Jób

 2 Vypočítal si, koľko mesiacov majú nosiť mláďatá,

a poznáš čas, keď majú rodiť?

 3 Schúlia sa, vrhnú mladé

a ich pôrodné bolesti sa pomíňajú.

 4 Ich mláďatá mocnejú a rastú vo voľnej prírode,

až raz odídu a viac sa k nim nevrátia.

 5 Kto dal slobodu divému somárovi+

a kto uvoľnil opraty divému oslovi?*

 6 Za domov som mu určil step

a za príbytok soľnú pláň.

 7 Vysmieva sa ruchu mesta

a nepočuje krik pohoniča.

 8 Túla sa po vrchoch, hľadá pastvu,

obzerá sa po každom steble trávy.

11 Spoľahneš sa na jeho veľkú silu

a zveríš mu svoju ťažkú prácu?

12 Môžeš mu veriť, že ti privezie úrodu*

a zhromaždí ju na tvojom mlatovisku?*

13 Pštros radostne trepoce krídlami,

ale jeho brká a perie sa nedajú porovnávať s bocianími.+

14 Samica necháva vajcia na zemi,

v prachu ich zohrieva

15 a zabúda, že ich môže noha rozmliaždiť

alebo že ich môže pošliapať divá zver.

16 So svojimi mláďatami zaobchádza tvrdo, akoby neboli jej,+

nebojí sa, že jej námaha vyjde nazmar.

17 Lebo Boh ju neobdaril múdrosťou,*

nenadelil jej rozum.

18 Ale keď zatrepoce krídlami a dá sa do behu,

vysmeje sa aj koňovi a jeho jazdcovi.

21 Hrabe v údolí a mocne sa vzpína,+

vyráža do boja.*+

22 Vysmieva sa strachu, ničoho sa nebojí,+

neustúpi pred mečom.

23 V tulci na boku mu hrkocú šípy,

pri cvale sa blýska kopija a oštep.

24 Chveje sa vzrušením, ženie sa vpred,*

keď zaznie roh, nedá sa zadržať.*

25 Len čo sa rozozvučí roh, hlasno zaerdží,

zďaleka vetrí boj,

počúva výkriky veliteľov a bojový pokrik.+

26 Vznáša sa sokol vďaka tvojej múdrosti,

vďaka nej rozprestiera krídla a letí na juh?

27 To ty prikazuješ orlovi, aby sa vzniesol+

a postavil si hniezdo vo výške?+

28 Na tvoj povel nocuje na brale

a prebýva vo svojej pevnosti na skalnom útese?*

29 Odtiaľ sa rozhliada po potrave,+

jeho oči jastria do diaľky.

30 Jeho mláďatá sŕkajú krv,

a kde sú mŕtvoly, tam je aj on.“+