Čo sa môžeme naučiť od vtákov

UŽ PRED viac ako 3 000 rokmi si patriarcha Jób uvedomoval, že od vtákov sa môžeme veľa naučiť o Božích stvoriteľských dielach. Ich charakteristické správanie sa dá využiť aj v rôznych znázorneniach a metaforách. V Biblii sú o vtákoch mnohé zmienky, z ktorých sa môžeme veľa naučiť o živote a o našom vzťahu s Bohom. Pozrime sa na niekoľko príkladov.

V Jeruzaleme bolo bežné vidieť lastovičky, ktoré si zvyčajne stavajú hniezda pod strechami budov. Niektoré mali hniezda aj v areáli Šalamúnovho chrámu. Každý rok tu nachádzali bezpečné miesto, kde mohli nerušene vychovávať svoje mladé.

Pisateľ 84. žalmu, jeden z Kórachových synov — ktorý slúžil v chráme vždy jeden týždeň raz za pol roka —, si v areáli chrámu všimol ich hniezda. Túžil byť ako lastovička, ktorá má v Jehovovom dome svoj trvalý príbytok. Napísal: „Aké ľúbezné je tvoje vznešené bydlisko, ó, Jehova vojsk! Moja duša dychtila a hynula po Jehovových nádvoriach. Moje srdce a to moje telo radostne volajú k živému Bohu. Aj vták si našiel dom a lastovička hniezdo pre seba, kam dala svoje mladé — tvoj veľkolepý oltár, ó, Jehova vojsk, môj Kráľ a môj Boh!“ ​(Žalm 84:1–3) Máme aj my a naše deti podobnú túžbu a ceníme si to, že sa môžeme pravidelne stretávať s Božím ľudom na zhromaždeniach? (Žalm 26:8, 12)

Prorok Jeremiáš napísal: „Aj bocian na nebesiach — ten dobre pozná svoje ustanovené časy.“ Tento prorok nepochybne dobre vedel o sťahovaní bocianov, ktoré migrovali cez územie Zasľúbenej krajiny. Na jar migruje cez údolie Jordánu z Afriky do Európy viac ako 300 000 bocianov bielych. Vďaka svojim vnútorným hodinám sa vždy v určitom čase vrátia do svojich letných hniezdisk. Tak ako iné sťahovavé vtáky, aj bocian „dodržiava čas svojho príletu“. (Jeremiáš 8:7)

V knihe Collins Atlas of Bird Migration (Collinsov atlas sťahovavých vtákov) sa píše: „Na migrácii je fascinujúce to, že je riadená inštinktom.“ Boh Jehova dal sťahovavým vtákom inštinktívnu múdrosť, pokiaľ ide o obdobia migrácie, ale ľuďom dal schopnosť pochopiť, v akých časoch žijú. (Lukáš 12:54–56) No na rozdiel od inštinktívnej múdrosti bociana ľudia môžu rozpoznať význam dnešných udalostí, len ak majú poznanie od Boha. Izraeliti, ktorí žili v Jeremiášových dňoch, si nevšímali znamenia, ktoré poukazovali na význam ich doby. Boh odhalil, v čom bol ich hlavný problém, keď povedal: „Zavrhli samotné Jehovovo slovo, a akú teda majú múdrosť?“ ​(Jeremiáš 8:9)

Dnes máme množstvo dôkazov o tom, že žijeme v období, ktoré Biblia nazýva „posledné dni“. (2. Timotejovi 3:1–5) Vezmeme si príklad z bociana a všimneme si, v akých časoch žijeme?

Orol je v Biblii spomínaný veľakrát a na území Zasľúbenej krajiny často vidieť na oblohe jeho nezameniteľnú siluetu. Zo svojho hniezda, ktoré si stavia na vysokých útesoch, pozoruje okolie a „hľadá potravu... jeho oči neprestajne hľadia do diaľky“. (Jób 39:27–29) Má údajne taký ostrý zrak, že zbadá zajaca na vzdialenosť jedného kilometra.

Tak ako orol dokáže „hľadieť do diaľky“, Jehova je schopný vidieť do vzdialenej budúcnosti. Preto vyhlasuje, že On je „Ten, ktorý od začiatku hovorí o konci a oddávna veci, ktoré sa ešte nestali“. (Izaiáš 46:10) Keď poslúchame Jehovove rady, môžeme mať úžitok z jeho neporovnateľnej múdrosti a schopnosti vidieť veci, ktoré sa ešte len stanú. (Izaiáš 48:17, 18)

Biblia prirovnáva k orlovi aj tých, ktorí dôverujú Bohu: „Tí, ktorí dúfajú v Jehovu, znovu získajú silu. Vznesú sa na krídlach ako orly.“ ​(Izaiáš 40:31) Orol využíva teplé vzdušné prúdy, čiže stĺpce stúpajúceho teplého vzduchu. Keď zachytí takýto vzdušný prúd, rozprestrie krídla, krúži v ňom a stúpa stále vyššie a vyššie. Orol nie je závislý od svojej sily, keď sa takto vznáša a plachtí aj na veľké vzdialenosti. Podobne aj tí, ktorí dôverujú Jehovovi, sa môžu spoľahnúť, že splní svoj sľub a dá im silu, „ktorá je nad to, čo je prirodzené“. (2. Korinťanom 4:7, 8)

Ježiš sa krátko pred svojou smrťou zahľadel na židovské hlavné mesto a povedal: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, ktorí sú k nemu posielaní — ako často som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod svoje krídla! Ale vy ste nechceli.“ ​(Matúš 23:37)

Jeden z najsilnejších vtáčích inštinktov je snaha chrániť mláďatá. Vtáky, ktoré hniezdia na zemi, ako napríklad sliepka, musia veľmi pozorne sledovať, či im nehrozí nebezpečenstvo. Keď sliepka vidí, že na oblohe krúži jastrab, hneď začne hlasno zvolávať svoje kuriatka, ktoré sa rýchlo skryjú pod jej krídla. Kuriatka tam môžu nájsť úkryt aj pred horúcim slnkom alebo silným dažďom. Ježiš obyvateľom Jeruzalema ponúkal podobný duchovný úkryt a ochranu. Dnes nás Ježiš povzbudzuje, aby sme u neho našli občerstvenie a úľavu od bremien a starostí bežného života. (Matúš 11:28, 29)

Od vtákov sa môžeme naozaj veľa naučiť. Keď ich budeme pozorovať, myslime na to, čo sa o nich píše v Biblii. Pri pohľade na lastovičky si pripomeňme, aké dôležité je ceniť si miesta, na ktorých uctievame Jehovu. Spoliehajme sa na silu od Boha, vďaka ktorej sa budeme vznášať ako orol. Prijmime pozvanie od Ježiša a získajme duchovnú pravdu, ktorá nás bude chrániť, podobne ako sliepka chráni svoje kuriatka. A nech nám pohľad na bociana vždy pripomenie, aké dôležité je všímať si význam svetových udalostí v našich dňoch.