späť aj krv vašich duší [alebo „životov“; z hebrejského slova nefeš].“ ​(Tu sa hovorí, že duša má krv.)

Joz. 11:11: „Zrážali ostrím meča každú dušu [po hebrejsky nefeš], ktorá v ňom bola.“ ​(Tu je ukázané, že duša je niečo, čo môže byť zasiahnuté mečom, takže tieto duše nemohli byť duchmi.)

Kde hovorí Biblia, že zvieratá sú duše?

1. Mojž. 1:20, 21, 24, 25: „Boh ďalej povedal: ‚Nech sa vody zahemžia množstvom živých duší*...‘ A potom Boh tvoril morské ozruty a každú pohybujúcu sa živú dušu, ktorou sa zahemžili vody podľa ich druhov, a každého okrídleného lietajúceho tvora podľa svojho druhu... A Boh povedal ďalej: ‚Nech zem vydá živé duše podľa ich druhov...‘ A Boh potom robil divé zemské zviera podľa svojho druhu, domáce zviera podľa svojho druhu a každého pohybujúceho sa živočícha zeme podľa svojho druhu.“ ​(*V hebrejčine ju tu slovo nefeš. RP a AH ho prekladajú ako „duša“. EP a NV používajú výraz „tvor“.)

3. Mojž. 24:17, 18: „Ak muž smrteľne udrie nejakú ľudskú dušu [po hebrejsky nefeš], má byť istotne usmrtený. A ten, kto smrteľne udrie dušu [po hebrejsky nefeš] domáceho zvieraťa, má dať za ňu náhradu, dušu za dušu.“ ​(Všimni si, že to isté hebrejské slovo pre dušu sa používa tak na ľudí, ako aj na zvieratá.)

Zjav. 16:3: „Zmenilo sa na krv ako z mŕtveho človeka, a každá živá duša* zomrela, všetko, čo bolo v mori.“ ​(Teda aj Kresťanské grécke Písma hovoria o zvieratách ako o dušiach.) (*V gréčtine je tu slovo psyché. RP ho prekladá ako „duša“. ŠP a NT ako „bytosť“. Niektorí prekladatelia používajú výraz „všetko“.)

Potvrdzujú aj iní učenci, ktorí nie sú Jehovovi svedkovia, že Biblia hovorí o duši práve toto?

„V S[tarom] Z[ákone] nie je žiadna dichotómia [rozdelenie] tela a duše. Izraelita videl veci konkrétne, celistvo, a tak považoval ľudí za osoby, a nie za niečo zložené. Výraz nepeš [nefeš], hoci je preložený naším slovom duša, nikdy neznamená dušu ako odlišnú od tela alebo od jednotlivej osoby... Výraz [psyché] je v N[ovom] Z[ákone] slovo zodpovedajúce slovu nepeš. Môže znamenať životný princíp, samotný život alebo živú bytosť.“ — New Catholic Encyclopedia, 1967, zv. XIII, s. 449, 450.

„Hebrejský výraz pre ‚dušu‘ (nefeš, to, čo dýcha) používal Mojžiš... označujúc ‚oživenú bytosť‘, a je rovnako použiteľný na bytosti, ktoré neboli ľuďmi... Používanie slova psyché (‚duša‘) v Novom Zákone je porovnateľné s nefeš.“ — The New Encyclopædia Britannica, 1976, Macropædia, zv. 15, s. 152.

„Presvedčenie, že duša pokračuje vo svojej existencii po rozpade tela, je skôr záležitosťou filozofickej alebo teologickej špekulácie než jednoduchej viery, a preto sa nikde vo Svätom Písme výslovne neučí.“ — The Jewish Encyclopedia, 1910, zv. VI, s. 564.

Môže ľudská duša zomrieť?

Ezech. 18:4: „Hľa, všetky duše — mne patria. Ako otcova duša, tak synova duša – mne patria. Duša*, ktorá hreší — tá zomrie.“ ​(*V hebrejčine je to „nefeš“. RP, AH a NV to prekladajú ako „duša“. EP hovorí „osoba“.)

Mat. 10:28: „Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale nemôžu zabiť dušu [alebo „život“], ale radšej sa bojte toho, ktorý môže zničiť dušu* i telo v gehenne.“ ​(*V gréčtine je tu akuzatív slova psyché. AH, EP, RP, NV, NT, SEP, ŠP a MJ to všetky prekladajú ako „dušu“.)

Sk. 3:23: „A každá duša [po grécky psyché], ktorá nepočúva tohto Proroka, bude úplne zničená spomedzi ľudu.“

Je možné, aby ľudské duše (ľudia) žili večne?

Pozri strany 433–437 pod nadpisom „Život“.

Je duša to isté čo duch?

Kaz. 12:7: „Potom sa prach vráti do zeme práve tak, ako bol, a samotný duch [alebo životná sila, po hebrejsky ruach] sa vráti k pravému Bohu, ktorý ho dal.“ ​(Všimni si, že hebrejské slovo pre slovo duch je ruach; ale slovo preložené slovom duša je nefeš. Tento text neznamená, že pri smrti duch putuje až do osobnej prítomnosti Boha; skôr znamená to, že akákoľvek nádej pre človeka, aby mohol opäť žiť, závisí od Boha. Podobne môžeme povedať, že ak kupujúci neplatí požadované splátky za nejaký majetok, „vráti“ sa majetok pôvodnému majiteľovi.) (AH, EP, NV a RP tu všetky prekladajú ruach ako „duch“.)

Kaz. 3:19: „Stáva [sa] to isté ľudským synom a to isté sa stáva zvieratám, a všetkým sa stáva to isté. Ako umiera jeden, tak umiera druhý; všetci majú len jedného ducha [po hebrejsky ruach].“ ​(Je tu teda ukázané, že aj ľudia, aj zvieratá majú toho istého ducha alebo ruach. Poznámky k 20. a 21. veršu pozri na strane 72.)

Hebr. 4:12: „Božie slovo je živé a vykonáva moc a je ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč a preniká až po rozdelenie duše [po grécky psyché) a ducha [po grécky pneumatos] a kĺbov a ich špiku a je schopné rozoznávať myšlienky a úmysly srdca.“ ​(Všimni si, že grécke slovo pre „ducha“ nie je to isté ako pre „dušu“.)

Pokračuje vedomý život človeka po tom, ako duch opustil telo?

Žalm 146:4: „Jeho duch [po hebrejsky zo slova ruach] vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky.“ ​(EP, NV a RP tu prekladajú slovo ruach ako „duch“. AH hovorí „dech“.) (Tiež Žalm 104:29)

Aký je pôvod viery kresťanstva v nehmotnú, nesmrteľnú dušu?

„Kresťanská predstava duchovnej duše, ktorú vytvoril Boh a vložil ju do tela pri počatí, aby urobil z človeka živý celok, je ovocím dlhého vývoja v kresťanskej filozofii. Až Origenes [zomrel asi v roku 254 n. l.] na východe a sv. Augustín [zomrel v roku 430 n. l.] na západe zaviedli pojem duše ako duchovnej substancie a sformulovali filozofickú predstavu o jej podstate... Jeho [Augustínova] náuka... vďačila za veľa (vrátane niektorých nedostatkov) neoplatonizmu.“ — New Catholic Encyclopedia, 1967, zv. XIII, s. 452, 454.

„Predstava nesmrteľnosti je výsledkom gréckeho myslenia, kým nádej na vzkriesenie je súčasťou židovského myslenia... Po Alexandrových víťazstvách judaizmus postupne prijímal grécke predstavy.“ — Dictionnaire Encyclopédique de la Bible, Valence, Francúzsko 1935, vydal Alexandre Westphal, zv. 2, s. 557.

„Nesmrteľnosť duše je grécka predstava vytvorená v starovekých tajomných kultoch a vypracovaná filozofom Platónom.“ — Presbyterian Life, 1. mája 1970, s. 35.

„Veríme, že existuje niečo také ako smrť?... Či to nie je oddelenie duše a tela? A byť mŕtvym je naplnením toho; keď duša existuje sama osebe a je oslobodená od tela a telo je oslobodené od duše, nie je azda to smrť?... A môže duša zomrieť? Nie. Je teda duša nesmrteľná? Áno.“ — Platónov „Faidón“, časti 64, 105 publikované v Great Books of the Western World (Veľké knihy západného sveta), 1952, vydal R. M. Hutchins, zv. 7, s. 223, 245, 246.

„Ako sme videli, problémom nesmrteľnosti sa vážne zaoberali babylonskí teológovia... Ani ľud a ani vodcovia náboženského myslenia sa nikdy nezmierili s možnosťou úplného zničenia toho, čo už raz bolo uvedené do existencie. Smrť bola prechodom k inému druhu života.“ — The Religion of Babylonia and Assyria (Náboženstvo Babylónie a Asýrie), Boston 1898, M. Jastrow ml., s. 556.

Pozri aj strany 303, 304 pod nadpisom „Smrť“.